Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. marec 2014

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 6Er/362/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5411204239
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Veselá
ECLI: ECLI:SK:OSDK:2014:5411204239.4

Uznesenie

Okresný súd Dolný Kubín v právnej veci oprávneného: A.. E. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX,
proti povinnému: V. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. F., X. XXXX/XX-XX, v zastúpení JUDr. Jozef
Polák, advokát so sídlom Dolný Kubín, Radlinského 1718, pre vymoženie pohľadávky 2.427,76 eur, trov
predchádzajúceho konania 145,50 eur a trov exekúcie, o zastavení exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

II. Súd náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Krištofíkovi Muchovi, na
ktoré mu vznikol nárok vo výške 187,66 eur, n e p r i z n á v a.

III. Súd u k l a d á oprávnenému povinnosť nahradiť povinnému trovy v sume 249,77
eur v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia, na účet právneho zástupcu povinného.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 6Er/362/2011-28 zo dňa 24.07.2012, ktoré vydal vyšší
súdny úradník, súd vyhovel námietkam povinného. Proti predmetnému uzneseniu podal riadne a včas
odvolanie oprávnený. Krajský súd vo svojom rozhodnutí sp.zn. 20CoE/225/2012 zo dňa 28.05.2013
napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Okresný súd Dolný Kubín
uznesením č.k. 6Er/362/2011-77 zo dňa 02.12.2013, ktoré vydal vyšší súdny úradník, súd námietkam

povinného vyhovel a povinnému právo na náhradu trov konania nepriznal. Proti výroku o náhrade
trov konania v uvedenom uznesení zo dňa 02.12.2013 podal povinný, prostredníctvom právneho
zástupcu, odvolanie. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel
pri rozhodovaní o náhrade trov konania k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne posúdil.
Napadnuté uznesenie zo dňa 02.12.2013 vo výroku, v ktorom súd námietkam povinného vyhovel
nadobudlo právoplatnosť dňa 23.01.2014.

Podľa§243bzákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti (Exekučnýporiadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“), v platnom znení, exekučné konania, ktoré sa
začali do 1. novembra 2013, sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2
a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 57 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.10.2013 exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva
z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 50 ods. 5 EP, v znení účinnom do 31.10.2013, ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo
právoplatné, súd exekúciu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.Keďže uznesenie vo výroku, ktorým súd námietkam vyhovel nadobudlo právoplatnosť, súd postupom
podľa vyššie cit. ust. § 50 ods. 5 EP v prvej výrokovej časti tohto uznesenia rozhodol o zastavení
exekúcie.

Podľa § 200 ods. 2 EP, v znení účinnom do 31.10.2013, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne
aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Náhrada trov exekúcie spravidla zaťažuje povinného. Exekučný poriadok však vo svojom ust. § 203 ods.

1 pripúšťa,abynevyhnutnétrovyzastavenejexekúcieznášaloprávnený,atovtedy akzavinilzastavenie
exekúcie. Pre záver o zavinení oprávneného treba zistiť, či oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol
predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Podľa názoru súdu, zastavenie exekúcie oprávnený nezavinil,
pretože ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. V danej veci bola
exekúcia zastavená potom, ako bolo právoplatne rozhodnuté o námietkach povinného proti exekúcii
tak, že im bolo vyhovené, pričom dôvodom vyhovenia námietok bol fakt, že exekučný titul (rozsudok

OS Martin č.k. 7C/286/10 zo dňa 17.02.2011) nie je doposiaľ právoplatný a vykonateľný, pretože
neboli splnené podmienky pre nastúpenie fikcie jeho doručenia podľa § 47 ods. 2 OSP. Oprávnený
sa pritom na súdneho exekútora obrátil (dňa 11.10.2011) s exekučným titulom - daným rozsudkom
na základe toho, že na tomto rozhodnutí bola súdom riadne vyznačená doložka právoplatnosti a
vykonateľnosti (dňom 22.04.2011). Nemohol pritom predpokladať, že exekučný titul sa v skutočnosti

nestalprávoplatnýavykonateľný.Nazákladeuvedenéhopovinnosťnahradiťtrovyexekúcie,ktorévznikli
súdnemu exekútorovi, vznikla povinnému.

Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 03.09.2012 podanie, v ktorom uviedol, že keďže je
predpoklad, že exekúcia sa bude zastavovať, žiada aby súd rozhodol aj o trovách exekúcie, ktoré si

uplatnil vo výške 200,- eur, nakoľko povinný uznal pravosť a výšku pohľadávky, a to s poukazom na § 46
ods. 3 EP, t.j. základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii
na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky. V danom prípade povinný dobrovoľne uhradil: dňa
30.04.2012 sumu vo výške 990,- eur, dňa 03.05.2012 vo výške 493,82 eur, t.j. spolu povinný uhradil
sumu 1.483,82 eur. Z podania súdneho exekútora ďalej vyplýva, že suma 1.283,82 eur bola poukázaná

oprávnenému dňa 25.05.2012 a sumu 200,- eur súdny exekútor započítal na svoje trovy exekúcie, a to
na odmenu vo výške 148,38 eur (čo predstavuje 10% z dobrovoľne uhradenej sumy 1.483,82 eur) a
ďalej na hotové výdavky vo výške 18,28 eur (tieto súdny exekútor špecifikoval ako poštovné vo výške
8,- eur, spotrebovaný kanc. materiál vo výške 6,64 eur a upl. poplatky banka, tel. popl. vo výške 3,64
eur). Odmena a hotové výdavky spolu predstavujú 166,66 eur, ku ktorej sume súdny exekútor žiadal

priznať 20% DPH vo výške 33,34 eur.

Pokiaľ ide o hotové výdavky spočívajúce v poštovnom, ktoré si súdny exekútor uplatnil vo výške 8,- eur
bez DPH, súd konštatuje, že tieto boli uplatnené dôvodne. Z exekútorského spisu mal súd preukázaný
vznik poštovného za zásielku doručovanú OS Dolný Kubín - žiadosť o udelenie poverenia (do vlastných

rúk) v novembri 2011 1,40 eur, upovedomenie o začatí exekúcie doručované oprávnenému a povinnému
(do vlastných rúk) v apríli 2012 2 x 1,30 eur, predloženie námietok povinného tunajšiemu súdu (zásielka
do vlastných rúk) v máji 2012 1,40 eur, zaslanie podania zo dňa 22.08.2012 vrátane exekučného spisu
v auguste 2012 -1,50 eur. Toto preukázané poštovné predstavuje 6,90 eur. Pokiaľ súdny exekútor
uplatňoval poštovné za vrátenie poverenia, ktoré v tomto prípade predstavuje 1,10 eur, súd mu ho

priznal, pretože vynaloženie tohto výdavku je isté (ak nebude poverenie vrátené poštou, ale osobne,
tiež s tým budú spojené hotové výdavky).

Vo vzťahu k hotovým výdavkom v podobe spotrebovaného kancelárskeho poriadku vo výške 6,64 eur
bez DPH súd uvádza, že tieto výdavky sú súdnym exekútorom uplatnené nedôvodne, pretože náhrada

tohto typu výdavkov je zahrnutá v odmene za vykonanie exekúcie (obdobne ako je tomu v prípade
odmeny advokáta za právne služby).

Súčasne je v rámci hotových výdavkov nedôvodne uplatnená sumu 3,64 za telefonické a iné poplatky,
ktorých vynaloženie nebolo nijako preukázané a nevyplýva ani z obsahu exekútorského spisu.

Podľa § 47 ods. 3 prvá veta EP, ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr,
ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške
ustanovenej osobitným predpisom v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie.Podľa § 5 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov v platnom znení (ďalej len ako „vyhláška“), ak súdny exekútor upustí od

vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 zákona (upustenie od vykonania exekúcie), patrí mu 50% z
odmeny vypočítanej podľa odseku 1.

Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky, odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však
33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.

Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti
pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6,
§ 14 až 16).

Podľa § 16 ods. 2 vyhlášky, ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky

pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa
postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.

Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä

cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Vzhľadom na vyššie zistené skutočnosti súdnemu exekútorovi vznikol nárok na trovy exekúcie
pozostávajúce z odmeny vo výške 148,38 eur a hotových výdavkov titulom poštovného vo výške 8,- eur,
čo spolu predstavuje 156,38 eur a s 20% DPH (31,28 eur) 187,66 eur.

Súd konštatuje, že súdny exekútor má trovy exekúcie uhradené, keďže zo súm zaplatených povinným si
ponechal na úhradu trov exekúcie sumu 200,- eur. Vychádzajúc z uvedeného vo výroku tohto uznesenia
rozhodol tak, že sa mu náhrada trov exekúcie nepriznáva.

Trovy exekúcie si uplatnil aj povinný, a to v podobe trov právneho zastúpenia vzniknutých výlučne v
súvislosti s konaním o námietkach proti exekúcii.

