Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. január 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoKR/5/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3016200726
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3016200726.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek

senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu Sociálna poisťovňa, so sídlom 29.
augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, proti žalovanému JUDr. Miroslava Žitníková, so
sídlom Moyzesova 816/100, 017 01 Považská Bystrica, správca úpadcu LUXOR a. s. "v konkurze", so
sídlom Školská 226, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 36 327 123, o určenie popretej pohľadávky, o
odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 37Cbi/9/2017-69 zo dňa
08. novembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 37Cbi/9/2017-69 výrokom I. určil, že žalobca je veriteľom
vymáhateľnej, prednostnej pohľadávky z reštrukturalizačného konania podľa § 120 odsek 4 zákona
č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, proti úpadcovi vo výške 7.938,72 eur titulom poistného na sociálne poistenie za
mesiac 06/2014, prihlásenej do konkurzného konania vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn.
38K/40/2016 súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok č. 2 zo dňa 05.08.2016 na majetok

úpadcu LUXOR a. s. "v konkurze", so sídlom Školská 226, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 36 327
123, zapísanej
v zozname pohľadávok pod číslom 72/21 a výrokom II. súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol s poukazom
na § 1, § 23 ods. 1, § 24 ods. 1, § 28 ods. 1, 2, 3, § 29 ods. 1, 6, § 32 ods. 1, 2, 9, 15, 19, § 120 ods.
2, 4 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoKR),
§ 141 ods. 2, § 142 ods. 1, § 143 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a výrokom III. súd
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 81,82 % s poukazom na

§ 255 ods. 1 CSP. V odôvodnení rozhodnutia uviedol súd prvej inštancie že, Okresnému súdu Trenčín
bola dňa 27.03.2017 postúpená žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal určenia, že pohľadávka žalobcu vo
výške 104.213,55 eur uplatnená prihláškou č. 2 zo dňa 05.08.2016 je prednostnou pohľadávkou
v zmysle § 120 odsek 4 ZoKR. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Trenčín zo
dňa26.07.2016uverejnenýmvObchodnomvestníkuč.147/2016dňa01.08.2016bolvyhlásenýkonkurz
na majetok dlžníka LUXOR, a.s. a do funkcie bol ustanovený ako správca JUDr. J. G.. Správca listom
zo dňa 17.10.2016 doručeným dňa 21.10.2016 oznámil žalobcovi, že poprel prihlásenú pohľadávku

č. 71/20 - 81/30 čo do jej poradia ako 25a prednostná pohľadávka z reštrukturalizačného konania.
Podľa výpisu zo zoznamu pohľadávok, správca poprel poradie nezabezpečenej pohľadávky žalobcu
uplatnených prihláškou č. 2 zo dňa 05.08.2016, pričom správca poprel, že uvedená pohľadávka nie je
prednostnou pohľadávkou v zmysle § 120 odsek 4 ZoKR. Správa uznal, že podľa poradia sú predmetnépohľadávky tzv. iné pohľadávky. Popretie poradia odôvodnil správca tým, že nebol vyhlásený počas
reštrukturalizácie na majetok dlžníka konkurz. Okresný súd Trenčín uznesením sp. zn. 40R/4/2014
zo dňa 23.02.2015 zverejneným dňa 02.03.2015 reštrukturalizačné konanie spoločnosti LUXOR, a.s.

ukončil a teda konkurz na úpadcu bol vyhlásený po skončení reštrukturalizácie a z toho dôvodu nie sú
pohľadávky uplatnené prihláškou č. 2 prednostné. Žalobca nesúhlasil s popretím poradia predmetných
prihlásených pohľadávok a v tejto súvislosti uviedol, že uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa
16.06.2014 uverejneným v Obchodnom vestníku č. 117/2014 dňa 20.06.2016 rozhodol súd
o začatí reštrukturalizačného konania voči dlžníkovi LUXOR, a.s., uznesením súdu 18.07.2014

zverejneným v OV č. 141/2014 dňa 24.07.2014 Okresný súd povolil reštrukturalizáciu. Okresný súd
Trenčín uznesením zo dňa 23.02.2015 uverejneným
v Obchodnom vestníku č. 41/2015 dňa 02.03.2015 potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka
a skončil reštrukturalizáciu. Dňa 27.04.2015 Okresný súd Trenčín vyhlásil konkurz
s účinkami od 02.08.2016. Pohľadávky žalobcu vo výške 104.213,55 eur uplatnené prihláškou č. 2 zo
dňa 06.08.2016 z titulu nezaplateného poistného na sociálne poistenie za obdobie 05/2014-06/2016

predpísané rozhodnutiami, bol právoplatné a vykonateľné a vznikli nezaplatením poistného. Pohľadávky
teda vznikli v čase po začatí reštrukturalizačného konania úpadcu a pred skončením reštrukturalizácie a
v zmysle § 120 ods. 2 ZoKR tieto pohľadávky majú charakter prednostnej pohľadávky v reštrukturalizácii.
Z vyjadrenia správcu vyplýva, že tento nenamieta skutočnosť, že predmetná pohľadávka je evidovaná v
zoznamepohľadávokpodč.71/20-81/20.Správcanamietalto,žepredanúpohľadávkuniesúnaplnené

