Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. október 2013

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 2P/6/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6313200286
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha

ECLI: ECLI:SK:OSBR:2013:6313200286.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, sudcom JUDr. Jozefom Zlochom, v právnej veci starostlivosti o maloletú Z. H.,

nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Brezno, dcéru E. J., nar. XX.X.XXXX, bytom Y., X.. X.mája XXX/X a K. H., nar. XX.X.XXXX, bytom
L., O. XX, zastúpeného JUDr. U., advokátkou so sídlom AK Brezno, B.Němcovej 1, o návrhu matky na
zvýšenie výživného a o úpravu styku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Brezno, č.k. 8P/420/05-21 zo dňa 8.12.2005 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17CoP/8/2006-37 zo dňa 28.2.2006 vo výroku o
výživnom na maloleté dieťa tak, že s účinnosťou od 1.5.2013 je otec p o v i n n ý prispievať na výživu

maloletej zvýšeným výživným zo sumy 66,38 Eur na sumu 130,-Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v
mesiaci vopred, k rukám matky.

II. Súd návrh matky na zvýšenie výživného za obdobie od 1.9.2011 do 30.4.2013 z a m i e t a.

III. Dlh na výživnom vo výške 445,34 Eur za obdobie od 1.5.2013 do 16.10.2013 je otec p o v i n n
ý zaplatiť v splátkach o výške splátky 20 Eur mesačne, spolu s bežným výživným, k rukám matky. V
prípade, že otec nezaplatí čo len jednu splátku riadne a včas, stane sa splatným celý dlh.

IV. Súd mení rozsudok Okresného súdu Brezno, č.k. 8P/570/05-68 zo dňa 28.9.2006 a upravuje styk
otca s maloletou nasledovne:

Otec je oprávnený sa s maloletou stýkať nasledovne:

- každý prvý a posledný víkend v mesiaci od piatka od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod.

- každý párny kalendárny rok od 24.12. od 10:00 hod do 26.12. do 17:00 hod.

- každý nepárny kalendárny rok od 30.12. od 10:00 hod. do 1.1. do 17:00 hod.

- každý prvý týždeň letných prázdnin od pondelka od 10:00 hod do nedele do 17:00hod počas jarných
prázdnin v termíne vyhlásenom pre Banskobystrický samosprávny kraj od pondelka od 10:00hod utorka
do 17:00hod.

Matka je povinná maloletú na styk riadne pripraviť a otcovi styk s maloletou umožniť, otec je oprávnený
v určenom čase maloletú prevziať v mieste bydliska matky a po zrealizovanom styku matke v mieste
je bydliska v určenom čase odovzdať.V. Súd u k l a d á rodičom maloletej výchovná opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa
odbornému psychologickému poradenstvu prostredníctvom psychologičky Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny v Brezne v trvaní 12-tich kalendárnych mesiacov.

VI. Matka a otec s ú p o v i n n í nahradiť štátu trovy konania spočívajúce v priznanom a vyplatenom
znalečnom v celkovej výške 437,64 Eur, z toho matka vo výške 218,82 Eur a otec vo výške 218,82 Eur,
do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletej návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 7.1.2013 žiadala, aby súd zaviazal otca
maloletej povinnosťou prispievať na výživu maloletej zvýšeným výživným zo sumy 66,38 Eur mesačne

na sumu 190 Eur mesačne a to počnúc dňom 1.9.2011. Zároveň žiadala, aby súd upravil styk otca
s maloletou tak, že otec bude oprávnený sa s maloletou stretávať sa v posledný piatok v mesiaci od
17:00 hod. do 19:00 hod. a v deň pred štedrým večerom od 15:00 hod. do 18:00 hod. Svoj návrh vo
veci samej odôvodnila tým, že doposiaľ určená výška výživného je pre otca maloletej len symbolická
suma, nakoľko on nemá problém udržať si istý životný štandard, bývať v dome a zveľaďovať ho a

prevádzať nákladné hobby. Väčšina príjmov otca sa do jeho daňového priznania nedostane, okrem
toho mu 150 detí postačuje na pohodlný život. Ona sama sedem rokov nepožiadala o zvýšenie
výživného predovšetkým z dôvodu, že nemala chuť a čas sa s otcom maloletej naťahovať sa na súde,
za pomoci rodiny a zo zamestnania mala príjem, ktorý jej umožnil zabezpečiť potreby maloletej. Po
roku svojej nezamestnanosti sa jej úspory vyčerpali. V súčasnosti poberá príspevok za opatrovanie

ťažko postihnutého človeka, ktorý je 266 Eur mesačne a výživné na maloleté dieťa. Poukázala na svoje
mesačné výdavky, náklady spojené so starostlivosťou o maloletú, so zabezpečením školských potrieb
maloletejazáujmovmaloletej.Vovzťahuknávrhunaúpravustykupoukázalanato,ževrámcistretávaní
sa otca s maloletou sú problémy, návštevy maloletej sa vždy odrazili na zdraví maloletej. Neraz maloletú
odovzdávalsmodrinami,prechladnutá,skašľom,teplotou,spálenúodslnkaadehydrovaná.Dieťasapo

príchodeodotcadostávalodonormáluniekoľkodní;otecmaloletúneustálepopudzovalproticelejrodine
matky. Matku otec urážal a robil ju zodpovednou za zhoršenie zdravia antibiotikami. Maloletá si u otca
1.2.2009 zlomila ruku a otec vôbec nemal úmysel poskytnúť jej pomoc. Matka s maloletou, v súčasnosti
žiačkou základnej školy zakaždým prežívajú stres, keď si maloletú otec chce zobrať na víkend, pričom
za uplynutý rok si ju bral približne rad za mesiac. Maloletá je návštevami u otca vystavená veľkému

psychickému tlaku, otec s ňou vie tak manipulovať, že sa mu vo všetkom podriaďuje, je extrémne milá,
len aby neprivolávala na seba jeho hnev. Aj naposledy, keď bola maloletá u otca, dopadlo to zle, matke
neoznámil, že odchádza do L., ani to, že maloletú necháva u sestry a nepovedal ani to, že maloletá má
na tvári kožný problém.