O týchto trovách tunajší súd rozhodol uznesením č.k. 6Er/362/2011-77 zo dňa 02.12.2013, vydaným
vyšším súdnym úradníkom tak, že povinnému ich náhradu nepriznal, a to z dôvodu, že tieto trovy neboli

vyčíslené a ani nevyplývajú z obsahu spisu.
Voči výroku o nepriznaní trov povinný, prostredníctvom svojho zástupcu, podal včas odvolanie, ktoré
odôvodnil tým, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel pri rozhodovaní o náhrade trov konania
k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne posúdil, čím je založený odvolací dôvod v zmysle
ust. § 205 ods. 2 písm. d), písm. f) O.s.p. a v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a) a v spojení s §

221 ods. 1 písm. h) O.s.p. Povinný v odvolaní poukázal na skutočnosť, že v konaní si niekoľkokrát
uplatnil náhradu trov exekučného konania. Ďalej povinný ani jeho právny zástupca, neboli žiadnym
spôsobom upovedomení o doplnení dokazovania a že súd v predmetnej veci mieni vyhlásiť uznesenie.
Z obsahu spisu je zrejmé, že povinný bol v tomto konaní zastúpený advokátom a že mu vznikli trovy,
pričom tieto boli vynaložené účelne a v záujme ochrany jeho práv. Povinný tým, že sa dal zastupovať

v predmetnom konaní advokátom využil svoje ústavou garantované právo. Súd nepostupoval správne,
keď povinnému, ktorý mal plný úspech vo veci nepriznal proti oprávnenému náhradu trov a považujeme
za neakceptovateľné, aby si povinný hradil vlastné trovy sám. Vzhľadom na uvedené povinný navrhol,
aby súd napadnuté uznesenie postupom v zmysle § ust. 201a O.s.p. v časti výroku II o práve ne náhradu
trov konania zmenil tak, že prizná povinnému náhradu trov prvostupňového a dovolacieho konania vo

výške 389,- eur a zaviaže oprávneného na zaplatenie trov konania a trov právneho zastúpenia na účet
právneho zástupcu alebo aby odvolací súd napadnuté uznesenie v časti výroku II o práve na náhradu
trov konania zmenil tak, že prizná povinnému náhradu trov prvostupňového a dovolacieho konania vo
výške 389,- eur a zaviaže oprávneného na zaplatenie trov konania a trov právneho zastúpenia na účet
právneho zástupcu.

Súd sa s uvedeným odvolaním povinného vyporiadava týmto uznesením, pretože podľa názoru súdu,
odvolanie smerovalo proti výroku daného uznesenia, ktoré toto uznesenie ani nemalo obsahovať,
nakoľko Exekučný poriadok nepredpokladal, že by sa pri rozhodovaní o námietkach malo rozhodovaťaj o náhrade trov, ktoré vznikli v súvislosti s ich vznesením. Exekučný poriadok počítal s rozhodovaním
o trovách exekúcie len pri jej zastavení. To koniec koncov korešponduje aj s právnou úpravou uvedenou
v O.s.p. (ktorá je pre Exekučný poriadok v zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. lex generalis), keď podľa ust.

151 ods. 1 § o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

Vsúvislostisnáhradoutrov,ktorévzniklipovinnémuvsúvislostisovznesenýminámietkamiprotiexekúcii
súčasne znenie ust. § 200 ods. 1 EP v tretej vete výslovne zakotvuje, že povinný má nárok na náhradu

trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo
(§ 50).

Táto v súčasnosti účinná úprava sa na dané exekučné konanie nevzťahuje, keďže toto sa začalo pred
01.11.2013 a vzťahuje sa naň právna úprava účinná do 31.10.2013. O trovách konania povinného, ktoré
mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami, súd potom rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.

s poukazom na § 251 ods. 4 O.s.p..

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. súd aplikoval z dôvodu, že v konaní o námietkach bol povinný plne
úspešný, pretože súd jeho námietkam vyhovel.

Z exekučného spisu je zrejmé, že povinný si uplatnil trovy už v námietkach proti exekúcii (č.l. 10
spisu), taktiež vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného (č.l. 46 spisu) a ďalej v podaní zo dňa 27.06.2013
(č.l. 59 spisu). V uznesení č.k. 6Er/362/2011-77 zo dňa 02.12.2013 bolo o nich rozhodnuté, tak, že
sa nepriznávajú, pretože neboli vyčíslené. Povinný však nemohol z ničoho predpokladať, že súd ide o

trovách rozhodovať už pri námietkach a ak tak mienil urobiť, bolo na mieste, aby bol zástupca povinného
vyzvaný na ich vyčíslenie, a to s poukazom na znenie ust. § 151 ods. 4 O.s.p..

Súd konštatuje, že trovy boli riadne uplatnené a pokiaľ ide o ich vyčíslenie, zástupcu povinného naň
nevyzýval,pretoževyčísleniejeobsiahnutévodvolaní,ktorébolosúdudoručené15.01.2014(č.l.81-82).

