Rozsudok ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2019

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 10Csp/61/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118358539
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Saraka

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2019:6118358539.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu : BENCONT COLLECTION,

a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO:47 967 692, právne zastúpeného : Advokátska
kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti
žalovanej : F. Z., E.. XX.XX.XXXX, J. I. Z. XXX/XX, J., o zaplatenie 526,26 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na Okresnom súde Banská Bystrica návrh na vydanie platobného rozkazu v
upomínacom konaní začatom podľa zákona č.307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „žaloba“) v ktorom žiadal, aby súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť
mu sumu 526,26 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 526,26 eur od 6.8.2013 do
zaplatenia, zmluvné úroky 23 % ročne zo sumy 526,26 eur od 6.8.2013 do zaplatenia a nahradiť mu
trovy konania.

2. Žalobu odôvodňoval tým, že dňa 22.11.2007 uzavrel pôvodný veriteľ- Poštová banka, a.s. so
žalovanou zmluvu o úvere číslo XXXXXXXXXX súčasťou ktorej sú Všeobecné obchodné podmienky

a Obchodné podmienky pre úver na základe ktorej poskytol žalovanej úver. V žalobe tvrdil, že
žalovaná sa zaviazala vrátiť poskytnuté prostriedky v splátkach, pričom svoj záväzok splatila len
čiastočne tak ako je to uvedené v listine „Aktuálny stav úveru“, preto pôvodný veriteľ využil právo
v zmysle Obchodných podmienok pre úver požadovať predčasné splatenie úveru, čím sa celý úver
vrátane príslušenstva stal predčasne splatným, no žalovaná ani po zaslanej výzve dlžnú pohľadávku
nezaplatila. V žalobe uviedol, že pohľadávka voči žalovanej so všetkými právami s ňou spojenými bola
postúpená nasledovnými zmluvami : Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2010 uzavretou

medzi spoločnosťou Poštová banka, a.s. ako postupcom a spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS
LIMITED ako postupníkom, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.2.2011 uzavretou medzi
spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupcom a spoločnosťou PRO CIVITAS s.r.o.
ako postupníkom, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2014 uzavretou medzi spoločnosťou
PROCIVITAS,s.r.o.akopostupcomaspoločnosťouBENCONTINVESTMENTS,s.r.o.akopostupníkom
a zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2014 uzavretou medzi spoločnosťou BENCONT
INVESTMENTS, s.r.o, ako postupcom a spoločnosťou BENCONT COLLECTION a.s. ako postupníkom

s tým, že aktuálnym veriteľom pohľadávky je žalobca. V žalobe žalobca poukázal na to, že pohľadávka
voči žalovanej bola uplatňovaná na rozhodcovskom súde, ktorý žalobe v celom rozsahu vyhovel
rozhodcovským rozsudkom zo dňa 24.1.2014 právoplatným dňa 30.05.2014 a vykonateľným dňa03.06.2014 s tým, že následne bola právoplatne zamietnutá žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaná svoj dlh nevyrovnala, preto žiada, aby ju k tomu zaviazal súd.

3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil Zmluvu o úvere číslo
XXXXXXXXXX, Obchodné podmienky pre úver a Všeobecné obchodné podmienky, listinu „Aktuálny
stav úveru“, Výzvu na úhradu dlžnej sumy s doručenkou, zoznam platieb žalovanej, Zmluvy o postúpení
pohľadávok s prílohou, rozhodcovský rozsudok a výzvu podľa § 3 ods.6 písm. d) zákona o upomínacom
konaní s elektronickým podacím hárkom.

4. Po výzve upomínacieho súdu uskutočnenej podľa § 8 ods.1 zákona o upomínacom konaní žalobca
písomným podaním zo dňa 9.11.2018 oznámil, že súhlasí s vydaním platobného rozkazu v časti, ktorej
sa rozpor s právnymi predpismi netýka, t.j. trvá už len na zaplatení istiny vo výške 526,26 eur, úroku z
omeškania 8,5 % ročne zo sumy 526,26 eur od 6.8.2013 do zaplatenia. V vzmysle § 8 ods.1 veta druhá
zákona o upomínacom konaní tak platí, že vo zvyšnej časti vzal žalobca návrh späť a konanie sa v tejto

časti zastavilo. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 15.11.2018 vo veci platobný rozkaz, ktorý sa
žalovanej nepodarilo doručiť do vlastných rúk a nakoľko žalobca po výzve súdu navrhol v súlade s § 10
zákona o upomínacom konaní pokračovanie v konaní na súde príslušnom podľa Civilného sporového
poriadku, platobný rozkaz sa zrušil a Okresný súd Banská Bystrica dňa 6.3.2019 postúpil vec podľa
§ 10 ods.3 uvedeného zákona na prejednanie tunajšiemu súdu, kde konanie je vedené pod spisovou

značkou 10Csp/61/2019.

5. Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej spolu s prílohami a výzvou vyjadriť sa k nej bola do vlastných rúk
doručená dňa 16.4.2019 písomne nevyjadrila.