Otec v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že s návrhom na zvýšenie výživného absolútne nesúhlasí

a to z dôvodu, že v čase podania vyjadrenia je už niekoľko mesiacov nezamestnaný; ako živnostník
podnikal v oblasti stavebníctva, v ktorej v zimných mesiacoch je nedostatok práce. Jeho minulé
zamestnania v cudzine sa ukázali ako neekonomické, v posledných rokoch jeho príjem klesá a pohybuje
sa na hranici životného minima. Pokiaľ ide o úpravu styku otec zdôraznil, že nesúhlasí s návrhom matky,
naďalej chce prispievať k rozvoju maloletej. Po ukončení stretnutia s maloletou sa pravidelne stáva, že

sa jej nechce ísť domoc a žiada ho, aby ešte niekde išli alebo ostali dlhšie na návšteve. On sa o maloletú
snaží čo najlepšie postarať, informuje sa o školských povinnostiach maloletej, s maloletou sa aj učí.
Dom má vykúrený. Z kontextu vyjadrenia otca vyplýva problém vidí vo svojich aktivitách s maloletou a
to športových, turistických a pohybových, pričom matka sama nešportuje a maloletú k takýmto aktivitám
nevedie.

Kolízny opatrovník v správe zo sociálneho zisťovania navrhol vo vzťahu k návrhu na zvýšenie výživného
návrhu vyhovieť a otca zaviazať povinnosťou prispievať na výživu maloletého zvýšeným výživným podľa
jeho možností a schopností. Vo vzťahu k úprave styku kolízny opatrovník navrhol nariadiť znalecké
dokazovaniepreprípad,žesarodičianedohodnúnanovejúpravestyku.Vovzťahukúpravestykumatka
pred kolíznym opatrovníkom uviedla, že maloletá sa otca bojí, nechce k nemu chodiť, po návrate od otca

sa na neho sťažuje a plače. Otec na dieťa negatívne vplýva tým, že jej hovorí, že je „blbá“, „škaredá“,dieťa deptá a ponižuje. Ďalšou výhradou matky je problematické správanie syna priateľky otca. Matka
má výhrady aj k bytovým podmienkam otca, v dome sa pravidelne nekúri, maloleté dieťa sa od otca
pravidelne vráti choré. Matka tiež nesúhlasí, aby maloletá spávala v jednej posteli so synom priateľky

otca. K uvedeným tvrdeniam matky sa vyjadril otec maloletej, ktorý k tvrdeniam matky poskytol svoje
vysvetlenie. Pokiaľ ide o pomery v domácnosti otca kolízny opatrovník uviedol, že otec má vytvorené
vhodné bytové podmienky pre pobyt dieťaťa v jeho domácnosti. Obýva rodinný dom pozostávajúci zo
suterénu, prízemnej a podkrovnej časti. Izba, ktorá má slúžiť ako detská izba je bez okna, ostatné izby
sú svetlé. Domácnosť je kompletne zariadená, javí sa ako riadne a pravidelne udržiavaná.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, nariadil znalecké
dokazovanie, vyslúchol ustanovenú znalkyňu a oboznámil listiny obsiahnuté v súdnom spise a
pripojenom opatrovníckom spise a zistil nasledovný skutkový stav:

Matka maloletej na pojednávani zotrvala na podanom návrhu, výživné žiadala zvýšiť z dôvodu, že je
príjem je nízky a doterajšie výživné nepokryje potreby pre dieťa. Vo vzťahu k úprave styku zdôraznila,
že otec jej maloletú nosí chorú a ohrozuje zdravie dieťaťa. Dieťa deptá, dieťa už má samovražedné

myšlienky a je nešťastné. Otec nie je schopný sa o dcéru postarať. Vo vzťahu k svojim pomerom matka
uviedla, že v minulosti bola zamestnaná s príjmom cca 700 Eur, skončila v marci 2011. Od marca 2012
opatruje zdravotne postihnuté dieťa, poberá za to 266 Eur mesačne, okrem toho poberá od otca výživné
(66 Eur) a prídavok na dieťa. Za byt, v ktorom býva, platí 150 Eur mesačne, má náklady na stravu, platí
si životnú poistku a má náklady za telefón. Inak má bežné výdavky a výdavky na maloletú. Vo vzťahu

k maloletej uviedla, že táto je žiačkou druhého ročníka základnej školy, do školského klubu nechodí
a stravuje sa v škole o poplatku 22 Eur mesačne. Výdavky mala matka so začiatkom školského roku
a ďalšie občasné výdavky v súvislosti so zakúpením školských pomôcok a ďalších výdavkov (divadlo,
výlet).Maloletáchodínavýtvarnúopoplatku19Eurmesačne.Dcérakeďjeunej,jezdravá,odotcapríde
väčšinou prechladnutá, inak má len bežné detské choroby. Okrem poplatku v škole na stravu maloletej

mesačne minie na stravu asi 130 Eur, na oblečenie mesačne 30 Eur a na hygienické potreby 7-8 Eur.
Za poistné dcére zaplatí 27 Eur ročne. Vo vzťahu k úprave styku uviedla, že pokiaľ otec nesľúbi, že
bude dbať o zdravie dieťaťa, tak ona bude trvať na tom, aby sa otec s maloletou stretával raz za mesiac,
posledný piatok v mesiaci od 17:00 hod. do 19:00 hod. Doterajší styk maloletej s otcom sa dodržiava,
stane sa, že otec nepríde, vtedy jej to dá dopredu vedieť; po styku sa v roku 2011 stalo, že otec dcéru

nedoniesol včas, inak ju donesie tak, ako to jemu vyhovuje. Výhrady matky na pojednávaní smerovali k
oblečeniu maloletej keď je u otca, kúrení v domácnosti otca, poskytovanej strave. Dcéra jej tvrdí, že sa
s ňou otec nehrá, robí si svoju robotu. Matka uviedla, že jej ide o to, aby otec dieťa nedeptal. Dcéra jej
hovorí, že pre ňu je aj minúta veľa, veľakrát sa stalo, že dcéra k otcovi nechcela ísť, keď bola menšia tak
ju aj zbil. Bezprostredne po návšteve otca sa tiež stalo, že k otcovi už nechce ísť. Matka vyčítala otcovi,

že dieťa bolo viackrát po u neho strávenom víkende choré, že dcéru proti matke popudzuje a že ju deptá.