Povinný prostredníctvom právneho zástupcu vyčíslil trovy konania v celkovej výške 389,90 eur s tým,
že tieto trovy konania predstavujú trovy právneho zastúpenia pozostávajúce z odmeny za nasledovné
úkony právnej služby: príprava a prevzatie zastupovania - plná moc 07.05.2012 (50,63 eur), námietky
proti exekúcii a návrh na zastavenie 07.05.2012 (50,63 eur), doplnenie návrhu na zastavenie 25.05.2012
(50,63 eur), vyjadrenie k odvolaniu 27.08.2012 (50,63 eur), doplnenie dokladov a vyjadrenie 27.06.2013

(50,63 eur) odvolanie proti trovám (25,32 eur). Ďalej trovy právneho zastúpenia pozostávajú z režijných
paušálov 4 x 7,63 eur (rok 2012), 1 x 7,81 eur (2013) a 1x 8,04 eur (2014) a z 20% DPH z odmeny a
náhrad vo výške 64,96 eur.

Súd priznal náhradu trov konania, t.j. uplatnených trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004

Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“).

Podľa § 9 ods. 1 a 2 vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci
alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak
táto vyhláška neustanovuje inak.

Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon
právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 663,88 eura do 6 638,78 eura je 41,49 eura +
9,96 eura za každých aj začatých 331,94 eura prevyšujúcich sumu 663,88 eura.

Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za
každý z týchto úkonov právnej služby: a) návrh na predbežné opatrenie a odvolanie proti rozhodnutiu o
predbežnom opatrení, návrh na zabezpečenie dôkazu alebo dedičstva, b) odvolanie proti rozhodnutiu,
ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu, c) návrhy a sťažnosti vo veciach,o ktorých sa rozhoduje na verejnom zasadaní, s výnimkou návrhu na obnovu konania, d) účasť na
verejnom zasadaní, ak nejde o odvolanie alebo obnovu konania, e) ak ide o výkon rozhodnutia alebo
exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu,

zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

Podľa § 14 ods. 8 vyhlášky, za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 až 3, patrí
odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie.

Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za
každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom
osobitne nedohodol.

Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a

náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného
predpisu.

Tarifná hodnota v predmetnej veci predstavuje 2.427,76 eur. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden
úkon právnej služby je 101,25 eur a polovica z toho predstavuje 50,525 eur, t.j. po zaokrúhlení 50,63

eur. Povinnému náleží tarifná odmena v nasledovnej výške:

1. Prevzatie a príprava zastúpenia - plná moc 07.05.2012 50,63 eur
(podľa § 14 ods. 3 písm. e) vyhlášky)
Režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky 7,63 eur

2. Námietky proti exekúcii a návrh na zastavenie 07.05.2012 50,63 eur
(podľa § 14 ods. 3 písm. e) vyhlášky)
Režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky 7,63 eur

3. Vyjadrenie sa k odvolaniu 27.08.2012 50,63 eur
(podľa § 14 ods. 3 písm. e) vyhlášky)
Režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky 7,63 eur

4. Odvolanie proti trovám zo dňa 15.01.2014 25,32 eur

(podľa § 14 ods. 3 písm. e) v spojitosti s § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky)
Režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky 8,04 eur

Odmena za úkony právnej služby a režijné paušály: 208,14 eur

Súd zároveň povinnému priznal DPH vo výške 20 % z odmeny za úkony právnej služby a z režijných
paušálov spolu vo výške 41,63 eur (podľa predloženej fotokópie osvedčenia o registrácii pre DPH na č.l.
84mal súd preukázané, že právny zástupca povinného je platcom DPH odo dňa 01.07.2004). Vrátane
DPH potom odmena a režijné paušály spolu predstavujú 249,77 eur.

Súd nepriznal odmenu za povinným uplatnené úkony právnej služby označené ako „doplnenie návrhu na
zastavenie exekúcie 25.05.2012“ a „doplnenie dokladov a vyjadrenie 27.06.2013“, a to z nasledovných
dôvodov. Pokiaľ ide o úkon zo dňa 25.05.2012 bol ním dopĺňaný návrh na zastavenie exekúcie, a
to o skutočnosti, ktoré povinný zistil nahliadnutím do spisu na Okresnom súde v Martine a ďalej boli
pripojené čestné vyhlásenie tretích osôb a k tomu nadväzujúce vyjadrenie. Za tento úkon však nemôže

byť priznaná osobitná odmena popri odmene, ktorá bola priznaná za úkon - námietky proti exekúcii
a návrh na zastavenie exekúcie. Povinný totiž mohol nahliadnuť do spisu OS Martin pred spísaním
námietok a návrhu na zastavenie a takisto si mohol zabezpečiť vyhlásenia tretích osôb. Skutočnosť, že
tak neurobil už v čase podanie námietok (návrhu na zastavenie), ale dodatočne, nemôže ísť na ťarchu
oprávneného. Za úkon zo dňa 27.06.2013 súd odmenu nepriznal z dôvodu, že ide v podstate len o

sprievodný list k zasielaným listinám a pokiaľ obsahuje vyjadrenie, toto len opakuje to, čo už povinný
uviedol v podaní zo dňa 25.05.2012.Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Súd podľa § 149 ods. 1 O.s.p. určil, že náhradu trov konania priznaných povinnému je potrebné uhradiť
jeho právnemu zástupcovi.