predpoklady podľa § 120 odsek 4 ZoKR, teda z dôvodu, že konkurz voči úpadcovi nebol vyhlásený počas
reštrukturalizácie, na účely určenia poradia pohľadávky nie sú predmetné pohľadávky prednostné, a
teda neuspokojujú sa v poradí v zmysle § 120
odsek 4 ZoKR, ale v poradí ako iné pohľadávky. V tejto súvislosti je potom potrebné § 120 odsek 4
ZoKR vykladať v širších súvislostiach. Uverejnením uznesenia o skončení reštrukturalizácie dochádza

len k formálnemu resp. procesnému skončeniu reštrukturalizácie. Reštrukturalizácia samotná teda
po stráne ekonomickej, sa skočí až splnením reštrukturalizačného plánu. Za konkurz vyhlásený
počas reštrukturalizácie je preto potrebné považovať taký konkurz, ktorý je vyhlásený včas kým
nedôjde k úplnému splneniu záväzkov vyplývajúcich z reštrukturalizačného plánu, teda k skončeniu
reštrukturalizácie aj po stránke ekonomickej. V prípade úpadcu mal byť reštrukturalizačný plán voči

žalobcovi splnený uhradeným všetkým záväzkov, na ktoré sa zaviazal v reštrukturalizačnom pláne,
riadne
a včas. V prípade vyhlásenia konkurzu pred splnením reštrukturalizačného plánu dochádza
k jeho neúčinnosti voči všetkým účastníkom plánu, ktorých nároky plánu neboli v tom čase splnené.
Pohľadávky dlžníka, ktoré vznikli po začatí reštrukturalizácie v súvislosti

s prevádzkovaním podniku žalovaného počas reštrukturalizačného konania, po jeho premene na
konkurzné konanie majú postavenie prednostných pohľadávok podľa § 120 odsek 4 ZoKR. Žalobca
poukázal na rozsudok NS SR pod sp. zn. 4Obdo/48/2011. Predmetné pohľadávky prihlásené
prihláškou č. 2 žalobca nemohol prihlásiť do reštrukturalizačného konania nakoľko vznikli po začatí
reštrukturalizácie. Reštrukturalizačné konanie začalo 20.06.2014 s účinkami 21.06.2014. Evidenciu

pohľadávky v účtovníctve žalobcu, teda moment vzniku pohľadávky, od ktorej je žalobca oprávnený
požadovať od platiteľa poistného konkrétne plnenie viaže opatrenie č. MF/24035/2005-74 na výkaz
poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. Predložením výkazu poistného a príspevkov
na starobné dôchodkové sporenie sa stáva známou presná suma pohľadávky žalobcu. Toto ustanovenie
nadväzuje na už vyššie uvedenú povinnosť zamestnávateľa predkladať mesačné výkazy v lehote

splatnosti.
Z časového hľadiska preto pohľadávka žalobcu vzniká momentom predloženia mesačného výkazu
poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platiteľom poistného. Až na základe
predloženého mesačného výkazu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie má žalobca
vedomosť o výške pohľadávky ako aj právo požadovať od platiteľa poistného konkrétne plnenie.

Povinnosť platiť a odvádzať poistné je teda upravené v § 141 až 142 zákona č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon"). Splatnosť poistného je upravená v
§ 143 ods. 2 zákona. Dátum splatnosti v danom prípade predstavuje dátum povinnosti zaplatiť poistné
na sociálne poistenie. Teda pre vznik pohľadávky je dôležité, aby boli súčasne naplnené dva momenty:
predloženie MV za príslušný mesiac, z ktorého je zrejmá suma, ktorú je povinný platiť za uvedený

mesiac, až vtedy začína žalobca účtovať a vedie prípadnú budúcu pohľadávku v účtovníctve, aby neskôr
vedel pripojiť k prihláške vyhlásenie o jej vedení v účtovníctve pre účely ZoKR a splatnosť poistného
na základe predloženého MV, pretože až vtedy vznikne pohľadávka. Z uvedeného teda vyplýva, že
len samotnou splatnosťou poistného resp. predložením mesačného výkazu nie je možné požadovaťplnenie, nevznikla ešte pohľadávka, tá vznikne až súčasným splnením oboch momentov. Uvedený vznik
pohľadávky riešil aj NS SR v rozhodnutí pod sp. zn. 4Sžso/5/2011 z 28.06.2012, ktorý sa zaoberal
otázkou vzniku pohľadávky, teda že zamestnávateľ sa nemôže stať dlžníkom poisťovne skôr, než mu

vznikne povinnosť zaplatiť
a odviesť poistné, teda skôr než sa na základe mesačných výkazov o vyplatených mzdách
a výkazov poistného nestane zrejmým, za ktorého zamestnanca a v akej výške je zamestnávateľ
povinný platiť a odviesť jednotlivé druhy poistného. Oprávnenie Sociálnej poisťovne požadovať poistné
(uplatniť pohľadávku) ako určitú konkrétnu majetkovú hodnotu za konkrétny kalendárny mesiac nemohlo

vzniknúť v tomto kalendárnom mesiaci, ak výplata miezd sa viaže k 30. dňu nasledujúceho kalendárneho
mesiaca. Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva oprávnenie poisťovne vyžadovať výkazy k
vyčísleniu mimo dátumu určeného na výplatu miezd, teda ani na rozlíšenie poistného ku dňu vyhlásenia
konkurzu. Súd posudzoval aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu žalobcu a žalovaného. Aktívna vecná
legitimácia žalobcu je daná, vzhľadom k tomu, že žalobca je veriteľom popretej pohľadávky
v konkurze podľa § 24 odsek 1 ZoKR v spojení s § 32 odsek 9 ZoKR. Pasívna vecná legitimácia

žalovaného je daná, vzhľadom k tomu, že žalovaný má postavenie správcu majetku úpadcu podľa
§ 40 ods. 1 ZoKR, ktorý prihlásenú pohľadávku poprel. Následne súd zisťoval dodržanie všetkých
prekluzívnych lehôt. Žalobca si v konkurznom konaní prihlásil svoje pohľadávky súhrnnou prihláškou
č. 2 zo dňa 26.08.2016, t. zn. v základnej lehote na prihlasovanie pohľadávok (táto lehota plynula
od 02.08.2016 a uplynula dňa 16.09.2016), správca prihlásenú pohľadávku poprel dňa 17.10.2016,

pričom lehota na popieranie pohľadávok plynula správcovi od 17.09.2016 do 17.10.2016, žalobcovi bolo
doručené oznámenie o popretí prihlásených pohľadávok dňa 21.10.2016 a žalobca podal určovaciu
žalobu na súde dňa 31.10.2016 (lehota žalobcovi plynula od 22.10.2016 do 21.11.2016). Pri prihlasovaní
pohľadávok žalobcom, pri popretí pohľadávok správcom, ako aj pri podaní žaloby o určenie popretých
pohľadávok boli dodržané zákonom stanovené prekluzívne doby. Na uvedené je súd povinný prihliadať

z úradnej povinnosti. Žalovaný poprel všetky prihlásené pohľadávky žalobcu vyššie uvedenou súhrnnou
prihláškou, ktoré sú vedené
v zozname pohľadávok pod číslom 71/20 až 81/30, v časti prihláseného poradia uspokojenia.
Žalobca sa v spore domáhal určenia poradia nezabezpečených pohľadávok, ktoré boli prihlásené do
konkurzného konania úpadcu prihláškou č. 2 s poradím uspokojenia ako prednostné pohľadávky z

reštrukturalizačného konania v zmysle § 120 odsek 4 ZoKR, pričom správca uznal ich poradie ako
iná pohľadávka t. j. horšie poradie uspokojenia, ako si prihlásil žalobca. Súd vychádzal z obsahu
žaloby, čoho sa žalobca domáhal, nakoľko petit žaloby tomu nezodpovedal, nakoľko podľa petitu žaloby
sa žalobca domáhal určenia jednej pohľadávky, čo nezodpovedalo odôvodneniu žaloby ani reálnemu
stavu. Vzhľadom k tomu, že žalovaný poukázal na konkrétny typ pohľadávok, ktoré musia spĺňať

predmetné kritériá, citáciou § 120 odsek 4 ZoKR, súd skúmal v prvom rade, či žalobcom prihlásené
pohľadávky uvedené predpoklady spĺňajú t. j. či ide o pohľadávky, ktoré z časového hľadiska vznikli
počas reštrukturalizačného konania t. j. až do jeho skončenia. Žalobca, ktorého v spore zaťažovalo
bremeno tvrdenia ako aj bremeno dôkazu podľa názoru súdu riadne netvrdil, kedy jednotlivé pohľadávky
vznikli. Žalobca len tvrdil mechanizmus vzniku jeho pohľadávok pričom poukázal na rozhodnutia, ktorými

boli pohľadávky žalobcu priznané jednotlivými rozhodnutiami žalobcu. V prípade prvej pohľadávky, ktorá
predstavuje nárok na poistené za mesiac máj 2014, vo výške 9.752,80 eur, súdu nie je zrejmé, kedy
uvedená pohľadávka vznikla. Uvedená pohľadávka mohla vzniknúť najskôr 01.06.2014 a najneskôr
30.06.2014. Kedy v uvedenom rozmedzí vznikla, však súd v spore preukázaný nemal. Žalovaný netvrdil,
aký bol výplatný termín úpadcu v zmysle § 143 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. t. j. u tohto konkrétneho

zamestnávateľa, pričom ani netvrdil, že ide o zamestnávateľa, u ktorého sa uplatní zákonná fikcia
v zmysle § 143 ods. 2, t. j. vznik nároku žalobcu na poistné v posledný kalendárny deň mesiaca
nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Vzhľadom
k tomu, že v uvedenom prípade bolo reštrukturalizačné konanie začaté dňa 21.06.2014 a súd nemal
v spore preukázané, že predmetná pohľadávka zapísaná v zozname pohľadávok pod číslom 72/20

