Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. apríl 2020

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/26/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5120204074
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2020:5120204074.1

Uznesenie

Okresný súd Žilina v spore žalobkyne: X. N., I.. XX.X.XXXX, Z. Z. XXXX/XX, L., zastúpenej JUDr. Petrom
Vachanom, advokátom so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, Žilina, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko,
s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO 35 724 803, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zdržať sa použitia zmluvného ustanovenia o dohode o zrážkach zo mzdy,
ktorá bola uzatvorená ako súčasť zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.5.2014 a vykonať

oznámenie zamestnávateľovi žalobcu - ANITRA s.r.o. Rajecká cesta 395, Rajecké Teplice, aby upustil
od vykonávania zrážok z mzdy.

Súd poučuje žalovaného, že môže podať na súd proti žalobkyni žalobu o zaplatenie dlžných splátok
úveru zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX z 12.5.2014.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 1.4.2020 sa žalobkyňa domáha nariadenia neodkladného opatrenia,
ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa použitia zmluvného ustanovenia o dohode o
zrážkach zo mzdy, ktorá bola uzatvorená ako súčasť zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX z 12.5.2014
a vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobcu - ANITRA s.r.o. mzdová učtáreň Rajecká cesta 395,

Rajecké Teplice, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy. Žiada poučiť žalovaného, že na súd môže
podať proti žalobcovi žalobu o zaplatenie dlžných splátok úveru zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX
z 12.5.2014. Zároveň uplatnila náhradu trov konania. Návrh odôvodnila tým, že na základe zmluvy o
postúpení pohľadávok uzavretej medzi žalovaným a Home Credit Slovakia, s.r.o. dňa 29.04.2019 sa
žalovaný stal vlastníkom pohľadávky, ktorá vznikla porušením platobnej disciplíny žalobcu na základe
zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.05.2014. Medzi žalobcom a právnym predchodcom

žalovaného došlo dňa 12.05.2014 k uzavretiu zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej
bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 1 000 Eur, ktorý sa žalobca zaviazal splácať v pravidelných
60 mesačných splátkach po 31,62 Eur. Súčasťou zmluvy o úvere je aj ustanovenie o dohode o
zrážkach zo mzdy, ktoré treba považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. V danom prípade ide
o spotrebiteľský právny vzťah pre ktoré je typické, že návrh zmlúv býva veľmi často predtlačený na
formulároch s tým, že fyzická osoba - spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy,

nemôže vyjednávať a môže tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. V spodnej časti
zmluvy je uvedená malým ťažšie čitateľným písmom neprijateľná zmluvná podmienka v nasledovnom
znení: „Podpismi na tejto zmluve zároveň uzatvárame: a) záväzkový vzťah z právneho dôvodu VIČ
podľa hlavy 16 ÚP, prípadný nesúhlas označte krížikom: ( ), b) dohodu o zrážkach zo mzdy, prípadný
nesúhlas označte krížikom ( ) a c) dohodu o zmluvnej pokute podľa hlavy 18 úverových podmienok; to
všetko v rozsahu uvedenom pred textom úverových podmienok a v úverových podmienkach.“ Takéto

ustanovenie nebolo individuálne dojednané, spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a
povinnostiach zmluvných a preto je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatné. Inštitút dohody ozrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných
podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa
(neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje

nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach
zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej
kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77 Simmenthal). Formulácia Dohody
o zrážkach zo mzdy sa dostala objektívne do rozporu s požiadavkou na poctivý obchodný styk a
čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznal takémuto konaniu nielen rozpor s imperatívom dobrých

mravov, ale priamo so zákonom. Nič nebráni judikovať dohodu ako neplatnú (§ 53 ods.5 OZ), hoci má
základ v znení zákona. Dôležité sú okolnosti jej zakotvenia v zmluve a význam ostatných zmluvných
podmienok (Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa
hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky
okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky
zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí; čl.4 smernice Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách). Žalobkyňa poukázala na znenie písomných pripomienok Európskej komisie
vo veci C-30/12, O. W.Á./POHOTOVOSŤ, s.r.o. Ide o formulárový typ dohody, ktorý žalobca nemal
možnosť ovplyvniť, takáto dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná. Dohoda o
zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho
zákonníka. Spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom

postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k
pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Pri
uzatváraní tejto dohody spotrebiteľ musí mať vedomosť, pohľadávku akého druhu a v akej výške dohoda
o zrážkach zo mzdy zabezpečuje. V opačnom prípade sa vystavuje tomu, že veriteľ vymôže celú
pohľadávku, prostredníctvom zrážok z dlžníkovej mzdy, ktorú by spotrebiteľ nebol povinný zaplatiť pri

obligatórnom prieskume neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Ide o
neprimeranézvýhodnenieveriteľavneprospechspotrebiteľa,umožňujúcevymôcťpohľadávkuvovýške,
ktorá mu neprináleží. Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatný právny úkon nakoľko nebola individuálne
dojednaná a jej uzavretie spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach
zmluvných strán. Ustanovenie o dohode o zrážkach zo mzdy je neplatné aj s poukazom na ustanovenie

