Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. apríl 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 17Cpr/2/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114214923
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Petríková
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7114214923.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Luciou Petríkovou v spore žalobcu: F.. P.. B. T., F.., A..
XX.XX.XXXX, W. S. XXXX/X, O., zast. JUDr. Milanom Sedlákom, MBA, advokátom, Advokátska
kancelária so sídlom Kukučínova 19, Košice, proti žalovanému: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v
Košiciach, so sídlom Šrobárova 2, Košice, zast. JUDr. Matejom Sýkorom, advokátom, Advokátska
kancelária so sídlom Zoborská 13, Košice, o zdržanie sa konania, zákazu diskriminácie v

pracovnoprávnom vzťahu a náhradu nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý z d r ž a ť s a do budúcnosti konaní voči žalobcovi, konaní
odporujúcich zásade rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych vzťahoch a uplatňovania priamej
či nepriamej diskriminácie žalobcu v porovnaní s inými zamestnancami, ako aj konaní, odporujúcich
dobrým mravom pri výkone svojich zamestnávateľských oprávnení a výkone povolania žalobcu,
a to najmä nenominovaním žalobcu za člena v pedagogických a vedeckých orgánoch, komisiách
zamestnávateľa, neustanovením žalobcu za garanta, resp. spolugaranta v študijných programoch, v

ktorých spĺňa kvalifikačné kritéria a vedeckopedagogické predpoklady alebo v jednotlivých predmetoch
týchto študijných programov a ďalej nenominovala žalobcu za člena, resp. predsedu skúšobných, či
výberových komisií, člena odborných, vedeckých, či pedagogických komisií, rád, poradných orgánov,
komisií skúšobných či výberových, zriaďovaných a pôsobiacich u žalovaného ako zamestnávateľa
obligatórne, či fakultatívne.

II. Žalovaný prostredníctvom štatutárneho orgánu, alebo dekana Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach je
p o v i n n ý o s p r a v e d l n i ť s a žalobcovi verejne na zasadnutí najbližšieho akademického
senátu Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku, a to z dôvodu
diskriminácie žalobcu, konania v rozpore s dobrými mravmi, ktoré poškodili dobré meno a renomé
žalobcu na Lekárskej fakulte UPJŠ v Košiciach, v odborných kruhoch a v spoločnosti a privodili mu ujmu
v osobnostnej sfére a zníženie vážnosti žalobcu v odborných kruhoch, v zamestnaní a verejnosti v tomto
znení: „Zamestnávateľ sa týmto verejne ospravedlňuje F.. P.. B. T., F.. zamestnanému na Lekárskej

fakulte UPJŠ v Košiciach ako vysokoškolský učiteľ, za konania realizované voči nemu štatutárnym
zástupcom Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach a prednostkou Ústavu verejného zdravotníctva v období
od roku 2008, ktoré odporovali zásade rovnakého zaobchádzania zamestnávateľa voči zamestnancovi v
pracovnoprávnom vzťahu F.. P.. B. T., F.. a ktorými došlo k poškodeniu jeho dobrého mena a renomé na
Lekárskej fakulte UPJŠ v Košiciach, v odborných kruhoch a spoločnosti, privodili mu ujmu v osobnostnej
sfére a znížili jeho vážnosť.“

III. Žalovaný je p o v i n n ý u h r a d i ť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v sume
8.000,- EUR z dôvodu diskriminácie a z dôvodu konaní v rozpore s dobrými mravmi v oblasti výkonu
zamestnávateľských oprávnení, a to do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o ich výške
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 13.06.2014 žalobca žiadal, aby súd rozsudkom zaviazal
žalovaného povinnosťou zdržať sa do budúcnosti konaní voči žalobcovi, konaní odporujúcich

zásade rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych vzťahoch a uplatňovania priamej či nepriamej
diskriminácie žalobcu v porovnaní s inými zamestnancami, ako aj konaní, odporujúcich dobrým
mravom pri výkone svojich zamestnávateľských oprávnení a výkone povolania žalobcu, a to najmä
nenominovaním žalobcu za člena v pedagogických a vedeckých orgánoch, komisiách zamestnávateľa,
neustanovením žalobcu za garanta, resp. spolugaranta v študijných programoch, v ktorých spĺňa
kvalifikačné kritéria a vedeckopedagogické predpoklady alebo v jednotlivých predmetoch týchto

študijnýchprogramovaďalejnenominovalažalobcuzačlena,resp.predseduskúšobných,čivýberových
komisií, člena odborných, vedeckých, či pedagogických komisií, rád, poradných orgánov, komisií
skúšobných či výberových, zriaďovaných a pôsobiacich u žalovaného ako zamestnávateľa obligatórne,
či fakultatívne. Žalovaný prostredníctvom štatutárneho orgánu, dekana Lekárskej fakulty UPJŠ v
Košiciach je povinný verejne, na zasadnutí najbližšieho akademického senátu Lekárskej fakulty UPJŠ

v Košiciach po nadobudnutí právnej moci tohto rozhodnutia sa ospravedlniť žalobcovi z dôvodu jeho
diskriminácie, konania v rozpore s dobrými mravmi, ktoré poškodili dobré meno a renomé žalobcu
na Lekárskej fakulte UPJŠ v Košiciach, v odborných kruhoch a v spoločnosti a privodili mu ujmu v
osobnostnej sfére a zníženie vážnosti žalobcu v odborných kruhoch, v zamestnaní a verejnosti v tomto
znení: „Zamestnávateľ sa týmto verejne ospravedlňuje F.. P.. B. T., F.. zamestnanému na Lekárskej

fakulte UPJŠ v Košiciach ako vysokoškolský učiteľ, za konania realizované voči nemu štatutárnym
zástupcom Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach a prednostkou Ústavu verejného zdravotníctva v období
od roku 2008, ktoré odporovali zásade rovnakého zaobchádzania zamestnávateľa voči zamestnancovi
v pracovnoprávnom vzťahu F.. P.J.. B. T., F.. a ktorými došlo k poškodeniu jeho dobrého mena a renomé
na Lekárskej fakulte UPJŠ v Košiciach, v odborných kruhoch a spoločnosti, privodili ujmu v osobnostnej

sfére F.. P.. B. T., F. a znížili jeho vážnosť“. Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi náhradu z dôvodu
diskriminácie a z dôvodu konaní v rozpore s dobrými mravmi v oblasti výkonu zamestnávateľských
oprávnení, náhradu nemajetkovej ujmy v sume 8.000,- EUR a to do 15 dní od nadobudnutia právnej
moci tohto rozhodnutia. Žalobca si uplatnil aj náhradu trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca je zamestnaný u žalovaného ako vysokoškolský učiteľ
- profesor na Ústave verejného zdravotníctva. Zamestnávateľ, UPJŠ v Košiciach, v mene ktorého
v pracovnoprávnych veciach konal dekan Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach F.. P.. D. X., I.., v
zmysle zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a ochrane pred
diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len

„antidiskriminačný zákon“) a uplatnil voči žalobcovi diskrimináciu, obťažovanie, neoprávnený postih,
šikanu, mobbing a podobné konania v rozpore s dobrými mravmi. Išlo o realizáciu úkonov s cieľom
porušenia zásady rovnakého zaobchádzania zastrašovať žalobcu a týkali sa najmä výkonu zamestnania
a podmienok výkonu práce v zamestnaní vrátane odmeňovania (§ 6 ods. 2 písm. b/ antidiskriminačného
zákona). Zo strany žalovaného sa jedná o dlhotrvajúce konanie, nakoľko žalobcovi retroaktívne

pozastavil vyplácanie osobného príplatku spätne od 01.10.2009 a určil len vyplácanie funkčného
platu a to „Rozhodnutím o plate“ zn. č. 6489/2009 zo dňa 04.11.2009. Žalovaný bez akéhokoľvek
zdôvodnenia nevyplatil žalobcovi ani pohyblivú zložku mzdy, prémie vo výške 100% funkeného platu
a 100% osobného príplatku, ktoré sa stali splatnými koncom roka 2009 a plošne sa vyplácali všetkým
zamestnancom Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach. Žalobca bol nútený poda? pracovnoprávnu žalobu

na vyplatenie neprávom odoatých eastí platu z dôvodu diskriminácie. Spor bol vedený na Okresnom
súde Košice I sp. zn. 10C/18/2011 a bol mimosúdne vysporiadaný „Dohodou o mimosúdnom ukoneení
sporu“ zo doa 02.05.2012 a následným zastavením konania z dôvodu spä?vzatia žaloby. Žalovaný
uznal nárok žalobcu eo do výšky a dôvodu a vyplatil všetky neprávom odoaté easti platu, avšak k
poskytnutiu morálnej, ei inej satisfakcie nedošlo. Zamestnávate3 nezaradil žalobcu za garanta, resp.

