Rozhodnutie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/262/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3613208000
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3613208000.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická
7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, proti odporkyni: W. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. č. XXX, za
účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,
so sídlom Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpený: JUDr. Andrej Cifra, advokát so sídlom J.
Kráľa č. 5/A, Lučenec, o zaplatenie 3.056,48 Eur s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka

na strane odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske č.k. 20Ro/465/2013 - 50 zo dňa 07.
januára 2014, jednohlasne, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti m e n í tak, že p r i p
ú š ť a vstup Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, Prešov, IČO:
42 176 778, do konania ako vedľajšieho účastníka na stranu odporkyne.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nepripustil vstup Združenia na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, so sídlom Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, ako aj Občianskeho združenia slovenských
spotrebiteľov AZ, so sídlom Petrovská 10, Skalica, IČO: 42 264 154, do konania ako vedľajších
účastníkov na stranu odporkyne. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil poukázaním na ust. § 93
ods. 2 až 4 O.s.p., ust. § 3 ods. 4 a § 25 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, keď
konštatoval, že súd v zásade o prípustnosti vedľajšieho účastníctva nerozhoduje, rozhoduje len v tom

prípade, ak vedľajšie účastníctvo urobí sporným niektorý z účastníkov konania. V posudzovanej právnej
veci urobil vedľajšie účastníctvo sporným navrhovateľ, preto musel o prípustnosti alebo neprípustnosti
vedľajšieho účastníctva rozhodnúť uznesením. Vedľajšieho účastníka vymedzil ako osobou, ktorá sa
konania zúčastňuje popri účastníkovi na jednej z procesných strán. Ide o osobu, ktorá má záujem
na výsledku konania, pretože výsledok konania ovplyvní jej právne postavenie, alebo o osobu, ktorej
predmetom činnosti je ochrana práv (ochrana spotrebiteľa). Procesné postavenie vedľajšieho účastníka

je závislé od procesného postavenia účastníka konania, na strane ktorého v konaní vystupuje. Vedľajší
účastník síce v konaní koná sám a vo svojom mene, avšak nemôže mať viac práv ako má hlavný
účastník konania, v prospech ktorého v konaní intervenuje. Vyplýva to z ustanovenia § 93 ods. 4
Občianskeho súdneho poriadku - má rovnaké práva a povinnosti ako účastník. To znamená, že nemôže
mať ani viac práv, ani menej práv ako (hlavný) účastník. V posudzovanej veci dospel k záveru, že účasť
oboch vedľajších účastníkov v konaní nie je prípustná, hoci z iných dôvodov, ako uvádzal navrhovateľ.

Vedľajšie účastníctvo je prípustné v zásade v každom konaní okrem konania o rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je (§ 93 ods. 1 O.s.p.). Zdôraznil však, že
vedľajšie účastníctvo nie je možné pripustiť proti vôli hlavného účastníka, v prospech ktorého má
vedľajší účastník v konaní intervenovať. Vychádzal pritom z právneho názoru Najvyššieho súdu SR
vysloveného v uznesení zo dňa 5. februára 2013, sp. zn. 3 Cdo 188/2012, podľa ktorého povahe a
účelu občianskeho súdneho sporového konania by sa jednoznačne priečil vstup vedľajšieho účastníka

do konania na strane účastníka konania, ktorý by bol tomuto účastníkovi nanútený. V zmysle vyššie
uvedeného zodpovedá zákonu procesný postup súdu, v rámci ktorého oznámi účastníkom konania, žeurčitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník a vyzve ich, aby sa k tomuto vstupu vyjadrili.
Súdom vyzvaní účastníci môžu vyjadriť svoje nesúhlasné stanovisko so vstupom vedľajšieho účastníka
do konania. Rešpektujúc uvedený právny názor vyzval odporkyňu, aby sa vyjadrila k vstupu vedľajších

účastníkov do konania. Odporkyňa v súdom určenej lehote na výzvu nereagovala a súhlas so vstupom
vedľajších účastníkov do konania neudelila. Vzhľadom k uvedenému mal za to, že nemôže konať s
vedľajším účastníkom bez výslovného súhlasu účastníka, ktorého v konaní podporuje. Z procesnej
nečinnosti odporkyne vyvodil, že s účasťou vedľajších účastníkov v konaní na svoju pomoc a podporu
nesúhlasí. V závere zhrnul, že zmysel vedľajšieho účastníctva v konaní sa nemôže naplniť. Poukázal

na skutočnosť, že súd nemôže účastníkom nanútiť účasť vedľajšieho účastníka v konaní a keďže sa
odporkyňa, na strane ktorej mali vedľajší účastníci v konaní vystupovať, k ich účasti nevyjadrila, hoci sa
vyjadriť mohla a súd prvého stupňa ju na také vyjadrenie vyzval, dospel k záveru, že nie je jej vôľou, aby
ju v konaní podporovali vedľajší účastníci. Preto nemohol pokračovať v konaní s vedľajšími účastníkmi
a na námietku navrhovateľa vedľajšie účastníctvo v konaní vo vzťahu k obom vedľajším účastníkom
nepripustil.