Otec maloletej na prvom pojednávaní poukázal na svoju finančnú situáciu, s návrhom na zúženie styku
podľa návrhu matky nesúhlasil, navrhol inak upraviť styk s maloletou. Nesúhlasil s tvrdeniami matky
ohľadne skutočností, ktoré mu vyčítala, on matke vopred oznámi, aby maloletej pribalila veci keď majú
ísť na výlet, žiada od nej, aby dcére pribalila žiacku knižku a písanku z matematiky a slovenského

jazyka. U neho starostlivosť o dieťa prebieha spôsobom, že dcéra si vybalí veci, prezlečie sa a potom
začínajú aktivity, dcéra sa hrá, alebo idú spolu na návštevu. Často idú von, v zlom čase ostávajú v
dome, v dome sa hrajú spolu, alebo si dcéra kreslí a pozerá televízor. S dcérou sa učí, dieťa má u
neho hry a hlavolamy. Niekedy s odovzdaním maloletej mešká, maximálne ale hodinu. On dcéru proti
matke nepopudzuje, neinformuje sa, čo ona doma robí a o čom sa oni spolu rozprávajú. Popísal svoj

názor vo vzťahu k zdravotnému stavu maloletej a jej ochoreniam ako aj k zlomenine roky maloletej a
kožnému ochoreniu. Pokiaľ ide o svoje príjmové a majetkové pomery otec uviedol, že od novembra
2012 je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, má zrušenú živnosť, takto to robí počas zím, v lete je
znovu živnostník. Podnikal v oblasti stavebníctva, je vyučený elektrikár. Za rok 2012 podľa daňového
priznania mal základe dane nulový, fakturoval asi 10.000,-Eur, mal aj náklady, ktoré spočívajú v benzíne

a režijných nákladoch. Býva v staršom rodinnom dome, ktorý kúpil od svojej matky asi pred siedmymi
rokmi, do rodinného domu aj investoval. Vlastní motorové vozidlo Fiat Doblo, päťročné auto kúpené na
leasing, má najazdených 70tis. km.Svedkyňa U., stará matka maloletej zo strany matky popísala svoj vzťah k otcovi maloletej. Popísala ňou
vnímané problémy pri výchove maloletej, najmä vo vzťahu k synovi priateľky otca a tomu, že maloletá
spáva s 12-ročným južanským chlapcom z F. v jednej posteli. Svedkyňa vyjadrila obavu, ako to skončí

s takým zlým chlapcom. Otec maloletej sa k maloletej tiež nespráva najlepšie, keby mal otec maloletú
rád, nemohol by dieťaťu niektoré veci robiť, dieťa nie je zvyknuté byť v rodinnom dome, kde je večer
horúco a ráno zima. Zdôraznila ďalšie svoje výčitky voči otcovi maloletej.

Svedkyňa C., uviedla, že je priateľkou otca maloletej, stretávajú sa počas víkendov, majú k sebe blízky
vzťah. Pokiaľ ide o otca maloletej tento je prísny otec, je autoritatívny, dcéru nebije a nenadáva jej. O

dieťa sa stará podľa svojich možností a schopností. S otcom maloletej má vzťah od roku 2008, má 12
ročného syna C. Počas víkendov strávených u otca mal tento v starostlivosti dcéru Z., výchova otca
je odlišnejšia od jej výchovy, ona je liberálnejší rodič a otec je prísnejší ako ona. On sa snaží dieťa
učiť praktické veci, napr. vyrábať hračky. Zapája dcéru do upratovania, absolvovali výlety, dcéra mu
pomáha aj na záhrade. Otec sa dcére nevenuje od rána do večera, dcéra sa hrá aj sama, niekedy sa
ide hrať ku kamarátke ku susedom. Nestalo sa, že by otec nechal dieťa bez dohľadu, ani sa nestáva,

že by z domácnosti odišiel v čase keď tam je maloletá. Hygiena v domácnosti otca sa dodržiava, o to
sa otec maloletej veľmi snaží. Dieťa u otca nemá veľmi možnosť robiť čo chce, dieťa robí to čo jej otec
prikazuje, podľa jej názoru medzi otcom a dcérou je potrebná iná komunikácia, možno by jej mal veci
viac vysvetľovať. Z. ale otca poslúcha, menej ho poslúcha jej syn C.. Nikdy nepozorovala, že by otec
maloletú bil. Podľa jej názoru vzťah otca s dcérou je dobrý, nikdy nepozorovala, že by sa otec s dieťaťom

stretával len formálne. U Z. to bolo niekedy trochu iné, bolo to ale z toho dôvodu, že niekedy musela robiť
veci, ktoré jej nakázal a zároveň je maloletá asi zo všetkých strán ovplyvňovaná. Svedkyňa uviedla, že
maloletá povedala jej synovi, že už nevie komu má veriť, že je zo všetkých strán ovplyvňovaná, že do nej
hustia. Svedkyňa má zato, že rodina okolo maloletej nevie spolu komunikovať. Svedkyňa pozorovala
aj výčitky otca na stranu matky, nepáčilo sa mu, ako chodí maloletá oblečená. Niektoré veci otec povie

nevhodne, on však dieťaťu priamo nenadáva, komunikácia medzi otcom a dieťaťom ale viazne. Podľa
názoru svedkyne má maloletú slabú imunitu; ľahko prechladne, keď nie je viac oblečená. Otec maloletej
je otužilý, tak si to možno nedokáže uvedomiť. Svedkyňa má zato, že maloletá prechladne v noci v
dome, kedy je nadránom chladnejšie. Pokiaľ ide o izbu maloletej táto má u otca svoju izbu sama pre
seba. Niekedy sa stalo, dva-trikrát za posledné obdobie, kedy deti spali spolu v jednej posteli, toto bolo

na žiadosť detí, svedkyňa na deti v tomto smere sama dohliada. Pokiaľ ide o mailovú komunikáciu s
matkou maloletej svedkyňa uviedla, že zrejme bola v nejakom afekte, bola nahnevaná, napísala, čo
napísať nemusela, ona matke maloletej dôverovala. Svedkyňa zodpovedala pri svojej výpovedi otázky
matky maloletej.

