Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. jún 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/28/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4419010320
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Némethová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4419010320.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členov senátu
JUDr. Zity Matyóovej a JUDr. Jána Vanka, v trestnej veci proti obžalovanému W. A., pre prečin ublíženia
na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona a iný prečin, o odvolaní obžalovaného W. A. proti
rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 12.12.2019, sp. zn. 2T/75/2019, na verejnom zasadnutí
konanom v Nitre dňa 11.06.2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku s a odvolanie obžalovaného W. A. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný W. A. (ďalej len „obžalovaný“) uznaný vinným z prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva
podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že:
dňa 04.08.2018, v čase o 23.30 h, v areáli miestneho kaštieľa v obci U., okres Q. M., počas

zábavy, po predchádzajúcom slovnom nedorozumení, fyzicky napadol poškodeného M. J., narodeného
XX.XX.XXXX, bytom F. R. číslo XX, takým spôsobom, že ho jedenkrát päsťou udrel do pravej strany
tváre, následkom čoho spadol na zem, ktorým konaním spôsobil poškodenému M. J. zranenie, a to:
zlomeninu tela sánky vpravo s posunom úlomkov, s extrakciou dvoch zubov 43. a 44. (3. a 4. zuba
vpravo dole) v mieste zlomeniny následkom úrazu, ktoré zranenie si u poškodeného M. J. vyžiadalo
dobu liečby s práceneschopnosťou v trvaní 6 týždňov.

Podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona (za zistenia
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno j/ Trestného zákona a priťažujúcej okolnosti podľa § 37
písmeno h/ Trestného zákona), § 41 odsek 1 Trestného zákona bol obžalovanému uložený úhrnný trest
odňatia slobody 6 mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona
a § 50 odsek 1 Trestného zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu 18 mesiacov. Podľa §
287 odsek 1 Trestného poriadku bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenému M. J.

škodu vo výške 1527 eur a podľa § 228 odsek 1 Trestného poriadku bola Sociálna poisťovňa Bratislava
s nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, podal odvolanie obžalovaný, a to proti všetkým výrokom
napadnutéhorozsudkuakoajprotikonaniu,ktorérozsudkupredchádzalo.Odvolaniepísomneodôvodnil
prostredníctvom obhajkyne a vytkol súdu I. stupňa, že na základe vykonaného dokazovania dospel

k nesprávnym skutkovým a právnym záverom. Súd skutkový stav veci vyhodnotil jednostranne v
prospech poškodeného, pretože nevyhodnotil dôkazy jednotlivo a ani vo vzájomných súvislostiach tak,
ako mu to ukladá ustanovenie § 2 odsek 12 Trestného poriadku a nebral do úvahy výpovede svedkov,
nevyhovel návrhom na doplnenie dokazovania výsluchom ďalšieho svedka a dospel k nesprávnemu
posúdeniu celej veci. Nezaoberal sa všetkými skutkovými okolnosťami prípadu. Konkrétne poukázal
na základný rozpor, na ktorý poukazuje už od začatia konania a síce, že je pravdou, že v daný

večer udrel poškodeného, avšak jeho úder smeroval na ľavú stranu tváre poškodeného, čo potvrdili
vo svojej výpovedi viacerí navzájom nezávislí svedkovia a to J. A., R. U., Q. Y., H. X., ako aj H. U.,ktorý je kamarátom poškodeného. Následne, v rozpore s uvedeným, znaleckým dokazovaním bolo
preukázané, že zranenia poškodeného boli spôsobené úderom smerujúcim na pravú stranu tváre. Už
z týchto samotných dôkazov musí byť zrejmé, že úder, ktorý smeroval od neho, nemohol spôsobiť tie

zranenia, ktoré sú popísané v znaleckom posudku a pre ktoré bola vznesená obžaloba. Vykonaným
dokazovaním bolo nesporne preukázané, že poškodený bol v čase incidentu pod vplyvom alkoholu, z
výpovede ošetrovateľa vyplynulo, že v dôsledku požitého alkoholu nebol vôbec ochotný spolupracovať
a tiež aj poškodený uviedol, že si niektoré veci nepamätá, súd ako najpresvedčivejšiu pamäťovú stopu
vyhodnotil práve výpoveď poškodeného. Pritom skutočnosť, že výpoveď poškodeného nie je relevantná,