6. Nakoľko hodnota tohto spotrebiteľského sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,-eur,
skutkovétvrdeniastránnebolisporné(keďžežalovanásakvecivôbecnevyjadrila),pričomprejednávaný
spor, v ktorom išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci bolo možné rozhodnúť len
na základe predložených listinných dôkazov, súd v súlade s ust. § 297 písm. b) CSP spor prejednal
a rozhodol bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 31.7.2019, miesto a

čas jeho verejného vyhlásenia boli v súlade s ust. § 219 ods.3 CSP oznámené na úradnej tabuli
súdu vyvesením dňa 8.7.2019 a súčasne na webovej stránke súdu na webovom sídle Ministerstva
spravodlivosti SR. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.

7. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a vyjadrenia žalobcu zo dňa 9.11.2018 a zo dňa 1.3.2019 a

vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených žalobcom,
keďže vykonanie žiadneho z nich nebolo žalovanou namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné
či neúčelné a sama žalovaná žiadne dôkazy nenavrhla.

8. Nakoľko žalobca v žalobe poukazoval na rozhodcovský rozsudok a následné exekučné konanie, súd

sa oboznámil aj s obsahom exekučného spisu Okresného súdu Kežmarok sp.zn.XXEr/XX/XXXX, keďže
to bolo potrebné pre posúdenie procesných podmienok (§ 185 ods.3 CSP), najmä z pohľadu či tu nie je
prekážka veci rozhodnutej a tiež vzhľadom na § 295 CSP. Po vykonanom dokazovaní súd zistil tento
skutkový stav:

9. Žalobca ako dôkaz na svoje tvrdenie o uzavretí zmluvy o úvere predložil súdu tlačivo označené ako
„Zmluva o úvere“ (čl.37 spisu). V ňom sú v článku 1. ako zmluvné strany označení Poštová banka a.s.,
so sídlom Prievozská ul.2/B, 821 09 Bratislava, IČO:31 340 890 a ako klient- dlžník je tam označená
žalovaná tak, že do predtlačených kolóniek sú rukou vpísané osobné údaje o žalovanej, o jej zamestnaní
(uvedené je že je dôchodkyňa), o jej príjme, potom v časti 2. je uvedené „Žiadosť o poskytnutie úveru“.

Tam je rovnako do predtlačených kolóniek ponúkajúcich viaceré alternatívy výšky požadovanej sumy
úveru (od 10.000,-Sk do 100.000,-Sk) vpísané, že žiadaná maximálna výška úveru je 30.000,-Sk,
žiadaná doba splácania úveru že je 60 mesiacov, žiadané že je čerpanie a splácanie úveru v hotovosti.
Z tlačiva žiadosti vyplýva, že žalovaná nežiadala o poistenie schopnosti splácať úver. Na spodnej časti
predloženého tlačiva je časť 3. označená ako „Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia“ a tam sú

uvedené údaje o úvere, a to číslo zmluvy, výška úveru 30.000,-Sk, výška mesačnej splátky 846,-Sk,
výška úrokovej sadzby 23 % ročne, dátum prvej platby do 22.12.2017, dátum každej ďalšej platby k
22. dňu v mesiaci, počet pravidelných mesačných splátok 60, RPMN banky 26,61 % a celková výška
nákladov na poskytnutý úver 21.250,35 Sk. V mieste určenom na podpis je uvedené, že žalovaná tlačivopodpísala v Toporci dňa 21.11.2007 a právny predchodca žalobcu že tlačivo podpísal dňa 22.11.2007.
Žalobca predložil súdu spolu s touto zmluvou aj Obchodné podmienky pre úver a tiež Všeobecné
obchodné podmienky.

10. Z listiny „Aktuálny stav úveru ku dňu 1.12.2010“ predloženej žalobcom súd zistil, že žalovaná dňa
28.11.2007 vyčerpala sumu 29.500,-Sk a 500,-Sk, spolu teda 30.000,-Sk. Ďalej sú tam zaznamenané
dátumy a výška úhrad splátok úveru žalovanou ako aj spôsob ich započítania z ktorých vyplýva, že
žalovaná uhradila odo dňa 11.12.2007 do poslednej úhrady dňa 4.11.2010 v 25 splátkach po 846,-Sk,

resp. 28,08 eur sumu spolu 702,-eur z čoho na úhradu istiny úveru bola započítaná suma 95,44 eur,
zvyšok bol započítaný na úhradu úrokov a poplatkov.

11. Zo žalobcom predloženého listu- „Výzva na splatenie úveru s príslušenstvom“ zo dňa 20.2.2009
bolo zistené, že veriteľ Poštová banka, a.s. v ňom žalovanej oznámil, že úverová pohľadávka sa ku dňu
20.2.2009 stala predčasne splatnou, pričom ju súčasne vyzval na úhradu dlžnej sumy v celkovej výške

29.033,03 Sk v lehote do 10 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy. Podľa doručenky na rube čl. 35
spisu výzvu na úhradu dlžnej sumy žalovaná prevzala dňa 25.2.2009.

12. Z listiny označenej ako „Zoznam platieb“ predloženej žalobcom (čl.11 spisu) bolo zistené, že
úhradami odo dňa 4.1.2011 do 5.8.2013 žalovaná zaplatila sumu 1.276,16 eur.