V nadväznosti na rozporné stanoviská účastníkov konania súd nariadil znalecké dokazovanie a

ustanovil za znalca PhDr. Y., znalkyňu z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická
psychológia dospelých, poradenská psychológia. Znalkyňa vypracovala znalecký posudok č.10.2013
zodpovedala položené otázky. Vzťah medzi matkou a maloletou je vzájomne pozitívny; maloletá matku
vníma ako láskavého, kamarátskeho, istotu a ochranu poskytujúceho človeka, ktorý ju má rád, na
ktorého sa dá spoľahnúť. Vzájomný vzťah maloletej a otca je ambivalentný, dieťa túži po osobnej

prítomnosti otca, spoločných činnostiach s ním, ale jeho výchovný a ľudský prístup vníma ako prejavy
nezáujmu o ňu, čo ju zraňuje. Otec vytvára pre maloletú prostredie s dvojitou väzbou, na jednej
strane ju vyhlasuje za rovnocenného partnera s možnosťou voľby a na druhej strane je k maloletej
hyperkritický. Maloletá chce byť so svojim otcom, v jeho prítomnosti sa však necíti slobodná, má strach.
Túto skutočnosť prehlbuje negatívny vzťah otca k matke, jeho kritický, znevažujúci postoj k nej, ktorý

pred dcérou otvorene prezentuje. Výchovný prístup matky k dieťaťu je do istej miery ochraniteľský, snaží
sa vytvárať maloletej priaznivé prostredie na jej vývin. Otec nerešpektuje a asi ani nepozná fyzický
a osobnostný potenciál dieťaťa, kladne na dieťa nadlimitné požiadavky a jeho výchovné pôsobenie
je jednostranné, bagatelizujúc objektívne danosti dieťaťa. Z hľadiska zdravého vývinu dieťaťa je styk
s otcom prospešný. Pokiaľ bude otec priebežne korigovať svoj rodičovský potenciál a zabezpečí

dcére vhodné podmienky vo svojom výchovnom prostredí, môže jeho kontakt s maloletým dieťaťom
pokračovať v záujme otca a dieťaťa. Otec pritom úplne bagatelizuje fakt, že jeho maloleté dcéra spí v
jednej dvojposteli s o štyri roky starším chlapcom, alebo spí v izbe na prízemí, kde okrem nej nikto nie
je, čo v nej vyvoláva úzkosť. Otec takto s dcérou manipuluje, čo vedie k deformovaniu vzťahu maloletej
s matkou. Otec je spôsobilý postarať sa o maloletú počas 48 hodín, otázka jeho zodpovednosti súvisí

s jeho ochotou zmeniť egocentrický pohľad na vzťah s dieťaťom. Pokiaľ sa otec bude chcieť stretávaťs maloletou počas víkendov, mal by si svoj čas koordinovať tak, aby sa svojej dcére venoval naplno vo
svojom prostredí. Vzhľadom na otcovo rigidné zotrvávanie na vlastnej argumentácii je nutná rodičovská
intervencia. Doposiaľ určený styk otca s maloletou postačuje; môže sa aj zúžiť, lebo otec poskytuje

prevažne jednosmerné a predimenzované fyzické stimuly pre rozvoj dieťaťa. Ak otec pre maloleté dieťa
nevytvorí vhodné podmienky vo svojom dome na prenocovanie maloletej, je nutné styk otca s maloletou
obmedziť tak, aby u neho neprenocovala. Pokiaľ otec bude na sebe priebežne pracovať a naučí sa
akceptovať potreby dieťaťa, jeho psychické a fyzické možnosti. Naučí sa reálne zhodnotiť aktuálny
zdravotný stav dieťaťa a podľa toho bude vyberať aktivity tak, aby chránil zdravie dieťaťa a nevystavoval

ho zbytočným rizikám, toho času nie je potrebné, aby otcov styk prebiehal za prítomnosti matky.

Súd doplnil dokazovanie výsluchom znalkyne, ktorá zotrvala na záveroch znaleckého posudku a na
pojednávaní bližšie tieto závery rozvinula. Zmena výchovného prostriedia nie je vhodná, je tiež vhodné,
aby maloletá udržiavala kontakt k vlastnému otcovi; u otca je potrebné, aby sa otec naučil nenazerať
na veci len zo svojho pohľadu ale aby sa vžil do toho, čo vidí a chce dieťa. Otec musí prispôsobiť svoje
konanie aj svoj program rozpoloženiu dieťaťa. Znalkyňa odporučila ponechať doterajší styk, o zúžení

možno uvažovať len ak by otec nedokázal korigovať svoje správanie. Potrebu odborného poradenstva
znalkyňa ponechala na ochote rodičov, na dobrovoľnej báze; otec by potreboval poradenský proces
aby sa oboznámil s vývinovými obdobiami dieťaťa a jeho potrebami. Matka na sebareflexiu a menej
precitlivelosti k sebe, svojmu dieťaťu a aby nehľadala za každú cenu vo všetkom nejaké ohrozenia.
Dobrovoľná báza by mala byť polročná, ak by konfliktné situácie pokračovali, znalkyňa by im odborné

poradenstvo uložila. Počas prázdnin a sviatkov by bolo vhodné, aby dieťa strávilo u otca aj dlhší čas,
napr. týždeň aj dva, bolo by vhodné upraviť styk aj počas sviatkov.