spolugaranta pre získanie spôsobilosti uskutoeoova? na LF UPJŠ v Košiciach študijný program v
študijnom odbore „Verejné zdravotníctvo“ alebo „Epidemológia“ v rôznych stupooch, ale dal prednos?
iným osobám s nižšími a menšími predpokladmi a hodnotiacimi kritériami, eím zjavne a opakovane už
od roku 2008 znevýhodooval žalobcu, nezaobchádzal s ním ako s inými zamestnancami, najmä kei je na
Ústave verejného zdravotníctva jediným profesorom humánnej medicíny, nako3ko ialší dvaja profesori

vrátane prednostky majú kvalifikáciu v odbore veterinárnej medicíny. Žalobca sa márne dožadoval tohtozaradenia, žalovaný dlhodobo ignoroval jeho žiadosti, neodpovedal na ne resp. tvrdil, že je to v jeho
výluenej rozhodovacej právomoci, prieom dôvody, pre ktoré tak rozhodol nikdy neuviedol. Žalovaný
takto voei žalobcovi realizoval nerovnaký prístup, nerovnaké zaobchádzanie v porovnaní s inými

zamestnancami ako napr. pri personálnom obsadzovaní rôznych orgánov, komisií, rád, skúšobných
komisií pre štátne závereené skúšky, vedeckých komisií pri vedeckej rade, výberových komisií pre
výber ueite3ov v zmysle zákona o vysokých školách, resp. vedúcich zamestnancov, poradných orgánov
dekana a podobne, kde žalobcu ani nenominovali. V osobe žalobcu ide o popredného odborníka,
vysokoškolského pedagóga a dlhoroeného zamestnanca žalovaného, ktorý patrí medzi špičku vo

vedeckovýskumnej a publikačnej činnosti a ide o popredného odborníka nielen v rámci Lekárskej fakulty
ale aj celej univerzity či v rámci Slovenska. Zo strany prednostky Ústavu verejného zdravotníctva
a jej podriadených došlo k nevhodnému vulgárnemu správaniu voči žalobcovi, verbálnym útokom a
osočovaniu vždy, keď sa dožadoval svojich práva a oprávnení, alebo keď žalobca podal sťažnosť.
Voči žalobcovi sa začali organizovať s tichou podporou vedúcich zamestnancov rôzne podpisové akcie
s cieľom, aby takýmto psychickým tlakom bol prinútený odísť zo zamestnania. Žalobca je v mieste

bydliska vnímaný a známy ako morálny a bezúhonný občan požívajúci prirodzenú autoritu a vážnosť.
V odbornej oblasti je vnímaný ako vedec s bohatou a rozsiahlou vedeckopedagogickou činnosťou,
požívajúci vysoké renomé a majúci všeobecné uznanie. Postup žalovaného je prejav zneužitia práva
„mala fidem“ s úmyslom spôsobiť žalobcovi ujmu na jeho psychickej a telesnej integrite, nesúce všetky
znaky protiprávneho a diskriminačného konania, ako aj potenciálnu citovú ujmu, ktorá bola žalobcovi

spôsobená. Konanie žalovaného, v mene ktorého konal dekan LF UPJŠ v Košiciach je aj osobnou
averziou dekana voči žalobcovi, ktorého žalobca pri uchádzaní sa o funkciu dekana nepodporil. Žalobca
poukazoval na nedostatky na LF UPJŠ v Košiciach, ktoré neboli riešené, obracal sa často na iné orgány
akademickejsamosprávyUPJŠvKošiciach,rektora,aleajMinisterstvoškolstva,vedy,výskumuašportu
SR, rezortné kontrolné orgány, orgány prokuratúry a pod. Na základe týchto skutočností urobili z neho

„notorického sťažovateľa“, stal sa terčom útokov voči svojej osobe, verbálnych napádaní a vyhrážok,
ktoré sa stupňovali a boli podporované najmä prednostkou ústavu po tom, kedy poukázal na fingované
úväzky tzv. „čiernych duší“, kedy zamestnanci prácu nevykonávali, avšak poberali plat práve na základe
výkazov vyhotovených a potvrdzovaných prednostkou a dekanom, kde ako príklad žalobca uviedol F.. P..
Q. P., I.., ktorý v dobe od 21.04.2011 do 31.10.2012 mal vykazovať 100% pracovný úväzok ako profesor

na LF UPJŠ a od 01.10.2011 bol zamestnaný na 100% úväzok aj na Vysokej škole zdravotníctva a
sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave. Vzh3adom k týmto skutoenostiam si žalobca v zmysle ust. §
13 zákona e. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce uplatnil voei žalovanému nemajetkovú ujmu vo výške
8.000,- EUR, nako3ko konanie žalovaného bez adekvátneho vysvetlenia bezprostredne nadriadeného
vedúceho zamestnanca je možné vníma? ako potenciálnu citovú ujmu, ktorá bola žalobcovi spôsobená.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že žalobca v žalobe vyjadruje iba subjektívne pocity
a emócie, ktoré nie sú podložené žiadnymi relevantnými skutočnosťami a dôkazmi, vo všeobecnej
rovine uvádza rôzne formy diskriminačného správania a konania žalovaného bez toho, aby presne
špecifikoval konkrétne prípady a situácie, v ktorých malo dôjsť k porušeniu všeobecne záväzných

právnych predpisov. Žalovaný poukázal na ustanovenia antidiskriminačného zákona, v zmysle ktorých
je žalobca povinný v žalobe označiť osobu, o ktorej tvrdí, že porušila zásadu rovnakého zaobchádzania
a žalovaný je povinný preukázať, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania, ak žalobca predloží
súdu dôkazy, z ktorých možno usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo. Čo
sa týka náhrady nemajetkovej ujmy v sume 8.000,- EUR, má za to, že žalobca doteraz nepreukázal

vznik takejto ujmy ani jej výšku. Žalovaný si nie je vedomý žiadneho konania ani správania, ktoré by bolo
v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktoré by mohlo mať akékoľvek diskriminačné
prejavy, účinky alebo následky vo vzťahu k žalobcovi.

4. Žalobca doručil súdu dňa 27.03.2015 návrh na vykonanie dokazovania, označenie a doloženie

dôkazov, v ktorom uviedol, že žalobou je uplatňovaný pracovnoprávny nárok, ochrana zamestnanca
a nie občianskoprávny nárok, ochrana osobnosti. Žalobca súdu oznámil, že aktérmi mobbingových
aktivít, šikany a obťažovania zo strany žalovaného, boli osoby konajúce v mene žalovaného ako
zamestnávateľa a to dekan F.. P.. D. X., I.., ktorý bol dekanom do 24.09.2014, vedúca ÚVZ F.. P.. D.
Č., I.. ako aj dekan F.. P.. T. F., I...

5. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní konanom dňa 25.03.2019 žiadal doplniť
žalobný petit a to v odseku 2, v prvom riadku žiadal medzi slovo orgánu a dekana vložiť slovo „alebo“,
nakoľko došlo v žalobe k chybe v písaní. Súd jeho žiadosti vyhovel.6. Súd v danej veci konal a rozhodoval za prítomnosti strán sporu.

7. Súd vykonal dokazovanie vypočutím žalobcu, právneho zástupcu žalobcu, právneho zástupcu
žalovaného, niekoľkých svedkov a po oboznámení sa s obsahom listinných dôkazov založených v
súdnom spise zistil nasledovný skutkový stav:

8. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporné a medzi stranami sporu ani nebolo rozporované,

že žalobca bol zamestnaný u žalovaného na základe písomnej pracovnej zmluvy zo 16.07.1990 ako
vysokoškolský učiteľ - asistent Katedry mikrobiológie Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach. Dohodou
o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 30.09.2013 došlo k zmene pracovnej zmluvy medzi žalobcom a
žalovaným v článku I, ktorou bol žalobca zaradený na pracovné miesto vysokoškolského učiteľa -
pedagogická a výskumná činnosť a na zaradenie do funkcie profesor v študijnom odbore Epidemológia
na dobu určitú do 31.08.2035. Na Okresnom súde Košice I bolo vedené súdne konanie sp. zn.