13. Rovnaký zoznam platieb žalovanej nachádza sa v exekučnom spise tunajšieho súdu sp.zn.XXEr/
XX/XXXX pod ktorou sa viedlo konanie o vymoženie sumy 626,29 eur s prísl. na základe návrhu
oprávneného PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO:45 869 464 proti
žalovanej ako povinnej a exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu

zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. Bratislava sp.zn.PV-B/0112/0198 zo dňa
24.1.2014 právoplatného dňa 30.5.2014.

14. Nakoľko z obsahu a odôvodnenia predmetného rozhodcovského rozsudku vyplýva, že ten zaväzoval
žalovanú k plneniu nárokov z tej istej zmluvy o úvere, z ktorej sú uplatnené nároky aj v tomto spore,

súd musel vzhľadom na § 161 CSP predovšetkým skúmať, či sú vôbec splnené procesné podmienky za
ktorých môže konať a rozhodnúť o žalobe žalobcu proti žalovanej a dospel k záveru, že tie splnené sú.

15. V danom prípade totiž rozhodcovská doložka na ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc
bola v exekučnom konaní tunajšieho súdu sp.zn.XXEr/XX/XXXX vyhodnotená ako absolútne neplatná,

čo sa premietlo do právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie a následne do zastavenia exekučného konania, preto tu nebola vôbec daná právomoc
rozhodcovského súdu na konanie, rozhodcovský rozsudok týmto súdom vydaný je nulitný akt, paakt,
ktorý nespôsobuje žiadne právne následky a teda ani nezakladá prekážku veci rozhodnutej.

16. Vzhľadom na uvedené súd mal za to, že prekážka veci rozhodnutej ani iný nedostatok procesných
podmienok daný nie je a preto o žalobe žalobcu konal, preskúmal jej vecnú opodstatnenosť a dôvodnosť
a meritórne o nej rozhodol, a to tak, že ju zamietol v celom rozsahu z nasledujúcich dôvodov.

17. Žalobou uplatnený nárok žalobca v žalobe právne odôvodnil tak, že jedná sa o nárok na vrátenie

úveru. Keďže pôvodný veriteľ bol bankou, obchodnou spoločnosťou, ktorej jedným z predmetov
podnikania (činnosti) zapísaným v obchodnom registri bolo poskytovanie úverov, pričom zo zmluvy je
zrejmé, že sa jednalo o spotrebiteľský úver (žalovaná v žiadosti o úver bola označená
ako fyzická osoba - nepodnikateľ, dôchodca), a aj v listine „Aktuálny stav úveru ku dňu 1.12.2010“ je
ako druh úveru uvedené „spotrebný“, súd pri právnom posúdení uvedenej zmluvy a z nej uplatnených

nárokov vychádzal z ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase
keď malo dôjsť k uzavretiu zmluvy, nakoľko podľa § 25 ods. 1 prechodných ustanovení aktuálneho
zákona o spotrebiteľských úveroch (č. 129/2010 Z.z.) právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11.6.2010 na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v
odseku 2 neustanovuje inak. Vychádzal aj zo všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom

zákonníku (§ 52 a nasl.).

18. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“) v znení
účinnom ku dňu 22.11.2007, čo je deň v tlačive zmluvy o úvere uvedený ako deň jej akceptácie veriteľomtento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

19. Podľa § 2 písm.a) a b) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky alebo v inej právnej forme a zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

20. Podľa § 4 ods.1 a 2 uvedeného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,
inak je neplatná.
(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) , ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide

o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto
nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

21. Podľa § 4 ods. 4 a 5 tohto zákona pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
(5) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.

22. Podľa § 3 ods.3 zákona š.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení k 22.11.2007 každý
spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách,
ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka 9) alebo
Obchodného zákonníka , ako aj všetky iné

zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka
.

23. Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení k 22.11.2007 spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").

24. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť

od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.25. Predmetom konania je nárok žalobcu, ktorý odvodzuje z formulárovej zmluvy o úvere. Ako vyplýva
zo zmluvy, z označenia žalovanej v nej, ako aj z jej koncepcie i použitej terminológie typickej pre
spotrebiteľské úvery, jednalo sa o dojednávanie spotrebiteľského úveru podľa v tom čase účinného

zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Nič iné strany ani netvrdili. Predmetom bolo
poskytnutie finančných prostriedkov právnym predchodcom žalobcu žalovanej na základe jej žiadosti
zo dňa 21.11.2007. Právny predchodca žalobcu mal poskytnúť žalovanej finančné prostriedky, ktoré sa
táto zaviazala splácať v dohodnutých mesačných splátkach.

26. Vychádzajúc z obsahu žalobcom predložených listín mal súd za nesporné a
preukázané, že predmetné strany chceli uzatvoriť zmluvu o spotrebiteľskom úvere, keďže predmetom
zmluvy malo byť dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov pôvodným žalobcom žalovanej vo forme
úveru s poukazom na § 2 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch.

27. Po preskúmaní obsahu formulára „zmluvy“ súd má za to, že k platnému dojednaniu žalobcom

tvrdenéhoúveru,ktorýbyzakladalprávoveriteľanavrátenieposkytnutýchpeňažnýchprostriedkovspolu
s úrokmi a poplatkami nedošlo. Žalovanej v danom prípade vznikla povinnosť vrátiť veriteľovi len to čo od
neho dostala. A nakoľko z listiny „aktuálny stav úveru“ a zo „zoznamu platieb“ vyplýva, že jej poskytnutú
sumu 30.000,-Sk (995,82 eur) už žalovaná dávno vrátila, jej dlh zanikol splnením a táto už nič dlží.

