Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/627/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613201614
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5613201614.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej
a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľa - EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, v zastúpení TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti odporcom: 1/ N. C., nar. X.XX.XXXX, bytom
P. XXX, 2/ Y. C., nar. XX.X.E., bytom P. XX/X, o zaplatenie 270,56 eur s príslušenstvom, na základe
odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 8C/64/2013-128 zo dňa
8.7.2013 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal od odporcov 1/,
2/ zaplatenia 270,56 eur spolu s ročným úrokom z omeškania 9,5 % z istiny 142 eur od 29.9.2011 do
zaplatenia. Z vykonaného dokazovania zistil, že odporkyňa 1/ uzatvorila dňa 5.4.2006 so Slovenskou
sporiteľňou, a.s. Bratislava zmluvu o vydaní a používaní bankovej platobnej karty „SPOROnákup“ k účtu
č. XXXXXXXXX/XXXX, hotovostný limit platobnej karty bol 10.000 Sk, v rovnakej výške bol dohodnutý
bezhotovostný limit. Odporkyňa 1/ prevzala platobnú kartu platnú do 30.4.2007. Títo účastníci uzatvorili
aj Dodatok č. 1 k zmluve dňa 5.4.2006, jeho predmetom bolo poskytnutie výšky kartového rámca
10.000 Sk pri premenlivej úrokovej sadzbe 17 % ročne a mesačnej splatnosti úrokov. Držiteľ karty
sa zaviazal najneskôr v deň zániku platobnej karty splatiť banke pohľadávku v celej výške. Zmluvou o
postúpení pohľadávok a prílohy č. 1 k tejto zmluve zo dňa 10.12.2009 bola na navrhovateľa postúpená
aj pohľadávka voči odporkyni 1/ (zostatok pohľadávky 270,56 eur, z toho istina 142 eur, ročný úrok 89,95
eur a zml. omešk. 38,61 eur) . Príslušenstvo pohľadávky celkom bez zákonného úroku z omeškania je
128,56 eur, dátum poslednej úhrady 16,60 eur je 5.2.2009, počet dní omeškania 1244, ročný úrok 17,5
%. K záväzku dlžníčky (odporkyne 1/ ) pristúpil aj odporca 2/. Túto skutočnosť zistil súd z Dohody o
uzatvorení splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 31.3.2012. Dlžná suma pozostáva z istiny
142 eur a nákladov na inkasné konanie 40,58 eur a príslušenstvo pohľadávky podľa zmluvy, ktoré bude
vyčíslené pri vystavení splátkového kalendára, resp. po zaplatení istiny a nákladov. V ten istý deň bola
podpísaná odporkyňou 1/ rovnaká Dohoda, ktorou mala uznať svoj záväzok ako dlžníčka. Navrhovateľ
(nadobúdateľ pohľadávky) si uplatňuje od odporcov 1/, 2/ finančný nárok titulom označených zmlúv
tvrdiac, že odporcovia 1/, 2/ peňažný záväzok v žalovanej sume i s príslušenstvom voči nemu nesplnili.

Okresný súd vec právne posudzoval z pohľadu ustanovení § 2 písm. a/, b/, § 4 ods. 2 zákona č.
258/2001 Z.z. v znení účinnom ku 5.4.2006, vychádzal aj z ustanovení § 524 ods. 1, 2, § 563, 565

Občianskeho zákonníka. Zvýraznil aj osobitný význam obsahového znenia ust. § 120 ods. 1 O.s.p.,
najmä povinnosť účastníkov označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V súdenej veci navrhovateľ
neuniesol dôkazné bremeno. Jeho žaloba perfektná nebola, aj napriek výzve súdu o jej doplnenie o
presné skutkové tvrdenia, navrhovateľ svoju povinnosť nesplnil. Súd konštatuje, že síce žaloba mala
formálne náležitosti (§ 42 ods. 3 a 79 ods. 1 Os.p.) neobsahovala však relevantné skutkové tvrdenia, tie
navrhovateľ nedoplnil ani po písomnej výzve súdu, či už v písomnej podobe alebo na pojednávaní. Na
pojednávaní 8.7.2013 právny zástupca navrhovateľa kvalifikované skutkové tvrdenia predniesť nevedel.
Ak by súd vyvodzoval skutkové tvrdenia z predložených listinných dôkazov, nahrádzal by tým činnosť
účastníka konania, čo je v sporovom konaní neprípustným porušením zásady rovnosti strán. Z tvrdení
navrhovateľa je len zrejmé, že odporkyni 1/ poskytol (jeho právny predchodca) úverový rámec 10.000
Sk, ktorý odporkyňa 1/ vyčerpala. Nie je však zrejmé či, kedy a aké čiastky odporkyňa 1/ na splnenie
svojej povinnosti zaplatila, hoc k čiastočným úhradám z jej strany došlo, o čom svedčí aj výška žalovanej
istiny 270,56 eur, keď pôvodne poskytnutý úverový rámec bol 330,94 eur. Rovnako nie je zrejmé,
či, kedy a akým spôsobom bola vzhľadom na obsah Dodatku č. 1 k zmluve o vydaní a používaní
platobnej karty zo dňa 5.4.2006 predĺžená doba trvania zmluvy, dohodnutá pôvodne podľa článku 5
Dodatku na dobu určitú, a to 1 roka odo dňa jej podpísania zmluvnými stranami, keď je možné jej
predĺženie vždy o dobu jedného roka, maximálne do dosiahnutia 65. roku veku držiteľa karty. Rovnako
nie je zrejmé, či a kedy došlo v zmysle článku 5 ods. 6 Dodatku k predĺženiu platnosti karty vydanej
pôvodne do 30.4.2007. Všetky tieto skutočnosti, podľa názoru okresného súdu, majú vplyv na posúdenie
opodstatnenosti žaloby. Ak ich navrhovateľ netvrdil, odporcovia sa k nim ani nemohli vyjadriť.