10C/18/2011, v ktorom žalobca predložil dohodu sporových strán o mimosúdnom ukončení sporu, v
zmysle ktorej žalovaný uznal nárok žalobcu čo do výšky a dôvodu, ktorý vyplýva zo žaloby zo dňa
10.01.2011 a z návrhu na pripustenie žaloby zo dňa 12.01.2012 titulom nevyplácania osobného príplatku
za obdobie október 2009 až december 2011 a nevyplatenia odmeny za II. polrok 2009 vo výške 1.873,-
EUR, spolu v celkovej výške 27.730,- EUR a zaviazal sa uhradiť na účet žalobcu sumu vo výške 27.730,-

EUR a na účet právneho zástupcu žalobcu trovy právneho zastúpenia vo výške 1.120,40 EUR, a to za
podmienok stanovených v dohode. Uznesením Okresného I č. k. 10C/18/2011 - 162 zo dňa 18.07.2012
bolokonaniezastavené.DekanLFvKošiciachF..P..D.X.,I..vroku2014priznalzamestnancomodmeny
z mimodotačných zdrojov vo výplatnom termíne jún 2014, žalobcovi priznal odmenu v sume 240,- EUR.
VzmyslezásadodmeňovaniatvorivýchzamestnancovUPJŠLekárskejfakultyzmimodotačnýchzdrojov

formou odmien prijatých od 01.04.2014 bolo upravené odmeňovanie tvorivých zamestnancov UPJŠ -
Zásady odmeňovania tvorivých zamestnancov UPJŠ LF z mimodotačných zdrojov formou odmien zo
dňa 19.03.2014 (ďalej „zásady odmeňovania“) upravujú odmeňovanie zamestnancov zamestnávateľa
UPJŠ v Košiciach organizačne zaradených na Lekárskej fakulte v nadväznosti na § 4 a nasl. zákona
NRSR č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a

o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 553/2003 Z.z.“)
pri použití mimodotačných zdrojov, v zmysle ktorého zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi aj
iné odmeny v súlade § 20 zák. č. 553/2003 Z.z., o odmeňovaní tvorivých zamestnancov organizačne
zaradených na UPJŠ Lekárskej fakulte v Košiciach rozhoduje dekan v súlade so zák. č. 553/2003
Z.z., vnútorným platovým predpisom UPJŠ v Košiciach a aktuálne platnou uzatvorenou kolektívnou

zmluvou, pri odmeňovaní je povinný riadiť sa kritériami uvedenými v čl. III, IV, V, VI zásad odmeňovania
zamestnancov UPJŠ Lekárskej fakulty z mimodotačných zdrojov, pričom zohľadní najmä pedagogickú,
vedeckú, riadiacu činnosť a ďalšie činnosti potrebné k dosiahnutiu cieľov fakulty. Podľa čl. IV, ods.
4 zásad odmeňovania o odmeňovaní prednostov priemerný výkon tvorivého zamestnanca UPJŠ
Lekárskej fakulty sa vypočíta nasledovne: a/ spočítajú sa body všetkých tvorivých zamestnancov

fakulty získané v KBS UPJŠ Lekárskej fakulty, výsledok predstavuje celkový bodový výkon fakulty v
danom roku, b/ spočítajú sa úväzky všetkých tvorivých zamestnancov fakulty, výsledok predstavuje
celkový prepočítaný počet tvorivých zamestnancov fakulty, c/ celkový bodový výkon fakulty sa predelí
celkovým prepočítaným počtom zamestnancov fakulty. Výsledok predstavuje priemerný výkon tvorivého
zamestnanca UPJŠ Lekárskej fakulty. Podľa čl. IV, ods. 5 zásad odmeňovania o odmeňovaní prednostov

výkon na jedného tvorivého zamestnanca pracoviska UPJŠ Lekárskej fakulty sa vypočíta nasledovne:
a/ spočítajú sa body všetkých tvorivých zamestnancov pracoviska získané v KBS UPJŠ Lekárskej
fakulty, výsledok predstavuje celkový bodový výkon pracoviska v danom roku, b/ spočítajú sa úväzky
všetkých tvorivých zamestnancov pracoviska, výsledok predstavuje celkový prepočítaný počet tvorivých
zamestnancov pracoviska, c/ celkový bodový výkon pracoviska sa predelí celkovým prepočítaným

počtom zamestnancov pracoviska, výsledok predstavuje priemerný výkon tvorivého zamestnanca
pracoviska. Podľa čl. IX, ods. 1 zásad odmeňovania na priznanie odmeny zamestnanec nemá nárok.
O priznaní odmeny rozhoduje dekan.

9. Žalobca na pojednávaní uviedol, že po skončení lekárskej fakulty v roku 1990 nastúpil na ústav

Lekárskej mikrobiológie, kde približne po roku sa stal prednostom ústavu F.. P.. X., I.. Po ôsmich
rokoch ukončil doktorandské štúdium PhD., a výberovým konaním nastúpil na miesto docenta na ústave
Epidemológie, kde prednostkou ústavu bola F.. P.. Č., I.. Od 01.04.2015 došlo k rozdeleniu ústavu na
samostatné štyri ústavy, a žalobca prešiel na ústav Hygieny, kde jeho priamym nadriadeným bola F.. P..Č., I.. Práca bola pre neho všetkým, koníčkom, hobby, vlastne bol workoholikom, denne zostával v práci
10-12 hodín. Častokrát poukazoval na nedostatky, či už v oblasti pedagogiky, alebo vedeckovýskumnej
činnosti. Stretával sa s nepochopením svojich kolegov, lebo ho častokrát stavali do pozície konfliktného,

problémového človeka, nakoľko sa ním cítili ohrození, pretože boli kvalifikačne na nižšej úrovni.
Akonáhle sa stal dekanom F.. P.. X., I.., došlo k zintenzívneniu mobbingových aktivít a obťažovaniu, bol
vyradený zo všetkých komisií pre obhajoby diplomových prác, magisterských prác, dizertačných prác,
nebol v nijakých poradných komisiách pre výberové konania. Približne dva mesiace po nástupe dekana
dostal pokarhanie za údajné porušenie pracovnej disciplíny a to na základe toho, že na schôdzi v júni

predostrel niektoré problémy na ústave a otvorene kritizoval aj prednostku. Následne opustil schôdzu,
pretože mu bolo zle, čo aj oznámil prednostke. Odchod zo schôdze bol klasifikovaný ako striktné
porušenie pracovnej disciplíny. Ďalším sporom medzi žalobcom a F.. X. bolo odobratie 100% osobného
platu ako aj osobného príplatku v roku 2009 na dobu 27 mesiacov, pričom nikdy nešlo o porušenie
pracovnej disciplíny, ale na základe sťažnosti F.. T. kvôli konfliktu so žalobcom ako dvoch autorov za isté
súborné dielo. Po štyroch mesiacoch opakovaných sťažností sa začala sťažnosť prešetrovať a žalobca

bol pozvaný na etickú komisiu, ktorej predsedom bol F.. X.. Závery etickej komisie neboli žiadne, čiže
žalobcovi nebolo priznané osobné ohodnotenie, žalobca bol nútený podať žalobu na súd, a v spore došlo
k mimosúdnej dohode, čiže boli mu vyplatené finančné prostriedky v sume 27.000,- EUR. Ďalší problém
bol na schôdzi, ktorá sa konala dňa 13.09.2012, na ktorej sa žalobca viackrát dotazoval, kto je F.. P.,
ktorý mal byť žalobcov kolega, mal vykonávať pedagogickú činnosť, nikto ho nikdy nevidel na ústave,

nemal praktické cvičenie, prednášky, konzultácie so študentmi. Keďže sa nedopátral žiadnej odpovede,
podal trestné oznámenie a podnet na preverovanie trestnej zodpovednosti, či prideľovanie finančných
prostriedkov nie je v rozpore so zákonom. Výsledkom poukázania na zamestnávanie „čiernych duší“
bolo, že voči žalobcovi bola zorganizovaná podpisová akcia- petícia, ktorej sa veľmi iniciatívne aktívne
zúčastnila T.. H.. M.. Tým, že podal trestné oznámenie, bola mu za prvý polrok roku 2014 vyplatená

odmena 240,- EUR, pričom druhým zamestnancom bola vyplatená odmena niekoľkonásobne vyššia,
napr. najvyššia bola v sume 5.400,- EUR, pričom žalobca mal index publikovanosti - Hirschov index
11. Zamestnanec, ktorý dostal sumu 5.400,- EUR mal Hirschov index 3. Napriek tomu, že F.. X. sám
odstúpil z pozície dekana v septembri 2014 a následne bol do funkcie zvolený F.. F. a uvedená forma
mobbingu, šikany a obťažovania pokračovala ďalej. F.. F. požiadal žalobcu o predloženie dokladov o

účasti na konferencii Gastro fórum po 10 mesiacoch od konania konferencie, pričom cestovný príkaz
bol zúčtovaný s nulovým zúčtovaním, nakoľko všetky náklady si hradil žalobca sám. Žalobca uviedol,
že keď chcel mať pokoj na pracovisku musel do svojich publikácií dopisovať svoju priamu nadriadenú
F.. Č. ako druhého autora, aj napriek skutočnosti, že sa ničím nepodieľala na publikáciách. Keďže na
pracovisku majú bodový systém hodnotenia, za takéto pripísanie dostávala body, ktoré sa premietli do jej

osobného ohodnotenia. Žalobca ďalej uviedol, že čo sa týka nominovaní do rôznych komisií a orgánov
má za to, že by mala byť zabezpečená rovnomerná cirkulácia kádrov. Predsedom výberovej komisie po
dobu ôsmich rokov bola výhrade F.. Č. za odbor Verejné zdravotníctvo.

