Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. november 2019

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 5Er/627/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614204150
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Mochnáčová
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2019:5614204150.2

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš, vo veci exekúcie oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.,
so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35 937874, pobočka Štúrova 34, Liptovský Mikuláš, proti
povinnému: A. J., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom S. XXX/X, Q. K., o
vymoženie pohľadávky vo výške 988,92 eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr.
Petrom Matejovie, so sídlom Exekútorského úradu Moyzesova 669/15, Liptovský Mikuláš, pod spisovou

značkou EX 2102/2014, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúcia sa zastavuje.
II. Súdny exekútor má voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pred súdnym exekútorom JUDr. Petrom Matejovie sa dňa 28. 04. 2014 začalo exekučné konanie
pod sp. zn. EX 2102/2014 na vymoženie pohľadávky vo výške 988,92 eur s príslušenstvom, priznanej

vykonateľným rozhodnutím Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 8Ro/1447/2013 zo dňa 24. 10.
2013. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 053824 zo dňa 13. 5.
2014, ktoré v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 udelil Okresný
súd Liptovský Mikuláš na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 988,92 eur a trovy exekúcie.

2. V priebehu konania súdny exekútor predložil súdu návrh na vydanie uznesenia o zastavení exekúcie

z dôvodu, že povinný dňa 06. 03. 2017 zomrel ako nemajetný.

3. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

6. Podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého

dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho
prešli dedením.

7. Z uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 4D/78/2017, zo dňa 07. 06. 2017,
právoplatného dňa 27. 06. 2017, mal súd preukázané, že povinný dňa 06. 03. 2017 zomrel. Uvedeným
rozhodnutím súd zastavil dedičské konanie po povinnom podľa § 187 ods. 1 Civilného mimosporového

poriadku z dôvodu, že poručiteľ nezanechal žiadny majetok.8. Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa, pričom dedič zodpovedá do výšky nadobudnutého
dedičstva za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Ak povinný zomrie v priebehu
exekúcie, povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov jeho smrťou nezanikajú, ale prechádzajú na

dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od
nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V danom prípade však
po povinnom nezostal žiaden majetok, a preto prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych jeho povinností.
Z týchto dôvodov exekučný súd exekúciu v súlade s § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil.

9. O nároku na náhradu trov exekúcie rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Pri postupe, na základe ktorého súd rozhodol len o nároku na
náhradu trov konania s tým, že o výške týchto trov rozhodne osobitným uznesením vyšší súdny úradník,
vychádzal súd z koncepcie aktuálnej úpravy, ktorá rozdelila procesný postup v rámci súdu prvej inštancie
spôsobom formulovaným v ustanoveniach odsekov 1 a 2 § 262 CSP. V tomto zmysle má daná úprava vo
vzťahu k § 200 ods. 5 Exekučného poriadku charakter „lex posterior“, pretože jeho znenie je súčasťou

exekučnej úpravy už od 01. 09. 2005 (v tom čase zaradené do ustanovenia § 200 ods. 2 Exekučného
poriadku). Z uvedeného dôvodu súd rešpektoval zamýšľanú dvojinštančnosť, keď je zo strany súdu
vydané rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania a následne o ich výške rozhodne vyšší súdny
úradník. Obdobný postup zvolil aj Krajský súd v Žiline napríklad v rozhodnutí sp. zn. 6CoE/18/2017 zo
dňa 31. 05. 2017. Okresný súd tiež odkazuje na posledné rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV.

ÚS 202/2018 a IV. ÚS 187/2018, v ktorých sa konštatuje, že „súčasná právna úprava, ktorá neumožňuje
v konaní pred všeobecnými súdmi korigovať nesprávne (nezákonné) rozhodnutie prvostupňového súdu
o výške trov konania, ktoré z povahy veci podlieha ústavnej ochrane v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy,
zbytočnezaťažujeústavnýsúdrozhodovanímoveciach,ktorébyinakmalibyťzhľadiskajehoústavného
postavenia a priori z jeho právomoci vylúčené“.

10. V duchu uvedených úvah dospel súd k presvedčeniu o potrebe „rozdelenia“ spôsobu rozhodovania
o trovách exekúcie na dve fázy tak, ako to koncepčne zakotvil Civilný sporový poriadok majúci charakter
lex generalis k Exekučnému poriadku. Iným postupom sa totiž bráni účastníkom dosiahnuť nápravu
prípadných pochybení v postupe okresného súdu ešte na úrovni rozhodovacej činnosti všeobecných

súdov.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa
jehodoručenianaOkresnomsúdeLiptovskýMikulášpísomnev3vyhotoveniach.Odvolaniemôžepodať
účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 57 ods. 5 Exekučného poriadku,

§ 359, § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.