Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. október 2016

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 5C/173/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611209516
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Rudinský

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2016:1611209516.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky pred sudcom JUDr. Miroslavom Rudinským v právnej veci žalobcov: 1. W.. T.P.

P.., nar. XX.XX.XXXX, bytom W.C.. XXX, 2. F.. F.P. P.., bytom W.C.. XXX, obaja zast. advokátom JUDr.
Samuelom Baránikom, AK so sídlom Podjavorinskej 7, Bratislava proti žalovanej: M. G., nar. 16.07.1955,
bytomA.,A.XX,zast.advokátomAKAdrianaSojková-ADVOKATDCAs.r.o.,sosídlomNámestieMatice
slovenskej 4262/23, Dubnica nad Váhom, o určenie vlastníctva a iné takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd p r i z n á v a žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia svojou žalobou žiadajú určiť, že sú vlastníkmi časti parcely č. XXXX/X zapísanej na LV č.
XXX vo výmere XX m2 podľa vyznačenia bodmi P. na GP č. XX/XXXX, vypracovanom spoločnosťou
GEODET Myjava s.r.o. a časti parcely č. XXXX/X zapísanej na LV č. XXX vo výmere XXmX podľa
vyznačenia bodmi CDEFG na GP č. XX/XXXX, vypracovanom spoločnosťou GEODET Myjava s.r.o.,
ktorý bude súčasťou rozsudku.
2. Žalobcovia svoju žalobu odôvodnili tým, že Kúpnou zmluvou zo dňa 21.03.1990 kúpili od Q. S. a jeho
manželky Z. S., rod. L. nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX v kat. úz. W.C., parc. č.: XXXX/X zast.

plocha o výmere XXX m2 a parc. č. XXXX, orná pôda o výmere XXX m2 v takom stave, v akom ich
predávajúci užívali a akom boli v evidencii nehnuteľností na LV č. XXX kat. úz. W.C. zapísané.
3. Stenu s požiarnym múrom postavili na hranici parciel č. XXXX/X a XXXX, kat. úz. W.C. pôvodní
vlastníci tak, že od odkvapy zo strechy smerovali na ulicu a do záhrady par. č. XXXX, na ktorej bol
rodinný dom postavený, pričom im nie je známe kedy bol dom postavený.
4. Žalobcovia ďalej uvádzali že vo vyššie uvedených výmerách boli parcely č. XXXX/X a XXXX v EN
zapísané a pri ich kúpe neboli na iný stav upozornení. Nehnuteľnosti teda kúpili v dobrej viere tak ako

ich dodnes užívajú a v takom stave, ako ich užívali aj ich právni predchodcovia. Preto sú presvedčení,
že sú ich výlučnými vlastníkmi. Predávajúci v čl. IV. Kúpnej zmluvy uviedli, že ručia za bezbremennosť
predaných nehnuteľností.
5. Podľa „Evidenčných údajov na konanie o zmenách vo využívaní pozemkov“ zo dňa 29.09.1980 parc.
č. XXXX kat. úz. W.C. (roľa) mala výmeru XXXmX, parc. č. XXXX/X (roľa) mala výmeru XXXmX, teda
nezmenenú ako mali v čase kúpy. Podľa GP Geodézie n.p. Bratislava č. 244-241-060/84, overeného dňa
17.12.1987 pod č. 1562/84 Správou geodézie a kartografie parc. č. XXXX/X kat. úz. W.C. mala výmeru

XXXmX. Žalobcovia v takomto stave nehnuteľnosti kúpili a v dobrej viere od registrácie Kúpnopredajnej
zmluvy dňa 03.04.1990 ich užívali až do doručenia rozhodnutia OÚ v V.. H-7/1999 zo dňa 08.10.1999,
ktoré im bolo doručené dňa 16.10.1999.6. Konanie OÚ v V. začalo na podnet nových vlastníkov susedných nehnuteľností. Toto rozhodnutie však
žalobcovia napadli odvolaním a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 27S 267/99 bolo zrušené a
vec bola vrátená na ďalšie konanie. Teda rozhodnutie OÚ v V. H-7/99 nikdy nenadobudlo právoplatnosť.

7. Žalobcovia v žalobe ďalej uviedli, že vtedajší vlastníci susedných nehnuteľností zapísaných na LV
č. XXX v kat. úz. W.C. predali nehnuteľnosti žalovanej, pričom ju však neupozornili, na rozsudok KS
Bratislava sp. zn. 27S 267/99 a táto si neoverila skutkový stav a užívanie nehnuteľností v prírode.
8. Žalobcovia písomne požiadali o zmenu žaloby a žiadali určiť, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
v podiele 1/1 dielu č. 1 o výmere 21m2 (pôvodne vedený ako súčasť pozemku s parc. č. C-KN 3446/4 -

zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXmX) a dielu č. 2 o výmere 7m2 (pôvodne vedený ako súčasť
pozemku s parc. č. E.-K. XXXX/X - záhrada o výmere 701m2), ktoré oba diely budú ďalej vedené v
katastri nehnuteľností ako súčasť pozemku s parc.č. E.-K. XXXX - záhrady o výmere XXXmX, vedeného
na LV č. XXX pre k.ú. W.C. a to všetko podľa GP vyhotoviteľa Geodet Myjava s.r.o. č.:22/2009, ktorý
autorizačne overil dňa 08.09.2009 Ing. W. W. a úradne overila dňa 10.09.2009 pod číslom 1010/09
Správa katastra V..