28. Zo žalobcom predloženého vyhotovenia zmluvy o úvere je zrejmé a je to vyjadrené už aj v samotnom
označení jej jednotlivých častí (časť 1. Zmluvné strany, časť 2.-žiadosť o poskytnutie úveru, časť. 3
zmluva o úvere a záverečné ustanovenia), že v danom prípade k uzavretiu úverovej zmluvy nemalo dôjsť
stretnutím obsahovo zhodných prejavov vôle zmluvných strán v tom istom mieste a čase, ale najskôr
žalovaná v J. dňa 21.11.2007 požiadala o úver vyplnením predmetného tlačiva prostredníctvom kolóniek

v jeho časti 1 a 2 a následne dňa 22.11.2007 malo dôjsť k schváleniu úveru bankou s vyplnením údajov
o schválenom úvere v bode 3 tlačiva. Najskôr teda bola vypísaná žalovanou žiadosť o
poskytnutie úveru tak, že táto obsahovala z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere predpokladaných
zákonom číslo 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch len výšku úveru (žiadanú žalovanou
vo výške maximálne 30.000,-Sk) a potom tam je uvedená už len žiadaná doba splácania úveru min. 60

mesiacov, spôsob čerpania a spôsob splácania úveru.

29. Podľa článku 1 bod 1.2 Obchodných podmienok pre úver predložených žalobcom klient podá
návrh na uzatvorenie zmluvy o úvere tak, že na predtlačenom formulári banky vyplní prvú a druhú
časť formulára, uvedie svoje osobné údaje, ako aj maximálnu požadovanú výšku úveru a formulár

vlastnoručne podpíše pred zamestnancom obchodného miesta banky. Súčasťou návrhu klienta sú
všetky podmienky v zmysle OP a oboznámenia spotrebiteľa s niektorými zmluvnými podmienkami
Dostupnej pôžičky...Banka má právo návrh akceptovať alebo odmietnuť. Ak banka po vyhodnotení
bonity klienta upraví požadovanú výšku úveru, alebo dĺžku doby splácania úveru tak, že to neodporuje
návrhu klienta, považuje sa to za akceptáciu návrhu. Banka svoje rozhodnutie o prijatí alebo úprave

výšky úveru, výšky úrokovej sadzby, predĺžení doby splácania úveru, alebo o neprijatí návrhu klientovi
oznámi...Oznámenie banka vykoná najmä telefonicky na telefónne číslo uvedené v návrhu, ak klient
nie je zastihnutý, písomné oznámenie mu bude doručené v zmysle čl. 7 OP. Ak klient neodmietne
(telefonicky alebo písomne do 5 pracovných dní) upravenú výšku úveru ani upravenú dobu jeho
splácania alebo ak banka schváli požadovanú výšku úveru a dobu jeho splácania, odošle jeden originál

zmluvy klientovi.

30. Podľa článku 1 bod 1.3 Obchodných podmienok pre úver zmluva je uzatvorená a nadobúda platnosť
doručením jej akceptácie zo strany banky klientovi a účinnosť čerpaním úveru podľa čl.2 OP.

31. Vychádzajúc zo žalobcom predložených listinných dôkazov súd nemal za preukázané, žeby medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená zmluva o úvere s náležitosťami podľa
zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zakladajúca nárok veriteľa na vrátenie poskytnutých
peňažných prostriedkov spolu s úrokmi a poplatkami. V prospech žalovanej ale preukázateľne bola
poskytnutá suma 30.000,-Sk, túto preto bola povinná vrátiť, avšak bez úrokov a poplatkov.

32. Zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 ods.1 zákona č.258/2001 Z.z. musí byť uzavretá v
zákonom predpísanej písomnej forme, inak je neplatná, čo v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka
znamená povinnosť dlžníka vrátiť v takom prípade len to, čo podľa nej dostal, teda istinu úveru titulomvydania bezdôvodného obohatenia. V danom prípade posudzovaná zmluva podľa názoru súdu nebola
uzavretávzákonompredpísanejpísomnejforme,leboprejavyvôlestránsícesúzachytenénalistine,ale
nie sú obsahovo zhodné, nie sú písomným návrhom a bezpodmienečnou, obsahovo zhodnou písomnou

akceptáciou návrhu, teda nemožno vôbec hovoriť o platnom písomnom uzavretí zmluvy, čo je prvý
dôvod, prečo nevznikol veriteľovi nároky na úroky a poplatky za úver, ale len na vrátenie jeho istiny.