resp. je zjavne skreslená, potvrdzuje aj to, že popis priebehu skutku ako ho opísal poškodený,
vôbec nekorešponduje s výpoveďami ostatných svedkov. Poškodený si nepamätá na okolnosti, ktoré
predchádzali situácii, nepamätá si ani na to, že ho počas večera viackrát upozorňoval, popiera, že by
sa dostal do konfliktu s inými osobami, hoci všetky tieto skutočnosti boli výpoveďami ostatných svedkov
potvrdené. Z výpovedí viacerých svedkov vyplýva, že poškodený mal konflikt aj s inými osobami, taktiež
to, že ho opakovane upozorňoval na jeho správanie. Vytýka súdu I. stupňa, že neprihliadol na jeho

výpoveď, keď uvádzal, že to bol poškodený, ktorý ho chcel napadnúť, čo usúdil z jeho pohybov a on
sa svojím úderom len bránil. Na základe uvedeného má za to, že nebolo preukázané, že sa skutok
stal tak, ako je popísaný v obžalobe. Naopak, z vykonaných dôkazov, má za preukázané, že zranenia
poškodeného nemohli byť spôsobené jeho osobou. Hoci nepopiera, že v daný večer ho jedenkrát udrel,
popiera, že by jeho úder mohol mať také následky, ako uvádza poškodený a najmä, jeho úder smeroval

do inej strany tváre. V tomto smere poukazuje aj na výpoveď znalca, ktorý jednoznačne uviedol, že ním
uvádzané určenie času, kedy sa zlomenina stala, je len orientačné a že nie sú k dispozícii medicínske
metódy, ktoré by mohli presne určiť čas zranenia. S prihliadnutím na uvedené považuje posúdenie veci
súdom I. stupňa za nesprávne, vychádzajúce z nesprávnych a nedostatočných skutkových zistení a
právnych záverov, keď súd pri hodnotení dôkazov vychádzal viac z vlastných subjektívnych pocitov

pri hodnotení výpovedí svedkov, ako z objektívne vykonaných dôkazov. V tejto súvislosti poukázal na
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.11.2010 spisová značka 5To/20/2010, z ktorého
citoval. Preto navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a oslobodiť ho spod obžaloby.

Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí zotrvala na písomných dôvodoch odvolania

obžalovaného, nad rámec tam uvedeného nič nedoplnila. Navrhla napadnutý rozsudok zrušiť v celom
rozsahu s tým, aby bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí dôvodom odvolania uviedol, že nešlo o žiadne poklepanie po pleci,
tak ako udáva poškodený.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za
zákonný, odôvodnený a správny vo všetkých jeho výrokoch a odvolanie obžalovaného preto nepovažuje
za dôvodné. Navrhol odvolanie podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou,
preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že v tomto konaní bol zadovážený dostatok
dôkazov, ktorými boli objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie, ktoré súd
I. stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie. Pri vykonávaní dôkazov orgány činné v tomto konaní
postupovali podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku.

Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní pri vykonávaní dôkazov postupoval podľa príslušných ustanovení
Trestného poriadku, ako i ďalších ustanovení upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom
konaní, pričom sa nedopustil žiadnych podstatných chýb, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého
rozsudku v zmysle § 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku.

Svoje rozhodnutie súd I. stupňa primerane odôvodnil tak, ako mu to ukladajú príslušné ustanovenia
Trestného poriadku, keď uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.
Stručne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy oprel skutkové zistenia. Z
odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa okresný súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akýmiprávnymi úvahami sa spravoval pri posudzovaní jeho konania v otázke viny, pri ukladaní trestu a vo
výroku o náhrade škody.

Krajský súd, rovnako ako súd I. stupňa, mal za nepochybne preukázané, že obžalovaný sa dopustil
skutku popísaného vo výroku napadnutého rozsudku. Medzi konaním obžalovaného a vzniknutým
následkomexistujepríčinnásúvislosť.KrajskýsúdsastotožňujesozáveromsúduI.stupňaopreukázaní
zavinenia obžalovaného, poukazujúc pritom na dôsledné vyhodnotenie dôkazov súdom I. stupňa v
odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré zodpovedajú ustanoveniu § 2 odsek 12 Trestného poriadku

a v ktorom sa súd I. stupňa vysporiadal s dôkazmi, na základe ktorých mal zavinenie obžalovaného
za preukázané. Taktiež sa vysporiadal s obhajobou obžalovaného. Svoje úvahy súd I. stupňa správne
založil na výpovedi poškodeného, záveroch znaleckého posudku z odboru zdravotníctva, ktorý dôkaz
korešponduje s výpoveďou poškodeného a s ďalšími dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní.
Správne sa vysporiadal s obhajobou obžalovaného, z akého dôvodu nie je možné konštatovať, že
konanie poškodeného voči obžalovanému bolo možné vyhodnotiť ako hroziaci, resp. trvajúci útok