§ 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Je nesporné, že predmetom
konania je nárok uplatnený zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú treba posudzovať podľa § 52 a
nasl. OZ, ako aj zákona č. 129/2010 Z.z. účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy. Z rozsudku SÚDNEHO
DVORA z 9. novembra 2016 (C-42/15), vyplýva, že článok 23 Smernice 2008/48 sa má vykladať v
tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v

prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 smernice, zmluva
sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie
môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Smernica bola prijatá v záujme
boja proti nespravodlivým úverovým podmienkam a na to, aby sa dlžníkovi umožnilo poznať všetky
podmienky budúceho plnenia uzavretej zmluvy. Článok 4 Smernice 87/102 vyžaduje, aby dlžník pri

uzatváraní zmluvy poznal všetky okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na rozsah jeho záväzku (rozsudok
zo dňa 9.7.2015, Bucura, C 348/14, neuverejnený; EÚ:C:2015:447,bod 57). Zákon č. 129/2010 Z.z.
účinný k 27. 10. 2014 v § 9 ods. 2 písm. f/ uvádzal ako náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere
uvedenie údaja o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v zmluve. V konkrétnej úverovej
zmluve je termín konečnej splatnosti uvedený v bode 43: ako „60 mesiacov po poskytnutí úveru, a to

do 15. dňa v poslednom mesiaci“. V zmluve nie je uvedené, kedy bude úver poskytnutý. Pokiaľ ide
o prvú splátku jej splatnosť je podľa zmluvy dohodnutá „po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru“.
Vzhľadom na uvedené pre spotrebiteľa nie je možné bez väčších ťažkostí a s istotou identifikovať
termín konečnej splatnosti úveru, resp. aj doby trvania úveru, čo má vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť
rozsah svojho záväzku. Ide teda o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa

posúdiť rozsah svojho záväzku. Dodávateľ mal všeobecné (tzv. typové) údaje matematicko-logickými
operáciami premietnuť do konkrétneho časového údaja, ktorý mal konečnú splatnosť spotrebiteľského
úveru predstavovať. Bolo v kompetencii poskytovateľa úveru, aby všetky podstatné údaje na výpočet
konečnej splatnosti určil tak, že spotrebiteľ pri podpise zmluvy by mal k dispozícii konkrétnu informáciu o
dĺžke splácania úveru, napriek tomu pristúpil len k neurčitému vymedzeniu splatnosti, čo nie je v súlade

s vyššie citovanými závermi, a preto treba považovať predmetný úver s odkazom na ust. § 11 ods. 1
písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Takýto záver je aj v súlade
so Smernicou 2008/48, nakoľko neurčitý údaj o konečnej splatnosti úveru dlžníkovi neumožňuje poznať
všetky podmienky budúceho plnenia uzavretej zmluvy a ide o skutočnosť, ktorej neuvedenie môžespochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Uvedený právny názor vyslovil Krajský
súd Košice vo svojom rozhodnutí zo dňa 22.11.2018 sp. zn. 2Co/221/2018. Na základe uvedených
skutočností treba danú zmluvu o úvere považovať pre absenciu obligatórnych náležitostí za bezúročnú

a bez poplatkov. Keďže zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, žalovaný si dohodou o zrážkach
zo mzdy zabezpečuje aj plnenie na ktoré nemá nárok a to zmluvný úrok a rôzne poplatky spojené
s omeškaním. Žalovaný pristúpil k vykonávaniu zrážok zo mzdy listom zo dňa 10.03.2020, ktorým
vyzval zamestnávateľa žalobcu na vykonávanie zrážok zo mzdy na základe priloženej zmluvy o úvere,
súčasťou ktorej je aj ustanovenie o dohode o zrážkach zo mzdy. Vyššie uvedený skutkový a právny