33. Žalovaná žiadala dňa 21.11.2007 o úver vo výške „maximálne“ 30.000,-Sk s dobou splácania
minimálne 60 mesiacov. Následne po posúdení bonity žalovanej banka dňa 22.11.2007 podpísala

doplnený návrh zmluvy o konkrétne údaje, za ktorých mal byť úver žalovanej poskytnutý (výška úveru,
výška mesačnej splátky, výška úroku, RPMN a pod.). Návrh zmluvy o úvere podpísaný žalovanou však
takéto konkrétne údaje vôbec neobsahoval, ale obsahoval iba dva základné údaje - výšku istiny a
dobu splácania (bez konkretizácie najmä výškou splátok, výškou RPMN, úroku a pod.). O náležitostiach
úverovej zmluvy predpísaných v § 4 ods.2 zákona o spotrebiteľských úveroch musí byť dohoda strán,
obojstranne zhodný prejav vôle, avšak tu bankou podpísaný návrh zmluvy nemožno považovať za

akceptovanie návrhu žalovanej podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže obsahoval aj iné
ako v žiadosti žalovanej uvedené podmienky. Bankou podpísaný návrh zmluvy tak možno považovať
iba za nový návrh, s ktorým žalovaná (teda s úverom za takto presne stanovených podmienok) už
písomný súhlas na tej istej alebo inej listine neprejavila. Nič také žalobca nepreukázal. Takto uzavretá
zmluva o spotrebiteľskom úvere preto aj z tohto dôvodu trpí nedostatkom písomnej formy, keďže

prejavy vôle strán uzavrieť zmluvu určitého obsahu neboli zachytené na jednej alebo dvoch obsahovo
zhodných listinách. Veriteľom modifikované zmluvné podmienky neboli žalovanou písomne prijaté,
pričom telefonické neodmietnutie či súhlas, alebo konkludentné čerpanie úveru žalovanou nemožno
považovaťzaúkon,ktorýmbydošlokakceptáciizmenenýchpodmienokpodľa§275ods.4Obchodného
zákonníka, keďže takéto prijatie zmeneného návrhu nevyplývalo nielen z obsahu návrhu, ale ani z

obojstrannej praxe strán, ktorá uzatvorením jednej zmluvy ani vytvorená byť nemohla. Ak zákon o
spotrebiteľských úveroch v § 4 ods.1 predpisuje písomnú formu zmluvy pod následkom jej neplatnosti
nemožno samotné neodmietnutie bankou zmenených podmienok úveru žalovanou na ktoré poukazuje
článok 1 bod 1.2 Obchodných podmienok banky považovať za písomné prijatie zmeneného návrhu,
lebo išlo by o obchádzanie zákonného občianskoprávneho pravidla v zmysle § 44 ods.2 Občianskeho

zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Ani všeobecné, vopred predformulované prehlásenie v uvedenom
článku obchodných podmienok, že súčasťou návrhu klienta sú všetky podmienky v zmysle OP a
oboznámenia spotrebiteľa s niektorými zmluvnými podmienkami nemôže nič zmeniť na nedodržaní
náležitostí zmluvy v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, keď nie je vôbec zrejmé s akými
konkrétnymi „zmluvnými podmienkami“ mala byť žalovaná oboznámená a navyše všetky zákonom

predpísané údaje musia byť uvedené priamo v zmluve a tak odkaz na akési nekonkrétne oboznámenie
nepostačuje.

34. Keďže žiadosť žalovanej o úver obsahovala len výšku žiadaného úveru a dobu splácania úveru,
tak je zrejmé, že zmluva o poskytnutí úveru, ktorú mal odsúhlasiť právny predchodca žalobcu v

časti 3 predmetného tlačiva zmluvy je zjavne obsahovo iná ako je žiadosť žalovanej o poskytnutie
spotrebiteľského úveru, nakoľko na rozdiel od žiadosti žalovanej obsahuje ďalšie údaje ako sú výška
splátky, výška úroku, RPMN a podobne.

35. Ak teda právny predchodca žalobcu v časti 3 tlačiva uviedol údaje o úvere v návrhu vôbec

neuvedené, nie je možné to považovať za prijatie návrhu predloženého žalovanou, ale za nový návrh.
Keďže žalovaná tento nový návrh právneho predchodcu žalobcu neodsúhlasila a svojím podpisom
nepotvrdila ( opak žalobca nepreukázal ), nemožno hovoriť o platnom (t.j. v súlade so zákonom)
uzavretí zmluvy. Na platné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá v zmysle § 4 ods.1 zákona
o spotrebiteľských úveroch musí mať písomnú formu sa v tomto prípade vyžadoval písomný návrh a

obsahovo zhodné písomné prijatie tohto návrhu. Žalobca nepreukázal ani netvrdil, že by ním navrhnutý
obsah zmluvy (ktorý vystavil až následne po podpise žiadosti dlžníkom) bol totožný so „žiadosťou“
dlžníka, resp. že by takýto nový návrh dlžník v súlade s § 44 ods. 1 a § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka
prijal, teda, že by návrh bol totožný s prijatým návrhom veriteľom a bolo by to urobené písomnou formou.
Pokiaľ prijatie návrhu obsahovalo iný obsah, ako bol predložený návrh, išlo o nový návrh a dlžník

mal možnosť takýto návrh buď prijať alebo neprijať. Keďže nebolo preukázané, že došlo k obsahovo
zhodnému písomnému návrhu a písomnému prijatiu totožného návrhu na uzavretie zmluvy (so všetkými
parametrami úveru uvedenými v bode 3 tlačiva), veriteľ má právo len na vrátenie sumy, ktorú žalovanej
poskytol.36. Ak by aj návrh a prijatie návrhu boli perfektné, písomné a obsahovo totožné, potom by sa jednalo
o bezúročný a bezpoplatkový úver podľa § 4 ods.2 písm. g) zákona č.258/2001 Z.z. a teda na závere

o nedôvodnosti žaloby by to nič nemenilo.

37. Súd nemal pochybnosti, že žalovaná žiadala o úver a že právny predchodca žalobcu poskytol
žalovanej peňažné prostriedky vo výške 30.000,-Sk, čo bolo preukázané listinou „Aktuálny stav úveru“.

38. Z ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu, keď
malo dôjsť k uzavretiu zmluvy (22.11.2007), ktoré súd citoval vyššie vyplýva, že každá zmluva o
spotrebiteľskom úvere mala okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka obsahovať
aj osobitné náležitosti podľa § 4 ods.2 a 3 ZoSÚ. Absenciu jednej z nich, a to ročnej percentuálnej miery
nákladov zákon považoval za tak zásadnú, že ju sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou
úveru ( § 4 ods.2 písm.g/).

39. Vychádzajúc z obsahu žalobcom predloženého tlačiva, kde má byť v jeho bode 3 „zmluva o úvere“
súd konštatuje, že v zmluve síce je uvedený údaj o RPMN, avšak nakoľko ten nie je uvedený v správnej,
požiadavke zákona zodpovedajúcej výške, nemožno na neho prihliadnuť a hľadí sa naň ako keby tam
nebol uvedený vôbec ( k tomu podporne pozri napr. aktuálny rozsudok Krajského súdu v Prešove zo

dňa 13.12.2017 sp.zn.10Co/27/2017, najmä body 36 a 37 jeho odôvodnenia). Účelom § 4 ods.2 a 3
zákona je spotrebiteľa informovať o reálnych, skutočnosti zodpovedajúcich parametroch úveru a jeho
právach. To že tam nestačí uviesť akýkoľvek údaj, aby požiadavka zákona bola formálne naplnená, ale
korektný, pravdivý údaj je zrejmé aj z toho, že zákon jednotlivé údaje jasne a konkrétne špecifikuje a
definuje v § 2 - základné pojmy, pričom aj z § 3 zákona - podmienky ponuky spotrebiteľského úveru

vyplýva, že aby účel a požiadavka zákona bola naplnená, musí ísť o pravdivé a úplné informovanie
spotrebiteľa, kde údaj o RPMN má kľúčový význam. Po preskúmaní obsahových náležitostí zmluvy súd
zistil, že zmluva neobsahuje zákonným spôsobom a správne uvedený údaj o RPMN. Ide pritom o veľmi
podstatnú náležitosť zmluvy majúcu vplyv na možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Úver
poskytnutý žalovanej by preto bol bezúročný a bez poplatkov aj keby bola zmluva uzavretá riadne a v

súlade so zákonom, čo ako už bolo uvedené nebola.

40. Žalobcom predložená zmluva o spotrebiteľskom úvere má podobu predtlačeného formulárového
tlačiva, pripraveného bankou na jej hlavičkovom papieri. Je teda zrejmé, že aj nedodržanie zákonných
náležitostí zmluvy tu ide najmä na vrub veriteľa, ktorý ako profesionál daný formulár pripravil a de facto

sám zvolil spôsob, akým sa bude snažiť naplniť náležitosti zmluvy predpísané zákonom. To sa ale v
súdenej veci nepodarilo, lebo údaj o RPMN je uvedený nesprávne.

41. Veriteľ v zmluve neposkytol pravdivý údaj o RPMN, lebo parametrom úveru uvedeným v článku 3
zmluvy o úvere ( t.j. výške úveru 30.000,-Sk, dobe splácania 60 mesiacov a výške mesačnej splátky

846,-Sk) zodpovedá RPMN 25,6 %, teda iná RPMN ako je uvedená v zmluve. Niet pochýb, že údaj o
RPMN je nesprávny, lebo ani v zmluve uvedený údaj o celkovej výške nákladov za poskytnutý úver, z
ktorého sa pri výpočte RPMN tiež vychádza, (viď § 2 písm.d/ zákona) nezodpovedá realite. Uvedená
tam je celková výška nákladov 21.250,35 Sk, avšak pri úvere 30.000,-Sk a 60 mesačných splátkach
po 846,-Sk je celkovo splatná suma 50.760,-Sk (846 x 60) a teda suma celkových nákladov 20.760,-

Sk a nie 21.250,35 Sk. Niet tak pochýb, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne
ročná percentuálna miera nákladov, čo samo osebe je dôvodom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
Takétozmätočné,vzájomnesiodporujúcevyjadrenienáležitostízmluvybyipriabsenciivýslovnejúpravy
v zákone o spotrebiteľských úveroch spôsobovalo neplatnosť tejto časti zmluvy v zmysle ustanovení
§ 37 ods.1 a § 41 Občianskeho zákonníka keďže použitie zákona o spotrebiteľských úveroch nijako

nevylučujeaplikáciukódexovýchustanoveníovadnostiprávnychúkonov(najmä§37,§39Občianskeho
zákonníka).Tenistýúdaj(celkovávýškanákladovspojenýchsúverom)jetotižpotomvyjadrenývzmluve
dvomi rozdielnymi sumami, a to sumou 21.250,35 Sk pri údaji „Celková výška nákladov na poskytnutý
úver“ a sumou 20.760,-Sk získanou vynásobením počtu (60) a výšky splátok (846,-Sk), teda
50.760,-Skaodpočítanívýškyúveru(30.000,-Sk),čomávplyvajnanesprávneuvedenieúdajaoRPMN.