Vnadväznostinazáveryznaleckéhoposudkusúdžiadaloopakovanéprevereniepomerovvdomácnosti
otca, pričom kolízny opatrovník v správe konštatoval, že otec má vytvorené vhodné bytové podmienky
pre maloletú. Otec v rámci sociálneho zisťovania uviedol, že maloletá si sama vyberala miesto, kde

chce spať. Teraz dohliadne, aby sa neopakovalo, že maloletá bude spať na rozkladacom gauči spolu
so synom jeho priateľky, deti to vnímali ako zábavu a príležitosť byť dlhšie hore. Opakovane zdôraznil,
že on s maloletou žiadne problémy nemá, len si prvé hodiny musí ona zvykať na pravidlá, ktoré platia
v jeho domácnosti

Po takto vykonanom dokazovaní matka uviedla, že v prípade, že otec dodrží jej podmienky, súhlasí,

aby bola maloletá u otca každý prvý a posledný týždeň v mesiaci od piatku od 17:00hod do nedele do
17:00hod, zotrvala na podanom návrhu vo vzťahu k výške výživného a jeho splatnosti. Výživné uplatňuje
spätneod1.9.2011kedymaloletánastúpiladoškoly.Návrhnepodala,lebodúfala,žezískalepšiemiesto,
vedela, že otec sa bude brániť zvýšeniu výživného a súdny proces je vyčerpávajúci. Nemala na to síl.
Myslela si, že nebude odkázaná na výživné, chcela to utiahnuť sama.

Právna zástupkyňa otca žiadala nanovo upraviť styk otca s maloletou okrem bežných víkendov aj
počas Vianočných sviatkov, novoročných sviatkov, letných a jarných prázdnin. So súhlasom otca právna
zástupkyňa navrhla zvýšiť výživné na sumu 100 Eur mesačne ale len od 1.5.2013, nakoľko odvtedy
mal príjem zo zamestnania. So spätným zvýšením výživného nesúhlasila, matka nikdy nepožiadala, aby
otec platil vyššie výživné a nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa.

Otec vo svojej výpovedi doplnil, že od januára 2013 bol evidovaný na ÚPSVaR, od 22.4.2013 sa
zamestnal v obchodnej spoločnosti G. s.r.o. s príjmom 1.000,-Eur, kde bol zamestnaný do 22.9.2013,
pracovný pomer skončil dohodou. Mal minimálnu mzdu, dostával však 1.000,-Eur, boli mu vyplácané
diéty. V súčasnosti je zamestnaný cez agentúru v X. o výške hodinovej mzdy v hrubom 10 Eur + 30 Eur
vo forme diét denne. Poukázal na náklady, ktoré v súvislosti s výkonom práce má, najmä pokiaľ ide o

cestovné a životné náklady v X..

Kolízny opatrovník na pojednávaní zotrval na záveroch uvedených v správe zo sociálneho zisťovania,
rozhodnutie ponechal na úvahe súduRozsudkom Okresného súdu Brezno, č.k. 8P/420/05-21 zo dňa 8.12.2005 bola maloletá zverená do
osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu výživným vo výške 66,38 Eur
mesačne. Na odvolanie matky Krajský súd v Banskej Bystrici odvolaním napadnutí rozhodnutie čo

do výšky vyživovacej povinnosti svojim rozsudkom č.k. 17CoP/8/2006 zo dňa 28.2.2006 odvolaním
napadnutý prvostupňový rozsudok potvrdil. Okresný súd Brezno svojim rozsudkom č.k. 8P/570/05-68
zo dňa 28.9.2006 upravil styk otca s maloletou.

Podľa potvrdenia o návšteve maloletá bola v školskom roku 2012/13 žiačkou druhého ročníka Základnej
školy vo Y., v čase vyhlásenia rozsudku je žiačkou tretieho ročníka.

Matke maloletej bol rozhodnutím ÚPSVaR Brezno číslo 2012/13242/08/RJA zo dňa 4.9.2012 priznaný

peňažný príspevok za opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým životným postihnutím, o výške peňažného
príspevku od 1.9.2013 vo výške 266,41 Eur (mesačne). Matka nie je vedená v evidencii uchádzačov o
zamestnanie, posledná evidencia bola od 1.4.2011 do 2.10.2012. Poberá prídavok na jedno maloleté
dieťa.

Otec maloletej podnikal pod obchodným menom K., podnikateľskú činnosť ukončil k 24.11.2012. Od

uvedeného dňa bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Za obdobie roku 2011 otec podnikal
so základom dane 2.855,64 Eur. Rozhodnutím ÚPSVaR Brezno bol otec maloletej vyradený z evidencie
uchádzačov o zamestnanie dňom 22.4.2013. Základ dane otca podľa daňového priznania za rok 2012
predstavoval sumu 2.628,37 Eur, pri príjmoch vo výške 13.982,93 Eur a výdavkoch vo výške 11.354,56
Eur.

Dňa 19.4.2013 otec maloletej uzavrel ako zamestnanec pracovnú zmluvu s obchodnou spoločnosťou
G. s.r.o. s nástupom do práce 22.4.2013, pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú do 31.12.2013 o
výške základnej mzdy 350 Eur brutto, miesto výkonu práce K.. Pracovný pomer bol skončený dohodou o
skončení pracovného pomeru dňom 22.9.2013. Podľa priložených výplatných lístkov bola počas trvania
pracovného pomeru čistá mesačná mzda otca cca 300 Eur. Z výpisov z účtu otca maloletej je zrejmé, že

zo strany zamestnávateľa G. s.r.o. bolo otcovi maloletej poskytované mesačné plnenie cca 1.000,-Eur.

K 30.9.2013 uzavrel otec pracovnú zmluvu s výškou hodinovej mzdy 10 Eur, ku dňu ukončenia
dokazovania tento pracovný pomer otca trvá

Matka písomným podaním do súdneho spisu doložila vyjadrenie k svojim a otcovým aktivitám s
maloletou spolu s fotodokumentáciou, prehľad chorobnosti maloletej, svoju internetovú korešpondenciu

s priateľkou otca a doklady vo vzťahu k uplatnenému nároku na zvýšenie výživného.

