Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. jún 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/145/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112206529
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4112206529.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147,
Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpeného JUDr. Petrom Pečeným, advokátom, Nám. sv. Martina 9,
Holíč, proti povinnému: Y. C., X. V. XX, D. V., o vymoženie sumy 952,36 eur s príslušenstvom, vedenej
na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 23Er/227/2012 a u súdnej exekútorky JUDr. Adriany Juhásovej,
Matuškova 1, Trnava pod sp. zn. Ex 297/12, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu

Nitra č. k. 23Er/227/2012-13 zo dňa 13. apríla 2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Adriany
Juhásovej o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 01. 02. 2012. Svoje rozhodnutie
odôvodnil citáciou ustanovení § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov, ustanovení § 35, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní v znení neskorších predpisov (zákon o rozhodcovskom konaní), ustanovenia § 25 ods. 1, 2
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ustanovení § 2 písm. a/, b/, § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986

Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (zákon o spotrebiteľských úveroch),
ustanovení § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 4, 5, § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
a čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok sp. zn. PEC-
TRIO DP 11/2011 vydaný rozhodcom JUDr. Radimom Kuchtom dňa 07. 09. 2011. Konštatoval, že po
preskúmaní úverových zmluvných podmienok oprávneného, ktoré tvoria súčasť zmluvy, zistil, že v hlave

14. Záverečné ustanovenia, v § 18 je obsiahnutá neprijateľná podmienka - rozhodcovská doložka v
zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou
osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často krát sa takáto rozhodcovská
zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v
štandardnejzmluve.Veriteľmôženazákladetakejtorozhodcovskejdoložkyvecpredložiťnaprejednanie

rozhodcovskémusúdu,ktorýsisámzvolilavylúčiťtaksúd,ktorýbyinakbolpríslušný.Nazákladetakejto
rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči
nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ
osobitnenevyjednalanemalnavýbervzhľadomnajejsplynutiesostatnýmištandardnýmipodmienkami,
pričom mohol zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým úverovým podmienkam, a teda aj
rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvnýchpodmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si
ho môže do zmluvy uvádzať.

Takto formulovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka v štandardne formulovanej zmluve

alebo v úverových podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom
individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, pričom bráni tomu,
aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom
na udelenie poverenia pre exekútora.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej

lehote odvolanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa, skutočnosť, že súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a to,
že závery súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Poukázal na to, že Okresný súd Nitra ku
dňu 26. 04. 2012 vydal 713 poverení na vykonanie exekúcie. Oprávnený teda nerozumie tomuto obratu
v správaní sa súdu, keď nebol na nedostatky svojich návrhov nijako upozornený a po tak vysokom

množstve vydaných poverení začal súd prvého stupňa žiadosti o udelenie poverenia bez ďalšieho
zamietať. Okresný súd Nitra tvrdenie o nemožnosti povinného ako spotrebiteľa ovplyvniť obsah zmluvy,
neoprel o vykonané dokazovanie a k tomuto záveru dospel bez toho, aby skúmal podmienky, za akých
bola zmluva uzatvorená. Povinný dobrovoľne uzavrel s oprávneným úverovú zmluvu, pričom nemal k
návrhu úverovej zmluvy žiadne pripomienky a taktiež si mohol zmluvu spolu s jej súčasťami, a teda

aj s rozhodcovskom doložkou v kľude prečítať, nechať si čas na rozmyslenie, či do zmluvného vzťahu
s oprávneným vstúpi, prípadne sa poradiť s viacerými profesionálne zameranými subjektmi, teda pri
podpise zmluvy nebol vyvíjaný žiaden nátlak. Oprávnený ďalej uviedol, že rozhodca po podaní žaloby,
vyzval povinného k súčinnosti, a to tak, že mu dňa 20. 07. 2011 odoslal výzvu na vyjadrenie sa k
predkladanému návrhu, pričom povinný bol riadne poučený o následkoch nedodržania tejto výzvy a

neodoslania vyjadrenia v lehote do siedmich kalendárnych dní. Povinný túto výzvu rozhodcu prevzal
dňa 21. 07. 2011 a v stanovenej lehote sa vyjadril tak, že poukázal na zložitú rodinnú sociálnu situáciu,
nízky príjem, skutočnosť, že manželka je na materskej dovolenke, má maloleté deti a požiadal o
výhodu ďalších splátok. Povinný mal k dispozícii hneď niekoľko inštitútov, ktorými mohol dosiahnuť
nápravu rozhodnutia, resp. alternatívu konania, pričom ani jednu z nich nevyužil. Ďalej poukázal na

to, že význam a zmysel smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách v originálnom znení smeruje k tomu, že zmluvy nesmú od spotrebiteľa
vyžadovať, aby súhlasil s predkladaním sporov vyvstávajúcich z uzatvorenej zmluvy osobitným typom
rozhodcovského konania, ktoré by nebolo upravené právnymi predpismi a kde rozhodcovia nie sú
povinní uplatňovať hmotnoprávne i procesnoprávne predpisy. To však rozhodne nie je daný prípad,