vznikla do uvedeného dátumu, súd žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol. K ďalšej pohľadávke
súd uviedol, že ide o poistné za mesiac jún 2014, ktoré vzniklo najskôr 01.07.2014 t. j. počas trvania
reštrukturalizačného konania a nakoľko sa uvedený nárok týkal zamestnancov t. č. úpadcu, možno ho
podradiť pod pohľadávku, ktorá súvisí
s prevádzkovaním podniku v zmysle § 120 odsek 4 ZoKR. Súd uviedol, že predmetné zákonné

ustanovenie síce hovorí o vyhlásení konkurzu počas reštrukturalizácie a uspokojením prednostných
pohľadávok, avšak reálne súdu je zrejmé, že počas reštrukturalizácie, počas jej účinkov k vyhláseniu
konkurzu dôjsť nemôže. Buď trvá reštrukturalizácia alebo sa rozhodne o jej zastavení a vyhlásení
konkurzu. Uvedené výslovne vyplýva z § 117 ZoKR, v zmysle ktorého je potom zrejmé, že § 120 ods.4 ZoKR by bol nepoužiteľný, nakoľko súd jedným momentom zastavuje reštrukturalizáciu a tým istým
momentom vyhlasuje konkurz t. j. nie je možné, aby konkurz bol vyhlásený počas reštrukturalizácie, tak
ako to predpokladá uvedené ustanovenie. Vzhľadom k uvedenému, súd preto bral do úvahy, pri určení

poradia uspokojenia, iba predpoklady časového vzniku pohľadávky, počas trvania reštrukturalizácie,
pričom v prípade pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod číslom 72/21 tento predpoklad
mal za splnený, preto súd rozhodol v tejto časti o jej určení. K ostatným pohľadávkam, ktoré sú
uplatňované titulom poistného za obdobie najskôr 08/2015 súd uviedol, že tieto vznikli po ukončení
reštrukturalizácie, ktorá bola ukončená dňa 03.03.2015 t. j. nespĺňajú vôbec charakteristiku vzniku počas

reštrukturalizačného konania podľa § 120 ods. 4 ZoKR. Súd v tejto súvislosti poukázal na to, že v
zmysle § 156 ZoKR, zákon jednoznačne hovorí kedy sa reštrukturalizácia končí. V zmysle uvedeného
ustanovenia sa reštrukturalizácia končí zverejnením uznesenia súdu o skončení reštrukturalizácie
v Obchodnom vestníku, kedy zároveň aj zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konania, t. j.
dlžník sa dostáva do režimu v akom existoval pred začatím reštrukturalizačného konania. Ak preto sú
prednostnýmipohľadávkamivzmysle§120ZoKR,pohľadávkyktorévzniknúpočasreštrukturalizačného

konania, nemožno za takéto pohľadávky následne považovať také, ktoré vzniknú potom, ako bolo
v Obchodnom vestníku zverejnené uznesenie o skončení reštrukturalizácie, nakoľko po uvedenom
zverejnení sa už dlžník v reštrukturalizácii nenachádza. Zo žiadneho ustanovenia ZoKR nevyplýva
trvanie tzv. ekonomickej reštrukturalizácie, na ktorú poukazoval vo svojej žalobe žalobca a na ktoré
odkázal žalobca aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR. Súd preto žalobu vo zvyšnej časti ako nedôvodnú

zamietol. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní čiastočne úspešný,
priznal náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 81,82 %. Súd ustálil percento úspechu tak, že
vychádzal z toho, že (podľa obsahu žaloby) žalobca sa domáhal určenia poradia uspokojenia iného ako
uznal žalovaný pri 11 pohľadávkach, pričom pri jednej bol úspešný t. j. úspech žalobcu bol v rozsahu
9,09 %, vo zvyšnej časti t. j. v rozsahu 10 pohľadávok bol úspešný žalovaný, ktorý bol úspešný v

rozsahu 90,91 %, čo znamená, že celkový úspech žalovaného bol v rozsahu 81,82 % (90,91 - 90,09).
V uvedenom rozsahu súd rozhodol preto aj o priznaní nároku na náhradu trov konania žalovanému. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. ProtitomutorozhodnutiuvovýrokuIIaIII.podalvzákonomstanovenejlehoteodvolaniežalobca,ktoré
odôvodnil s poukazom na § 365 ods. 1 písm. d), f), h) CSP. Uviedol, že nesúhlasí s uvedeným popretím
a s priznaním trov žalovanému. Nestotožňuje sa s názorom súdu prvej inštancie, z dôvodu, že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávne
posúdil vec. Okresný súd skúmal vznik pohľadávky po začatí reštrukturalizácie nad rámec toho, čo bolo