Poučenie:

Uznesením Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 6Er/362/2011-28 zo dňa 24.07.2012, ktoré vydal vyšší
súdny úradník, súd vyhovel námietkam povinného. Proti predmetnému uzneseniu podal riadne a včas
odvolanie oprávnený. Krajský súd vo svojom rozhodnutí sp.zn. 20CoE/225/2012 zo dňa 28.05.2013

napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Okresný súd Dolný Kubín
uznesením č.k. 6Er/362/2011-77 zo dňa 02.12.2013, ktoré vydal vyšší súdny úradník, súd námietkam
povinného vyhovel a povinnému právo na náhradu trov konania nepriznal. Proti výroku o náhrade
trov konania v uvedenom uznesení zo dňa 02.12.2013 podal povinný, prostredníctvom právneho
zástupcu, odvolanie. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel

pri rozhodovaní o náhrade trov konania k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne posúdil.
Napadnuté uznesenie zo dňa 02.12.2013 vo výroku, v ktorom súd námietkam povinného vyhovel
nadobudlo právoplatnosť dňa 23.01.2014.

Podľa§243bzákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti (Exekučnýporiadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“), v platnom znení, exekučné konania, ktoré sa
začali do 1. novembra 2013, sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2
a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 57 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.10.2013 exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva

z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 50 ods. 5 EP, v znení účinnom do 31.10.2013, ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo
právoplatné, súd exekúciu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Keďže uznesenie vo výroku, ktorým súd námietkam vyhovel nadobudlo právoplatnosť, súd postupom
podľa vyššie cit. ust. § 50 ods. 5 EP v prvej výrokovej časti tohto uznesenia rozhodol o zastavení
exekúcie.

Podľa § 200 ods. 2 EP, v znení účinnom do 31.10.2013, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne

aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Náhrada trov exekúcie spravidla zaťažuje povinného. Exekučný poriadok však vo svojom ust. § 203 ods.
1 pripúšťa,abynevyhnutnétrovyzastavenejexekúcieznášaloprávnený,atovtedy akzavinilzastavenie
exekúcie. Pre záver o zavinení oprávneného treba zistiť, či oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol

predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Podľa názoru súdu, zastavenie exekúcie oprávnený nezavinil,
pretože ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. V danej veci bola
exekúcia zastavená potom, ako bolo právoplatne rozhodnuté o námietkach povinného proti exekúcii
tak, že im bolo vyhovené, pričom dôvodom vyhovenia námietok bol fakt, že exekučný titul (rozsudok
OS Martin č.k. 7C/286/10 zo dňa 17.02.2011) nie je doposiaľ právoplatný a vykonateľný, pretože

neboli splnené podmienky pre nastúpenie fikcie jeho doručenia podľa § 47 ods. 2 OSP. Oprávnený
sa pritom na súdneho exekútora obrátil (dňa 11.10.2011) s exekučným titulom - daným rozsudkom
na základe toho, že na tomto rozhodnutí bola súdom riadne vyznačená doložka právoplatnosti a
vykonateľnosti (dňom 22.04.2011). Nemohol pritom predpokladať, že exekučný titul sa v skutočnosti
nestalprávoplatnýavykonateľný.Nazákladeuvedenéhopovinnosťnahradiťtrovyexekúcie,ktorévznikli

súdnemu exekútorovi, vznikla povinnému.

Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 03.09.2012 podanie, v ktorom uviedol, že keďže je
predpoklad, že exekúcia sa bude zastavovať, žiada aby súd rozhodol aj o trovách exekúcie, ktoré si
uplatnil vo výške 200,- eur, nakoľko povinný uznal pravosť a výšku pohľadávky, a to s poukazom na § 46

ods. 3 EP, t.j. základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúciina peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky. V danom prípade povinný dobrovoľne uhradil: dňa
30.04.2012 sumu vo výške 990,- eur, dňa 03.05.2012 vo výške 493,82 eur, t.j. spolu povinný uhradil
sumu 1.483,82 eur. Z podania súdneho exekútora ďalej vyplýva, že suma 1.283,82 eur bola poukázaná

oprávnenému dňa 25.05.2012 a sumu 200,- eur súdny exekútor započítal na svoje trovy exekúcie, a to
na odmenu vo výške 148,38 eur (čo predstavuje 10% z dobrovoľne uhradenej sumy 1.483,82 eur) a
ďalej na hotové výdavky vo výške 18,28 eur (tieto súdny exekútor špecifikoval ako poštovné vo výške
8,- eur, spotrebovaný kanc. materiál vo výške 6,64 eur a upl. poplatky banka, tel. popl. vo výške 3,64
eur). Odmena a hotové výdavky spolu predstavujú 166,66 eur, ku ktorej sume súdny exekútor žiadal

priznať 20% DPH vo výške 33,34 eur.