keďže v Slovenskej republike rozhodcovské konanie upravuje zákon o rozhodcovskom konaní, a preto
rozhodcovskú doložku nie je možné považovať za neprijateľnú podmienku zmluvy o úvere. Oprávnený
ďalej uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa úplne popiera zmysel a účel rozhodcovského konania,
t. j. umožniť mimosúdne riešenie sporov a tým aj odbremeniť všeobecné súdy od konaní, ktoré sa
dajú pred rozhodcom vyriešiť k spokojnosti oboch zmluvných strán. Napadnuté rozhodnutie de facto

znemožňuje rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní, čím porušuje smernicu č. 2008/48/EH.
Ďalej poukázal i na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32 Cdo 2282/2008 zo dňa 31. 07. 2008, v
ktorom Najvyšší súd konštatuje, že zmluvné strany si môžu platne dohodnúť, že spory, ktoré vznikli z ich
zmluvy budú rozhodované vybraným rozhodcom žalujúcou stranou zo zoznamu rozhodcov vedených
súkromným subjektom, ktorý nie je stálym rozhodcovským súdom zriadeným v zmysle § 13 zákona č.

216/1994 Zb. v znení neskorších predpisov a že rozhodcovské konanie bude prebiehať podľa pravidiel
vydaných takýmto súkromným subjektom. Rozhodcovská doložka je v súlade so zákonmi Slovenskej
republiky a je k dnešnému dňu platne dojednaná, pričom vyvoláva s ňou spojené právne účinky. V tejto
súvislosti zdôraznil, že ako oprávnený v exekučnom konaní preukázal vyššie uvedený naliehavý právny
záujem, nakoľko mal za to, že predmetným zamietavým rozhodnutím mu bude objektívne zamedzené

domôcť sa reálne vymoženia jeho pohľadávky, ktorá voči povinnému nepochybne existuje. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť tak, že súd poverí
súdneho exekútora, aby vymohol pohľadávku vo výške 952,36 eur s príslušenstvom a trovy exekúcie.Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1, §
214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného
nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa zo dňa 13. 04. 2012 ako vecne správne podľa §

219 ods. 2 OSP potvrdil, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 30. 01.
2012, kedy bol súdnej exekútorke JUDr. Adriane Juhásovej doručený návrh oprávneného na vykonanie
exekúcie zo dňa 23. 01. 2012 na základe exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku sp. zn. PEC-

TRIO DP 11/2011 vydaného rozhodcom JUDr. Radimom Kuchtom dňa 07. 09. 2011, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 08. 09. 2011 a vykonateľnosť dňa 12. 09. 2011. Následne súdna exekútorka JUDr.
Adriana Juhásová podaním zo dňa 01. 02. 2012 požiadala príslušný súd o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného titulu. Dňa 13. 04. 2012 súd prvého
stupňa, obsadený vyšším súdnym úradníkom, vydal napadnuté uznesenie, ktorým zamietol žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Adriany Juhásovej o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 01.

02. 2012 z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípade
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky ako zmluvnej
podmienky. Odvolací súd sa s takýmto záverom uvedeným v odôvodnení napadnutého uznesenia
stotožnil, a preto s poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby tieto dôvody opakoval.

Exekučný súd je oprávnený a povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú
splnenépodmienkynavedenieexekučnéhokonania.Jednouztýchtopodmienokjerelevantnýexekučný
titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. V predmetnej veci je exekučným titulom
rozhodcovský rozsudok sp. zn. PEC-TRIO DP 11/2011 vydaný rozhodcom JUDr. Radimom Kuchtom
dňa 07. 09. 2011. O jeho vydanie požiadala spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. (v exekučnom

konaní oprávnený) na základe úverovej zmluvy zo dňa 02. 08. 2007, ktorej súčasťou sú úverové zmluvné
podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. V týchto úverových zmluvných podmienkach je
obsiahnutá i rozhodcovská doložka, na základe ktorej sa zmluvné strany dohodli, že majetkové spory
vzniknutéztejtozmluvyalebovsúvislostisňoubudúrozhodovanéjedinýmrozhodcom.Jedinýrozhodca
bude určený JUDr. Radimom Kuchtom, nar. 17. 02. 1962, a to zo Zoznamu rozhodcov, vedeného JUDr.

Radimom Kuchtom, ktorý je v Zozname rozhodcov tiež uvedený a je teda oprávnený určiť za rozhodcu
sám seba.

Vtejtosúvislostianazdôrazneniesprávnostinapadnutéhouzneseniaodvolacísúduvádzaispoukazom
nauznesenieÚstavnéhosúduSRz24.02.2011,č.k.IV.ÚS55/2011-19,žerozhodcovskádoložka,ktorá
mala založiť legitimitu exekučného titulu nebola v predmetnej veci spotrebiteľom osobitne vyjednaná, ale

vyplýva z úverových zmluvných podmienok štandardnej formulárovej spotrebiteľskej úverovej zmluvy
zo dňa 02. 08. 2007 a tento právny vzťah teória i prax považujú za nerovnovážny.
Rozhodcovská doložka v predmetnej veci znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie
sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.
S poukazom na uvedené potom treba považovať rozhodcovskú doložku uvedenú v úverových

zmluvných podmienkach úverovej zmluvy zo dňa 02. 08. 2007 bez ohľadu na jej formu a znenie za
neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho v určitých
prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka ako
neprijateľná zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky
potom odporuje dobrým mravom. Plnenie z neprijateľnej podmienky je plnením právom nedovoleným a

štát musí bezvýhradne odmietnuť ochranu takýmto plneniam.V predmetnej veci odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nie každá zmluvná podmienka vyvoláva
nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná
podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, nemali by byť pochybnosti o tom, že takáto

zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou
bola samotná rozhodcovská doložka, v takom prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.
Takýto výkon práv podľa predmetnej rozhodcovskej doložky je v rozpore s právnou úpravou ochrany
spotrebiteľa.

Ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov
umožňuje exekučnému súdu odmietnuť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozsudkom

rozhodcovského súdu, ktorý vykazuje niektoré z vád uvedených v tomto ustanovení (zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom - ustanovenie § 45 ods. 1 písm. c/ vyššie citovaného zákona). V prípade zistenia týchto
vád je súd oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie
je ním teda viazaný v zmysle ustanovenia § 159 OSP.

S takýmto záverom korešponduje i ustanovenie § 35 vyššie citovaného zákona, ktoré účinky
rozhodcovského rozsudku obmedzuje len na účastníkov, z čoho vyplýva, že nebolo zámerom
zákonodarcu bezvýhradne viazať všetky štátne orgány účinkami rozhodcovského rozsudku, pretože
rozhodcovský súd je súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním.

S poukazom na uvedené zistenia je potom potrebné konštatovať, že predložený exekučný titul

je materiálne nevykonateľný, nakoľko rozhodcovská doložka uvedená v úverových zmluvných
podmienkach úverovej zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku
neplatná v zmysle generálnej klauzuly obsiahnutej v ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pričom
absencia tejto vlastnosti spôsobuje v predmetnej veci neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonávaní
exekúcie. Exekučný súd vyššie uvedené nedostatky zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdnej

exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, preto správne postupoval podľa § 44 ods.
2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení
ďalších zákonov (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov a žiadosť súdnej exekútorky
zamietol. Týmto postupom exekučný súd správne a v súlade so zákonom odmietol poskytnúť exekučnú
právnu ochranu nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, nakoľko boli splnené podmienky na

zamietnutie návrhu, ktorým súdna exekútorka žiadala o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Odvolací súd uvádza, že znenie § 52 a nasl. bolo zmenené novelou (zák. č. 568/2007 Z. z., ktorým
sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinným od 01. 01. 2008), v ktorej sa na rozdiel od

predchádzajúcej úpravy za spotrebiteľskú zmluvu považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V predmetnej veci však právny vzťah medzi oprávneným a
povinným vznikol na základe úverovej zmluvy zo dňa 02. 08. 2007, ktorú treba považovať za štandardnú
formulárovú spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku
dňu jej uzavretia, resp. za typovú zmluvu podľa § 23a zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v

znení neskorších predpisov platnom v čase jej uzavretia. Súčasťou tejto zmluvy sú i úverové zmluvné
podmienky, ktoré obsahujú i rozhodcovskú doložku, ktorú súd prvého stupňa správne posúdil ako
neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože spotrebiteľ (v exekučnom konaní povinný) nemal na výber
a bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Ustanovenie § 53 ods. 4, písm. r/ Občianskeho
zákonníka bolo do tohto právneho predpisu zapracované až od 01. 01. 2008, t. j. po uzavretí predmetnej

zmluvy. Za týchto okolností odvolací súd považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú zmluvnú
podmienku podľa generálnej klauzuly upravenej v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože
spôsobuje značný nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, na čo správne
poukázal i súd prvého stupňa vo svojom uznesení.Krajský súd v Nitre dáva súdu prvého stupňa v predmetnej veci do pozornosti, že odvolaciemu súdu
predložil na rozhodnutie odvolanie oprávneného zo dňa 11. 05. 2012 na č. l. 18 - 22 v súdnom spise
bez toho, aby podané odvolanie doručoval súdnemu exekútorovi, a to s poukazom na ust. § 209a ods.

1 OSP, ktorý platí i pre exekučné konanie. Vzhľadom na vyššie uvedené bude potrebné postupovať tak,
že odvolanie oprávneného zo dňa 11. 05. 2012 doručí súd prvého stupňa súdnemu exekútorovi spolu
s rozhodnutím odvolacieho súdu o odvolaní oprávneného.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.