10. Zo Zápisnice z prejednania porušenia pracovnej disciplíny zo dňa 17.07.2007 súd zistil, že dňa

17.07.2007 sa uskutočnil pohovor žalobcu z dôvodu písomnej sťažnosti F.. P.. D. Č., I.. - prednostky
ústavu Epidemológie LF UPJŠ, ktorej predmetom je nerešpektovanie prednostky ústavu, nakoľko
žalobca opustil dňa 12.06.2007 svojvoľne prevádzkovú schôdzu ústavu Epidemológie. Ako vyjadrenie
žalobca uviedol, že po jeho vystúpení mu prišlo nevoľno a preto opustil prevádzkovú schôdzu. Od
januára má zdravotné problémy, trpí chronickým ochorením, ktoré sa prejavuje chronickou regurgitáciou.

Aj napriek uvedenému vysvetleniu udelil dekan žalobcovi písomné napomenutie. V závere zápisnice
je rukou dopísaný nesúhlas žalobcu so znením zápisnice: „Nesúhlasím so znením zápisnice, pretože
som neporušil pracovnú disciplínu svojvoľným opustením schôdze, pretože som prednostke oznámil, že
musím odísť, lebo je mi zle, načo reagovala urážlivým spôsobom na moju osobu „no chudáčik“ .

11. Zo zápisnice z pracovnej porady pracovníkov ÚVZ konanej dňa 13.09.2012 mal súd preukázané, že
žalobca oznámil, že mu bol vrátený osobný príplatok za 27 mesiacov. Ďalej mal žalobca otázky ohľadom
jeho členstva v štátnicových komisiách a komisiách pre obhajoby diplomových prác. Všetky informácie
o štátnicových skúškach vrátane kompetencií na menovanie členov komisii, ktoré menuje dekan fakulty
sú na stránke UPJŠ. Komisie pre obhajoby diplomových prác taktiež menuje dekan fakulty. K otázke

týkajúcej sa F.. P.. P., I.., bolo uvedené, že bol garantom študijného programu VZ na UPJŠ LF a úlohami
v rámci jeho pracovnej činnosti ho poveroval dekan UPJŠ LF.12. Z výpovede svedkyne F.. P.. D.. Č., I.., ktorá je zamestnankyňou žalovaného a bola priamou
nadriadenou žalobcu súd zistil, že odmeny priznáva dekanát v sume 30% a nikdy sa nestalo, že
by ich žalobcovi nepriznala. Tie sú prísne schválené podľa bodového ohodnotenia, tzn. na základe

publikačnej, citačnej, ostatnej činnosti sa vypočíta počet bodov a tie sú potom premenené na eurá.
Bodové hodnotenia na osobné príplatky a odmeny sú v právomoci dekana. Čo sa týka menovania členov
štátnicovej komisie, výberových komisií, vedeckej rady, je v právomoci dekana. Uviedla, že žalobca
nikdy nebol ani nominovaný do komisií, ktoré sú na LF UPJŠ. Čo sa týka dopisovania do publikačnej
činnosti žalobcu ako spoluautora uviedla, že poskytla žalobcovi finančné prostriedky z garantovaných

fondov, antigény, a tým sa podieľala na publikáciách, pretože inak by nemohol nič vykonať. Svedkyňa
uviedla, že ona sa cíti žalobcom šikanovaná, mobbovaná, pretože jej večne vypisoval emaily a chodil
ju vytáčať.

13. Z výpovede svedka F.. P.. D. X., I.., bývalého dekana LF UPJŠ na pojednávaní dňa 07.04.2015
vyplýva, že čo sa týka priznávania osobných príplatkov a odmien žalobcovi inak ako vo vzťahu k iným

zamestnancom, si pamätá na jeden problém, ktorý vznikol medzi žalobcom a F.. T., ktorý riešila etická
komisia fakulty a na základe jej rozhodnutia ako dekan prikročil k časovému pozastaveniu vyplácania
osobných príplatkov, ktoré sú nenárokovateľné a trvalo to 2 roky. Čo sa týka iných období, žalobca na
základe svojej výkonnosti vedecko-výskumnej a pedagogickej činnosti poberal osobný príplatok ako
ostatní zamestnanci. Hlavným kritériom pri priznávaní osobného príplatku je počet bodov získaných za

výkonnosť vo vedecko-výskumnej činnosti a pedagogickej činnosti a nie Hirschov index, nakoľko nie je
podľa svedka spravodlivý. Čo sa týka priznávania odmien, sú priznávané za výkony, aké pozitíva prináša
ten ktorý pracovník. Odmena je nenárokovateľná zložka mzdy a dekan má právo rozhodnúť komu ju dá
a komu nedá. Odmena má charakter subjektívny, zatiaľ čo osobný príplatok má charakter objektívny.
Pokiaľ ide o vymenovanie osôb do komisií, či už výberovej alebo odborovej, to má v rukách dekan podľa

zákonaovysokýchškoláchafunkciesútaktiežnenárokovateľné.Členstvovkomisiáchječestnáfunkcia,
neplynie z nej žiadna finančná výhoda. V zmysle zásady odmeňovania tvorivých zamestnancov UPJŠ
mimo dotačných zdrojov formou odmien z 19.03.2014 dostal žalobca v prvom polroku 2014 odmenu v
sume 240,- EUR. Odmena bola vyplácaná polročne. V druhom polroku 2014 rozhodoval o odmenách
dekan F.. F..

14. Z výpovede svedka F.. P.. T. F., I.. dekana LF UPJŠ na pojednávaní konanom dňa 07.04.2015 mal
súd preukázané, že čo sa týka školenia na ktorom sa mal žalobca zúčastniť, dostal podnet od prednostky
pracoviska, a keďže bol dekan musel sa podnetom zaoberať. Podnet vychádzal z anonymu, ktorý prišiel
prednostke a v podnete bolo napísané, že žalobca sa nezúčastnil služobnej cesty. Žalobca svedkovi

uviedol, keď došlo k debate o účasti na kongrese, že na kongrese bol, avšak kongresový poplatok
bol vysoký, preto sa nezaregistroval. Čo sa týka pripisovania autorstva vedeckých publikácií keď bol
svedok prodekanom, nezaznamenal nikdy žiadne pochybenia. Čo sa týka odňatia osobných príplatkov,
nenominovania do komisií štátnicových a nenavrhovaní za garanta v študijnom programe, uviedol, že
garantom môže byť len jeden človek, to znamená, že ak je viac kandidátov, jeden z nich je nominovaný,

rozhoduje o tom spravidla vedenie fakulty. V čase keď bol dekanom svedok, každý zamestnanec LF
dostal odmenu plne v súlade s bodovacím systémom. Za jeho „dekanovania“ dostali všetci rovnaké
odmeny. Čo sa týka osobných príplatkov sú spravidla vecou bodovacieho systému sčasti rozhoduje o
osobnýchpríplatkochajprednostapracoviska,sčastimánárokotomrozhodovaťajdekanLF.Čosatýka
zloženia poradných orgánov a členov štátnicových komisií, tých navrhuje dekan. O zmene pracovnej

zmluvy žalobcu svedok uviedol, že akademický senát rozhodol o rozdelení pracoviska na štyri ústavy.
Žalobca poukázal na to, že bol donútený k podpísaniu zmluvy, ktorou bolo presne určené, na ktorý
ústav bude pokračovať. Svedok k tomu uviedol, že bolo slobodným právom žalobcu podpísať, alebo
nepodpísať zmluvu, žalobca bol opakovane prizvaný ku jednaniu pred samotným rozdelením pracovísk,
aby vyjadril svoj názor. Dekan sa nebude opierať o názor jedného alebo dvoch pracovníkov, ale predloží

určitý návrh akademickému senátu, ktorý rozhodol o tom, že vzniknú štyri pracoviská.

15. Svedok P.. P. U., F.., ktorý pracuje ako vysokoškolský učiteľ u žalovaného na pojednávaní uviedol,
že každý rok chodieva na Gastrofórum, pamätá si žalobcu, že v roku 2015 sa Gastrofóra zúčastnil, na
iných Gastrofórach si nepamätá či sa s ním stretol, pretože sa tam premelie veľmi veľa ľudí.

