Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. marec 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 4C/365/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712210467
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Ernestová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7712210467.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudca JUDr. Alena Ernestová v právnej veci žalobcu GENERAL

FACTORING, a.s., Košická 56, Bratislava, IČO: 35 838 825, právne zastúpeného HMG & PARTNERS,
s.r.o., IČO: 35 885 459, Štefanovičova 12, Bratislava proti žalovanému T.. V. Y. G.. X.XX.XXXX, K. E.
XXX/X, C.chy o zaplatenie 5.499,94 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 3 071,74 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od
19.3.2011 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 80,- eur počnúc mesiacom nasledujúcim po
právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 25. dňa v mesiaci pod následkami straty výhody splátok.

Súd konanie čo do sumy 285,50 eur, úrokov vo výške 12 % z istiny 1 963,35 eur od 22.10.2010 do
zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 9 % zo sumy 121,81 eur od 22.10.2010 do zaplatenia z

a s t a v u j e .

V prevyšujúcej časti súd návrh žalobcu zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Žalobca má právo na vrátenie súdneho poplatku vo výške 10,40 eur prostredníctvom Daňového úradu
Bratislava, do 30 dní od doručenia právoplatného rozhodnutia daňovému úradu.

Súd zastavuje konanie o protinávrhu žalovaného na vyhlásenie sumy 60,- Sk mesačne ako poplatku za
vedenie účtu za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobným návrhom domáhal od žalovaného zaplatenia istiny 5 499,94 eur s úrokom vo výške
12 % z istiny 5 035,09 eur od 22.12.2010 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % z istiny
5 035,09 eur od 22.12.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania. V návrhu uviedol, že nadobudol

pohľadávku od veriteľa Slovenská sporiteľňa a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00151653,
na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.12.2010 (ďalej len právny predchodca žalobcu).
Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené listom „Oznámenie o postúpení pohľadávky podľa
§ 526 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov“ zo dňa 28.12.2010.
Právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava a žalovaný uzatvorili dňa 15.1.2007
zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol
žalovanému úver vo výške 2 219,81 eur (pôvodne 97 000,-- Sk), pri úrokovej sadzbe 12 % ročne.Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splácať mesačnou splátkou po 1 462,-- Sk t.j. 48,52 eur vždy k 20.
dňu toho-ktorého mesiaca. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá zmluvnými stranami na 20.2.2007
(čl. I.- Základné podmienky Zmluvy o úvere). V zmysle článku II. bod 3 zmluvy o úvere „dlžník je povinný

splatiť poskytnutý úver v dohodnutom čase, v stanovenom čase platiť úroky, poplatky dohodnuté v
zmluve, ďalšie poplatky a náklady spojené s úverom a dodržiavať dohodnuté podmienky“. V zmysle
článku II. bod 4 zmluvy o úvere „zmluvné strany sa dohodli, že splatné úroky a splatné poplatky sa dňom
ich splatnosti uvedenej v základných podmienkach zmluvy pripíšu k istine a stávajú sa jej súčasťou“.
Žalovaný svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere neplnil a úver nesplácal, preto právny predchodca

žalobcupostúpilpohľadávkuvzniknutúzozmluvyoúverenažalobcuatospríslušenstvom asovšetkými
právami, ktoré vyplývajú z predmetného úverového vzťahu. Na mimosúdnom riešení pohľadávok, t.j.
na predžalobnú komunikáciu s dlžníkmi smerujúcu k vymoženiu pohľadávok splnomocnil žalobca plnou
mocou zo dňa 1.1.2011 spoločnosť Platiť sa oplatí, s.r.o., so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO:
45684618. V nadväznosti na to zaslala spoločnosť Platiť sa oplatí s.r.o. list „Výzva na zaplatenie“ zo
dňa 17.2.2011, v ktorom poskytla informáciu o aktuálnom zostatku záväzku, ako aj o tom, že záväzok

vyplývajúci zo zmluvy o úvere sa stal splatným. Po postúpení predmetnej pohľadávky zo Slovenskej
sporiteľne a.s. na súčasného žalobcu nebola na úhradu záväzku vzniknutého na základe zmluvy o
úvere, poukázaná žiadna platba. Pohľadávka žalobcu zo zmluvy o úvere bola ku dňu postúpenia t.j. k
21.12.2010 vo výške celkom 5 499,94 Eur, z toho istina vo výške 3 076,40 Eur a nezaplatené úroky
vo výške 1 841,87 Eur, poplatky za správu úveru 93,58 eur a poplatky za upomienky 23,24 eur, spolu

poplatky 116,82 eur, úroky z omeškania vo výške 464,85 eur za obdobie od 22.6.2007 do postúpenia
pohľadávky počítané z omeškaných splátok úveru pri úrokovej sadzbe 26,40 do 14.1.2009 a úrokovej
sadzbe 8 % od 15.1.2009, spolu 5 499,94 eur. Konečná splatnosť úveru nastala 20.12.2016. K prvému
dňu omeškania podľa tvrdenia žalobcu t.j. ku dňu 22.12.2010 dosahovala základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky výšku 1 %, pričom sumu 5 035,39 eur žalobca úročí 12 % dohodnutým

úrokom od 22.10.2010.