Proti tomuto uzneseniu podalo v zákonnej lehote odvolanie Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS (ďalej len Združenie) ako vedľajší účastník na strane odporkyne prostredníctvom svojho
právneho zástupcu, ktorý navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť. Mal za to, že pre
vstup vedľajšieho účastníka do konania sa nevyžaduje súhlas odporcu, keďže podmienka súhlasu
podporovaného účastníka pre vstup vedľajšieho účastníka do konania nevyplýva zo žiadneho právneho

predpisu. V danej súvislosti zdôraznil, že vstup spotrebiteľského združenia do konania zákon v ust. §
93 ods. 2 O.s.p. priamo predpokladá. Ďalej konštatoval, že Združenie ako právnická osoba zameraná
na ochranu spotrebiteľa do predmetného spotrebiteľského sporu legitímne vstúpilo v súlade s ust. §
93 ods. 2 O.s.p. z vlastného podnetu. Takto zvolený procesný postup považoval za rovnocenný so
vstupom do konania na základe výzvy niektorého z účastníkov urobenej prostredníctvo súdu, ktorý

zároveň nepredpokladá súhlas spotrebiteľa so vstupom vedľajšieho účastníka do konania. Procesný
kódex podľa jeho názoru prezumuje súhlas hlavných účastníkov s vedľajším účastníctvom, pretože
relevantným úkonom hlavného účastníka je iba vyslovenie jeho nesúhlasu s vedľajšom intervenciou.
PoukazujúcnauznesenieNajvyššiehosúduSRsp.zn.3Cdo188/2012zodňa05.februára2013dôvodil,
že ak súd poučí hlavných účastníkov, že do konania vstúpil vedľajší účastník a majú právo vyjadriť svoj

nesúhlas s jeho vstupom, nie je možné za takýto nesúhlas považovať skutočnosť, že účastník sa v
súdom určenej lehote nevyjadrí, že so vstupom vedľajšieho účastníka do konania nesúhlasí. Na podporu
svojej argumentácie ohľadom oprávnenia vstúpiť do skráteného konania podať odpor proti platobnému
rozkazu ďalej spomenul uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 12Co/25/2013 zo dňa 07.
mája 2013, uznesenie Krajského súdu v Nitre č.k. 25Co/377/2013 zo dňa 29. novembra 2013, uznesenie

Krajského súdu v Žiline č.k. 9Co/469/2013 zo dňa 31. októbra 2013 a uznesenie Krajského súdu v
Trenčíne č.k. 6Co/692/2013 zo dňa 28. októbra 2013. Na záver považoval za potrebné zdôrazniť, že
prípadná nečinnosť odporcu nemôže byť v žiadnom prípade posudzovaná za konkludentný nesúhlas s
účasťou vedľajšieho účastníka v konaní, ale je iba prejavom rezignácie neinformovaného spotrebiteľa.
Nesprávny procesný postup súdu prvého stupňa podľa jeho názoru znemožňuje realizáciu procesných

práv vedľajšieho účastníka, ktoré sú mu priznané v občianskom súdnom konaní, čím bola vedľajšiemu
účastníkovi v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. odňatá možnosť konať pred súdom.

K odvolaniu vedľajšieho účastníka sa vyjadril navrhovateľ, ktorý s ním v celom rozsahu nesúhlasil a
zotrval na obsahu svojej vznesenej námietky neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania na
stranu odporkyne. V prvom rade poukázal na rozpor medzi konaním vedľajšieho účastníka a obsahom

uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 188/2012 zo dňa 05. februára 2013, na ktoré sa sám
odvoláva. Vychádzal z toho, že vedľajší účastník nezastupuje záujmy spotrebiteľa v dobrej viere, teda
záujmy spotrebiteľa zastupuje iba zdanlivo. Za ďalší dôkaz o tom, že vedľajší účastník prostredníctvom
jednotného formulárového tlačiva vstupuje do konania, ale rovnakým postupom podáva aj odvolania
v prípade ak mu vstup náhodou nie je povolený, považoval skutočnosť, že v odvolaní nie je uvedené

obchodné meno navrhovateľa, ale inej spoločnosti, voči ktorej pravdepodobne rovnako formulárovo
odvolanie už podával. V danej súvislosti považoval zároveň obsah odvolania vedľajšieho účastníka
za zavádzajúci, keďže nie je inkasnou spoločnosťou, ako to uvádza vedľajší účastník. Vychádzajúc z
uvedeného zhrnul, že vedľajší účastník na strane odporkyne žiadny relevantným spôsobom nepreukázal
skutočný záujem na ochrane práv odporcu a odporca neprejavil vôľu ani súhlas s vystupovaním

vedľajšieho účastníka na jeho strane.Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 v spojení s ust. § 214
ods. 4 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné zmeniť podľa
ust. § 220 O.s.p.. O odvolaní vedľajšieho účastníka rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho

súdu v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p..