16. Svedok T.. P.. F. U., F.., ktorý je zamestnancom žalovaného potvrdil, že stretol žalobcu na Gastrofóre
dňa 20.01.2015 a neprichádza do pracovného styku so žalobcom, tým sa nevedel vyjadriť či na
pracovisku prebieha nejaká šikana alebo mobbing.17. Svedok F.. P.. F. T., ktorý bol členom rady univerzity dve funkčné obdobia a členom dozornej rady do
roku 2011 uviedol, že žalobca ho oslovil na vypracovanie jednej podkapitoly, ktorá mala byť súčasťou

publikácie, ktorej bol žalobca riešiteľom grantu, cez ktorý bola publikácia financovaná. Po vytlačení
učebnice zistil, že jedna podkapitola bola svojvoľne vynechaná bez vysvetlenia, preto oslovil dekana
aj LF UPJŠ.

18. Svedok F.. Y. W., F.. zamestnankyňa žalovaného a bývalá kolegyňa žalobcu uviedla, že na

pracovných poradách dochádzalo k vyjasňovaniam si určitých nezhôd medzi prednostkou a žalobcom,
pričom sa nejednalo o pracovné veci, o priebeh výučby, ale boli tam riešené osobné spory. Pracovala
ako odborná asistentka, ktorá bola niekoľko krát členkou štátnicovej komisie a v tom čase bol žalobca
už profesor. Podľa svedkyne ide zo strany žalobcu o staffing, nie o mobbing, kedy podriadený psychicky
týra nadriadeného.

19. Svedok P.. O., F.. zamestnaná u žalovaného na 20% úväzok uviedla, že eo sa týka jej nominovania
do rôznych komisií vždy to bolo v procese oslovenia, že ši bude alebo nebude elenkou komisie a potom
rovno prišlo poverenie zo strany vedenia do konkrétnej komisie. Eo sa týka bodovacieho systému,
uviedla, že tento systém je preh3adný, nako3ko každému zamestnancovi sú raz roene rozposielané
hárky, ktorými preukazuje svoju pedagogickú aktivitu a ureuje, ktoré einnosti a aktivity v rámci

vedeckovýskumnej einnosti sú hodnotené. Eiže je ureitý nastavený systém hodnotenia zamestnancov,
ktorý každý preukáže a na základe toho potom LF ude3uje osobný príplatok. Na porade prednostov bolo
deklarované, že aká bude hodnota bodu a bolo ureené aj to, že ko3ko bodov musí elovek získa? za 5
rokov, aby dostal základný funkený plat. A tie body, ktoré boli nad túto hranicu boli pretransformované do
finaneného ohodnotenia. Napríklad, kei získala 1000 bodov za 5 rokov a bolo stanovené, že musí získa?

700 bodov, tých 1000 bodov je dostatoených aby splnila kritériá pre tabu3kový plat a 300 bodov eo bolo
nad hranicou 700, sa považovali za body, ktoré sa pridali k osobnému príplatku. Odmeny sa poskytovali
zo zdrojov príjmov LF za študentov a mimorozpoetových prostriedkov. Odmeny boli viazane vždy ku
konkrétnym einnostiam. Na pracovných poradách dochádzalo k osobnému konfliktu medzi žalobcom na
jednej strane a na druhej strane medzi prof. Č. Y. T.. M.. Bol záujem, aby sa tieto konflikty riešili z pozície

vedenia, preto došlo v roku 2012 k spísaniu petície proti žalobcovi.

20. Svedok T.. P.. P. M., F.. zamestnaná u žalovaného, ktorá predtým pracovala so žalobcom na jednom
pracovisku uviedla, že petícia, ktorá spísaná proti žalobcovi nebola v tom zmysle, aby bol prepustený
alebo vylúčený zo zamestnania, týkalo sa to pracovných konfliktov, ktoré mal s F.. Č., nakoľko pracovné

porady, ktoré mali boli pre ich konflikty veľmi stresujúce. So žalobcom má nepriateľský vzťah, avšak
dôvod nevedela uviesť, trvá asi 10-12 rokov. Taktiež pracovala na grante, kde vedúci bol žalobca a
členom bol prof. T., v ktorom písala jednu kapitolu, avšak keď kniha išla do tlače, zistila, že jej kapitola
tam nie je. Vo svojej výpovedi uviedla, že pri prideľovaní odmien za 1. polrok z mimodotačných zdrojov
2014 jej bola vyplatená odmena v sume 1.700,- EUR, hoci podľa komplexného bodového systému bol

medzi svedkom a žalobcom rozdiel iba 5 alebo 8 bodov. Čo sa týka produktivity vo vedecko publikačnej
činnosti má za to, že žalobca patril k tým viac produktívnym.

21. Svedok P.. N. O., F.. zamestnaná u žalovaného a žalobca je jej kolega uviedla, že nevnímala, aby
bol žalobca diskriminovaný.

22. Svedok P. D. zamestnaná u žalobcu, je laborantka a kolegyňa žalobcu uviedla, že v roku 2012 bola
na pracovisku spísaná petícia proti žalobcovi, avšak nevie kto ju inicioval, možno to bola T.. M., každý
ju podpísal vrátane svedkyne. Podpisovanie petície bolo dobrovoľné. Podľa svedkyne bol žalobca na
popredných miestach z hľadiska vedeckovýskumnej a publikačnej činnosti, veľa publikoval.

23. Svedok T.. H.. U. X., I.. je zamestnancom žalovanej a žalobca je jeho kolegom 20 rokov, a bol
spoluautorom pri odmeňovaní. Uviedol, že poskytovanie odmien z mimodotačných zdrojov v prvom
polroku 2014 upravoval vnútorný predpis. Spočítali sa body za aktivity z prostriedkov štátneho rozpočtu
a body za jednotlivé vedeckovýskumné činnosti a to predložili dekanátu. O odmene rozhodoval dekan.

Uviedol, že počet bodov žalobcu, ktorý je v listinách môže sedieť, keďže žalobca bol veľmi úspešný vo
vedeckovýskumnej činnosti.24. Svedok F.. P.. T. O., F.. v roku 2012 bola prodekankou pre študijné záležitosti a vedela uviesť, že si
v tom čase pamätá na sťažnosť prof. T. A. F.. T., ktorú riešila etická komisia. Čo sa týka odmien za prvý
polrok 2014 uviedla, že dekan sa snažil udeliť odmeny podľa bodového hodnotenia ako aj zohľadniť

iné faktory.

25. Z výpovede svedka P.. L. I., zamestnanej u žalovaného, ktorá vykonávala kontrolu udeľovania
odmien v 1. polroku 2014 súd zistil, že v roku 2014 boli vydané 2 zásady, jednak to boli zásady
mimodotačných prostriedkov na osobné príplatky a zásady poskytovaných mimodotačných prostriedkov

formou odmien. Kontrola bola vykonávaná, pretože veľa zamestnancov aj rektor univerzity nemali
prehľad či komplexný bodovací systém sa vzťahoval na odmeny, alebo nie. Komplexný bodovací systém
bol súčasťou osobných príplatkov a osobných platov. Nemal vplyv na odmeny, nakoľko odmeny sa riadia
čl. 20 kolektívnej zmluvy, t. j. o odmenách rozhoduje rektor, dekan kvestor na základe návrhov, je to
nenárokovateľná zložka.

26. Svedok F.. P.. B. P., I.. zamestnanec žalovaného, prodekan LF UPJŠ uviedol, že oslovila žalobcu o
možnosti uzavrieť mimosúdnu dohodu, avšak k jej uzatvoreniu nedošlo. Čo sa týka návrhov žalobcu do
komisií uviedla, že je druhé funkčné obdobie prodekankou LF UPJŠ a ani v prvom ani v druhom období
nepočula, že by bol vznesený návrh na nominovanie žalobcu do niektorej komisie.

27. Na pojednávaní konanom dňa 25.03.2019 právny zástupca žalovaného navrhol predvolať ešte
svedkov P.. M.L. Y. T.. P.. H., I.. Súd oboznámil strany sporu s ospravedlnením z pojednávania zo dňa
30.11.2018, ktorým sa P.. M. ospravedlnila z pojednávania, ktoré bolo nariadené na deň 10.12.2018 a
zároveňuviedla,žejejpracovnýpomernaLFUPJŠvKošiciachukončiladňa31.12.2014anaspormedzi
žalobcom a žalovaným sa nepamätá. Uvedenú skutočnosť mal súd za dostačujúcu. Čo sa týka doc.

P.. H., CSc. súd ju predvolal na pojednávanie dňa 10.12.2018, ktoré bolo odročené za účelom jednaní
týkajúcich sa ukončenia sporu zmierom. Na nasledujúce dve pojednávania sa predvolaná svedkyňa
ospravedlnila z dôvodu zahraničnej cesty. Súd má za to, že neustále navrhovanie ďalších svedkov v
spore vedie k úmyselným prieťahom v konaní zo strany žalovaného. V zmysle uvedených skutočností
súd návrh na vykonanie ďalšieho dokazovania z dôvodu hospodárnosti konania zamietol.