9. Ďalej žalobcovia žiadali, aby súd pripustil zmenu ich pôvodného návrhu aj o povinnosť žalovanej
na vlastné náklady odstrániť z pozemku s parc. č. E.-K. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o
výmere XXX m2 (ako bol identifikovaný podľa GP vyhotoviteľa Geodet Myjava s.r.o. č.:22/2009, ktorý
autorizačne overil dňa 08.09.2009 Ing. W. W. a úradne overila dňa 10.09.2009 pod číslom 1010/09
Správa katastra V.) jej vodovodnú prípojku definovanú ako úsek vodovodného potrubia od rozbočenia

potrubia smerujúceho k domu sup.č.: XXX až po hranicu pozemku a to do 30 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.
10. O zmene žaloby súd rozhodol podľa § 142 CSP.
11. Žalobcovia argumentovali ďalej tým, že sa ujali držby kúpených nehnuteľností a to aj spornej
nehnuteľnosti na základe riadnej kúpnej zmluvy zo dňa 21.03.1990 spísanej v advokátskej poradni

Bratislava - vidiek a registrovanej Štátnym notárstvom Bratislava. Kupovali 964 m2, pričom sa však
ujali držby 1020 m2, t.j. o necelých 6% výmery viac, ako bolo uvedené v kúpnej zmluve. Pri prevode
nebolo vykonané geodetické zameranie predávaných nehnuteľností, čo ani nie je bežným postupom.
Žalobcovia ďalej uvádzali, že pri prevode ich predávajúci neupozornili na to, že by existovala nejaká
spornosť v hraniciach pozemkov, že by sa hranice v teréne nezhodovali s hranicami v mapách a dokonca

predávajúci žalobcom v kúpnej zmluve uviedli, že „ručia za nespornosť a bezbremennosť predávaných
nehnuteľnosti“, pričom súčasťou prevodu aj kúpnej ceny bolo aj oplotenie.
12. Ďalej žalobcovia uviedli, že predávajúci im odovzdali dokumentáciu k prevádzaným nehnuteľnostiam
a to darovaciu zmluvu na pozemok medzi pani P. L. a jej dcérou Z. S., ktorej sa v bode 4 uvádza,
že na darovaných nehnuteľnostiach neviaznu žiadne skryté vady, plán osadenia stavby a situáciu z

októbra 1980, v ktorom je hranica medzi predmetnými pozemkami tak ako aj v teréne plot postavený (v
predĺžení stavieb) a ako bola hranica dlhodobo užívaná. Ďalej im bol predložený GP č. 244-241-0601/84
overený strediskom geodézie Bratislava - vidiek zo dňa 17.12.1984, ktorý potvrdzuje, že hranica medzi
pozemkami je tak, ako bol plot v teréne v skutočnosti aj postavený.
13. Žalobcovia ďalej uviedli, že preberali hranice pozemku s plotom, ktorý dlhodobo bol postavený na

tom mieste, kde stojí aj teraz, išlo teda o pokojný stav. Žalobcovia tiež uviedli, že oni a aj ich právni
predchodcovia boli v tzv. skutkovom omyle, že hranice medzi pozemkami idú tak, ako to stanovuje GP z
roku 1984 a ostatné listiny. Je tiež nesporné, že pozemky takto užívali už ich právni predchodcovia a oni
ich takto užívajú dodnes. V zmluvách, v ktorých sa prevádzali nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných
nie je ani zmienka o spornosti hranice. Práve naopak, akákoľvek spornosť sa v zmluvách vylúčila. Právni

predchodcoviažalobcovajžalovanýchuznávali,rešpektovalihranicupozemkovtakakojevsúčasnostia
vminulostivteréne,vprírode.Spornúnehnuteľnosťužívaliajk01.01.1992,kedynadobudloustanovenie
§ 134 ods. 1 a 3 Obč. zák. S poukazom na uvedené, žalobcovia boli toho názoru, že vydržacia doba im
uplynula so započítaním doby držby pred 01.01.1992 najneskôr uplynutím roku 1994.
14. Žalobcovia spochybňovali, výpoveď svedka PeadDr. Q. S., ktorá podľa ich názoru bola ovplyvnená

tým, že nesplnili dodatočné požiadavky p. Hunčagu, s ktorými sa na nich obrátil už po predaji
nehnuteľnosti a súviseli s cenou nehnuteľnosti. Jeho výpoveď považovali za úmyselné klamstvo.
15. Žalobcovia tiež uvádzali, že v kúpnej zmluve zo dňa 29.09.1997 predávajúce Z. S. a V. L. v čl.
III vyhlásili kupujúcim manželom A. T., že na predávaných nehnuteľnostiach neviaznu žiadne ťarchy a
obmedzenia a nemajú žiadne vady, na ktoré by mal kupujúcich upozorniť. A keď predávali manželia A. T.