dôvodom popretia správcom konkurzu úpadcu. K prvej časti popretia žalobca uviedol, že dostatočne
preukázal, že pohľadávka vznikla po začatí reštrukturalizácie, že ide o prednostnú pohľadávku
prihlásenú za mesiac 05/2014 v sume 9752,80 eur čo vyplýva aj zo zdôvodnenia popretia pohľadávky
správcom konkurzu žalovaným, keď žalovaný správca konkurzu poprel iba poradie pohľadávky a to že
nie je prednostná pohľadávka v zmysle § 120 ods. 4 ZoKR, nakoľko nebol počas reštrukturalizácie na

majetok úpadcu vyhlásený konkurz. Žalovaný správca nepoprel skutočnosť, že tieto pohľadávky vznikli
pozačatíreštrukturalizácieajztohodôvodu,žežalovanýnepoprelprávnydôvod,výškuavymáhateľnosť
pohľadávokvkonkurzeatouvšetkýchpohľadávokprihlásenýchsúhrnnouprihláškounezabezpečených
pohľadávok prihlášky č. 2 pod poradovým číslom 1-11 zapísaných v zozname pod č. 71/20-81/30.
Poukázal na ustanovenie § 120 ods. 1 ZoKR a uviedol, že z uvedeného ustanovenia vyplýva, že

keby pohľadávka za mesiac 05/2014 v sume 9752,80 eur nebola prihlásená do reštrukturalizácie a
zo vzniku pohľadávky by vyplývalo, že táto pohľadávka mala byť prihlásená do reštrukturalizácie teda
keby nebola prednostnou, správca žalovaný by túto pohľadávku neuznal čo do právneho dôvodu, výšky
a vymáhateľnosti. Keby správca konkurzu mal za to, že táto pohľadávka nie je prednostná, bol by ju
poprel v celom rozsahu a to v súvislosti s ustanovením § 120 ods. 1 ZoKR, tak ako aj pohľadávky

prihlásené pod poradovým číslom 3-11 súhrnnej prihlášky č. 2. Žalovaný správca konkurzu v popretí
pohľadávky vznik pohľadávky žalobcu nepopiera. Neúčinnosť reštrukturalizačného plánu sa vzťahuje
len na pohľadávky veriteľov riadne prihlásené v rámci reštrukturalizácie, čo znamená, že pokiaľ si veriteľ
neprihlásil pohľadávku do reštrukturalizácie, nemôže si ju následne prihlásiť do konkurzu nakoľko zaniká
právo vymáhať predmetnú pohľadávku. Argument správcu pri popretí pohľadávky žalovaného, že čo

do poradia 25a nejde o prednostné pohľadávky možno vyvrátiť tou skutočnosťou, že žalobca má za
preukázané kedy pohľadávky vznikli aj tým, že správca konkurzu pohľadávky prihlásené prihláškou
č. 2 pod por. č. 71/20-81/30 poprel iba čo do poradia. V tomto prípade platí aj vyvrátiteľná
domnienka podľa § 192 CSP a to, že tieto pohľadávky prihlásené prihláškou č. 2 zapísané v zoznamepohľadávok pod č. 71/20-81/30 čo do výšky ako aj právneho dôvodu neboli popreté. Správca teda
poprel iba to, že predmetné pohľadávky prihlásené pod č. 1-11 súhrnnej prihlášky nezabezpečených
pohľadávok č. 2 zapísaných v zozname pohľadávok pod č. 71/20 - 81/30 nie sú prednostné podľa

§ 120 ods. 4 ZoKR, nakoľko nebol počas reštrukturalizácie na majetok úpadcu vyhlásený konkurz.
Ďalej poukázal na ustanovenie § 118 ods. 2 ZoKR. Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený po
skončení reštrukturalizácie čo tiež potvrdzuje, že ide o pohľadávky prednostné, ktoré vznikli po začatí
reštrukturalizácie. Žalobca nesúhlasí s rozhodnutím súdu, ktorým zamietol žalobu v časti prihlásených
pohľadávok prihláškou

č. 2 prihlásených pod poradovým číslom 3-11 súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok -
poistné za mesiace 08/2015 - 06/2016 z dôvodu, že reštrukturalizácia končí zverejnením uznesenia
v Obchodnom vestníku, kedy zároveň zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konania t. j. dlžník
sa dostáva do režimu v akom existoval pred začatím reštrukturalizačného konania. Preto za takéto
pohľadávky nemožno považovať pohľadávky, ktoré vzniknú potom, ako bolo v Obchodnom vestníku
zverejnené uznesenie o skončení reštrukturalizácie, nakoľko po uvedenom zverejnení sa už dlžník v

reštrukturalizácii nenachádza. V prípade použitia striktného gramatického výkladu ustanovenia § 120
ods. 4 ZoKR by bolo toto ustanovenie v praxi nepoužiteľné, nerealizovateľné. Preto sa má toto
ustanovenie vykladať aj z hľadiska cieľa reštrukturalizácie, ktorou je hospodárska záchrana dlžníka
tým, že čiastočne v súlade so schváleným plánom uspokojí veriteľov, zbaví sa starých dlhov a bude
schopný plniť nové záväzky. Preto reštrukturalizácia pokračuje ďalej, nakoľko je záväznou časťou

reštrukturalizačného plánu dlžník povinný plniť svoje záväzky, plniť záväzky, na ktoré sa zaviazal a ktoré
schválilpríslušnýsúdschválenímreštrukturalizačnéhoplánu.Zuvedenéhovyplýva,žereštrukturalizácia
nekončí potvrdením reštrukturalizačného plánu súdom a zverejnením uznesenia súdu o skončení
reštrukturalizácie, ale pokračuje do splnenia všetkých záväzkov. Na základe uvedených skutočností
má žalobca za to, že reštrukturalizácia pokračuje aj po vydaní uznesenia o jej skončení príslušným

súdom v zmysle § 153 ods. 1 ZoKR. Na podporu svojich tvrdení žalobca predložil rozhodnutie NS
SR č. 4Obdo48/2011. Žalobca požiadal priznané trovy zamietnuť z dôvodu, že žalobca ako poplatník
je oslobodený od súdneho poplatku a ide o dôvody hodné osobitného zreteľa nepriznať náhradu trov
konania v zmysle § 257 CSP. Navrhol, aby Krajský súd v Trenčíne potvrdil rozsudok Okresného súdu v
Trenčíne v časti určenia že žalobca je veriteľom prednostnej pohľadávky v zmysle § 120 ods. 4 ZoKR za

mesiac 06/2014 prihlásenej pod poradovým číslom 2 súhrnnej prihlášky nezabezpečených pohľadávok.
Ďalejnavrhol,abyKrajskýsúdvTrenčínezmenilrozsudokOkresnéhosúduvTrenčíneaurčil,žežalobca
je veriteľom prednostnej pohľadávky prihlásenej v konkurze súhrnnou prihláškou nezabezpečených
pohľadávok č. 2 prihlásenej pod por. č. 1 za mesiac 05/2014 vo výške 9.752,80 eur v zmysle § 120 ods.
4 ZoKR a aby Krajský súd v Trenčíne zmenil rozsudok Okresného súdu v Trenčíne a určil, že žalobca

je veriteľom prednostných pohľadávok prihlásených v konkurze súhrnnou prihláškou nezabezpečených
pohľadávok č. 2 pod por.
č. 3 - 11 poistné za mesiace 08/2015 - 06/2016 v celkovej výške 86.522,03 eur v zmysle
§ 120 ods. 4 ZoKR a aby určil, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania.

3. Proti výroku I. napadnutého rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný.
Uviedol, že odvolaním sa domáha, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 365 ods. 1 písm. f)
CSP zrušil a vec vrátil súdu I. inštancie na ďalšie konanie
a rozhodnutie, a to z dôvodu, že súd I. inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a súčasne z dôvodov v § 365 ods. 1 písm. h) CSP, lebo napadnuté

rozhodnutie súdu I. inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V zmysle § 32 ods. 1 ZoKR žalovaný ako správca úpadcu LUXOR, a.s. v konkurze, so sídlom Školská
226, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 36 327 123 opätovne preskúmal prihlásené pohľadávky i dôvody
popretia, ktoré popretie vykonal predchádzajúci správca JUDr. G., avšak vzhľadom k tej skutočnosti,
že doposiaľ dôvody popretia pretrvávali, nebolo možné podanej žiadosti vyhovieť. Z dôvodu, že pri

preskúmaní predmetných pohľadávok boli tieto pohľadávky sporné, s poukazom na § 120 ods. 4 ZoKR
„ak súd počas reštrukturalizácie vyhlási na majetok dlžníka konkurz, prednostné pohľadávky, ak vznikli
v súvislosti
s prevádzkovaním podniku dlžníka počas reštrukturalizačného konania, sa v konkurze
v nezabezpečenom rozsahu uspokojujú zo všeobecnej podstaty pred inými nezabezpečenými

pohľadávkami“, správca žiadosti o uznanie nevyhovel. Uviedol, že z vykonaného dokazovania mal súd
preukázaný vznik pohľadávky, ale správca sa s takýmto názorom súdu I. inštancie nestotožňuje. Je toho
názoru, že súd I. inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,a teda nesprávne rozhodol. Požiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok Okresného súdu Trenčín,
sp. zn. 37Cbi/9/2017 zo dňa
8. novembra 2018 zrušil a vec vrátil súdu I. inštancie na ďalšie konanie, a ak odvolací súd nenájde pre

takýto procesný postup dostatok dôvodov, aby rozhodol tak, že o určení popretej pohľadávky rozhodne
vo veci sám tak, že vydá tento rozsudok, v ktorom určí, že žalobca nie je veriteľom vymáhateľnej,
prednostnej pohľadávky z reštrukturalizačného konania podľa
§ 120 ods. 4 ZoKR, proti úpadcovi vo výške 7.938,72 eur titulom poistného na sociálne poistenie za
mesiac 6/2014, prihlásenej súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok č. 2 zo dňa 05.08.2016

v konkurze vyhlásenom uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 38K/40/2016 na majetok úpadcu
LUXOR, a.s. v konkurze, so sídlom Školská 226, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 36 327 123, zapísanej
v zozname pohľadávok pod č. 72/21. Žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi
v rozsahu 100 %.

4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 31.12.2018. Uviedol, že nesúhlasí s

dôvodmiodvolaniažalovaného.Jenesporné,žepohľadávkažalobcuvovýške104.213,55euruplatnená
prihláškou č. 2 zo dňa 06.08.2016 z titulu nezaplateného poistného na sociálne poistenie za obdobie
05/2014 - 6/2016 predpísané rozhodnutím, boli právoplatné
a vykonateľné a vznikli nezaplatením poistného po začatí reštrukturalizácie. Pohľadávky teda vznikli
v čase po začatí reštrukturalizačného konania úpadcu a pred skončením reštrukturalizácie a v

zmysle § 120 ods. 2 ZoKR táto pohľadávka má charakter prednostnej pohľadávky. Žalobca naďalej
prevádzkoval podnik a to aj v čase po vyhlásení konkurzu. Reštrukturalizácia skončila iba po formálnej a
procesnej stránke, ale pokračuje po stránke ekonomickej a to jeho plnením podľa reštrukturalizačného
plánu mala reštrukturalizácia skončiť dňa 31.12.2020. Keďže dňa 01.08.2016 bol na majetok úpadcu
vyhlásený konkurz pred splnením reštrukturalizačného plánu dochádza k jeho neúčinnosti voči všetkým

účastníkom plánu, ktorých nároky z plánu neboli v tom čase splnené. Z uvedeného vyplýva, že sú
splnené podmienky, aby pohľadávky žalobcu ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkovaním dlžníkovho
podniku počas reštrukturalizačného konania po jeho premene na konkurzné konanie boli uspokojené v
konkurze v nezabezpečenom rozsahu prednostne pred inými nezabezpečenými. Navrhol, aby Krajský
súd zmenil rozhodnutie Okresného súdu a určil, že pohľadávka žalobcu za mesiac 05/2014 v sume

9.752,80 eur je prednostnou pohľadávkou v zmysle § 120 ods. 4 ZoKR a určil, že pohľadávka za mesiace
08/2015 - 06/2016 v sume 86.522,03 eur je prednostnou pohľadávkou v zmysle § 120 ods. 4 ZoKR
a potvrdil rozsudok Okresného súdu v Trenčíne, že pohľadávka za mesiac 06/2014 v sume 7.938,72
EUR je prednostnou pohľadávkou v zmysle § 120 ods. 4 ZoKR a žalovanému nepriznal trovy konania.

5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaných odvolaní podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP
a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné potvrdiť ako vecne správny vo všetkých jeho
výrokoch podľa § 387 ods. 1 CSP. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP,
keďvpredmetnejvecinebolopotrebné zopakovaťalebodoplniťdokazovanieanariadeniepojednávania
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

6. K procesnému postupu odvolacieho súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu
a žalovaného bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 a 3 CSP, miesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Trenčíne a
na webovej stránke Krajského súdu v Trenčíne v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, dňa

15.1.2020,nazákladečohobolisplnenépodmienkykverejnémuvyhláseniurozsudkuodvolacímsúdom.

7. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred
súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.
Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci,

a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní
nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/
CSP.

8. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vec dospel k správnym

skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.

9. V súlade s § 387 ods. 3 CSP sa odvolací súd vysporiadal s podstatnými odvolacími tvrdeniami
uvedenými v odvolaní. Odvolacie námietky týkajúce sa skutkového stavu a právneho posúdeniauplatneného nároku vyhodnotil odvolací súd po posúdení z hľadiska odvolacích dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. f/ a h/ CSP ako neopodstatnené. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu je odvolací súd
názoru, že súd prvej inštancie správne právne vyhodnotil zistený skutkový stav.

10. Primárne odvolací súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia vo vzťahu k odvolacím dôvodom
žalobcu a žalovaného je aplikácia ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, pretože sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti
tak skutkových ako aj právnych záverov vyjadrených v napadnutom rozsudku uvádza, že napadnutý

rozsudok má všetky náležitosti riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa
jasným, zrozumiteľným spôsobom vyjadril
k nároku žalobcu, obrane žalovaného, k vykonanému dokazovaniu a predloženým dôkazom. Z titulu
aplikácie ustanovenia § 387 ods. 2 CSP k odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza, že pri takomto
postupe, t.j. pri aplikácii § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd nie je povinný vo vzťahu k odvolacím dôvodom
opätovne zopakovať tie skutkové a právne závery, ktoré už vyjadril v napadnutom rozhodnutí súd prvej

inštancie a s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, keď je postačujúce na ne len odkázať (uznesenie
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/09, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/2005).
Odôvodnenie napadnutého rozsudku má náležitosti vyžadované v ust. § 220 ods. 2 CSP.