28. Zo znaleckého posudku F.. Q. S., F.. č. 13/2015 vyplýva, že nadmerný stres a sústavná šikana
latentnej a larvovanej podobe a forme spôsobili u žalobcu výraznú psychosomatickú sympromatológiu,
ktorá sa transformovala do gastrointestinálneho traktu, a výrazne tým obmedzila jeho diétny režim a
kvalitu stravovacích návykov. Dietetologické obmedzenia sú na úrovni šetriacej diéty, obmedzeného

množstva príjmu kvalitnej stravy ako aj výrazné potiaže - nemôže navštevovať závodnú jedáleň, ako ani
konzumovať bežné jedlá v reštaurácii, bez toho aby dôkladne preveril ich pôvod a podstatu. Rovnako
po gestro psychosomatike sa u neho rozvinula aj forma metabolického X - syndrómu, ktorá primárne
súvisí so stresom - Hypercholesterolémia. Na všetky uvedené diagnózy sa dlhodobo lieči, čo tiež
výrazne znižuje kvalitu jeho života. Psychiatrické vyšetrenie rovnako poukázalo na epizódu stredne

ťažkej depresie a bola nasadená psychiatrická medikamentózna liečba. V závere znalkyňa doporučuje
okamžitú psycho terapiu a liečbu, aby sa stav stabilizoval. Náprava na pracovisku musí byť adekvátna
a rýchla. Jeho neprimerané pracovnoprávne vzťahy, šikana a rozpor s dobrými mravmi mali za priamy
následok jeho psychosomatické ochorenie a pretrvávajúce psychické problémy.

29. Z doplnku k znaleckému posudku F.. Q. S., F.. č. 16/2015 bolo zistené, že neurolabilita u
žalobcu je odrazom dlhodobého procesu šikany a mobbingu na pracovisku ako aj neetického konania
zamestnávateľa voči nemu. Žalobca nemá tendenciu javiť sa v lepšom svetle, klamať a bezdôvodne
spor s UPJŠ viesť. Jeho odbornosť a kvalifikácia sú jasným dôkazom o tom, že je nespochybniteľné
jeho vedecké renomé, ktoré môže byť zjavným problémom v jeho pracovnom kolektíve a najmä u

jeho priamych, či nepriamych nadriadených. Dlhodobý stres a tlak, ktorý prežíva na pracovisku u neho
spôsobil, aj psychosomatické - gastrointestinálne problémy /reflux/ ako aj psychické teda depresiu.
Všetko to priamo súvisí s tým, že žalobca dlhodobo potláčal aj toleroval neprimerané spôsoby správania
sa jeho nadriadených k nemu, a to po stránke jeho odbornosti, ako aj v rovine kolegiálnej, ľudskej.

30. Žalobca na potvrdenie svojho zdravotného stavu doručil súdu niekoľko lekárskych diagnóz
potvrdených lekárskymi správami od roku 2008, ktoré potvrdzujú závery znaleckého posudku a
doplneného znaleckého posudku F.. Q. S., PhD. Žalovaný rozporoval závery súkromného znaleckého
posudku, nakoľko sa jedná o znalca, ktorého vybral a zaplatil žalobca a je neobjektívny, nakoľkoobsahuje konštatovania, ktoré by mal konštatovať iba súd. Navrhol vykonať kontrolné znalecké
dokazovanie iným znalcom alebo znaleckým ústavom.

31. Podľa ust. § 209 ods. 2 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak
je spolu so žalobou predložený súkromný znalecký posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané
náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého
znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom
ustanoveného znalca.

32.Súddávadopozornostiust.§208ods.3CSP,znalcamožnovyslúchnuťkskutočnostiamuvádzaným
v znaleckom posudku, teda výsluchom sa nedopĺňajú ani nemenia skutkové závery obsiahnuté v
znaleckom posudku. Znalec uviedol, že znalecký posudok vypracoval na základe dotazníka, ktorý
vypĺňal žalobca spolu s anamnézou. Súd má za to, že v závere znaleckého posudku sú skutkové
a nie právne závery, preto návrh na vykonanie kontrolného znaleckého posudku zamietol z dôvodu

hospodárnosti konania, nakoľko vykonanie takéhoto dôkazu by bolo nadbytočné.

33. Zo zoznamu zamestnancov a výšky poskytnutých odmien za 1. polrok 2014 a počet získaných
bodov podľa kompletného bodovacieho systému (čl. 1028 spisu) je zrejmé, že žalobca získal celkom
2.271,86 bodov a získal odmenu 240,- EUR. Žalobca je v uvedenom zozname na 13. mieste podľa výšky

kompletného bodovacieho systému. Ostatní zamestnanci s približne rovnakým počtom bodov získali
odmeny od 2.000,- do 5.200,- EUR.

34. Z oznámenia dekana LF UPJŠ zo dňa 20.05.2014 mal súd preukázané, že všetkým zamestnancom
bolo oznámené, že vedenie LF UPJŠ sa rozhodlo vyplatiť polročné odmeny v zmysle Zásad

odmeňovania tvorivých zamestnancov UPJŠ LF z mimodotačných zdrojov formou odmien, nakoľko LF
UPJŠ je vo vynikajúcej finančnej kondícii.

35. Z oznámenia rektora UPJŠ, ktoré bolo adresované všetkým zamestnancom zo dňa 07.07.2014
vyplýva, že návrh polročných odmien bol rektorovi UPJŠ predložený ad informandum. A s ľútosťou musí

konštatovať, že avizované odmeňovanie v zmysle „Zásad odmeňovania tvorivých zamestnancov LF
UPJŠ“ nebolo dodržané a odmeny boli navrhnuté účelovo, so silným diskriminačným aspektom.

36. Z oznámenia dekana F.. P.. T. F., F.. zo dňa 23.06.2015 všetkým zamestnancom súd zistil, že
„Zásady odmeňovania tvorivých zamestnancov UPJŠ LF z mimodotačných zdrojov formou odmien“

boli zrušené, pri rozhodovaní a odôvodňovaní odmien striktne riadili § 20, zákona č. 553/2003 Z. z.
o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Neznamená to však,
že stačí do zdôvodnenia vypísať znenie odseku cit. zákona, je potrebné uviesť konkrétne činnosti, za
ktoré odmenu poskytujete (nadpriemerná publikačná činnosť, vysoká pedagogická vyťaženosť, práce
na dôležitých projektoch, zabezpečovanie úloh nad rámec pracovnej náplne a pod.) Vaše vedecko-

výskumné, publikačné a pedagogické aktivity mapuje Komplexný bodovací systém na podklade
ktorého si Vám dovoľujeme navrhnúť základnú výšku odmeny pre toho-ktorého zamestnanca, ku
ktorej môžete z poskytnutého objemu finančnej čiastky prideliť ďalšiu sumu podľa zhodnotenia
výkonnosti zamestnancov. Vo vybraných prípadoch v našom návrhu sme u jednotlivých zamestnancov
zohľadnili plnenie pracovných úloh, ktoré považujeme za mimoriadne nielen z pohľadu pracoviska, ale

predovšetkým Lekárskej fakulty (úlohy súvisiace s procesom akreditácie UPJŠ LF a zabezpečovania
plného rozsahu výučby v adekvátnej kvalite).

37. Zo spisu Okresného súdu Košice II sp. zn. 45C/29/2015 bolo zistené, že žalobca od roku 2009 do
2015 nebol členom orgánov LF UPJŠ, komisií a rád.

38.Podľaust.§1ods.4zákonač.552/2003Z.z.ovýkoneprácevoverejnomzáujmevzneníneskorších
predpisov, na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa vzťahuje
Zákonník práce, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

39.Podľaust.§20zákonač.553/2003Z.z.Zamestnávateľmôžeposkytovaťzamestnancoviodmenuza
a) kvalitné vykonávanie pracovných činností alebo za vykonanie práce presahujúcej rámec pracovných
činností vyplývajúcich z dohodnutého druhu práce, b) splnenie mimoriadnej pracovnej úlohy alebo
osobitne významnej pracovnej úlohy, alebo vopred určenej cieľovej pracovnej úlohy, prípadne jejucelenej etapy, c) pracovné zásluhy pri dosiahnutí 50 rokov a 60 rokov veku až do sumy jeho funkčného
platu, d) poskytnutie osobnej pomoci pri zdolávaní požiaru alebo mimoriadnej udalosti, pri likvidácii a
odstraňovaní ich následkov, pri ktorých môže dôjsť k ohrozeniu života, zdravia alebo majetku, alebo

e) aktívnu účasť na zvýšení výnosov získaných podnikateľskou činnosťou zamestnávateľa, ktorý je
príspevkovou organizáciou, f) prácu pri príležitosti obdobia letných dovoleniek, g) prácu pri príležitosti
vianočných sviatkov.