nehnuteľnosti žalovanej, tak vyhlásili v čl. IV ods. 5 kúpnej zmluvy zo dňa 11.01.2007, že ich vlastnícke
právoknehnuteľnostiamniejeobmedzenéžiadnymzmluvnýmvzťahomalebodohodoustreťouosobou,
či už písomnej alebo ústnej, ktorá by mohla akýmkoľvek spôsobom nepriaznivo ovplyvniť vlastníckeprávo kupujúcej k nehnuteľnostiam, budúcu držbu a užívanie nehnuteľnosti a žalovaná v kúpnej zmluve
vyhlásila, že „skutočný stav nehnuteľností zodpovedá stavu ako ich kupuje“.
16. Žalobcovia, v prípade ak by súd neuznal započítanie oprávnenej držby u ich právnych predchodcov,

poukázali na to, že je dôležité skúmať, či uplynula vydržacia doba im samotným.
17. V minulosti síce pani Michaela Bou Rjeily dala podnet na začatie katastrálneho konania ohľadom
určenia hranice s pozemkom žalobcov. Krajský súd v Bratislave však právoplatne rozhodol, že Okresný
úrad Malacky nie je orgán s právomocou riešiť spornosť hranice medzi pozemkami a takýto rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 10.05.2000. Žalovaní boli toho názoru, že takýto počin nemá vplyv na

plynutie vydržacej doby u žalobcov.
18. Žalobcovia argumentovali ďalej, že je možné vydržanie aj časti pozemku a poukazovali pritom na
existujúcu judikatúru.
19. Žalobcovia návrhom zo dňa 22.03.2016 navrhli, aby súd pripustil zmenu návrhu. Žiadali aj uložiť
žalovanej povinnosť na vlastné náklady odstrániť z pozemku parc. č. C-KN 3446/1 - zast. plochy jej
vodovodnú prípojku. Žalobcovia v tejto časti svoju žalobu však už nijako ďalej neodôvodnili.

20. Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Poukázala na vypracovaný znalecký posudok súdom
ustanoveným znalcom, z ktorého vyplynulo, že užívacia hranica definovaná existujúcim oplotením a
múrom rodinného domu na par. č. 3446/11 nie je totožná s vlastníckou hranicou medzi pozemkami parc.
č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X, XXXX.
21. Žalovaná ďalej poukazovala na výsluch svedka W.. Q. S., ktorý vypovedal, že pri predaji domov

žalobcu 1 upozorňoval na to, že plot, tak ako je postavený nie je totožný so skutočnou hranicou
pozemkov, ktoré boli v jeho vlastníctve a vo vlastníctve jeho manželky a vo vlastníctve pána L. a jeho
manželky, čo boli jeho svokrovci. Tento svedok tiež uviedol, že bol aj pri predaji domu svokrovcov.
Kupujúcich tiež upozornili, že pozemok nie je úplne v poriadku. Noví vlastníci si pozemok chceli dať
zamerať, avšak žalobca v prvom rade vytrhal geodetické kolíky. Je teda zrejmé, že žalobcovia vedeli o

tom, že plot je postavený na zlej hranici pozemkov. Pozemok, ktorý žalobcovia užívajú bol v tej časti, v
ktorejžiadajúurčiťvlastníctvozabratý.Žalovanápoukázalaajnavyjadreniesvedka,žeskutočnívlastníci
sa jeho vlastníctva nikdy nevzdali.
22. Žalovaná poukázala na to, že jej právna predchodkyňa, V. A. T., ako vlastníčka pozemku parc.č.:
XXXX/X a XXXX podala dňa 30.08.1999 na Okresný úrad V., katastrálny odbor návrh na rozhodnutie

o priebehu hranice. Vo veci bolo správnym orgánom prvého stupňa vydané rozhodnutie, voči ktorému
žalobcovia podali dňa 11.11.1999 odvolanie.
23. Žalovaná ďalej poukázala na zákonné predpoklady vydržania vlastníckeho práva.
24. Žalovaná uviedla, že žalobcovia od počiatku nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
neboli dobromyseľní v tom, že im svedčí vlastnícke právo k pozemkom v rozsahu, ako je ohraničené

existujúcim oplotením. Ďalej poukázala na výpoveď svedka S., ako právneho predchodcu žalobcov, z
ktorej vyplynulo, že aj on sám nebol oprávneným držiteľom spornej časti nehnuteľnosti, mal vedomosť
o tom, že mu tieto nepatria. Žalobcovia si teda, v zmysle ustanovenia § 134 ods. 3 Obč. zák. od svojho
právneho predchodcu nemôžu započítať do svojej „oprávnenej“ držby držbu svedka S., ktorý nikdy
dobromyseľným nebol.

25. Ak by aj naozaj žalobcovia o skutočnom priebehu hraníc v roku 1990 nevedeli, neskôr sa dozvedeli
aký je skutočný priebeh hranice. V roku 1999 totiž V. A. T. ako vlastníčka pozemku parc. č.: XXXX/X a
XXXX začala cestou katastra nehnuteľností riešiť sporný stav hranice susediacich pozemkov, pričom
podľa informácie žalovanej tomu predchádzali viaceré konflikty a nezhody V. A. T. so žalobcami.
26. Žalobcovia sa preukázateľne, najneskôr v rámci správneho konania v roku 1999 dozvedeli,