voči nemu. Správne konštatoval, že obžalovaný na správanie poškodeného reagoval neadekvátne.
Pokiaľ ide o obhajobu obžalovaného, že zranenia mu nemohol spôsobiť svojím útokom, krajský súd
opätovne poukazuje na vyhodnotenie dôkazov súdom I. stupňa, ktorý sa vysporiadal so záverom,
z akého dôvodu zranenia, ktoré utrpel poškodený a ktoré boli zistené na lekárskom vyšetrení, síce
s časovým odstupom, bez dôvodných pochybností boli spôsobené práve útokom obžalovaného dňa

04.08.2018 v čase o 23.30 hodine. Správne poukázal v tejto súvislosti na závery znaleckého posudku
znalca z oboru zdravotníctva, ktorý sa vyjadril k mechanizmu vzniku zranení poškodeného a aj ku
skutočnosti, že zranenia poškodeného, ktoré boli zistené RTG snímkom dňa 11.09.2018 zodpovedajú
času, kedy tieto zranenia mali byť, podľa tvrdenia poškodeného, spôsobené obžalovaným. Navyše je
potrebné v tejto súvislosti poukázať na obsah výpovede svedka R. K., ktorý ošetroval poškodeného

bezprostredne po vzniku týchto zranení s tým, že tento uviedol, že poškodený nemal kompletný chrup,
naspodnejčeľustimuchýbalizuby,čozodpovedázraneniampoškodeného.SúdI.stupňasavysporiadal
aj s tvrdením obžalovaného, že zranenia poškodenému nemohol spôsobiť z toho dôvodu, že jeho
útok na poškodeného smeroval na ľavú časť tváre, hoci zranenia poškodeného boli lokalizované na
pravej strane jeho tváre. K týmto úvahám súdu I. stupňa krajský súd nemá čo doplniť. Správne preto

výpoveď poškodeného súd I. stupňa vyhodnotil ako vierohodnú, pričom krajský súd v časti vyhodnotenia
výpovede poškodeného odkazuje na vyhodnotenie dôkazov súdom I. stupňa a jeho úvahy na strane 11
odôvodnenia napadnutého rozsudku. Súd I. stupňa veľmi dôsledne odôvodnil, z akého dôvodu považuje
výpoveď poškodeného za vierohodnú s tým, že v tejto časti odôvodnenia napadnutého rozsudku sa
vyjadrilajkobraneobžalovanéhoatozakéhodôvodu,tútopovažovalzaspochybnenúprávevýpoveďou

poškodeného. Preto aj podľa názoru krajského súdu z týchto dôkazov vo svojom súhrne, pričom ide
o dôkazy priame, možno vyvodiť jediný logický záver, že skutok sa stal a zavinenie obžalovaného na
spáchaní skutku je bez dôvodných pochybností preukázané.

Súd I. stupňa nepochybil, keď konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví

podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364
odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona a to z dôvodov uvedených v právnej vete napadnutého rozsudku,
pričom sa súd I. stupňa vysporiadal aj s mierou závažnosti uvedených prečinov, keď konštatoval, že ich
závažnosť nie je nepatrná a je určená predovšetkým spôsobom ich vykonania a ich následkami.

Po preskúmaní výroku o treste krajský súd zistil, že súd I. stupňa správne pri ukladaní trestu
aplikoval kritériá ustanovenia § 34 Trestného zákona, keď prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho
následok, správne zistil priťažujúcu okolnosť u obžalovaného podľa § 37 písmeno h/ Trestného zákona
a priťažujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j/ Trestného zákona a trest, ktorý obžalovanému ukladal za
použitia § 38 odsek 2 Trestného zákona a § 41 odsek 1 Trestného zákona ako trest úhrnný, považuje

krajský súd za zákonný a primeraný a to z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku.
Výrok o náhrade škody je vecne správny a zákonný, zodpovedajúci ustanoveniam § 287 odsek 1 a §
288 odsek 1 Trestného poriadku.

Pretože krajský súd nezistil žiadne také zákonné dôvody uvedené v ustanovení § 321 písmeno a/ až

e/ Trestného poriadku, ktoré by odôvodňovali akúkoľvek zmenu výroku o vine alebo výroku o treste a
náhrade škody odvolaním obžalovaného napadnutého rozsudku súdu I. stupňa v jeho
prospech, odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať ďalší riadny
opravný prostriedok.