40. Podľa čl. 1 základných zásad zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v platnom znení (ďalej

len „Zákonníka práce“), fyzické osoby majú právo na prácu a na slobodnú voľbu zamestnania,
na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a na ochranu proti svojvoľnému prepusteniu zo
zamestnaniavsúladesozásadourovnakéhozaobchádzaniaustanovenoupreoblasťpracovnoprávnych
vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred
diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon). Tieto práva im patria
bez akýchkoľvek obmedzení a diskriminácie z dôvodu pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu,

sexuálnej orientácie, rasy, farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného
postihnutia, genetických vlastností, viery, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej
činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku,
rodu alebo iného postavenia s výnimkou prípadu, ak rozdielne zaobchádzanie je odôvodnené povahou
činnostívykonávanýchvzamestnaníalebookolnosťami,zaktorýchsatietočinnostivykonávajú,aktento

dôvod tvorí skutočnú a rozhodujúcu požiadavku na zamestnanie pod podmienkou, že cieľ je legitímny
a požiadavka primeraná.

41. Podľa čl. 2 tretia veta Zákonníka práce, výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych
vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu

druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

42. Podľa ust. § 13 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je v pracovnoprávnych vzťahoch
povinný zaobchádzať so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou
pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých

oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný
zákon).

43. Podľa us. § 13 ods. 2 Zákonníka práce, v pracovnoprávnych vzťahoch sa zakazuje diskriminácia
zamestnancov z dôvodu pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, sexuálnej orientácie, rasy,

farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, genetických
vlastností, viery, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného
alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného
postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.

44. Podľa ust. § 13 ods.3 Zákonníka práce, výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych
vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na
škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Nikto nesmie byť na
pracovisku v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný za
to, že podá na iného zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, žalobu, návrh na začatie trestného

stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti.

45. Podľa ust. § 13 ods. 5 Zákonníka práce, zamestnávateľ nesmie zamestnancovi uložiť
povinnosť zachovávať mlčanlivosť o jeho pracovných podmienkach vrátane mzdových podmienok a
o podmienkach zamestnávania. Nikto nesmie byť na pracovisku prenasledovaný ani inak postihovaný

za to, že nezachová mlčanlivosť o svojich pracovných podmienkach vrátane mzdových podmienok a o
podmienkach zamestnávania.

46. Podľa ust. § 2 ods. 1,2,3 antidiskriminačného zákona, dodržiavanie zásady rovnakého
zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo

viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej
orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania,
národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia
kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. Pri dodržiavaní zásady rovnakého zaobchádzania jepotrebné prihliadať aj na dobré mravy na účely rozšírenia ochrany pred diskrimináciou. Dodržiavanie
zásady rovnakého zaobchádzania spočíva aj v prijímaní opatrení na ochranu pred diskrimináciou.

47. Podľa ust. § 3 ods. 1,2,3 antidiskriminačného zákona, každý je povinný dodržiavať zásadu
rovnakého zaobchádzania v oblasti pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov, sociálneho
zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, poskytovania tovarov a služieb a vo vzdelávaní. Zásada
rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1 sa uplatňuje len v spojení s právami osôb ustanovenými
osobitnými zákonmi. Pri posudzovaní, či ide o diskrimináciu alebo nie, sa neberie do úvahy, či dôvody,

ktoré k nej viedli, vychádzali zo skutočnosti alebo z mylnej domnienky.

48. Podľa ust. § 6 ods. 1 antidiskriminačného zákona, v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa
v pracovnoprávnych vzťahoch, obdobných právnych vzťahoch a v právnych vzťahoch s nimi súvisiacich
zakazuje diskriminácia osôb z dôvodov podľa § 2 ods. 1.

49. Predloženými dôkazmi mal súd v konaní za preukázané, že žalovaný porušil právo žalobcu na
rovnaké zaobchádzanie v porovnaní s ostatnými zamestnancami v rovnakej funkcii. So žalobcom
zaobchádzal inak a menej priaznivo než s inými zamestnancami v rovnakom postavení. Podľa
názoru súdu žalobca v potrebnom rozsahu preukázal skutočnosti, z ktorých z časového a vecného
sledu možno mať za to, že konaním zo strany vedenia žalovaného dochádzalo k diskriminačnému

konaniu. Žalovaný nespochybnil skutkové tvrdenia ohľadom osoby žalobcu, že ide o odborne zdatného
a erudovaného odborníka v osobe epidemológia s rozsiahlou vedecko-výskumnou a publikačnou
činnosťouauznávanéhoodborníka. Žalobcapredložilajprehľadvedecko-publikačnejčinnosti,štatistiku
ohlasov, citácií, prehľad o projektoch na ktorých sa žalobca ako vedúci tímu podieľal a dostatočne doložil
aj to, že je jedným z najviac vedecko-výskumnou a publikačne činných zamestnancov. Žalovaný sa

snažil v konaní preukázať, že žalobca je na pracovisku osobnostne a psychicky konfliktnou osobou.
V sporoch týkajúcich sa zásady rovnakého zaobchádzania, ide o obrátené dôkazné bremeno, ktorá v
danom prípade zaťažuje žalovaného. Žalovaný má preto preukazovať, že žalobca nebol diskriminovaný,
mobbovaný alebo šikanovaný, resp. nebolo voči nemu konané v rozpore s dobrými mravmi.

50. Svedok, bývalý dekan LF UPJŠ F.. X. na pojednávaní tvrdil, že odmeny sa priznávajú na základe
toho, aké výkony, pozitíva prináša ten ktorý zamestnanec a na druhej strane uviedol, že o odmene
rozhodoval on, a to bez návrhu prednostky kliniky. Viacerí svedkovia potvrdili, že poskytovanie odmien
bolo v právomoci dekana, nakoľko ide o nenárokovateľnú zložku mzdy a dekan má právo rozhodnúť
komu ju dá a komu nedá. Odmena má charakter subjektívny a osobný príplatok má charakter objektívny.

Uvedené tvrdenia však odporujú dôkazu, ktorý bol v konaní predložený - „Zásadám odmeňovania
tvorivých zamestnancov UPJŠ, LF z mimodotačných zdrojov z 19.03.2014“, ktorý je platnou normou u
žalovaného, kde v čl. II ods. 1 je síce daná rozhodovacia právomoc dekana, ale ten musí rozhodovať v
súlade s § 20 zákona č. 553/2003 Z. z., s vnútornými platnými predpismi UPJŠ v Košiciach a s platnou
kolektívnou zmluvou. Pri odmeňovaní je dekan povinný riadiť sa kritériami uvedenými v čl. III., IV. a

VI. zásad odmeňovania, čo vylučuje subjektívny charakter odmeňovania dekanom. Dekan v uvedenej
výpovedi potvrdil, že žalobcovi pozastavil vyplatenie osobného príplatku po dobu spätne od 1.10.2009
do 1.2.2012, na čo pokiaľ by bolo pravdivé jeho tvrdenie o objektívnom charaktere príplatku, nemal
právomoc. V uvedenom čase odňal žalobcovi aj subjektívne stanovenú odmenu. Žalovaný na základe
mimosúdneho zmieru uznal odňatie mzdových náležitostí a spätne ich doplatil. Spôsobenú nemajetkovú

ujmu však nereparoval a satisfakciu neposkytol. Súd mal preukázané, že nepravdivé boli aj výpovede
svedkov v tom, že zamestnanci boli rozdelení pri prerozdeľovaní odmien za rok 2014 do dvoch skupín,
a jedni dostali odmenu v prvom polroku 2014 a druhí v druhom polroku 2014, bez toho aby im boli tieto
odmeny priznané podľa schválených zásad. Z oznámenia rektora UPJŠ, ktoré bolo adresované všetkým
zamestnancom zo dňa 07.07.2014 mal súd preukázané, že avizované odmeňovanie v zmysle „Zásad

odmeňovania tvorivých zamestnancov LF UPJŠ“ nebolo dodržané a odmeny boli navrhnuté účelovo,
so silným diskriminačným aspektom. Z výpovede dekana F.. F. súd zistil, že v čase keď bol dekanom,
každý zamestnanec LF dostal odmenu plne v súlade s bodovacím systémom.