že hranica pozemkov je sporná, najneskôr od jesene 1999 teda žalobcovia neboli a nemohli byť
dobromyseľní v tom, že pozemky, tak ako ich užívajú im v celosti patria. Ak by žalobcovia teoreticky
aj dobromyseľní, mohlo to byť výlučne v období rokov 1990 - 1999 , čo však nespĺňa zákonom
predpokladanú 10 ročnú nepretržitosť oprávnenej držby.
27. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s dokladmi žalobcov o kúpe svojej

nehnuteľnosti-kúpnouzmluvouzodňa21.03.1990,ktorábolaregistrovanáŠNBratislava-vidiekzodňa
03.04.1990 pod č. RI 656/90, evidenčnými údajmi na vykonanie o zmenách vo využívaní pozemkov zo
dňa 29.09.1980 č. 813-2-2712-813/80, GP č. 22/2009 na oddelenie pozemkov parc. č. XXXX, XXXX/X
a XXXX/XX, GP č. 244-241-0601/84 na zameranie parc. č. XXXX/X, GP č. 240-244-49-2001rozsudkom
KS Bratislava sp. zn. 27S 267/1999 zo dňa 17.02.2000, ohliadkou sporných nehnuteľností, ZP č.

12/2014 znalca Ing. Romana Wágnera zo dňa 10.11.2014, vytyčovacím náčrtom parcely č. XXXX/X,
5 vyhotoveným Geodéziou Bratislava a.s,, č. plánu 240-241-064-99, a ďalším obsahom spisu a zistil
nasledovné:28. Žalobcovia kúpili na základe kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 21.03.1990, ktorá bola registrovaná
rozhodnutím bývalého ŠN Bratislava - vidiek zo dňa 03.04.1990 pod č.k. RI 656/90 nehnuteľnosti
a to: parc. č. XXXX/X zast. plocha o výmere 586 m2 a parc. č. 3442 orná pôda o výmere XXXmX, k.ú.

W.C., pričom na parc. č. XXXX/X sa nachádza stavba rodinného domu súp. č. XXX.
29. Z dokladov, nachádzajúcich sa v spise (geometrický plán č. 244-241-0601/84 na čl. 55) súd zistil, že
prvý krát bola zameraná parc. č. XXXX/X týmto geometrickým plánom a bolo zistené, že jej výmera je
XXX m2. Podľa tohto geometrického plánu je zakreslené oplotenie medzi pozemkami par. č. XXXX/X a
parc.XXXX/X tak,žeoploteniejevpredĺženípravejbočnejstenyrodinnéhodomusúp.č.XXX zpohľadu

od ulice. Znalec Ing. T. G. vo svojom znaleckom posudku č. 12/2014 uviedol, že tento geometrický plán
bol urobený bez „zadefinovania novovytvorených bodov ich súradnicami“ a tiež konštatoval vo svojom
znaleckom posudku, že vo vytyčovacom náčrte č. 240-241-064-99 boli vytýčené body zadefinované v
miestnom súradnicovom systéme.
30. V konaní bol vypočutý pôvodný spoluvlastník nehnuteľností, ktoré sú v súčasnosti vo vlastníctve
žalobcov PeadDr. Q. S., ktorý poukázal aj na svoju výpoveď v konaní Okresného súdu V. sp.

zn. 520/2009 a zhodne ako svedok uviedol, že pri predaji nehnuteľností (oboch rodinných domov)
upozorňoval žalobcov na to, že plot, tak ako je postavený, nie je totožný so skutočnou hranicou
pozemkov,ktorébolivjehovlastníctveavovlastníctvejehomanželkyavovlastníctvepánaUrabnovičaa
jehomanželky,čobolirodičiajehomanželky,jehosvokrovci.Keďžesosvokrovcamibolinajbližšiarodina,
vybudovali iba jednu vodomernú šachtu, lebo im to tak vyhovovalo. Svedok ďalej uviedol, že medzi

pozemkami bol postavený plot, v ktorom bola bránka, ktorú bežne obe rodiny používali. Uviedol tiež, že
žalobcu v 1.rade upozornil na to, že správna hranica medzi pozemkami v jeho vlastníctve a vlastníctve
jeho manželky je posunutá oproti plotu, tak ako bol v prírode postavený. Aj keď presne nevedel uviesť
rozsah posunu. Tento je potrebné podľa neho zistiť z iných údajov. Svedok tiež uviedol, že jeho
manželka so sestrou predávali rodinný dom po úmrtí svojho otca. Preto sa už plot ani neopravoval.

Predávajúci záujemcov o kúpu upozornili, že pozemok nie je úplne v poriadku a upozornili ich aj na to,
že časť ich pozemku je aj za domom. Noví vlastníci si potom nechali sami zamerať pozemok. Žalobcovia
postavili na hranici pozemkov súčasný plot a znemožnili tým novým vlastníkom užívať ich pozemky v
celom rozsahu. Svedok tiež uviedol, že o tom, že časť pozemku ku ktorej žiadajú žalobcovia určiť svoje
vlastníctvo nikdy nebola súčasťou ich vlastníctva, môžu potvrdiť aj ďalší svedkovia, napríklad jeho syn

a švagriná. Svedok tvrdil, že žalobcovia spornú časť pozemku zabrali a že skutoční vlastníci pozemku
sa svojho vlastníctva k nemu nikdy nevzdali.
31. Noví vlastníci pozemkov parc. č. XXXX/X a XXXX/X V. A. T. a Q. A. T. požiadali vtedajší Okresný
úrad v V. o určenie priebehu hraníc medzi pozemkami parc. č. XXXX/X a XXXX/X zapísaných na LV č.
XXX a parc. č. XXXX/X zapísanej na LV č. XXX a o zistenie výmery uvedených pozemkov. Okresný