Pokiaľ ide o hotové výdavky spočívajúce v poštovnom, ktoré si súdny exekútor uplatnil vo výške 8,- eur
bez DPH, súd konštatuje, že tieto boli uplatnené dôvodne. Z exekútorského spisu mal súd preukázaný
vznik poštovného za zásielku doručovanú OS Dolný Kubín - žiadosť o udelenie poverenia (do vlastných
rúk) v novembri 2011 1,40 eur, upovedomenie o začatí exekúcie doručované oprávnenému a povinnému

(do vlastných rúk) v apríli 2012 2 x 1,30 eur, predloženie námietok povinného tunajšiemu súdu (zásielka
do vlastných rúk) v máji 2012 1,40 eur, zaslanie podania zo dňa 22.08.2012 vrátane exekučného spisu
v auguste 2012 -1,50 eur. Toto preukázané poštovné predstavuje 6,90 eur. Pokiaľ súdny exekútor
uplatňoval poštovné za vrátenie poverenia, ktoré v tomto prípade predstavuje 1,10 eur, súd mu ho
priznal, pretože vynaloženie tohto výdavku je isté (ak nebude poverenie vrátené poštou, ale osobne,

tiež s tým budú spojené hotové výdavky).

Vo vzťahu k hotovým výdavkom v podobe spotrebovaného kancelárskeho poriadku vo výške 6,64 eur
bez DPH súd uvádza, že tieto výdavky sú súdnym exekútorom uplatnené nedôvodne, pretože náhrada
tohto typu výdavkov je zahrnutá v odmene za vykonanie exekúcie (obdobne ako je tomu v prípade

odmeny advokáta za právne služby).

Súčasne je v rámci hotových výdavkov nedôvodne uplatnená sumu 3,64 za telefonické a iné poplatky,
ktorých vynaloženie nebolo nijako preukázané a nevyplýva ani z obsahu exekútorského spisu.

Podľa § 47 ods. 3 prvá veta EP, ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr,
ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške
ustanovenej osobitným predpisom v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie.

Podľa § 5 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách

súdnych exekútorov v platnom znení (ďalej len ako „vyhláška“), ak súdny exekútor upustí od
vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 zákona (upustenie od vykonania exekúcie), patrí mu 50% z
odmeny vypočítanej podľa odseku 1.

Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky, odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však

33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.

Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti
pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6,
§ 14 až 16).

Podľa § 16 ods. 2 vyhlášky, ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky
pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa
postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.

Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Vzhľadom na vyššie zistené skutočnosti súdnemu exekútorovi vznikol nárok na trovy exekúcie

pozostávajúce z odmeny vo výške 148,38 eur a hotových výdavkov titulom poštovného vo výške 8,- eur,
čo spolu predstavuje 156,38 eur a s 20% DPH (31,28 eur) 187,66 eur.Súd konštatuje, že súdny exekútor má trovy exekúcie uhradené, keďže zo súm zaplatených povinným si
ponechal na úhradu trov exekúcie sumu 200,- eur. Vychádzajúc z uvedeného vo výroku tohto uznesenia
rozhodol tak, že sa mu náhrada trov exekúcie nepriznáva.

Trovy exekúcie si uplatnil aj povinný, a to v podobe trov právneho zastúpenia vzniknutých výlučne v
súvislosti s konaním o námietkach proti exekúcii.

O týchto trovách tunajší súd rozhodol uznesením č.k. 6Er/362/2011-77 zo dňa 02.12.2013, vydaným

vyšším súdnym úradníkom tak, že povinnému ich náhradu nepriznal, a to z dôvodu, že tieto trovy neboli
vyčíslené a ani nevyplývajú z obsahu spisu.
Voči výroku o nepriznaní trov povinný, prostredníctvom svojho zástupcu, podal včas odvolanie, ktoré
odôvodnil tým, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel pri rozhodovaní o náhrade trov konania
k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne posúdil, čím je založený odvolací dôvod v zmysle
ust. § 205 ods. 2 písm. d), písm. f) O.s.p. a v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a) a v spojení s §