51. V konaní bolo preukázané, že žalobca z hľadiska vedecko-výskumnej a publikačnej činnosti patril

medzi popredných ľudí na fakulte, ktorý veľa publikoval. Častokrát poukazoval na nedostatky, či už v
oblasti pedagogiky, alebo vedeckovýskumnej činnosti. Jednou z káuz na ktorú poukázal bolo, že dal
podnetnapreverenietrestnoprávnejzodpovednostivedúcichzamestnancovLFohľadnezamestnávania
„čiernych duší“, t.j. zamestnancov, ktorí Ústav verejného zdravotníctva vykazoval a ktorí na LF UPJŠnikdy nepracovali napr. F.. P., I.. a recipročne na Ústave verejného zdravotníctva takto pracovala aj
žalobcova priama nadriadená F.. P.. D. Č., I.. Stretával sa s nepochopením svojich kolegov, lebo ho
častokrátstavalidopozíciekonfliktného,problémovéhočloveka,nakoľkosanímcítiliohrození.Akonáhle

sa stal dekanom F.. P.. X., I.., došlo k zintenzívneniu mobbingových aktivít a obťažovaniu, bol vyradený
zo všetkých komisií pre obhajoby diplomových prác, magisterských prác, dizertačných prác, nebol v
nijakých poradných komisiách pre výberové konania. Dostal pokarhanie od dekana LF UPJŠ za údajné
porušenie pracovnej disciplíny a nakoľko dňa 12.06.2007 svojvoľne opustil pracovnú schôdzu, hoci zo
zápisnice o schôdzi je zrejmé, že prednostku upozornil, že je mu zle, preto odchádza. Po vzdaní sa F..

P.. X., I.. funkcie dekana a následného nástupu nového dekana F.. F., I.. tieto mobbingové aktivity, šikana
aj obťažovanie pokračovalo. Uvedené protiprávne konanie a dlhú dobu realizované aktivity sa prejavili
v zdravotnom stave žalobcu, ktorý trpí psychosomatickými onemocneniami, gastroenterologickými
poruchami vyvolanými nadmerným stresom, čo preukázal lekárskymi správami a znaleckým posudkom
č. 13/2015 spolu s doplneným znaleckým posudkom č. 16/ 2015.

52. Šikana v pracovnoprávnych vzťahoch nadobúda formy obťažovania, šikanózneho konania alebo
mobbingu. Podľa pracovnoprávnej úpravy antidiskriminačného zákona a Zákonníka práce je šikanu
možné považovať za formu zneužitia práva (konanie odporujúce dobrým mravom a konanie v rozpore
s čl. 2,3,6,8,9, základných zásad Zákonníka práce). Šikanovanie však treba odlíšiť od diskriminácie.
V zmysle antidiskriminačného zákona sa za dodržanie zásady rovnakého zaobchádzania považuje

dodržanie zákazu diskriminácie z dôvodov stanovených týmto zákonom. Týmito dôvodmi sú pohlavie,
náboženské vyznanie, viera, rasa príslušnosť k náboženskej menšine. Diskriminácia primárne spočíva
v tom, že diskriminovaný zamestnanec je nositeľ určitého znaku. Ak je zamestnanec prenasledovaný z
iného dôvodu, nemôže ísť o diskrimináciu ale o šikanovanie. Šikanovanie na pracovisku je opakované
nezmyselné správanie voči zamestnancovi, ktoré predstavuje riziko pre bezpečnosť a ochranu zdravia

na pracovisku. Prejavy šikanovania môžu byť napr. odmietanie komunikácie so zamestnancom,
absencia pokynov alebo dávanie protichodných pokynov, neprideľovanie práce alebo nadmerné
prideľovanie práce, priradenie nezmyselných úloh, ponižujúce pracovné podmienky, neustála kritika,
sarkazmus, ponižovanie, ohováranie. Z časového hľadiska sa vyžaduje, aby takéto správanie trvalo
určitý čas.

53. V prípade nerovnakého zaobchádzania, resp. diskriminácie je rozhodujúce ako ho vníma osoba
dotknutá konaním, nie osoba rušiteľa. V konaní žalovaný dostatočne nepreukázal, že v obdobných
situáciách sa správal voči ostatným zamestnancom rovnako. Súd potom z uvedených dôvodov žalobu
považoval za dôvodnú.

54. Žaloba, ktorou sa žalobcovia domáhali, aby súd určil, že bola porušená zásada rovnakého
zaobchádzania, je prípustná a je primeraným a efektívnym prostriedkom vyslovenia porušenia zásady
rovnakého zaobchádzania, keďže antidiskriminačný zákon poskytuje len demonštratívny výpočet
ochrany, ktorých sa účastník môže na súde voči osobe porušujúcej právo na rovnaké zaobchádzanie

domáhať. Pri konštatovaní porušenia zásady rovnakého zaobchádzania súdom, nie je potrebné
preukazovať naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ OSP, keďže súd v tomto konaní neurčuje,
či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je.
( uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. februára 2012, sp. zn. 5 Cdo257/2010 )

55. Právnym prostriedkom súdnej ochrany práva na rovnaké zaobchádzanie je aj priznanie primeraného
zadosťučinenia - satisfakcia. Antidiskriminačný zákon nestanovuje žiadnu minimálnu ani maximálnu
výšku peňažnej satisfakcie, táto však musí byť s prihliadnutím na všetky okolnosti primeraná a to s
ohľadom na pomery tak žalobcu aj žalovaného. Súd preto návrhu na zaplatenie nemajetkovej ujmy
vyhovel, pričom zamietol námietku premlčania vznesenú žalovaným, nakoľko právo na zaplatenie

nemajetkovej ujmy premlčaniu nepodlieha. Pri rozhodovaní súd prihliadol na okolnosti prípadu, a to
najmä na intenzitu nepriaznivých následkov, ich rozsah a trvanie. Vzhľadom k tomu, že k neoprávneným
zásahom dochádzalo v prostredí žalobcovho dlhoročného pracoviska, resp. v jeho pracovnom živote,
ktorý sa potom preniesol i do jeho súkromného života a zdravia, ide o citeľný zásah vzhľadom na
značnú intenzitu a dlhodobosť takéhoto zásahu (od roku 2008). S poukazom na rozsah následkov

súd nepovažoval za dostačujúce primerané zadosťučinenie formou ospravedlnenia sa a zdržania sa
do budúcnosti konaní špecifikovaných v prvom a druhom výroku tohto rozsudku, nakoľko žalobca bol
vystavený nepriaznivým následkom po dobu takmer 11 rokov. Pociťovanie a prežívanie nemajetkovej
ujmy spočívajúcej v zníženej dôstojnosti žalobcu, jeho spoločenskej a pracovnej vážnosti súd hodnotilz objektívneho hľadiska a dospel k tomu, že vzhľadom k okolnostiam prípadu by takéto zníženie
dôstojnosti a zásahy pociťoval ako závažnú ujmu každý nachádzajúci sa na mieste žalobcu. Súd
pri posudzovaní výšky finančného zadosťučinenia bral do úvahy finančnú spôsobilosť žalovaného od

roku 2008, v ktorom sa zhoršil fyzický a psychický stav žalobcu a došlo k citeľným zásahom tak v
pracovnoprávnych ako aj rodinných vzťahoch.

56.Priznanievýškynemajetkovejujmynemožnoodôvodniťžiadnymi„hmatateľnými"dôvodmi.Priznanie
výšky náhrady je viac otázkou vnútorného presvedčenia súdu ako otázkou vymenovania konkrétnych

materiálnych dôvodov. Ostatné nároky, ktoré možno priznať za šikanovanie sú takého charakteru, že ich
priznanie možno odôvodniť merateľnými parametrami. Pri rozhodovaní o priznaní výšky nemajetkovej
ujmy súd musí v prvom rade zohľadniť, či iné priznané satisfakcie nie sú postačujúce, či ostatné
nároky napr. na náhradu škody boli uplatnené, alebo boli priznané a v dostačujúcej výške, ale súd
musí vychádzať zo svojho vnútorného presvedčenia čo je v danom prípade správne. Nastupuje tu teda
sudcovská empatia, skúsenosť, znalosti a pod. Súd však musí vylúčiť akékoľvek vášne.

57. Za tohto stavu veci považoval súd za primerané priznať žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v
rozsahu 8.000,- EUR, nakoľko len podľa poskytovania odmien v 1. polroku 2014 mu bola vyplatená
odmena vo výške 240,- EUR a ostatným zamestnancom s podobne získaným počtom bodov bola
vyplatená odmena v od 2.000,- do 5.200,- EUR. Od 01.10.2009 žalovaný určil žalobcovi vyplácanie

len funkčného platu a to „Rozhodnutím o plate“ zn. č. 6489/2009 a nevyplatil mu prémie vo výške
100% a osobného príplatku vo výške 100%. Uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 10C/18/2011
bolo konanie zastavené z dôvodu spä?vzatia, nako3ko finanená náhrada v podobe prémií a osobného
príplatku mu bola vyplatená. K poskytnutiu morálnej, ei inej satisfakcie nedošlo. V zmysle uvedených
skutoeností súd priznal sumu 8.000,- EUR titulom nemajetkovej ujmy.

58. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) o
nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

59. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.

60. O náhrade trov konania strán sporu súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods.
1 CSP a vzhľadom na úspech žalobcu v spore, ktorému priznal proti neúspešnému žalovanému nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania. ( § 364 CSP )

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.