Vo veci bol vydaný platobný rozkaz sp.zn. 4Ro/350/2012 dňa 9.10.2012. Platobný rozkaz nenadobudol
právoplatnosť z dôvodu, že žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor, čím sa podľa § 174 ods. 2
O.s.p. platobný rozkaz zrušuje a súd nariadi pojednávanie.

Žalovaný v odpore namieta výšku žalovanej sumy z dôvody, že na časť splátok splátkového úveru,

riadnych úrokov, úrokov z omeškania a bankových poplatkov sa vzťahuje trojročná premlčacia lehota.

Do konania na strane žalovaného vstúpil ako vedľajší účastník občianske združenie na ochranu
spotrebiteľov s názvom Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov IČO:
42176778.

Po tom, čo vstup vedľajšieho účastníka do konania namietal žalobca a súd mal rozhodnúť o pripustení

vedľajšieho účastníka do konania, Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS súdu oznámilo, že
z konania vystupuje.

Žalovanývsvojichpísomnýchvyjadreniachnamietalpremlčaniesplátokúveru,ktorýchsplatnosťnastala
pred 12.7.2009, nárok žalobcu považoval za nárok „úžernícky“, keď žalobca za úver 97 000,-- Sk žiada
viac 5 499,94 eur. Súčasne podal protinávrh na určenie, že poplatok za správu úveru 60,-- Sk mesačne

je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, v ktorých v zmluve sa nachádza oveľa viac, ale v súčasnosti je
predmetom sporu - protinávrhu uvedený poplatok.

Súd vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, vypočul žalovaného ako účastníka
konania v zmysle § 131 O.s.p. a zistil tento skutkový stav:

A. A. Q..A.. ako banka a žalovaný ako dlžník uzavrel dňa 15.1.2007 zmluvu o splátkovom úvere

číslo XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy podľa článku I. bol žalovanému poskytnutý bezúčelový
spotrebný úver vo výške 97 000,-- Sk (3 219,81). Medzi účastníkmi tejto zmluvy bola dohodnutá
premenlivá úroková sadzba vo výške 12 % ročne. Za poskytnutie úveru sa žalovaný zaviazal zaplatiťpoplatok vo výške 1 940,-- Sk z prostriedkov poskytnutého úveru. Na základe tejto zmluvy sa žalovaný
zaviazal splácať predmetný úver splátkami vo výške 1 462,-- Sk mesačne t.j. 48,52 eur, pričom bolo
dojednaných 119 splátok, s periodicitou splácania mesačne a so splatnosťou tej ktorej splátky k 20.

dňu v kalendárnom mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola dojednaná k 20.2.2007 a konečná splatnosť
úveru mala nastať 20.12.2016. Splatnosť úrokov bola dojednaná mesačne v posledný deň kalendárneho
mesiaca a spôsob splácania bol dojednaný inkasným spôsobom z inkasného účtu. Žalovaný sa takisto
zaviazal uhrádzať na základe tejto zmluvy poplatok za správu úveru vo výške 60,-- Sk mesačne. Ročná
percentuálna miera nákladov bola stanovená vo výške 14,66 %. Podľa článku II. bod 2 uvedenej zmluvy

o splátkovom úvere žalovaný vyhlásil, že sa oboznámil so súčasťami úverovej zmluvy, ktorými boli
Všeobecné obchodné podmienky, úverové podmienky, sadzobník a podmienky určené zverejnením,
z ktorých sa bankový produkt v zmysle úverovej zmluvy poskytuje, a súhlasil s nimi a zaväzoval sa
ich dodržiavať. V zmysle uvedeného ustanovenia tejto zmluvy sa pritom Všeobecnými podmienkami
rozumeli Všeobecné obchodné podmienky vydané bankou, s účinnosťou od 1.8.2002.

Podľa Všeobecných obchodných podmienok účinných od 1.8.2002 v znení dodatku č. 1 účinného od

1.1.2003, dodatku č. 2 účinného od 30.9.2003, dodatku č. 3 účinného od 1.9.2004 a dodatku č. 4
účinného od 1.1.2006 a to konkrétne podľa Článku 7 „Úvery“, odsek 7.6. „Prípady porušenia“, bod 7.6.1.
ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta,
alebo ak okrem iného podľa pís. a) uvedeného bodu, ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky
istiny, alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, alebo ak podľa písmena b) uvedeného bodu, ak je klient

v omeškaní so splatením poplatkov spojených s úverom, ktoré trvá viac ako 10 dní, banka je oprávnená
okrem iného podľa pís. a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky
zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí
oznámením o mimoriadnej splatnosti, prípadne podľa písm. b) vypovedať zmluvu o úvere, alebo od
nej odstúpiť. Účinnosť výpovede banky nastáva okamžite, bez výpovednej lehoty, dňom jej doručenia

klientovi. Odstúpením od zmluvy o úvere nezaniká záväzok klienta splatiť pohľadávku banky, vrátane
jej príslušenstva. Odstúpením od zmluvy o úvere, nezanikajú ani zabezpečovacie zmluvy, uzatvorené
medzi bankou a klientom, resp. treťou osobou.

Podľa výpisu z úveru č. XXXXXXXXXX, ktorý Slovenská sporiteľňa a.s. viedla na žalovaného, žalovaný
uhradil Slovenskej sporiteľni splátky vo výške 148,40 eur a to dňa 21.2.2007 vo výške 48,40 eur,

dňa 4.4.2007 vo výške 48,53 eur, dňa 27.4.2007 vo výške 48,53 eur a dňa 21.6.2007 vo výške 2,81
eur. Uvedená skutočnosť medzi sporovými stranami nebola sporná. Celkove podľa uvedeného výpisu
z úveru, žalovaný uhradil Slovenskej sporiteľni a.s. do 21.6.2007 sumu 148,40 eur. Zároveň podľa
uvedeného výpisu z úveru Slovenská sporiteľňa a.s. do dňa 21.12.2010 účtovala žalovanému úrok v
celkovej výške 1 841,87 eur, úrok z omeškania vo výške 464,85 eur, poplatky za správu úveru 93,58 eur

a tiež poplatky za prvé resp. ďalšie upomienky vo výške 23,24 eur.

Dňa 21.12.2010 uzavrela Slovenská sporiteľňa a.s. ako postupca zmluvu o postúpení pohľadávok
č. XXXX/XXXX/CE so žalobcom ako postupníkom, predmetom ktorej bola aj pohľadávka Slovenskej
sporiteľne a.s. voči žalovanému, ktorá podľa prílohy uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávok,
predstavovala zostatok vo výške 5 499,94 eur, z ktorého istinu tvorila suma 5 035,09 eur a úroky z

omeškania suma 464,85 eur. Ďalšie príslušenstvo pohľadávky v podobe riadnych úrokov, poplatkov,
nákladovatzv.ostatnéhopríslušenstva,vrámciuvedenéhovyčíslenianebolivyúčtované,atedacelkové
príslušenstvo pohľadávky tvorilo len už spomenutý úrok z omeškania vo výške 485,85 eur.

Slovenská sporiteľňa, a.s. prípisom zo dňa 28.12.2010 vedeným pod zn. 0292/3628/10 oznámila
žalovanému, že z jej strany došlo na základe zmluvy o postúpení pohľadávok k postúpeniu pohľadávky

vo výške 5 499,94 eur s príslušenstvom v prospech žalobcu. Zároveň ho vyzvala, aby od okamihu
doručenia tohto oznámenia uskutočňoval úhrady výlučne plnením v prospech účtu žalobcu, ktorý
bol v tomto písomnom oznámení presne označený. Oznámenie žalovaný prevzal dňa 17.2.2011, čo
potvrdzuje aj doručenka do vlastných rúk podpísaná žalovaným. Žalobca dňa 1.1.2011 udelil písomné
plnomocenstvo obchodnej spoločnosti Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Košická č. 56, 821 08 Bratislava,

na základe ktorého splnomocnil uvedenú spoločnosť zastupovať žalobcu vo všetkých právnych veciach
súvisiacich s uplatnením a vymáhaním pohľadávok (vrátane práv spojených s realizáciou všetkýchzabezpečovacích inštitútov) žalobcu, ktoré uvedenej spoločnosti boli zverené na mandátnu činnosť
mandátnou zmluvou zo dňa 1.1.2011 uzatvorenou medzi žalobcom ako splnomocniteľom a obchodnou
spoločnosťou Platiť sa oplatí, s.r.o. ako splnomocnencom. Podľa tohto splnomocnenia uvedená

obchodná spoločnosť bola tiež splnomocnená aj na všetky úkony v mene žalobcu pri mimosúdnom
vymáhaní predmetných pohľadávok, a to najmä, aby zasielala dlžníkom a ostatným zaviazaným osobám
upomienky, výzvy na úhradu a akékoľvek iné obdobné písomnosti, aby kontaktovala dlžníkov a ostatné
zaviazané osoby, akoukoľvek formou a aby uzavierala so zaviazanými osobami splátkové kalendáre
a iné dohody o vyporiadaní záväzkov, ako aj vydávala potvrdenia o zániku záväzkov a so súhlasom

žalobcu postupovala pohľadávky.

Prípisom zo dňa 17.2.2011 vedeným pod zn. 014086-10/01A obchodná spoločnosť Platiť sa oplatí, s.r.o.
zaslala žalovanému výzvu na zaplatenie sumy 5 654,63,-- Eur, kedy zároveň žalovanému oznámila,
že dlžná suma vznikla z titulu nezaplatenia úveru č. XXXXXXXXXX a jej výška je vyčíslená ku dňu
17.2.2011. Tiež mu oznámila, že nakoľko sa dostal do omeškania s plnením vyššie uvedeného záväzku,
odstúpil veriteľ podľa § 506 Obchodného zákonníka od zmluvy o úvere, čím sa záväzok žalovaného stal

splatným v celom rozsahu spolu s príslušenstvom. Žalobca nepreukázal, kedy bola žalovanému výzva
doručená, avšak žalovaný na pojednávaní dňa 27.3.2014 potvrdil doručenie výzvy žalobcom.

Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,
v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len

zákon č. 258/2001 Z.z.), na účely tohto zákona sa spotrebiteľským úverom rozumie dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky
alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b. / zák. č. 258/2001 Z.z, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa

zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa§3ods.2zák.č.258/2001Z.z,spotrebiteľomjefyzickáosoba,ktorejbolposkytnutýspotrebiteľský
úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 24a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.1.2000 do
1.7.2007, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného
zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých

prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v zmysle zákona č. 568/2007
Z.z. účinnom od 1.1.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v zmysle zákona č. 568/2007

Z.z. účinnom od 1.1.2008, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v zmysle zákona č. 568/2007 Z.z.
účinnom od 1.1.2008, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v zmysle zákona č. 568/2007 Z.z.
účinnom od 1.1.2008 a v zmysle zákona č. 379/2008 Z.z. účinnom od 1.11.2008, spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 879j Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z.z. účinného od 1.1.2008,
ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto

právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa
doterajších predpisov.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona alebo jej
jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až 272, § 273 ods. 1,

§ 276 až 289, § 301, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313, § 321 ods. 4, 324, 341,
365, 370, 371, 376, 382, 384, 386 až 408, 408a, 444, 458, 459, 477, 478, § 479 ods. 2, § 480, 481, §
483 ods. 3, § 488, 493, 499, § 509 ods. 1, § 592, 597, § 655 ods. 1, § 655a, § 660 ods. 2 až 4, § 668
ods. 3, § 668a, 669, 669a, 672a, 675, § 676 ods. 1 a 711, 720, 725, 729 a 743.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d./ Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia

zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu
účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§
497),zmluvyokontrolnejčinnosti(§591),zasielateľskejzmluvy(§601),zmluvyoprevádzkedopravného
prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy
o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o

vkladovom účte (§ 716).

Podľa§497Obchodnéhozákonníkavzneníplatnomaúčinnomvčaseuzatvoreniazmluvyosplátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa§499Obchodnéhozákonníkavzneníplatnomaúčinnomvčaseuzatvoreniazmluvyosplátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky
možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy
o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný

platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo
na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za
úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úrokyvyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o

splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú
v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa§506Obchodnéhozákonníkavzneníplatnomaúčinnomvčaseuzatvoreniazmluvyosplátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky
po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil
dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v zmysle zákona č. 379/2008 Z.z.
účinnomod1.11.2008,akideoplneniezospotrebiteľskejzmluvy,ktorésamávykonaťvsplátkach,môže
dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak

nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o
splátkovomúvereč.XXXXXXXXXX,právosapremlčíuplynutímpremlčacejdobyustanovenejzákonom.

Podľa § 387 ods. 2 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy
o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s

výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

Podľa § 387 ods. 2 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, pri právach uskutočniť právny úkon plynie premlčacia doba odo
dňa, keď sa právny úkon mohol urobiť, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone

ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 100 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných
knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

Podľa§457Občianskehozákonníka,akjezmluvaneplatnáaleboakbolazrušená,jekaždýzúčastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný

plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo

a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 529 ods. 1 Občianskeho zákonníka, námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť v
čase postúpenia, mu zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky.

Podľa § 529 ods. 2 Občianskeho zákonníka , dlžník môže použiť na započítanie voči postupníkovi aj
svoje na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré mal voči postupcovi v čase, keď mu bolo oznámené

alebo preukázané postúpenie pohľadávky ( § 526), ak ich oznámil bez zbytočného odkladu postupníkovi.
Toto právo má dlžník aj v prípade, že jeho pohľadávky v čase oznámenia alebo preukázania postúpenia
neboli ešte splatné.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom v čase omeškania žalovaných s
vrátením plnenia žalobcovi, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,

je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania
neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak
záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania
najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase omeškania žalovaných s

vrátením plnenia žalobcovi, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1, 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase omeškania
žalovaných s vrátením plnenia žalobcovi, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.z. o
zavedenímenyeurovSlovenskejrepublikeaozmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníneskorších
predpisov.) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania
zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška
úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