Odvolaním vedľajšieho účastníka bolo napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa iba vo výroku
o neprípustnosti jeho vedľajšieho účastníctva v konaní, preto odvolací súd preskúmaval iba túto
odvolaním napadnutú časť rozhodnutia a uznesenie súdu prvého stupňa vo zvyšnej časti (vo výroku
o neprípustnosti vedľajšieho účastníctva Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ) ostalo
právoplatné a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. do konania vstúpi buď z vlastného podnetu, alebo na výzvu niektorého z
účastníkov, urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na
návrh.

Vstup právnickej osoby, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu ako
vedľajšieho účastníka, výslovne umožňuje ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p.. Zákon s účinnosťou od
15. októbra 2008 totiž zaviedol skupinu subjektov, ktoré môžu vystupovať ako vedľajší účastníci v
konaní, pričom u týchto účastníkov, na rozdiel od vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 1 O.s.p.,
sa hmotnoprávny záujem na výsledku konania neskúma. Legitimáciu na vstup vedľajšieho účastníka

do konania dáva samotný zákon, keď ako vedľajší účastník vystupuje právnická osoba. Pôjde najmä
o prípady sporov týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, keď na strane spotrebiteľa môže vystupovať
právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľských práv podľa zákona č. 505/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Do konania môže v zmysle ust. § 93 ods. 3 O.s.p. vstúpiť buď z vlastného
podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov, urobenú prostredníctvom súdu.

V preskúmavanej veci súd prvého stupňa postupoval správne, keď s prihliadnutím na námietku
navrhovateľa rozhodoval o prípustnosti vstupu vedľajších účastníkov do konania. Rovnako pritom
vychádzal zo správneho predpokladu, že vedľajšie účastníctvo nie je možné pripustiť proti vôli hlavného
účastníka, v prospech ktorého má vedľajší účastník intervenovať, a preto v súlade s príslušnou
procesnoprávnou úpravou vyzval odporkyňu, aby sa k tejto skutočnosti vyjadrila. Nemožno sa ale

stotožniť s jeho následným právnym posúdením procesnej pasivity odporkyne, z ktorej vyvodil záver o
jej konkludentnom nesúhlase so vstupom vedľajších účastníkov do konania. Nesúhlas v tomto prípade
musí byť totiž výslovne vyjadrený účastníkom konania, k čomu v prebiehajúcom konaní podľa obsahu
spisu nedošlo, hoci odporkyni vo vyjadrení prípadného takéhoto nesúhlasu nič nebránilo, keďže výzvu
na vyjadrenie sa k vedľajšiemu účastníctva jej súd prvého stupňa riadne doručil dňa 12.11.2013.

Súhlas podporovaného účastníka s vystupovaním vedľajšieho účastníka na jeho strane je nevyhnutný,
avšak Občiansky súdny poriadok ho nevyžaduje vo forme výslovného súhlasu, ale vychádza z
prezumpcie jeho danosti až pokiaľ nedôjde k výslovnému nesúhlasu. Táto konštrukcia je zrejmá z
ust. § 93 ods. 3 O.s.p., ktoré tento výslovný nesúhlas vyžaduje ako podmienku rozhodovania súdu o
prípustnosti vedľajšieho účastníctva. Z iného princípu nevychádza ani súdom prvého stupňa citované

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 188/2012, na ktoré zároveň vo vyjadrení k odvolaniu
poukázal i navrhovateľ. Taktiež z ustálenej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov vyplýva, že vstup
právnickej osoby, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného zákona, do konania na
stranu spotrebiteľa nie je podmienený súhlasom spotrebiteľa. Zákon vstup Združenia do konania na
stranu odporcu neviaže na žiadne ďalšie podmienky než tie, ktorých splnenie ustanovuje § 93 ods. 2

O.s.p..Na základe vyššie uvedeného, keď súd prvého stupňa nesprávne posúdil absenciu výslovného súhlasu
hlavného účastníka so vstupom Združenia ako právnickej osoby, založenej na ochranu spotrebiteľov,
do konania v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka na stranu odporkyne, v dôsledku čoho dospel

k nesprávnemu záveru o nenaplnení predpokladov prípustnosti vedľajšieho účastníctva, odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle ust. § 220 O.s.p. zmenil tak, že rozhodol o
prípustnosti vedľajšieho účastníctva Združenia v konaní na strane odporkyne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .