Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. máj 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/211/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216218701
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7216218701.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov

senátu JUDr. Ladislava Duditša a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu O.. P. K., J.. XX. XX. XXXX, G.
XXX, právne zastúpeného JUDr. Jaroslavom Čollákom, advokátom so sídlom v Košiciach, Floriánska 19
proti žalovanému V. O. V. D., J.. XX. XX. XXXX, H.Š., A. XXX/XX, právne zastúpeného JUDr. T. Zaleta,
advokát, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Ťahanovské riadky 25, IČO: 36 578 291, o zaplatenie 2.400 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 42C/302/2016-47
zo dňa 04. decembra 2017

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie" alebo „súd") rozsudkom označeným v záhlaví
rozhodol v tomto znení:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.400 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05%
ročne zo sumy 2.700 eur od 16.3.2015 do 5.5.2016, s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo
sumy 2.400 eur od 6.5.2016 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,2% denne zo sumy 2.700 eur
od 16.3.2015 do 5.5.2016 a zmluvnú pokutu vo výške 0,2% denne zo sumy 2.400 eur od 6.5.2016 do

zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má právo voči žalovanému na plnú náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Predmetom konania je žaloba žalobca doručená súdu prvej inštancie dňa 15. 08. 2016, ktorou sa
domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 2.400 eur spolu s príslušenstvom (úroky z omeškania),

zmluvnej pokuty vo výške 0,2 % denne zo dumy 2.700 eur od 16. 03. 2015 do 05. 05. 2016, zmluvnej
pokuty vo výške 0,2 % denne zo sumy 2.400 eur od 06. 05. 2016 do zaplatenia, vrátane náhrady
trov konania. Uplatnená pohľadávka čo do sumy 2.400 eur predstavovala podľa opisu rozhodujúcich
skutočností v žalobe nesplatený zostatok pôžičky, ktorú žalobca poskytol žalovanému vo výške 2.700
eur na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 19. 01. 2015, s dohodnutou dobou splatnosti do 15. 03. 2015.
Žalobca tvrdil, že žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť splatiť poskytnutú pôžičku riadne a včas,
keďže doposiaľ uhradil iba sumu 300 eur dňa 05. 05. 2016. Žalobca tiež tvrdil, že pre prípad omeškania

s vrátením pôžičky bola stranami konania dohodnutá v zmluve o pôžičke zmluvná pokuta vo výške 0,2
% denne z dlžnej sumy, a že žalovaný doposiaľ dlžnú sumu neuhradil.3. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, súd prvej inštancie vec právne posúdil v
zmysle ust. § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 544 ods. 1, 2 OZ, § 517 ods. 1 veta prvá,
ods. 2 OZ, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01. 02. 2013.

4. Súd prvej inštancie dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby, čo sa týka zaplatenia istiny vo
výške 2.400 eur s prísl., keďže mal za preukázanú existenciu záväzkového vzťahu medzi stranami
sporu na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 19. 01. 2015, ako aj preukázané skutočnosti, že žalobca
prenechal žalovanému peňažné prostriedky vo výške 2.700 eur, ktoré sa žalovaný zaviazal vrátiť do 15.

03. 2015, čo ale nesplnil s tým, že nevrátením pôžičky v dohodnutej dobe splatnosti, žalobca porušil
zmluvnú povinnosť zabezpečenú zmluvnou pokutou dohodnutou stranami konania v zmluve o pôžičke,
v dôsledku čoho vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie zmluvnej pokuty.

5. Žalovaný ale namietal dohodnutú výšku zmluvnej pokuty ako neprimeranú a dožadoval sa uplatnenia
moderačného práva súdu, pričom súd vychádzajúc z vykonaného dokazovania konštatoval, že nie sú

dané podmienky pre uplatnenie moderačného práva súdu, nakoľko dohodnutú zmluvnú pokutu súd
nepovažoval za neprimerane vysokú vychádzajúc z dohody strán sporu a stanovenej percentom z dlžnej
sumy za každý deň omeškania s tým, že výška zmluvnej pokuty za každý deň omeškania predstavuje
5,40eur.To,že aktuálnevýškazmluvnejpokutyprevyšujepohľadávkužalobcujespôsobenédôsledkom
dlhodobého omeškania a v prípade uplatnenia moderácie by bol zvýhodnený žalovaný na úkor žalobcu.

Preto žalobe žalobcu súd prvej inštancie vyhovel v celom rozsahu. O nároku na náhradu trov konania
rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP s odkazom na ust. § 255 ods. 1 CSP.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalovaný. Uplatnil odvolacie dôvody v zmysle
ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Uviedol, že výška zmluvnej pokuty je neprimeraná, v rozpore s

dobrými mravmi, t.j. neplatná. Žiadal, aby súd zmluvnú pokutu nepriznal, prípadne využil oprávnenie
podľa § 545a OZ, pričom súd v danej veci neprihliadol na všetky okolnosti prípadu a na celkovú hodnotu
záväzku. Taktiež popri zmluvnej pokute priznal aj úrok z omeškania podľa Občianskeho zákonníka s
tým, že oba priznaná nároky plnia funkciu sankcie a ich súbežné uplatnenie predstavuje pre žalovaného
neprimeraný zásah do majetkovej sféry. Pri uplatnení 0,2 % výšky zmluvnej pokuty (deň) - 73 % ročne a

súbežnepriuplatneníúrokuzomeškaniavovýške5,05%ročne,predstavujecelkovésankčnézaťaženie
pre žalovaného takmer 80 %. Navrhoval, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného s podaným odvolaním nesúhlasil, keďže napadnutý

rozsudok je vecne správny a zákonný. Uviedol, že dohodnutú výšku zmluvnej pokuty považuje za
primeranú, pričom výšku zmluvnej pokuty priamo ovplyvňoval aj žalovaný s tým, že uplatňovanie
zmluvnej pokuty súbežne s úrokom z omeškania je prijateľné, v súlade so zákonom, keďže to zákon
nevylučuje, dávajúc do pozornosti aj citáciu z rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/1/2016
a sp. zn. 21Cob/40/2009 zo dňa 10. 11. 2009. Navrhoval, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok

ako vecne správny a priznal žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

8. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na právnej argumentácii prezentovanej v spore,
ako aj v odvolaní, a to aj s poukazom na ust. § 3a ods. 1 a spotrebiteľský charakter vzťahu, kedy sankcie
za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevyšovať priemernú

hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu pred
vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok
úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia (3 x 5 % = 15 % verzus 80 %); za rozhodujúcu sa považuje
ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru. Žiadal, aby odvolací súd
rozhodol v súlade s odvolacím návrhom žalovaného.

9. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného opätovne poukazoval na vecnú správnosť napadnutého
rozsudku s apelom na to, že v danom prípade nejde o spotrebiteľskú zmluvu a preto nie je namieste
aplikácia ustanovení na ochranu spotrebiteľa. Uviedol, že súd prvej inštancie sa námietkou žalovaného
v konaní na súde prvej inštancie, t.j. v odôvodnení napadnutého rozsudku vysporiadal a dospel k

správnemu záveru o jej nedôvodnosti, keďže v danom prípade nie je možné zohľadňovať pomer
medzi hodnotou zabezpečovanej pohľadávky a výškou zmluvnej pokuty, pretože stranami konania bola
dohodnutá zmluvná pokuta percentom z dlžnej sumy za každý deň omeškania s tým, že výška zmluvnejpokuty za deň omeškania predstavuje 5,04 eur, jej výšku ovplyvňoval žalovaný a to aj tým, že dlhodobo
si neplnil povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvného vzťahu.

10. Žalovaný sa k tomuto vyjadreniu žalobcu už nevyjadril.

11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 01. 07.
2016, ďalej len „CSP"), prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas a oprávnenou osobou proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385

CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP z hľadiska uplatnených
odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné.

12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30. 06. 2019 o 09.30 hod.
v pojednávacej miestnosti č. dv. 230/II.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo

zverejnené dňa 22. 05. 2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1,
3 CSP a § 378 ods. 1 CSP.

13. Žalovaný uplatnil odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a napádal priznanie
dojednanej zmluvnej pokuty, ako aj jej výšku s tým, že žiadal nepriznanie zmluvnej pokuty, prípadne

využitie moderačného práva v zmysle ust. § 545 a Občianskeho zákonníka.

14. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho

rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej
stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.

Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď
je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu
alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne
vierohodnosti.

15. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j.
vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,

než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na
daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil
nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

16. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj procesného postupu súdu v konaní,
z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov, v rozsahu námietok žalovaného vymedzených v podanom

odvolaní, sa stotožňuje so správnymi skutkovými závermi i právnym posúdením prejednávanej veci, ako
aj s dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje.

18. Rozhodnutiu súdu nie je možné vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, lebo súd vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov a prednesov sporových strán vyplynuli a vyšli za

konania najavo, čím neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané,
v jeho hodnotení dôkazov nie je logický rozpor a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo
byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 191 a nasl. CSP. Súd na zistený skutkový stav aplikovalsprávne zákonné ustanovenia, ktoré aj správne vyložil a vyvodil zodpovedajúce právne závery o právach
a povinnostiach sporových strán s tým, že rozsudok zodpovedá ust. § 220 ods. 2 CSP.

19. Odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky žalovaného sú totožné s procesnou obranou
žalovaného v konaní na súde prvej inštancie, s ktorou sa súd prvej inštancie dôsledne, jasne, stručne,
zákonne a vecne správne vysporiadal a to s poukazom aj na znenie zmluvy o pôžičke v bode 2, 2.3,
že „za každý deň omeškania s vrátením pôžičky je veriteľ oprávnený požadovať úrok z omeškania z
dlžnej sumy podľa Občianskeho zákonníka. Veriteľ je v prípade omeškania oprávnený požadovať od

veriteľa zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % denne z dlžnej sumy“ s tým, že v bode 2.1 sa strany sporu
dohodli na účele poskytnutia pôžičky, ktorý spočíva vo financovaní obchodných aktivít dlžníka podľa
jeho vlastného rozhodnutia, čím je spochybnený spotrebiteľský charakter uzavretej zmluvy o pôžičke zo
dňa 19. 01. 2015 medzi stranami sporu, keďže dojednané ustanovenia zmluvy o pôžičke neboli medzi
stranami sporné a v čase ich dojednania ani žalovaný nenamietal neprimerane vysokú výšku zmluvnej
pokuty. Možno rovnako súhlasiť s konštatovaním žalobcu, že práve žalovaný svojou nečinnosťou pri

riadnom a včasnom splácaní svojho dlhu, spôsobil realizáciu vzájomných dojednaní uvedených v bode 2
zmluvy o pôžičke, t.j. úhradu zmluvnej pokuty spolu aj so zaplatením úroku z omeškania z dlžnej zmluvy
podľa Občianskeho zákonníka, nakoľko žiaden právny predpis nevylučuje súbežné uplatnenie nároku
na úrok z omeškania a zmluvnú pokutu pri porušení zmluvného záväzku.

20. Z dôvodu, že odvolateľ v podanom odvolaní neuvádzal iné konkrétne skutočnosti viažuce sa k
uplatneniu moderačného práva na zníženie zmluvnej pokuty v zmysle § 545a OZ, odvolací súd rovnako
nevzhliadol dôvodnosť uplatnenia tohto zákonného ustanovenia, keďže strany sporu na základe vôle sa
dohodli na zaplatení úrokov z omeškania spolu aj so zaplatením zmluvnej pokuty v prípade, že dlžník
nevráti peňažné prostriedky v lehote splatnosti, ako aj na účele poskytnutia pôžičky na financovanie

obchodných aktivít dlžníka s tým, že netreba ani opomenúť bod 2.4 zmluvy o pôžičke v tom znení, že
zmluvné strany sa výslovne dohodli na tom, že poskytnutá pôžička je bezúročná.

21. Keďže žalovaným uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci neboli preukázané, odvolací
súd podľa § 387 ods. 1 s odkazom na ods. 2 CSP potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny, a to

v spojení s výrokom o nároku na náhradu trov konania, ktorý je rovnako vecne správny.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s
§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný a preto mu súd priznal

proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že
o výške priznaného nároku rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).