42. Podľa rozsudku Súdneho dvora- tretia komora z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit
Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej, článok 23 smernice 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere
sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úpravestanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2
tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide
o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.

Podľa názoru súdu nemôže byť pochýb o tom, že neuvedenie správneho, korektného, skutočnosti
zodpovedajúceho údaja o RPMN a celkových nákladoch za úver môže spochybniť možnosť spotrebiteľa
posúdiť rozsah jeho záväzku, preto nenapĺňa požiadavku zákona ani Smernice.

43. To, že údaj predpísaný v § 4 ods.2 písm.g) zákona o spotrebiteľských úveroch - RPMN, patrí

medzi absolútne najdôležitejšie údaje zmluvy o spotrebiteľskom úvere je zrejmé už z toho, že je to
jediný údaj, ktorého absencia v zmysle zákona č.258/2001 Z.z. bez ďalšieho znamená bezúročnosť a
bezpoplatkovosť úveru. Účelom precizovanej úpravy náležitostí zmluvy v § 4 zákona o spotrebiteľských
úveroch je spotrebiteľa pravdivo a úplne informovať o parametroch úveru a jeho nákladoch, teda chrániť
ho. Nestačí tam uviesť akýkoľvek údaj, aby požiadavka zákona bola formálne naplnená, ale pravdivý,
skutočnosti zodpovedajúci údaj. Nesprávny údaj má pre spotrebiteľa rovnakú výpovednú hodnotu ako

žiadenúdaj,neumožňujemuporovnaťproduktajehonákladysostatnýmiobdobnýmiproduktmi.Krajský
súd v Prešove tento názor potvrdil v rozsudku sp.zn.10Co/27/2017 kde uviedol, cit.“ Vychádzajúc zo
zmyslu a účelu právnej úpravy, ktorý odvolací súd popísal vyššie, nesprávne uvedené RPMN má
rovnaký následok, ako je neuvedenie, a teda odvolací súd má za to, že zmluva ročnú percentuálnu
mieru nákladov neobsahuje. Iba uvedenie správnej výšky RPMN si plní svoj účel pravdivo informovať

spotrebiteľa o podmienkach v úverovej zmluve.“

44. O tom, že ide o kľúčový údaj svedčí koniec koncov aj to, že aj po novele súčasného, nového zákona
o spotrebiteľských úveroch uskutočnenej zákonom č.279/2017 Z.z. ktorá zohľadňuje závery Rozsudku
Súdneho dvora Európskej únie z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s./

Klára Bíróová, na ktorý veritelia často poukazujú a ktorá v nadväznosti naň upravuje náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a upravuje okolnosti, za ktorých sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov,
a to práve za účelom zabezpečenia súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES
ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady
87/102/EHS (ďalej len "smernica 2008/48/ES") ostáva správne uvedenie ročnej percentuálnej miery

nákladov a uvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť podmienkou vzniku nároku veriteľa
na úroky a poplatky. Aj po tejto novele sa totiž za bezúročný a bez poplatkov bude považovať úver, ak v
zmluveospotrebiteľskomúverejeuvedenánesprávneročnápercentuálnamieranákladovvneprospech
spotrebiteľa a ak tam nie je uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.

45. Keďže účelom zvýšenej ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľských vzťahoch premietnutej okrem iného
aj do precizovanej úpravy náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v § 4 ZoSÚ je práve vyvažovanie
nerovnováhy spočívajúcej v prevahe dodávateľa ako profesionála pri poskytovaní úverových služieb,
tak je zjavné, že uvádzanie náležitostí zmluvy o úvere spôsobom, ktorý je nezrozumiteľný a zavádzajúci,
keď napr. tak ako tu je v zmluve nesprávny údaj o RPMN, ako aj o sume celkových nákladov

túto nerovnováhu nevyvažuje, ale naopak podstatne prehlbuje na úkor spotrebiteľa a je tak v príkrom
rozpore s účelom spotrebiteľskej ochrany.

46. Ako už bolo uvedené, právny názor súdu o nedodržaní náležitostí zmluvy v zmysle zákona o

spotrebiteľských úveroch už nemôže byť pre žalobcu nijako nový, či prekvapivý. V tejto súvislosti
súd poukazuje na obdobné spory žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu z obdobných úverových
zmlúv kde súdy ( napr. rozsudok Okresného súdu Bardejov sp.zn. 6Csp/122/2016 alebo rozsudok
Okresného súdu Revúca sp.zn.6Csp/111/2017, oba zverejnené na webovom sídle MS SR) rovnako
dospeli k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti obdobných úverov právneho predchodcu žalobcu

z rovnakých dôvodov. Ďalej v tejto súvislosti súd opätovne poukazuje na obdobný spor, v ktorom
Krajský súd v Prešove posudzujúc obdobnú zmluvu o úvere uzavretú právnym predchodcom žalobcu
- Poštovou bankou, a.s. v rozsudku zo dňa 13.12.2017 sp.zn.10Co/27/2017 uviedol, cit „ neuvedenie
RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere je sankcionované bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou
úveru. Zmyslom a účelom takejto právnej úpravy v spotrebiteľských úveroch je dosiahnuť priaznivé

informovanie spotrebiteľa o poskytnutom úvere, a to v čase uzatvorenia zmluvy. RPMN je podľa
preferencie zákonodarcu natoľko dôležitým údajom pre spotrebiteľa, že jej neuvedenie sankcionuje
bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Odvolací súd došiel k záveru, ktorý vyčíslil podľa „kalkulačky
na výpočet RPMN“ na stránke www.openiazoch.zoznam.sk že hoci je v zmluve uvedený údaj 29,78%, správny výpočet predstavuje RPMN vo výške 32,56 %, keď odvolací súd zohľadnil výšku mesačnej
splátky uvedenej v zmluve o úvere v sume 83,29 eur, ako aj počet mesačných splátok 36, stým, že
dátum prvej platby bol určený do 8.10.2012 a dátum konečnej splatnosti úveru 8.9.2015, pričom musí

odvolací súd konštatovať, že žalobca nielenže v tejto zmluve uviedol nesprávnu výšku RPMN, ale
rovnako aj nesprávnu výšku nákladov spojených s poskytovaním úveru v sume 896,78 eur, keď táto
výška nákladov po zohľadnení výšky mesačnej splátky (83,29 eur) a počtu mesačných splátok 36
predstavuje 998,44 eur. Je však potrebné konštatovať, že aj pri zohľadnení výšky celkových nákladov
tak, ako to uviedol žalobca v zmluve (896,78 eur), je RPMN vyššia, ako to je uvedené v zmluve o

úvere. Vychádzajúc zo zmyslu a účelu právnej úpravy, ktorý odvolací súd popísal vyššie, nesprávne
uvedené RPMN má rovnaký následok, ako je neuvedenie, a teda odvolací súd má za to, že zmluva ročnú
percentuálnu mieru nákladov neobsahuje. Iba uvedenie správnej výšky RPMN si plní svoj účel pravdivo
informovať spotrebiteľa o podmienkach v úverovej zmluve. Dokonca je podľa názoru odvolacieho súdu
irelevantné, či zmluva obsahuje vyššiu alebo nižšiu (tak, ako tomu bolo v prejednávanej veci), nesprávne
uvedenú RPMN. Cieľom uvedených ustanovení zákona je pravdivo informovať spotrebiteľa, čo sa v

danom prípade nestalo. Preto je potrebné z uvedeného dôvodu v zmysle správnej interpretácie zákona
považovať úver za bezúročný a bez poplatkov pre absenciu správne uvedenej RPMN.“

47. Keďže súd má za to, že zo zmluvy o úvere z ktorej si žalobca uplatnil žalovaný nárok nevzniklo právo
žiadať od žalovanej úroky a poplatky, ani uskutočnené platby žalovanej nemohli byť platne započítavané

na úhradu úrokov a poplatkov, ale mohli byť v celom rozsahu započítavané iba na úhradu istiny, t.j. tej
sumy, ktorú veriteľ žalovanej reálne poskytol. Súd z listiny Aktuálny stav úveru (čl.12 spisu) zistil, že boli
poskytnuté prostriedky vo výške 30.000,-Sk (995,82 eur) a zaplatená právnemu predchodcovi žalobcu
bolakudňu4.11.2010suma9.306,-Skasuma393,12eur,spolutedasuma702,-eur.Zozoznamuplatieb
predloženého žalobcom (čl.11 spisu) vyplýva, že následne od 4.1.2011 do 5.8.2013 žalovaná uhradila

ďalších 1.276,16 eur. Spolu tak zaplatila na nároky z úverovej zmluvy až 1.978,16 eur. Vzhľadom na to,
že žalovaná už celú sumu úverovej istiny (995,82 eur) nielenže dávno zaplatila, ale preplatila, ku dňu
podania žaloby ani vyhlásenia rozsudku neexistuje pohľadávka voči žalovanej z úveru, preto súd žalobu
ako nedôvodnú zamietol v celom rozsahu.

48. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP v spojení s § 262 ods.1 a 2 CSP. V danom
prípade plný úspech v spore mala žalovaná, keďže žaloba bola zamietnutá, preto podľa § 255 ods.1
CSP jej vznikol nárok na priznanie plnej náhrady trov konania. Žalovaná však náhradu žiadnych trov
konania neuplatnila, zo spisu ani žiadne preukázateľné trovy konania žalovaného nevyplývajú, preto súd
v zmysle § 262 ods.1 a 2 CSP nevyhradil rozhodnutie o ich výške samostatnému uzneseniu, nakoľko

nebolo by v ňom o čom rozhodovať ale o nároku na náhradu trov konania priamo rozhodol tak, že
náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd
Kežmarok.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda,zakýchdôvodovsarozhodnutiepovažujezanesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľ

domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah , v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.