úrad v V. vo svojom konaní sp.zn. H-7/99 zo dňa 08.10.1999 rozhodol, že výmery vyššie uvedených
pozemkov sú správne a hranica pozemkov je vyznačená podľa GP č. 20-35/4406-920-58 na katastrálnej
mape č. D. U.-XX-XX a žalobcovia zasahujú do vlastníckeho práva žalovanej.
32. Podľa geometrického plánu č. 22/2009 žalovaní zasahujú do vlastníctva žalobkyne v rozsahu 21
m2, čo je diel 1 tohto geometrického plánu, v rozsahu 7m2, čo je diel 2 geometrického plánu pričom táto

časť pozemku bola pôvodne súčasťou parcely č. XXXX/X a ďalej zasahujú v rozsahu 28 m2 pričom táto
časť pozemku bola súčasťou pozemku parcely č. XXXX/X.
33. Žalobcovia argumentovali tým, že je možné aj vydržanie časti pozemku a poukazovali na judikatúru
riešiacu podobné vzťahy. Argumentovali začiatkom držby, vychádzajúcim z kúpy, pričom sami uvádzali,
že sa ujali držby spolu 1020 m2 pozemkov, pričom kúpili 964m2. Žalobcovi tvrdia, že pri kúpe neboli

upozornení na nesprávnu výmeru a odkazujú na geometrický plán, ktorý súd už vyššie citoval, ktorý
však sa žiadnym spôsobom nezaoberá stanovením hranice medzi spornými pozemkami, keďže bol
vypracovaný za iným účelom (na zameranie parc. č. XXXX/X).
34. Vzhľadom na rozporné stanoviská účastníkov o umiestnení oplotenia na hranici pozemkov a
vzhľadom na tú skutočnosť, že aj žalobcovia aj žalovaní navrhovali zameranie hranice pozemkov

znalcom, geodetom, súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie, ktorým žiadali znalca, aby zistil, či
je terajšie oplotenie oddeľujúce parcely č. XXXX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/
X, XXXX/X správne. Úlohou znalca bolo ďalej vypracovať znalecký náčrt s vyznačením správneho
priebehu vlastníckej hranice medzi pozemkami vo vlastníctve žalobcov a vo vlastníctve žalovanej a
vyznačiť súčasný stav hranice medzi pozemkami účastníkov. Ďalej znalec mal určiť aká je výmera

zabratej časti pozemku. Znalec Ing. G. vo svojom znaleckom posudku č. 12/2014 vyznačil vlastnícku
hranicu medzi pozemkami žalobcov sa žalovanej a stanovil, že žalobcovia užívajú spolu výmeru 56m2
z pozemkov vo vlastníctve žalovanej.35. Z rozhodnutia Okresného úradu V.. H-7/99 zo dňa 08.10.1999 a Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 17.02.2000 súd zistil, že Okresný úrad v Malackách, katastrálny odbor sa na základe žiadosti V. A.
T. a Q. A. T. zaoberal otázkou hranice medzi pozemkami č. XXXX/X, XXXX/X a rozhodol tak, že táto

je vyznačená podľa geometrického plánu č. 20-35/4406-920-58 na katastrálnej mape č. ZS XX-19-13.
Vtedajší vlastníci pozemkov parc. č. XXXX/X. a XXXX/X žiadali oplotenie pozemkov dať do stavu podľa
vytyčovacieho náčrtu č. 240-241-064-99 čo je iný stav ako nehnuteľnosti žalobcovia a žalovaná užívajú.
36. Podľa § 3 ods. 1 Obč. zák., výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore

s dobrými mravmi.
37. Podľa § 135c ods. 1 Obč. zák., ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo,
môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu
zriadil (ďalej len „vlastník stavby“).
38. Podľa § 135c ods. 2 Obč. zák., pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za
náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.

39. Podľa § 135c ods. 3 Obč. zák., súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a
vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon
vlastníckeho práva k stavbe.
40. Podľa § 67c zák. č. 162/1995 Z.z. - katastrálny zákon, v platnom znení, ak vzniknú rozpory v tvrdení
vlastníkov a iných oprávnených osôb o priebehu hraníc pozemkov, za hodnoverné sa považujú hranice

vyznačené v platnom katastrálnom operáte; zmena takto zisteného priebehu hraníc je prípustná len na
podklade právoplatného rozhodnutia súdu. Ak je priebeh hraníc predmetom súdneho sporu, vyznačia
sa hranice v katastrálnom operáte ako sporné.
41. Podľa § 18 písm. a/ b/ c/ d/ zák. č. 162/1995 Z.z., o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení zákona č. 222/1996 Z.z., katastrálny úrad

rozhoduje v katastrálnom konaní, zapisuje práva k nehnuteľnostiam, spravuje a aktualizuje kataster
v súlade s právnym stavom a skutočným stavom na základe ohlásených zmien, zmien zistených
pri prešetrovaní údajov katastra, zmien zistených pri revízii údajov katastra a zmien zistených pri
obnove katastrálneho operátu; kataster vedie a udržiava v súčinnosti s vlastníkmi a inými oprávnenými
osobami, obcami a štátnymi orgánmi, vydáva verejné listiny, ktoré potvrdzujú práva a povinnosti k

nehnuteľnostiam, ako aj iné skutočnosti týkajúce sa nehnuteľností podľa § 69.
42. Podľa § 70 ods. 1 katastrálneho zákona, údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa
nepreukáže opak.
43. Podľa § 71 ods. 3 katastrálneho zákona, údaje, ktorých hodnovernosť je vyvrátená, sa nesmú
používať.