stav umožňuje siahnuť žalovanému na majetok žalobcu prostredníctvom zamestnávateľa žalobcu na
základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, resp. neplatného právneho úkonu. Podľa názoru žalobcu, z
predložených listinných dôkazov vyplýva nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ako jeden z
predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia. Právnu ochranu žalobcu, zamedzením vykonávania
zrážokzomzdynazákladeneoprávnenéhotitulu,takmožnozabezpečiťvýlučneprostredníctvomsúdom
nariadeného neodkladného opatrenia. Nariadením neodkladného opatrenia, ktorým súd žalovanému

uloží povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu, sa podľa názoru žalobcu dosiahne
trvaláúpravapomerovmedzistranamivovzťahukvýkonuzrážoknazákladešpecifikovanejdohody.Súd
preto podľa názoru žalobcu nemusí uložiť žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej (§ 336 ods. 1
CSP). Nová právna úprava upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože
po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Dočasným

nevykonávaním zrážok zo mzdy sa ale nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav vo vzťahu k strán
sporu a žalovanému ako oprávnenej osobe z danej zmluvy nevznikne nenapraviteľná ujma, keďže táto
spoločnosť má (v prípade, že žalobca sám neuspokojí jej zákonné nároky) možnosť uplatňovať svoje
nároky súdnou cestou, o čom ju prvoinštančný súd vo výroku svojho rozhodnutia poučí.

2. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

3. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

4. Podľa ods. 2, písm. d/ neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
5. Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto

povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

6. Podľa § 337 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením

ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

7. Podľa ods. 2 súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.
Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na

náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

8. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je, aby bolo aspoň osvedčené, že tu existuje
určité právo, resp. právny vzťah medzi stranami, že toto právo je porušované alebo ohrozené a že na
jeho ochranu je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie. Ako vyplýva z účelu neodkladného opatrenia,

súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného
rozhodnutia vo veci samej. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd na základe
žalobcom predložených alebo označených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti
dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Je preto povinnosťou žalobcu
označiť a predložiť dôkazné prostriedky osvedčujúce aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať

záver o opodstatnenosti, legálnosti a primeranosti navrhovaného neodkladného opatrenia.

9. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho prílohami. Spoločnosť
Home Credit Slovakia a.s. Piešťany ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník uzatvorili dňa 12.5.2014 zmluvuo hotovostnom úvere a zmluvu o revolvingovom úvere, obsahom ktorej je aj ustanovenie, podľa ktorého
podpismi na tejto zmluve zároveň uzatvárajú dohodu o zrážkach zo mzdy. Listom zo dňa 10.3.2020
žalovaný oznámil spoločnosti ANITRA s.r.o. Rajecká cesta 395, Rajecké Teplice, že na základe zmluvy

o postúpení pohľadávky z 29.4.2019 postúpila spoločnosť Home Credit Slovakia a.s. pohľadávku
vyplývajúcu zo zmluvy č. XXXXXXXXXX s jej príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými na
žalovaného a vyzval túto spoločnosť na realizáciu zrážok zo mzdy alebo iného príjmu jej zamestnanca
- žalobkyne.

10. Pri skúmaní podmienok pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia mal súd osvedčenú
existenciu právneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
pričom pohľadávka žalovaného ako právneho nástupcu pôvodného veriteľa bola zabezpečená dohodou
o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Taktiež mal súd osvedčené tvrdenia žalobkyne, že žalovaný
požiadal o vykonávanie zrážok zo mzdy jej zamestnávateľa. Nakoľko žalobkyňa namieta platnosť
dohody o zrážkach zo mzdy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ako aj výšku jej dlhu zo zmluvy o

spotrebiteľskom úvere, ktorý považuje za bezúročný a bez poplatkov, nie je zrejmá presná výška jej
záväzku voči žalovanému. Ďalším uplatňovaním práv z dohody o zrážkach zo mzdy žalovaným hrozí
bezprostredne ujma spočívajúca v tom, že zo mzdy žalobkyne by bol zrazený dlh, ktorý neexistuje.

11. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia

konštatuje, že tu je potreba bezodkladnej úpravy pomerov a preto návrhu žalobkyne na vydanie
neodkladného opatrenia vyhovel. Nakoľko ide o neodkladné opatrenie, ktorým možno upraviť pomery
medzi stranami trvale, súd v súlade s ustanovením § 337 ods. 1, 2 CSP poučil žalovaného o možnosti
podať žalobu vo veci samej proti žalobkyni o zaplatenie dlhu z predmetnej zmluvy o úvere.

12. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

13. Žalobkyňa mala v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia plný úspech. Preto má
nárok na náhradu trov konania voči žalovanému. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo

veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného

sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z.

o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).