221 ods. 1 písm. h) O.s.p. Povinný v odvolaní poukázal na skutočnosť, že v konaní si niekoľkokrát
uplatnil náhradu trov exekučného konania. Ďalej povinný ani jeho právny zástupca, neboli žiadnym
spôsobom upovedomení o doplnení dokazovania a že súd v predmetnej veci mieni vyhlásiť uznesenie.
Z obsahu spisu je zrejmé, že povinný bol v tomto konaní zastúpený advokátom a že mu vznikli trovy,
pričom tieto boli vynaložené účelne a v záujme ochrany jeho práv. Povinný tým, že sa dal zastupovať

v predmetnom konaní advokátom využil svoje ústavou garantované právo. Súd nepostupoval správne,
keď povinnému, ktorý mal plný úspech vo veci nepriznal proti oprávnenému náhradu trov a považujeme
za neakceptovateľné, aby si povinný hradil vlastné trovy sám. Vzhľadom na uvedené povinný navrhol,
aby súd napadnuté uznesenie postupom v zmysle § ust. 201a O.s.p. v časti výroku II o práve ne náhradu
trov konania zmenil tak, že prizná povinnému náhradu trov prvostupňového a dovolacieho konania vo

výške 389,- eur a zaviaže oprávneného na zaplatenie trov konania a trov právneho zastúpenia na účet
právneho zástupcu alebo aby odvolací súd napadnuté uznesenie v časti výroku II o práve na náhradu
trov konania zmenil tak, že prizná povinnému náhradu trov prvostupňového a dovolacieho konania vo
výške 389,- eur a zaviaže oprávneného na zaplatenie trov konania a trov právneho zastúpenia na účet
právneho zástupcu.

Súd sa s uvedeným odvolaním povinného vyporiadava týmto uznesením, pretože podľa názoru súdu,
odvolanie smerovalo proti výroku daného uznesenia, ktoré toto uznesenie ani nemalo obsahovať,
nakoľko Exekučný poriadok nepredpokladal, že by sa pri rozhodovaní o námietkach malo rozhodovať
aj o náhrade trov, ktoré vznikli v súvislosti s ich vznesením. Exekučný poriadok počítal s rozhodovaním

o trovách exekúcie len pri jej zastavení. To koniec koncov korešponduje aj s právnou úpravou uvedenou
v O.s.p. (ktorá je pre Exekučný poriadok v zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. lex generalis), keď podľa ust.
151 ods. 1 § o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

Vsúvislostisnáhradoutrov,ktorévzniklipovinnémuvsúvislostisovznesenýminámietkamiprotiexekúcii
súčasne znenie ust. § 200 ods. 1 EP v tretej vete výslovne zakotvuje, že povinný má nárok na náhradu
trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo
(§ 50).

Táto v súčasnosti účinná úprava sa na dané exekučné konanie nevzťahuje, keďže toto sa začalo pred
01.11.2013 a vzťahuje sa naň právna úprava účinná do 31.10.2013. O trovách konania povinného, ktoré
mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami, súd potom rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
s poukazom na § 251 ods. 4 O.s.p..

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. súd aplikoval z dôvodu, že v konaní o námietkach bol povinný plne
úspešný, pretože súd jeho námietkam vyhovel.Z exekučného spisu je zrejmé, že povinný si uplatnil trovy už v námietkach proti exekúcii (č.l. 10
spisu), taktiež vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného (č.l. 46 spisu) a ďalej v podaní zo dňa 27.06.2013
(č.l. 59 spisu). V uznesení č.k. 6Er/362/2011-77 zo dňa 02.12.2013 bolo o nich rozhodnuté, tak, že

sa nepriznávajú, pretože neboli vyčíslené. Povinný však nemohol z ničoho predpokladať, že súd ide o
trovách rozhodovať už pri námietkach a ak tak mienil urobiť, bolo na mieste, aby bol zástupca povinného
vyzvaný na ich vyčíslenie, a to s poukazom na znenie ust. § 151 ods. 4 O.s.p..

Súd konštatuje, že trovy boli riadne uplatnené a pokiaľ ide o ich vyčíslenie, zástupcu povinného naň

nevyzýval,pretoževyčísleniejeobsiahnutévodvolaní,ktorébolosúdudoručené15.01.2014(č.l.81-82).
Povinný prostredníctvom právneho zástupcu vyčíslil trovy konania v celkovej výške 389,90 eur s tým,
že tieto trovy konania predstavujú trovy právneho zastúpenia pozostávajúce z odmeny za nasledovné
úkony právnej služby: príprava a prevzatie zastupovania - plná moc 07.05.2012 (50,63 eur), námietky
proti exekúcii a návrh na zastavenie 07.05.2012 (50,63 eur), doplnenie návrhu na zastavenie 25.05.2012
(50,63 eur), vyjadrenie k odvolaniu 27.08.2012 (50,63 eur), doplnenie dokladov a vyjadrenie 27.06.2013

(50,63 eur) odvolanie proti trovám (25,32 eur). Ďalej trovy právneho zastúpenia pozostávajú z režijných
paušálov 4 x 7,63 eur (rok 2012), 1 x 7,81 eur (2013) a 1x 8,04 eur (2014) a z 20% DPH z odmeny a
náhrad vo výške 64,96 eur.