44. Podľa § 129 ods. 1,2 Obč. zák., držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto
vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý, alebo opätovný výkon.
45. Podľa § 130 ods. 1,2 Obč. zák., ak je držiteľ zo zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom,
že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiam sa predpokladá, že držba je
oprávnená. Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké právo ako vlastník, najmä má

tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.
46. Podľa § 134 ods. 1 Obč. zák., oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v
držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
47. Podľa § 134 ods. 2 Obč. zák., takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu
byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu, alebo zákonom

určených právnických osôb (§125).
48. Podľa § 134 ods. 3 Obč. zák., do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v
oprávnenej držbe právny predchodca.
49. Podľa § 134 ods. 4 Obč. zák., pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane
ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

50. Podľa § 137 psím. c/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
51. Žalobcovia argumentovali tým, že pozemok aj v spornej časti kúpili na základe kúpnej zmluvy zo
dňa 21.03.1990 a celú dobu ho nerušene užívali. Nikdy neboli upozornení na to, že pozemky, ktoré
kúpili majú nejakú vecnú, alebo právnu vadu, naopak aj v kúpnej zmluve vlastníci prehlásili, že na

predávaných nehnuteľnostiach neviaznu žiadne vady. Žalobcovia tiež tvrdili, že pozemky, tak ako ich oni
kúpili už užívali aj ich právni predchodcovia a oni ich tak užívajú dodnes. Keďže nehnuteľnosť užívali
aj k 01.01.1992 s poukazom na ustanovenie § 134 ods. 1 a 3 Obč. zák., je treba započítať do doby
držby 10 rokov s tým, že do tejto doby sa započítava oprávnená držba právneho predchodcu. Keďževydržacia doba žalobcov po započítaní držby pred 01.01.1992 uplynula najneskôr uplynutím roku 1994
stali sa vlastníkmi nehnuteľnosti.
52. Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd však zistil, že takáto argumentácia žalobcov neobstojí,

keďže nezodpovedá skutočnosti. Predovšetkým súd poukazuje na výpoveď svedka PeadDr. Q. S., ktorý
uviedol, že žalobcov už v čase kúpy upozornil a informoval, že existujúce oplotenie nie je postavené na
skutočnej hranici pozemkov. Tento svedok taktiež vylúčil akúkoľvek držbu spornej časti nehnuteľnosti,
keďže on a ani jeho manželka nikdy nechceli byť vlastníkmi tej časti nehnuteľnosti ku ktorej žiadajú určiť
vlastníctvo žalobcovia. Svedok okrem iného uviedol, že plot bol postavený medzi pozemkami preto na

konkrétnom mieste, lebo to tak vlastníkom v tom čase vyhovovalo, jednalo sa o vzťah medzi rodičmi
a dcérou a zaťom, teda medzi najbližšou rodinou a zriadenie plota nesúviselo s vlastníckou hranicou.
Rovnakopretobolazriadenáibajednavodovodnáprípojka,lebototakvtedajšímvlastníkomvyhovovalo.
Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na notársku zápisnicu č. N 376/80, Nz 377/80 zo dňa 21.08.1980
spísanú notárkou JUDr. Alenou Jankovou, na základe ktorej Z. S., rod. Urbanovičová nadobudla od
svojej matky P. L. darovaním nehnuteľnosti a to: parc. č. XXXX/X - roľu o výmere XXX m2 a prac. č.

XXXX - roľu o výmere XXX m2 zapísaná na LV č. XXX pre kat. úz. W.C., teda v rovnakej výmere
ako tieto nehnuteľnosti kúpili neskôr žalobcovia. B. S. vypovedal zhodne aj v konaní vedenom na OS
Malacky sp. zn. 5C 520/2009, bol ako svedok pred svojou výpoveďou o následkoch krivej výpovede
poučený. Súd považoval výpoveď tohto svedka za pravdivú.
53. Žalobcovia ničím nepreukázali, že ich právni predchodcovia užívali v dobrej viere parcely č.: XXXX/

X a XXXX v rozsahu výmery spolu 1020 m2 a najmä že v takomto rozsahu chceli tieto nehnuteľnosti
aj vlastniť. Nemôže preto, podľa názoru súdu, prichádzať do úvahy vydržanie podľa § 134 ods. 1 a 3
Obč. zák.
54. Zákonnými podmienkami vydržania ako spôsobu pôvodného (neodvodeného) nadobudnutie
vlastníctva alebo iného práva vo všeobecnosti sú: 1. oprávnená držba; 2. uplynutie zákonom určenej

vydržacej doby; 3. spôsobilý predmet vydržania. Práve následky vydržania nastávajú len vtedy, ak sú
súčasne splnené všetky podmienky, ktoré právny poriadkom pre takéto nadobudnutie vyžaduje.
55. Po oboznámení sa s obsahom spisu, po vykonaní ďalšieho dokazovania, súd dospel k záveru, že v
danom prípade na strane žalobcov absentujú dve zo zákonných podmienok vydržania a to oprávnenosť
držby a uplynutie zákonom určenej vydržacej doby. Žalobcovia svoju nehnuteľnosť kúpili, a teda