Podľa § 36 ods.1 zákona č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov rodičia
maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských
práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a
povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia §

25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods.1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti

a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností amajetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods.1, 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich

vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade,
ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne
neplní.

Podľa § 75 ods.1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods.1 zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods.1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Matka maloletého svojim návrhom vo veci samej uplatnila nárok na zvýšenie výživného na maloleté
dieťa. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol vo vzťahu k vyživovacej povinnosti a výške
výživného opakovane rozhodnúť je zmena pomerov, ktorá môže nastať u osoby povinnej, ktorou je v

danom prípade otec maloletého, prípadne na strane osoby oprávnenej, ktorou je maloleté dieťa. Musí
ísť o takú zmenu pomerov, ktoré sa prejavia závažnejším spôsobom v pomeroch účastníkov konania
v porovnaní s ich pomermi v čase poslednej úpravy výživného. Zmena pomerov môže vyvolať potrebu
zvýšiť výživné, pokiaľ sa zvýšia odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, resp. dôjde z pozitívnej zmene
na strane schopností, možností a majetkových pomerov povinnej osoby. Na strane povinnej osoby môže

dôjsť aj k takej negatívnej zmene pomerov, na základe ktorej by doposiaľ určená výška výživného bola
neprimeraná možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom na strane povinnej osoby a platenie
doposiaľ určeného výživného by nebolo objektívne možné, resp. na strane povinnej osoby (v danom
prípade otca) by prinášalo neprimerané majetkové riziká.

V zmysle vyššie uvedeného súd v danej konkrétnej veci konštatuje zmenu pomerov, ktorá nastala na

strane oprávneného maloletého dieťaťa ako aj na strane povinného otca. Pokiaľ ide o maloleté dieťa
toto v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom nemalo ani dva roky; u maloletého dieťaťa
zmena pomerov vo vzťahu k odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa nastala viacnásobne. Prvou
zmenou pomerov možno chápať už nástup maloletého dieťaťa do predškolského zariadenia, následne
sa maloletá stala žiačkou základnej školy a v čase rozhodovania súdu je žiačkou tretieho ročníka

základnej školy. V súvislosti s uvedenými skutočnosťami, zmenou pomerov na strane maloletého dieťaťa
je nesporné, že výživné, ktoré bolo určené na ročné dieťa v súčasnosti nezodpovedá oprávneným
potrebámmaloletéhodieťaťa,zvýšenýmnákladom,ktorématkavsúvislostisostarostlivosťouomaloleté
dieťa, jeho výživou, školskou dochádzkou a všestrannou starostlivosťou o maloleté dieťa má. Zmena
pomerov nastala aj u povinného otca a to v časti obdobia od posledného rozhodovania súdu u otca

nastala negatívna zmena pomerov, ktorá by mohla byť dôvodom aj pre zníženie výživného a zároveň
následne pozitívna zmena pomerov odôvodňujúca rozhodnutie o zvýšení výživného. Kým otec maloletej
v čase posledného rozhodovania súdu dosahoval podľa vlastného vyjadrenia zárobok okolo 15.000,-Sk
v čistom, v roku 2011 jeho príjem premietajúci sa do základu dane predstavoval sumu 2.855,64 Eur a v
roku 2012 sumu 2.628,37 Eur. v období od novembra 2012 do apríla 2013 bol otec maloletej evidovaný

ako uchádzač o zamestnanie bez akéhokoľvek príjmu, počnúc mesiacom máj 2013 (resp. od konca
mesiaca apríl 2013) bol zamestnaný a po krátkodobej strate zamestnania je opätovne zárobkovo činný.Vo vzťahu k uplatnenému nároku na výživné je potrebné tento nárok rozdeliť na obdobia od 1.9.2011 do
dňa podania návrhu, odo dňa 7.1.2013 do dňa 30.4.2013 a od 1.5.2013. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na
zvýšenie výživného za obdobie od 1.9.2011, ktorý deň nesporne preukazuje zmenu pomerov na strane

maloletej (nástup na základnú školu) do 6.1.2013 súd s poukazom na ustanovenia § 77 ods.1 Zákona o
rodine návrh zamietol. V súlade s citovaným ustanovením možno výživné za obdobie za obdobie spred
podania návrhu priznať len v prípade, ak sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa. Pokiaľ má ísť o
priznanie výživného za obdobie spred dňa podania návrhu, musí ísť teda o výživné na maloleté dieťa
a musia byť dané dôvody hodné osobitného zreteľa. Z výsluchu matky vyplýva, že v minulosti návrh

na úpravu výkonu rodičovských práv nepodala z dôvodu, že mala obavu z možného dlhotrvajúceho
súdneho konania, nesúhlasu otca so zvýšením výživného. Návrh tiež nepodala, lebo dúfala, že získa
lepšie miesto. Nemala na to síl. Myslela si, že nebude odkázaná na výživné, chcela to utiahnuť sama. V
tomto smere je potrebné poukázať na skutočnosť, že dôvody hodné osobitného zreteľa je nutné vnímať
ako dôvody, ktoré oprávnenému rodičovi (matke) bránili podať návrh na úpravu výkonu rodičovských
práv, prípadne na určenie alebo zvýšenie výživného. Matke maloletej už po zmene pomerov na strane

maloletéhodieťaťa(začiatokškolskejdochádzky)vznikloprávožiadať,aby súdupravilvýškuvýživného.
Ide o právo ale zároveň aj zákonnú povinnosť, ktorá rodičom v prípade nedohody patrí a je na rodičoch,
akým spôsobom, a či vôbec, svoje právo v súdnom konaní uplatnia. Pokiaľ matka maloletého dieťaťa
takýto návrh nepodala, konala z časti aj v rozpore so svojimi rodičovskými právami, ktorých výkon
mala realizovať v záujme maloletého dieťaťa. Súd má tiež zato, že matkou uvádzané dôvody nemajú

charakter dôvodov osobitného zreteľa ako ich predpokladá ustanovenie § 77 ods.1 Zákona o rodine a
súd ani žiadne iné dôvody osobitného zreteľa v konaní nezistil. Bolo potrebné, aby matka maloletého
dieťaťa uplatňovala zákonné nároky svojho dieťaťa včas. Naopak, v zmysle vyjadrenia matky je zrejmé,
že návrh v minulosti ani nemienila podať a k podaniu návrhu bola v súčasnosti ako by donútená
svojou ekonomickou situáciou, výživu a výchovu maloletej chcela utiahnuť sama čo svojim obsahom

vylučuje existenciu prekážky na strane matky, ktorá by jej návrh na zvýšenie výživného bránila podať.
Z uvedeného dôvodu, nakoľko v konaní neboli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa, súd
uplatnený nárok na výživné za obdobie troch rokov spätne spred podania návrhu (resp. od 1.9.2011)
nepriznal a v tomto rozsahu návrh matky zamietol.