Súd priznal náhradu trov konania, t.j. uplatnených trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004

Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“).

Podľa § 9 ods. 1 a 2 vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci
alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak
táto vyhláška neustanovuje inak.

Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon
právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 663,88 eura do 6 638,78 eura je 41,49 eura +
9,96 eura za každých aj začatých 331,94 eura prevyšujúcich sumu 663,88 eura.

Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za
každý z týchto úkonov právnej služby: a) návrh na predbežné opatrenie a odvolanie proti rozhodnutiu o
predbežnom opatrení, návrh na zabezpečenie dôkazu alebo dedičstva, b) odvolanie proti rozhodnutiu,
ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu, c) návrhy a sťažnosti vo veciach,
o ktorých sa rozhoduje na verejnom zasadaní, s výnimkou návrhu na obnovu konania, d) účasť na

verejnom zasadaní, ak nejde o odvolanie alebo obnovu konania, e) ak ide o výkon rozhodnutia alebo
exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu,
zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

Podľa § 14 ods. 8 vyhlášky, za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 až 3, patrí

odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie.

Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za
každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom

osobitne nedohodol.

Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a
náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného
predpisu.

Tarifná hodnota v predmetnej veci predstavuje 2.427,76 eur. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden
úkon právnej služby je 101,25 eur a polovica z toho predstavuje 50,525 eur, t.j. po zaokrúhlení 50,63
eur. Povinnému náleží tarifná odmena v nasledovnej výške:

1. Prevzatie a príprava zastúpenia - plná moc 07.05.2012 50,63 eur
(podľa § 14 ods. 3 písm. e) vyhlášky)
Režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky 7,63 eur2. Námietky proti exekúcii a návrh na zastavenie 07.05.2012 50,63 eur
(podľa § 14 ods. 3 písm. e) vyhlášky)
Režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky 7,63 eur

3. Vyjadrenie sa k odvolaniu 27.08.2012 50,63 eur
(podľa § 14 ods. 3 písm. e) vyhlášky)
Režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky 7,63 eur

4. Odvolanie proti trovám zo dňa 15.01.2014 25,32 eur
(podľa § 14 ods. 3 písm. e) v spojitosti s § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky)
Režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky 8,04 eur

Odmena za úkony právnej služby a režijné paušály: 208,14 eur

Súd zároveň povinnému priznal DPH vo výške 20 % z odmeny za úkony právnej služby a z režijných
paušálov spolu vo výške 41,63 eur (podľa predloženej fotokópie osvedčenia o registrácii pre DPH na č.l.
84mal súd preukázané, že právny zástupca povinného je platcom DPH odo dňa 01.07.2004). Vrátane
DPH potom odmena a režijné paušály spolu predstavujú 249,77 eur.

Súd nepriznal odmenu za povinným uplatnené úkony právnej služby označené ako „doplnenie návrhu na
zastavenie exekúcie 25.05.2012“ a „doplnenie dokladov a vyjadrenie 27.06.2013“, a to z nasledovných
dôvodov. Pokiaľ ide o úkon zo dňa 25.05.2012 bol ním dopĺňaný návrh na zastavenie exekúcie, a
to o skutočnosti, ktoré povinný zistil nahliadnutím do spisu na Okresnom súde v Martine a ďalej boli
pripojené čestné vyhlásenie tretích osôb a k tomu nadväzujúce vyjadrenie. Za tento úkon však nemôže

byť priznaná osobitná odmena popri odmene, ktorá bola priznaná za úkon - námietky proti exekúcii
a návrh na zastavenie exekúcie. Povinný totiž mohol nahliadnuť do spisu OS Martin pred spísaním
námietok a návrhu na zastavenie a takisto si mohol zabezpečiť vyhlásenia tretích osôb. Skutočnosť, že
tak neurobil už v čase podanie námietok (návrhu na zastavenie), ale dodatočne, nemôže ísť na ťarchu
oprávneného. Za úkon zo dňa 27.06.2013 súd odmenu nepriznal z dôvodu, že ide v podstate len o

sprievodný list k zasielaným listinám a pokiaľ obsahuje vyjadrenie, toto len opakuje to, čo už povinný
uviedol v podaní zo dňa 25.05.2012.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Súd podľa § 149 ods. 1 O.s.p. určil, že náhradu trov konania priznaných povinnému je potrebné uhradiť
jeho právnemu zástupcovi.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu, vo výroku o zastavení exekúcie, odvolanie n i e
j e prípustné (§ 50 ods. 5 EP).

Proti tomuto uzneseniu, vo výrokoch o trovách, m o ž n o podať

odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenie na tunajšom súde.
(§ 58 ods. 6 a § 57 ods. 2 EP v spojení s § 50 ods. 5 EP v znení účinnom do
31.10.2013 - § 243b ods. 1 EP)