nadobudli ju zákonným spôsobom. Ich nehnuteľnosti v čase kúpy však geometricky zamerané neboli.
Kúpnu zmluvu s kupujúcimi uzatvorili žalobcovia dňa 21.03.1990. Zmluva bola registrovaná bývalým ŠN
Bratislava - vidiek dňa 03.04.1990, od kedy nastali účinky nadobudnutia vlastníctva. Žalobcovia vstúpili
aj do držby časti pozemku, ktorý nebol predmetom kúpy a predaja. Neskôr sa zistilo, že sa jedná o
zásah do vlastníctva na úkor vlastníkov susednej nehnuteľnosti v rozsahu spolu 56 m2. Súd považuje

za preukázané, že žalobcovia od začiatku, od jednania o kúpe a predaji vedeli, že nehnuteľnosť tak
ako ju kupujú, nie je ohraničená v správnych hraniciach. To vyplynulo z vykonaného dokazovania, z
výsluchu svedka Hunčagu, z geometrických plánov, ktoré boli predmetom dokazovania. V prípade,
ak by aj žalobcovia neboli „dostatočne zrozumiteľne“ oboznámení s tým, že nehnuteľnosť kúpili vo
väčšom rozsahu ako im to prináleží, dozvedeli sa o tejto skutočnosti z oficiálnych úradných dokladov a

to priamo z katastra nehnuteľností, keď im bolo oznámené, že hranica medzi spornými nehnuteľnosťami
je vyznačená podľa GP č. 20-35/4406-920-58 na katastrálnej mape č. ZS XX-19-13. V tomto smere bolo
žalobcom doručené rozhodnutie Okresného úradu v V., katastrálny odbor č. H-7/99 zo dňa 08.10.1999.
56. Právne následky vydržania nastávajú len vtedy, ak sú súčasne splnené všetky podmienky, ktoré
právny poriadok pre takéto nadobudnutie práva vyžaduje. Argumentácia žalobcov o tom, že pozemok

pri kúpe nemal žiadne právne vady nepreukazuje, ako prebiehala skutočná hranica medzi pozemkami.
Doklady, na ktoré sa žalobcovia odvolávajú slúžili na účely prevodu sporných nehnuteľnosti, prípadne
sa tieto nehnuteľnosti zameriavali, nikdy však predmetom zamerania nebola hranica medzi pozemkami.
Priebeh hranice medzi pozemkami bol zistený geometrickým plánom vyhotoviteľa GEODET Myjava
s.r.o., č. 22/2009, znaleckým dokazovaním nariadeným súdom. Z obidvoch týchto dôkazov súd

zistil, že stavba plotu sa nachádza na časti pozemku, ktorú vlastní žalovaná.
57. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobcovia od začiatku nadobudnutia
vlastníckeho práva k svojim nehnuteľnostiam neboli dobromyseľní v tom, že im patrí vlastnícke právo k
pozemkom v rozsahu 1020 m2. A to z toho dôvodu, že žalobcovia neboli dobromyseľní pri držbe spornej
častipozemku,keďžebolipredávajúcimpripredajiupozornení,nanesprávnypriebehhranicepozemkov.

Žalobcovia, keď aj spochybňujú skutočnosť, že pri kúpe im žiadnym kvalifikovaným spôsobom nebolo
oznámené, že preberajú do vlastníctva väčšiu výmeru ako v skutočnosti kúpili o tejto skutočnosti sa
kvalifikovaným spôsobom dozvedeli najneskôr v jeseni roku 1999. Nie je potom splnené časové obdobie10 ročnej nepretržitej oprávnenej držby. Žalobcovia preto podľa toho, čo sa v konaní preukázalo, nemohli
nadobudnúť vlastnícke právo k spornej časti nehnuteľnosti ani podľa § 130 Obč. zákonníka.
58. Ak žalobcovia chceli dosiahnuť odstránenie vodovodnej prípojky, definovanej ako úsek vodovodného

potrubia od rozbočenia potrubia smerujúceho k domu súpisné číslo 483 až po hranicu pozemku,
nemohla obstáť ich žaloba v tejto časti. V prípade vodovodnej prípojky sa jedná o drobnú stavbu,
ktorá plní doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe. Na vybudovanie takejto drobnej stavby stačí ohlásenie
vybudovania takejto stavby. (§ 57 zák. č. 50/1976 Zb. v platnom znení). Súd síce pripustil zmenu návrhu
žalobcov aj v bode II., v ktorom sa práve žalobcovia domáhajú odstránenia tejto vodovodnej prípojky z

ich pozemku čo by pravdepodobne malo základ v ustanovení § 135c Obč. zák., avšak žalobcovia svoju
žalobu v tomto smere nijako neodôvodnili. V konkrétnom prípade sa však určite jedná o stavbu povolenú
(pôvodní vlastníci rodinných domov súp. č. 484 a 483 boli rodičia a dcéra s manželom) postavenú v
prospech oboch pôvodných vlastníkov, keďže slúžila a slúži na dodávku vody. V súčasnosti sú vlastnícke
vzťahy medzi účastníkmi nedoriešené, práve pre prebiehajúci súdny spor. Za tohto stavu žalobkyňa
nemá možnosť zriadiť si samostatnú vodovodnú prípojku, čo je aj jej zámerom. Podľa názoru súdu už aj

z tohto dôvodu by bolo, a to s poukazom na § 3 Obč. zák., odstránenie takéhoto funkčného a potrebného
zariadenia nesprávne.
59. Ustanovenie § 135c Obč. zák., umožňuje súdu viacero možností ako riešiť právne vzťahy
medzi vlastníkom pozemku a neoprávneným stavebníkom. Súd môže vo svojom rozhodnutí o stavbe
na cudzom pozemku buď rozhodnúť o návrhu vlastníka pozemku o odstránení stavby na náklady

stavebníka, alebo prikázať stavbu do vlastníctva vlastníka pozemku, a to za podmienky, že odstránenie
stavby by nebolo účelné a vlastník pozemku s týmto rozhodnutím súhlasí, alebo výnimočne môže súd
potvrdiť vlastníctvo stavebníka k stavbe tým, že zriadi za náhradu vecné bremeno, ktoré je potrebné na
výkon vlastníckeho práva k stavbe.
60. Konanie o vyporiadanie neoprávnenej stavby je konaním, kde z právneho predpisu vyplýva určitý

spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi a kde teda nie je súd viazaný návrhom účastníkov konania
(§ 216 ods. 2 CPS). Ak súd dospeje k záveru, že vyporiadanie navrhnuté žalobcom nie je prijateľné, musí
upraviť vzťah medzi účastníkmi aj iným spôsobom, vyplývajúcim z § 135c Obč. zák., vrátane tretieho
odseku tohto ustanovenia, v ktorom sa uvádza, že súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom
pozemku a vlastníkom stavby aj inak (t.j. z inak ako je uvedené v tomto ustanovení). Ak ide skutočne

o neoprávnenú stavbu, nemôže súd žalobu na jej odstránenie zamietnuť (H., I: Občiansky zákonník 1.
Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011).
61. Odstránenie stavby na náklady stavebníka je výnimočným riešením a iba krajným opatrením,
sankcionujúcim tie najzávažnejšie zásahy. Pri úvahe o tomto opatrení si jednak súd musí vyžiadať
stanovisko príslušného stavebného úradu a jednak musí prihliadať na ďalšie okolnosti. Súd takto

rozhodne najmä vtedy, ak: a) stavebník nebol dobromyseľný (od začatia stavby vedel, že stavia
neoprávnene na cudzom pozemku, resp. sa o tom dozvedel počas výstavby a v stavbe pokračoval),
b) stavebník hrubým spôsobom porušil svoje povinnosti (napríklad začal stavať napriek upozorneniu,
že stavia na cudzom pozemku), c) o vlastnícke právo k stavbe nemá záujem ani vlastník pozemku,
d) odstránenie stavby sa javí ako účelné (H., I: Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava:

Eurokódex 2011).
62. Účelnosť odstránenia neoprávnenej zriadenej stavby je potrebné vždy hodnotiť s prihliadnutím na
všetky okolnosti a povahou každého jednotlivého prípadu. V rámci tejto voľnej úvahy musí súd prihliadať
najmä na: a) to či by odstránenie stavby nebolo v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 O.z.), b) povahu
a rozsah hospodárskej straty, ktorá by odstránením stavby vznikla a porovnať ju so záujmom na ďalšom

využití stavby, c) to na aký účel bolo neoprávnená stavba zriadená, d) to, či vlastník stavby a jeho rodina
v stavbe bývajú alebo nie, e) rozsah a druh zastavaného pozemku, f) to ako stavba bráni vlastníkovi
pozemku bráni v jeho využití, či ohrozuje vlastníka pozemku, resp. jeho majetok, g) to, či vlastník stavby
vedel, že stavia na cudzom pozemku, h) na dôvody, pre ktoré vlastník pozemku, riadne nezakročil proti
neoprávnenej stavbe v čase jej realizácie, i) na dobu, ktorá uplynula od zriadenia stavby, ak vlastník

pozemku o stavbe riadne vedel (Fekete, I: Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex
2011).
63. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že právni predchodcovia žalovanej zasiahli do vlastníckeho
práva žalobcov tým, že zriadili stavbu čiastočne na jej pozemku. Jedná sa o zásah do vlastníckych práv
v minimálnom rozsahu a taký, ktorých žalobcov nijako neobmedzuje. Za týchto skutkových okolností

je súd toho názoru, že postup podľa § 135c ods. 1 Obč. zák. by bol v rozpore s dobrými mravmi. Z
dokazovania tiež však vyplynulo, že stavba oplotenia nie je neoprávnenou stavbou a preto súd aj v
tejto časti žalobu zamietol. Žalobcovia nežiadali prikázať za náhradu do svojho vlastníctva vodovodnú
prípojku, preto do úvahy neprichádzal ani postup podľa § 135c ods. 2 Obč. zák.64. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovaná požadovala od
žalobcov v konaní zaplatenie trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku a trov právneho
zastúpenia. Vo veci boli žalobcovia úspešní v celom rozsahu a vzniklo im preto právo na náhradu trov

konania v rozsahu 100%. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).