V období od podania návrhu do dňa vyhlásenia rozhodnutia súd rozlišoval obdobie nezamestnanosti

otca a obdobie, kedy mal tento príjem vyplývajúci zo závislej činnosti. V období od 7.1.2013 (deň podania
návrhu) do 23.4.2013 bol otec maloletého dieťaťa preukázateľne nezamestnaný, vedený v evidencii
uchádzačov o zamestnanie a ako osobe, pred tým vykonávajúcej podnikateľskú činnosť mu nárok na
štátne sociálne dávky nevznikol. V uvedenom období u otca maloletej nebol preukázaný žiadny príjem,
ktorýbyodôvodňovalzvýšenievýživného,vuvedenomobdobínastalauotcamaloletejnegatívnazmena

pomerov, ktorá zvýšenie výživného neodôvodňovala. Aj keď ukončenie živnosti v novembri bolo zo
strany otca maloletej určitým spôsobom špekulatívne, otec maloletej ponúkol v súčasnej dobe prijateľné
vysvetlenie ukončenia podnikateľskej činnosti. Je potrebné ale zdôrazniť, že podľa daňového priznania
zarok2012otecmaloletejanipodľadaňovéhopriznanianedosahovalpríjemporovnateľnýsjehopríjmov
v čase pôvodnej úpravy výživného a ani takýto príjem podľa daňového priznania zvýšenie výživného

neodôvodňoval.

Opačná situácia nastala dňom 24.4.2013, kedy otec maloletej nastúpil do zamestnania, pričom podľa
jeho vlastného vyjadrenia dosahoval príjem zo závislej činnosti vo výške 1.000,-Eur, aj keď tento príjem
pozostáva zo základnej mzdy vo výške minimálnej mzdy a náhrad, ktoré jeho čistý príjem zamestnávateľ
dorovnával na hodnotu 1.000,-Eur mesačne. V uvedenom období na ťarchu otca maloletej nemožno

pričítať ani ukončenie zamestnania na základe dohody so zamestnávateľom, nakoľko otec v závislej
činnosti po minimálnej dobe nezamestnanosti pokračuje u ďalšieho zamestnávateľa s porovnateľnou
výškou príjmu. V období od 1.5.2013, počítajúc od prvého dňa mesiaca, v ktorom bol otec maloletej
preukázateľne zamestnaný, súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a možností,
schopností a majetkových pomerov povinného otca. S prihliadnutím na výšku príjmu otca, jeho návrh

na zvýšenie výživného na sumu 100 Eur mesačne, skutočnosť, že časť jeho príjmu predstavovali a
predstavujú diéty, predpokladanú výšku životných nákladov v cudzine ako aj nákladnosť prepravy do
miesta výkonu práce a zároveň na matkou preukazované odôvodnené potreby maloletého dieťaťa
má súd zato, že výška primeraného výživného zodpovedajúceho zásadám uvedeným v ustanovení
§ 75 ods.1 Zákona o rodine predstavuje sumu 130 Eur mesačne. Matkou vyčíslené náklady spojené

so starostlivosťou o maloleté dieťa, školskou dochádzkou, stravovaním, oblečením, hygienickýmipotrebami, výškou poistky nedosahujú výšku požadovaného výživného. Súd má zato, že súčasný príjem
otca zodpovedá jeho možnostiam a schopnostiam a súd nezistil žiadne také majetkové pomery otca,
ktoré by rozhodnutie o vyššom výživnom odôvodňovali. Z uvedeného dôvodu súd rozhodol o zvýšení

výživného na sumu 130 Eur mesačne, čo je prakticky o 100% viac ako doposiaľ platené výživné, a to odo
dňa 1.5.2013 a teda od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom bol otec nepretržite v pracovnom
pomere.

Nakoľko súd rozhodol o zvýšení výživného spätne, zisťoval, či v rozhodnom období otcovi vznikol dlh
na výživnom. Z vyjadrení účastníkov je nesporné, že v období od 1.5.2013 otec maloletej nad rámec

doposiaľ určeného výživného neprispel. Dlh na výživnom za jednotlivý mesiac potom predstavuje 63,32
Eur, celkový dlh predstavuje sumu 445,34 Eur, nakoľko výživné je splatné mesiac vopred a k vyhláseniu
rozhodnutia dochádza po splatnosti výživného za mesiac október 2013. Uvedený dlh na výživnom súd
otcovipovolilsplácaťvsplátkachovýškesplátky20Eurmesačne,podhrozboustratyvýhodysplátok.Pri
určení primeranosti výšky splátky súd vychádzal z primeranosti doby splátok a zároveň zo skutočnosti,
žeotecmaloletej,napriekdosahovanémupríjmuavlastnémusúhlasusozvýšenímvýživnéhonadrámec

doposiaľ určeného výživného na výživu maloletej neprispel.

Podľa § 25 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sastanesúčasťourozhodnutiaorozvode.Aksarodičianedohodnúoúpravestykusmaloletýmdieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak

rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk
maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže. Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne
neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže
aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa
a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia

odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.