11. Odvolací súd, tak ako súd prvej inštancie konštatuje, že pohľadávka žalobcu vo výške 7.938,72

eur titulom poistného na sociálne poistenie za mesiac 6/2014 vznikla počas reštrukturalizačného
konania. Ide o poistné plnenie za mesiac jún 2014, ktoré vzniklo najskôr 1. júla 2014, to zn. počas
reštrukturalizačného konania. Pohľadávka žalobcu vo výške 9.752,80 eur, ktorú si v konkurze uplatnil
žalobca titulom poistného na sociálne poistenie za mesiac 5/2014 mohla vzniknúť najskôr 1. júna
2014 a najneskôr 30. júna 2014 v závislosti od toho, či výplatný termín na výplatu príjmov bol určený

na konkrétny deň toho - ktorého mesiaca, alebo ak nebol určený, je poistné splatné v posledný deň
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné (§ 143 ods. 2 zákona
č. 461/2003 Z.z.) Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal, kedy pohľadávka za
mesiac 5/2014 vznikla, či vznikla pred začatím alebo po začatí reštrukturalizačného konania, nakoľko
reštrukturalizačné konanie bolo začaté dňa 21.6.2014. Súd prvej inštancie správne v tejto časti žalobu

zamietol. Pohľadávky vzniknuté titulom poistného na sociálne poistenie za mesiac 8/2015, 9/2015,
10/2015, 11/2015, 12/2015, 1/2016, 2/2016, 3/2016 a 4/2016v celkovej výške 86 522,03 eur vznikli po
skončení reštrukturalizačného konania. Tieto pohľadávky nemajú charakter prednostných pohľadávok,
nakoľko nevznikli počas reštrukturalizačného konania, ale až po ukončení reštrukturalizácie. Trvanie
reštrukturalizácie po stránke ekonomickej, na ktorú poukazoval žalobca v konaní pred súdom prvej

inštancie a aj v odvolaní, nevyplýva zo žiadneho právneho ustanovenia. Reštrukturalizácia končí
potvrdením reštrukturalizačného plánu, o ktorom rozhodne súd uznesením (§ 153 ods. 1 Zákona
č. 7/2005 Z.z.). Odvolací súd dáva za pravdu žalobcovi v tom, že konkurz na majetok dlžníka
je možné vyhlásiť až po skončení reštrukturalizácie, avšak v praxi sa tak robí jedným uznesením,
v ktorom sa reštrukturalizačné konanie zastaví a rozhodne sa o začatí konkurzného konania, aby

prechod z reštrukturalizácie do konkurzu bol plynulý a účinky reštrukturalizácie boli vystriedané účinkami
konkurzného konania ihneď. V danom prípade bola reštrukturalizácia ukončená uznesením sp. zn.
40R/4/2014 zo dňa 23.02.2015 zverejneným v OV dňa 02.03.2015
a konkurzné konanie bolo začaté dňa 15.07.2016 uznesením sp.zn. 38K/40/2016 zverejneným v OV dňa
22.07.2016. Súd prvej inštancie sa riadne vysporiadal so všetkými dôkazmi a námietkami strán sporu,

svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, pričom v napadnutom rozhodnutí odpovedal na všetky námietky,
ktoré boli vznesené pred súdom prvej inštancie a boli totožné s odvolacími námietkami strán sporu.

12.Anivodvolacomkonanístranysporuneuviedližiadnetvrdeniatýkajúcesavecisamej,ktorýmisasúd
prvej inštancie nebol zaoberal. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na základe vykonaného

dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.

13. V zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky do práva na spravodlivý proces nepatrí
právo strany konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a hodnotením dôkazov
(IV.ÚS 252/04), neznamená ani právo na to, aby bolo súdom rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami

a právnym názorom (I.ÚS 50/04), nepatrí sem ani právo strany dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu
hodnotenia vykonaných dôkazov (I.ÚS 97/97), resp. toho, aby sa súd riadil výkladom všeobecne
záväzných právnych predpisov predkladaných stranou ( II.ÚS 3/97). Pokiaľ ide o obsah odôvodneniasúdneho rozhodnutia, súd nemusí v ňom dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania,
ale len na tie
s podstatným významom pre vec, a stačí, ak dostatočne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia

bez toho, aby zachádzalo do všetkých podrobností. Odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne
objasní skutkový a právny základ veci, postačuje na záver o tom, že
z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivý proces (IV.ÚS 115/03).
V danom prípade súd prvej inštancie dostatočne uviedol rozhodujúci skutkový stav, primerane opísal
priebehkonania,stanoviskáobochprocesnýchstrán,výsledkyvykonanéhodokazovaniabolidostatočné

pre to, aby sa súd mohol riadne vyporiadať so všetkými skutočnosťami, ktoré mali podstatný vplyv na
rozhodnutie vo veci.
14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255
ods. 1 a podľa § 262 ods.1 CSP v spojení § 396 ods. 1 CSP tak, že stranám sporu nárok na náhradu trov
odvolacieho konania, nakoľko aj žalobca a aj žalovaný bol v odvolacom konaní neúspešný. To znamená,
že pomer ich úspechu a neúspechu predstavuje 50 %.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).