Ku dňu omeškania žalovaného s vrátením plnenia žalobcovi, t.j. k 19.3.2011 bola základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky, ktorú Európska centrálna banka stanovuje a zverejňuje pre hlavné
refinančné obchody vykonávané Eurosystémom v rámci Európskeho systému centrálnych bánk, vo

výške 1% ročne.V priebehu konania pred pojednávaním dňa 27.3.2014 žalobca zaslal súdu písomné podanie, z ktorého
vyplýva, že v dôsledku odstúpenia od zmluvy sa domáha zaplatenia istiny 5 241,44 eur, ktorá pozostáva
z nesplatenej časti úveru 3 071,41 eur, úrokov v sume 1 841,87 eur a úrokov z omeškania v sume 328,16

eur, spolu s úrokom 12 % z istiny 3 071,41 eur od 22.12.2010 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo
výške 9 % zo sumy 4 913,28 eur od 22.12.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania, pričom úroky z
úveru žiadal priznať podľa § 502 Obchodného zákonníka tvrdiac, že má právo na vrátenie istiny úveru
spolu s uplatneným úrokom vo výške 12 % od poskytnutia úveru až po jeho zaplatenie. Poukázal na
uznesenia Najvyššieho súdu SR č.k. 4Obo 159/2003. V prevyšujúcej časti zobral čiastočne žalobný

návrh späť.

Vzhľadomnapôvodnýpetitžalobnéhonávrhusúdkonanievzmysle§96ods.1-3Občianskehosúdneho
poriadku čo do istiny 285,50 eur (pôvodne žalovaných 5 499,94 eur -5 241,44 eur),čo do úroku 12 % z
istiny 1 963,35 (rozdiel 5 035,09 eur - 3 071,74 eur), čo do úroku z omeškania 9 % zo sumy 121,81 eur
(rozdiel 5 035,09 eur - 49 13,28 eur) čiastočne zastavil. Súhlas žalovaného s čiastočným zastavením
konania nebol potrebný, keďže k čiastočnému späťvzatiu návrhu došlo pred prvým pojednávaním.

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je odôvodnený v plnom rozsahu.

Podľa názoru súdu nebolo pochyb, že vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými,
do ktorého následne na základe zmluvy o postúpení pohľadávky vstúpil žalobca, bol vzťahom
spotrebiteľsko-právnym. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský úver v zmysle
zákona č. 258/2001 Z.z. a nebolo preukázané v konaní, že by žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere na

výkon svojho zamestnania, povolania alebo podnikania, (§ 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z.) resp. že
by pri uzatváraní tejto úverovej zmluvy a jej plnení konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v
zmysle zákona č. 568/2007 Z.z. a zák.č. 379/2008 Z.z.).

Zároveň však súd nemal pochýb, že predmetná zmluva o úvere je absolútnym obchodom, ktorý sa podľa

§ 261 ods. 3 v spojení s 263 ods. 1 Obchodného zákonníka na základe kogentnej normy riadi právnou
úpravouObchodnéhozákonníka,avšak smožnosťouurčitýchodchýloktam,kdetozákonpripúšťaakde
je to pre spotrebiteľa výhodnejšie. Na rozdiel od zmlúv napr. s mobilnými operátormi si tu teda zmluvné
strany sami nedojednávajú režim Obchodného zákonníka priamo v zmluve, ale je im daný zákonom,
preto tu nie je možné pripustiť argument žalovaných že aplikácia Obchodného zákonníka na daná vzťah

jeapriorivylúčená.Vylúčenésúlentiemožnédojednaniamedzizmluvnýmistranami,votázkachktorých
Obchodný zákonník má len dispozitívna ustanovenia a tak ponecháva na zmluvnej voľnosti účastníkov
zmluvy, ako si svoje vzťahy upravia a pri dojednaniach ktorých by sa prípadne nerešpektovala kogentná
spotrebiteľsko-právna úprava. Na druhej strane spotrebiteľsko-právnu úpravu je treba aj vo vzťahu k
obchodnoprávnej úprave považovať za vzťah špeciálnej právnej úpravy voči všeobecnej právnej úprave

a teda z hľadiska výkladu aplikácie právnych noriem na uvedené vzťahy uplatniť zásadu „Lex posterior
specialis

derogat legi priori generali“, teda neskorší špeciálny zákon ruší skorší generálny zákon.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v zmysle zákona č. 568/2007
Z.z. účinnom od 1.1.2008, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. I keď ide o právnu úpravu ktorá vstúpila
v platnosť a účinnosť až po uzavretí zmluvy o splátkovom úvere s prihliadnutím na ustanovenie §
879j Občianskeho zákonníka sa uplatní aj na všetky nároky, ktoré z tejto zmluvy vznikli po 1.1.2008,

kedy vstúpila v účinnosť vyššie spomenutá novela Občianskeho zákonníka. Je nepochybné, že nárok z
odstúpenia od zmluvy, ktorý si uplatnil žalobca voči žalovanému mu vznikol až po tomto dátume.V danom prípade nebolo medzi účastníkmi sporné že prípis zo dňa 17.2.2011 vedený pod zn.
014086-10/01A, ktorý žalobca prostredníctvom obchodnej spoločnosti Platiť sa oplatí, s.r.o. adresoval
žalovanému a ktorý označil ako „Výzva na zaplatenie“, bol z hľadiska svojho obsahu zároveň aj

odstúpením od zmluvy. V zmysle tohto prípisu totiž žalobca cestou uvedenej spoločnosti oznámil
žalovanému, že odstupuje od zmluvy o úvere, ktorú špecifikoval ako zmluvu týkajúcu sa úveru č.
XXXXXXXXXX, a to z dôvodu omeškania žalovaného s plnením záväzku, odvolávajúc sa na § 506
Obchodného zákonníka. Podľa citovaného ustanovenia Obchodného zákonníka žalobcovi toto právo
vzniklo momentom, kedy sa žalovaný ocitol v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej

splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Z hľadiska dôvodnosti uplatnenia tohto nároku bolo zrejmé, že
žalobca si uplatnil dôvody odstúpenia predvídané zákonnom a síce omeškanie žalovaného s vrátením
viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, ktoré ako dôvody pre
odstúpenie v čase ich uplatnenia inak predvídal aj § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka v znení zákona
č. 379/2008 Z.z. účinného od 1.11.2008.

Podľa § 48 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v

inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku
zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. V zmysle tohto
zákonného ustanovenia sa teda zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc, § 48 ods. 2) a
tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a
povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si

majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 Občianskeho zákonníka). Táto úprava je odlišná od
úpravy právnych účinkov odstúpenia obsiahnutej v § 506 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorej je
veriteľ oprávnený po odstúpení od úverovej zmluvy požadovať od dlžníka vrátiť dlžnú sumu s úrokmi.
Ako však už bolo vyššie uvedené pri posudzovaní týchto dvoch úprav z hľadiska ochrany spotrebiteľa v
zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka je namieste použiť tú, ktorá je pre spotrebiteľa výhodnejšia,

teda občianskoprávnu.

V tejto súvislosti súd poznamenáva, že žalobca sa použitím tejto právnej úpravy o odstúpení od
zmluvy podľa predpisov občianskeho práva nedostáva do nevýhodnejšieho postavenia a ani to nie je
v rozpore s princípom právnej istoty. Bolo to totiž žalobca, ktorý sa dobrovoľne rozhodol využiť inštitút
odstúpenia od úverovej zmluvy, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne

nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď, strata výhody splátok ), ktoré mimochodom
sporové strany mali aj zakomponované v ustanoveniach zmluvy o úvere, resp. na ňu nadväzujúcich
všeobecných zmluvných podmienkach. Je možné tiež konštatovať , že sú to práve spotrebitelia, ktorí
môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci štandardnej typovej zmluvy ich
nezaväzujú, pokiaľ sú vo svojich dôsledkoch nevýhodnejšie oproti právnej úprave podľa Občianskeho

zákonníka a tiež že právne inštitúty, ktoré sa v ich zmluvných vzťahoch uplatnia, budú vychádzať zo
sprísňujúcej spotrebiteľsko-právnej úpravy, ktoré je obsiahnutá predovšetkým v Občianskom zákonníku
(princíp právnej istoty, dôvery v objektívne právo). Ide o akúsi jednostrannú kogentnosť ustanovení
Občianskeho zákonníka v záujme vyššej ochrany pri štandardných typových zmluvách.

Vzhľadom na vyššie uvedené bol preto súd toho názoru, že ak žalobcovi vo vzťahu k žalovanému vznikli

nejaké nároky z titulu odstúpenia od zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, boli to práve len
nároky podľa § 457 Občianskeho zákonníka a síce nároky z bezdôvodného obohatenia pozostávajúce z
plnení, ktoré žalovanému boli právnym predchodcom žalobcu skutočne poskytnuté po zohľadnení tých
plnení, ktoré žalovaný žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi už poskytol. Podľa výpisu z úveru č.
XXXXXXXXXX, žalovanému bola dňa 15.1.2007 prevedená suma 95 060,-- Sk (3 155,41-- eur), pričom