Pokiaľ ide o styk otca s maloletou súd prihliadol na závery znaleckého dokazovania ako aj na právo
maloletého dieťaťa na primeraný a rovnocenný styk s oboma rodičmi a zároveň aj na právo oboch
rodičov podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa. V rámci novej úpravy styku dochádza len k
miernej modifikácii pôvodnej úpravy styku na celé víkendy (s ktorou úpravou matka na pojednávaní

s ňou prednesenými výhradami súhlasila) ako aj k miernemu rozšíreniu styku otca počas sviatkov
a obdobia počas školských prázdnin. Podľa záverov znaleckého posudku doposiaľ určený styk otca
s maloletou postačuje. Otec maloletej bude ale povinný bezodkladne zlepšiť svoju vnímavosť voči
potrebám maloletej, tieto dôslednejšie rozlišovať a tomu prispôsobiť spôsoby svojej výchovy, spoločné
aktivitysmaloletoutak,abyspôsobstarostlivostiomaloletédieťabolplnevsúladesozáujmami,fyzickou

a psychickou vyspelosťou maloletej. Otec bude povinný vnímať nie len potreby maloletej, ale aj rozumné
a primerané požiadavky matky maloletej tak, aby medzi rodičmi nedochádzalo k zbytočným konfliktom,
ktorésaprenášajúnamaloletú.Kuvedenémuúčelubudeslúžiťajvýchovnéopatrenie,ktorésúdzároveň
ukladá. V prípade, že otec maloletej svoj výchovný postoj nezmení, bude namieste uvažovať aj o zúžení
rozsahu jeho styku s maloletou. Pokiaľ matka v konaní vyslovila primeranú požiadavku na dostatočné

teplo v domácnosti otca, resp. na potrebu zvýšenej pozornosti k náchylnosti na ochorenia maloletej, táto
požiadavka musí byť zo strany otca akceptovateľná vrátane požiadavky, aby otec svoje spoločné aktivity
(športové, turistické) prispôsobil zdravotnému stavu maloletej a jej fyzickému vývoju. Opodstatnená je
tiež požiadavka, aby otec maloletej prispôsobil detskú izbu maloletej hygienickým požiadavkám tak, aby
táto v čo najväčšej miere zodpovedala potrebám maloletého dieťaťa. Niet sporu o tom, že nie je vhodné,

aby maloletá spávala v jednej posteli so synom priateľky otca. Nerešpektovanie týchto požiadaviek môže
mať za následok zúženie styku a v krajnom prípade i zákaz styku otca s maloletou. Doterajšie matkou
vyčítane nedostatky súd nepripisoval nedostatočnej starostlivosti, prípadne nezáujmu otca o maloleté
dieťa, ale určitým zaužívaným postupom, ktoré v rámci výchovy maloletej otec má osvojené a ktoré z
dôvodusúčasnéhonedostatkuvnímavostipotriebotecnedokázalodstrániť.Pokiaľsúdtýmtorozsudkom

upravil styk otca s maloletou počas sviatkov a počas školských prázdnin širšie, ako doposiaľ, je tak z
dôvodu, že právom otca nie je len styk s maloletou počas bežných dní, resp. víkendov, ale otec má právo
s maloletou sa stretávať aj počas výnimočných dní, ku ktorým sviatočné dni nesporne patria.Podľa § 37 ods.2 písm.d) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže
rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť
podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach.

Na základe vykonaného dokazovania má súd zato, že rodičom maloletej je potrebné uložiť výchovné
opatrenie spočívajúce v odbornom psychologickom poradenstve, nakoľko stanoviská rodičov vo vzťahu
k spôsobe starostlivosti o maloletú ostali v priebehu konania, a to aj po vykonanom znaleckom
dokazovaní ako aj po výsluchu znalkyne nekompromisne odlišné. Súd má zato, že rodičia v tomto smere
dôsledne neoddelili svoje predstavy o výchove maloletého dieťaťa od potrieb a záujmov maloletého

dieťaťaavtomtosmerejenutnápsychologickáintervencia.Znalkyňavrámcisvojhovýsluchuponechala
možnosť takejto intervencie na vôli rodičov na obdobie polroka, a až následne by prichádzalo do úvahy
nariadenie výchovného opatrenia. Súd s prihliadnutím na vykonané dokazovanie ale dospel k záveru
potreby takéhoto postupu už v súčasnosti, najmä pokiaľ sa má dôsledne realizovať styk otca s maloletou
podľa tohto rozhodnutia. Prostredníctvom odborného poradenstva sa dosiahne okrem iného aj ochrana
záujmov maloletého dieťaťa a bude daná možnosť určitej kontroly prispôsobovania sa predovšetkým

otca potrebám maloletého dieťaťa tak aby výkon rodičovských práv nebol v rozpore so záujmami
maloletého dieťaťa. Vhodnosť odborného poradenstva prichádza do úvahy aj na strane matky z dôvodu
potreby určitej miery tolerancie a predchádzania konfliktov medzi rodičmi v otázkach starostlivosti o
maloleté dieťa. Odborné psychologické poradenstvo sa bude vykonávať prostredníctvom Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny v Brezne a to v trvaní 12-tich mesiacov.

Súd ustanovenej znalkyni uznesením, č.k. 2P/6/2013-168 zo dňa 6.9.2013, priznal za vykonané
znalecké dokazovanie znalečné vo výške 396,32 Eur; znalečné nebolo kryté preddavkami na znalečné.
Za účasť na pojednávaní dňa 4.10.2013 priznal znalkyni súd uznesením č.k. 2P/6/2013-218 zo dňa
15.10.2013, znalečné vo výške 41,32 Eur. Znalečné znalkyne spolu predstavuje sumu vo výške 437,64
Eur. Súd rozhodol, že trovy konania spočívajúce v znalečnom znalkyne sú povinní nahradiť pomerne,

každý z rodičov vo výške jednej polovice, z toho matka vo výške 218,82 Eur a otec vo výške 218,82
Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, a to z dôvodu, že ani jeden z nich nebol v konaní
v plnej miere úspešný či neúspešný.

Podľa § 162 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku, rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného sú
predbežne vykonateľné.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne v troch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej
možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., že konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.