čiastka 1 940,-- Sk (64,39 eur) ako zvyšok do vzájomne dohodnutej sumy úveru v rozsahu 97 000,--
Sk (3 219,81 eur) bola žalovanému hneď stiahnutá na úhradu spracovateľského poplatku. Teda reálne
bolo žalovanému vyplatených len 95 060,-- Sk (3155,41,-- eur). Zároveň z uvedeného výpisu z úveru
vyplynulo, že žalovaný od poskytnutia uvedenej sumy až do dňa 21.6.2007, kedy Slovenskej sporiteľni
a.s. naposledy uhradil splátku vo výške 2,81 eur), celkove uhradil Slovenskej sporiteľni a.s. sumu 148,40

eur. Vzhľadom na uvedené preto žalobcovi vznikol len nárok na zaplatenie istiny vo výške 3 007,01
eur (t.j. 3155,41 eur - 148,40 eur) a čo do zostávajúcej časti istiny, ktorú predstavovali úroky, poplatky
z omeškania, poplatky za vedenie úveru, ako aj suma poskytnutých úverových prostriedkov, ktoré súd
považoval za uhradené v rámci plnenia, ktoré žalovaný doteraz poskytol právnemu predchodcovi vuhradenej sume 148, 40 eur, preto súd žalobu čiastočne zamietol i vo vzťahu úroku z úveru vo výške 12
%, keďže tento právny vzťah sa riadil ustanoveniami občianskeho zákonníka upravujúcich bezdôvodné
obohatenie.

Zo strany žalovaného v tomto konaní bola vznesená námietka premlčania, ktorá smerovala jednak
voči pôvodnému peňažnému plneniu vyplývajúcemu zo zmluvy o úvere, teda úverovým splátkam a
neskôr aj voči peňažným nárokom, ktoré mali vyplynúť v dôsledku odstúpenia od zmluvy. Žalovaný však
nevzniesolnámietkupremlčaniavočisamotnémuuplatnenémunárokužalobcunaodstúpenieodzmluvy
o splátkovom úvere. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že premlčanie je uplynutie času stanoveného

v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by bolo právo vykonané, v dôsledku čoho
povinnýsubjektmôževzniesťnámietkupremlčania.Námietkapremlčaniamázanásledok,žepremlčané
právo nemožno oprávnenému priznať. Premlčujú sa zásadne všetky majetkové práva pričom nie
je rozhodujúce, či tieto práva sú obsahovou súčasťou majetko-právnych alebo osobnomajetkových
vzťahov.Kmajetkovýmvzťahom,právazktorýchsapremlčujú,nepatrialenpohľadávkyztýchtovzťahov
vznikajúce, ale aj práva s týmito vzťahmi úzko súvisiace, akými sú práva vzniknuté z porušenia právnej

(zmluvnej) povinnosti, zo zodpovednosti za vady, z omeškania dlžníka a pod. Právo podliehajúce režimu
premlčania je aj odstúpenie od zmluvy, vyplývajúce zo zákona alebo z dohody účastníkov. Tento záver
vyplýva z povahy tohto práva. Opačné stanovisko by totiž viedlo k spoločensky neúnosným situáciám,
že odstúpiť od zmluvy a domáhať sa vrátenia poskytnutého plnenia z takto zrušenej zmluvy by bolo
možné bez akéhokoľvek časového obmedzenia. Je teda zrejmé, že aj samotné právo na odstúpenie

od zmluvy o úvere či už vyplývajúce zo zákona (či už § 506 Obchodného zákonníka alebo § 48
Občianskeho zákonníka) alebo z dohody účastníkov podlieha premlčaniu. Pokiaľ sa však príslušná
strana tohto premlčania nedomáha, súd na to nemôže prihliadať. Toto právo na odstúpenie od zmluvy
podlieha premlčaniu ako v obchodno-záväzkových, tak aj v občianskoprávnych vzťahoch. (viď rozsudok
NajvyššiehosúduSRsp.zn.1Cdo42/94 zo7.6.1994).Keďžežalovaný,resp.vedľajšíúčastníknámietku

premlčania voči tomuto žalobcom uplatnenému právu na odstúpenie od zmluvy o splátkovom úvere
nevzniesol, súd musel prihliadať na uvedené odstúpenie a následne aj na právne účinky, ktoré so sebou
prináša.

Vzhľadom na uvedenú skutočnosť preto nemohol prihliadnuť na vznesenú námietku žalovaného na
premlčanie jednotlivých splátok úveru, keďže odstúpením od zmluvy sa menil charakter plnenia, ktoré

si mali sporové strany vzájomne vydať a síce, že si mali vydať bezdôvodné obohatenie.

Zároveň však nemohlo dôjsť ani k premlčaniu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu
odstúpenia od zmluvy, keďže šlo o nárok, ktorý vznikol v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka
ako následok právneho dôvodu, ktorý až dodatočne odpadol. V danom prípade teda ako objektívna tak
aj subjektívna premlčacia lehota mohla začať plynúť najskôr až po doručení odstúpenia žalobcu od

zmluvy o splátkovom úvere číslo XXXXXXXXXX žalovanému a v žiadnom prípade nie skôr. Z hľadiska
začiatku plynutia objektívnej premlčacej lehoty podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka je v prípade
odstúpenia od zmluvy významnou okolnosťou, kedy žalobca od uzatvorenej zmluvy odstúpil, nakoľko k
tomuto dátumu sa viaže vznik bezdôvodného obohatenia. Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej
premlčacejlehotypodľa§107ods.1Občianskehozákonníkajezaserozhodnýdeň,kedysaoprávnenýv

konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia
a tiež o tom, kto uvedené bezdôvodné obohatenie získal. V danom prípade je teda pre začiatok plynutia
subjektívnej premlčacej lehoty rozhodujúci okamih, kedy sa žalovaný dozvedel o tom, že žalobca od
zmluvy o spotrebnom úvere odstúpil, pretože len tento právny úkon môže vyvolať následky v podobe
vzniku nárokov plynúcich z bezdôvodného obohatenia. Súd preto námietky žalovaného o premlčaní

žalobcom uplatneného nároku neakceptoval.

Pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania, ten súd priznal žalobcovi od 19.3.2011. Bol toho názoru, že
až od tohto dátumu sa žalovaný dostal do omeškania s vrátením bezdôvodného obohatenia. Súd pri
určení tohto dátumu ako dátumu na uplatnenie nároku na úroky z omeškania vychádzal z toho, že prípis
žalobcu označený ako „výzva na zaplatenie“ zo dňa 17.2.2011, ktorý bol zároveň odstúpením od zmluvy

o poskytnutí spotrebného úveru, bol žalobcom cestou poverenej spoločnosti daný na prepravu až dňa
28.2.2011, čo vyplynulo z poštovej knihy, ktorú žalobca súdu predložil. Podľa výpovede žalovaného napojednávaní dňa 6.5.2013, uvedený prípis mu bol doručený a to najskôr 18. dňom od dania na prepravu.
Súd teda bol toho názoru, že uvedená zásielka žalovanému mohla byť takto najskôr doručená až
18.3.2011,tedauplynutím18dníododovzdaniazásielkynaprepravuatedanajskôrdňomnasledujúcim,

t.j. dňom 19.3.2011 mohol sa žalovaný dostať do omeškania so svojou povinnosťou vrátiť bezdôvodné
obohatenie žalobcovi.

Žalovaný v rámci svojej výpovede navrhol, aby súd následne umožnil mu splácať prípadný priznaný
nárok v mesačných splátkach, a to v rovnakej výške v akej mal pôvodne realizovať splátky v zmysle
zmluvy o splátkovom úvere. Následne navrhoval splátky po 80,- eur mesačne.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. povinnosť uloženú rozsudkom je potrebné splniť do troch dní od právoplatnosti

rozsudku, súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach,
ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za
následok zročnosť celého plnenia.

Po preskúmaní osobných, majetkových pomerov žalovaného súd povolil splácať plnenie žalobcovi v
mesačných splátkach po 80,-- eur. Žalovaný je živnostník a podľa daňového priznania za rok 2013

je v strate a daňová povinnosť mu nevznikla. Príjem manželky je cca 800,-- eur a táto pracuje ako
opatrovateľka v Rakúsku. Je invalidná dôchodkyňa s problémami pohybového aparátu a je odkázaná na
pravidelné užívanie liekov, na ktoré dopláca cca 30,- eur. Rodina býva v 3-izbovom byte s mesačnými
nákladmi 160,-- eur. Žalovaný s manželkou majú vyživovaciu povinnosť k mal. U. G.. X.X.XXXX. Ich
súčasná finančná situácia je taká, že voči obom manželom je vedené exekučné konanie, pričom

exekučným titulom je rozsudok tunajšieho súdu sp.zn. 16C/40/2012, kde bolo priznané peňažné plnenie
žalobcovi a neboli povolené splátky. Súd má za to, že povolením splátok sa žalovaný vyhne ďalšej
exekúcii a žalobca má zaručené pravidelné splácanie priznaného peňažného plnenia.

Žalovaný sa protižalobou domáhal určenia, že poplatok za vedenie účtu 60,-- Sk mesačne je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Tento protinávrh zobral späť a súd v zmysle § 96 ods. 1-3 O.s.p.

konanieoprotinávrhužalovanéhozastavil.Súhlasžalobcunazastaveniekonanianebolpotrebný,keďže
k späťvzatiu protinávrhu došlo pred prvým pojednávaním.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania
nepriznal, keďže pomer úspechu žalobcu a žalovaného bol v zásade rovnaký. Žalobca bol v konaní
úspešný na 57 % a žalovaný na 43 %, všetko po čiastočnom späťvzatí žalobného návrhu.

Navrhovateľ má právo na vrátenie súdneho poplatku 10,40 eur v zmysle § 11 ods. 3,4 zákona o súdnych
poplatkoch v platnom znení a po čiastočnom späťvzatí návrhu čo do istiny 285,50 eur sa mu vracia 10,40
eur s tým, že nevrátená časť poplatku 6,70 eur ostáva príjmom štátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na

Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a
dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.