Otázku náhrady trov konania súd riešil podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. (pozn. odvolacieho súdu
zrejme podľa § 142 ods. 1 O.s.p. - ako vyplýva z obsahu odôvodnenia vzhľadom na konštatovaný
úspech/neúspech procesných strán v konaní ) a odporkyni 1/ priznal trovy od navrhovateľa titulom
uplatňovaných cestovných výdavkov v súvislosti s jej účasťou na pojednávaniach v sume 6 eur, odporca
2/ si trovy konania neuplatnil.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ, namietal nedostatočne zistený skutkový
stav a nesprávne právne posúdenie veci. Argumentoval podľa neho nepochybnou skutočnosťou, že
jeho právny predchodca s odporkyňou 1/ uzavreli zmluvu o vydanie a používanie platobnej karty. Jeho
právny predchodca zriadil odporkyni 1/ účet na realizáciu hotovostných a bezhotovostných platobných
operácií, odporkyňa 1/ prečerpala prostriedky na účte, dostala sa do nepovoleného prečerpania a zo
strany právneho predchodcu navrhovateľa došlo k ukončeniu zmluvy.

K preukázaniu dlžnej sumy predložil listinný dôkaz - výpis z bankovej knihy s názvom „vyčíslenie
pohľadávky z úveru“, tento listinný dôkaz je generovaný bankovým systémom, certifikovaný a podlieha
dohľadu Národnej banky Slovenska. Aj z predloženej platobnej histórie je zrejmý prehľad transakcií na
úvere, a on v písomných podaniach svoj nárok zdôvodnil. V rozhodnutí súdu podľa odvolateľa absentuje
zásada spravodlivosti, keď jeho právny predchodca si splnil svoju zmluvnú povinnosť, poskytol pre
potreby odporkyne 1/ finančné prostriedky a táto účastníčka zmluvy svoju zmluvnú povinnosť nesplnila,
finančné prostriedky nevrátila. Odvolateľ poukazuje aj na Dohodu o uzavretí splátkového kalendára
a uznaní záväzku, ktorú odporca podpísal 31.3.2012. V nej svoj záväzok voči nemu (odvolateľovi) v
návrhu tvrdeným právnym titulom vo výške 142 eur i s príslušenstvom čo do dôvodu a výšky odporcovia
1/ a 2/ uznali a zaviazali sa splatiť v splátkach uvedených v Dohode. V predmetnej Dohode nie
je určená výška splátok, nakoľko odporca žiadal splnenie dlhu v neprimerane nízkych splátkach v
porovnaní s výškou istiny, čím by sa doba splácania neúmerne predĺžila, avšak navrhovateľ sa nebráni
plneniu dlhu aspoň čiastočne. Dohoda o uznaní dlhu spĺňa všetky zákonom vyžadované náležitosti,
odvolateľ osobitne poukazuje na ust. článku 3 bod 3.1 Dohody, v ktorom odporcovia potvrdili aj svoju
vedomosť o prípadnom premlčaní dlhu. To znamená, že v danom prípade nastali účinky ustanovenia
§ 558 Občianskeho zákonníka aj vtedy, ak by ku dňu podpisu Dohody bola pohľadávka navrhovateľa
považovaná za premlčanú. Z týchto dôvodov sa navrhovateľ domáhal zmeny rozsudku, v rámci tejto
zmeny žiadal vyhovieť návrhu, alternatívne žiadal rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie. Uplatnil si zároveň trovy konania titulom trov právneho zastúpenia tak v prvostupňovom
ako i v odvolacom konaní.

Odporcovia 1/, 2/ písomné vyjadrenie k odvolaniu nepredložili.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal na to oprávnený
účastník (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v
rozsahu danom v ustanovení § 212 ods. 1 O.s.p. postupujúc aplikáciou § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení
s § 211 ods. 2 a § 214 ods. 2 O.s.p. (bez nariadenia odvolacieho pojednávania ) rozsudok okresného
súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Okresný súd v posudzovanej veci nespochybňoval existenciu právneho vzťahu založeneného medzi
účastníkmi na základe tvrdených a preukázaných právnych titulov. Za podstatnú okolnosť okresný súd
považoval (a to správne) sporový charakter konania. V sporovom konaní, ako ide aj v súdenej veci je
povinnosťou navrhovateľa jednoznačne vymedziť skutkovo žalobný nárok v návrhu na začatie konania.
Povinnosťou súdu nie je v takomto type konania vyšetrovať, hádať(napr. z predložených listinných
dôkazov), nahradzovať skutkové dôvody o ktoré navrhovateľ (ako dominus litis - pán sporu) mieni
oprieť ( resp. z ktorých mieni vyvodiť ) žalovaný peňažný nárok. Z ktorých konkrétnych skutkových
okolností svoj nárok navrhovateľ vyvodzuje, aké skutkové údaje sú podstatné pre ustálenie peňažného
nároku, je povinnosťou navrhovateľa uviesť v písomnom návrhu na začatie konania (v žalobe). Ak
by skutkové okolnosti, skutkové údaje súd prvého stupňa v štádiu dokazovania vyšetroval, alebo
nahradzoval u navrhovateľa povinnosť tvrdenia, takýto jeho procesný postup by bol neprípustným
zásahom do procesných práv účastníkov sporového konania, zároveň neprípustným zásahom do
zásady kontradiktórnosti súdneho konania.

Procesné postupy súdu v priebehu vedeného konania sú jednoznačné, vyplývajú z obsahu spisu. Súd
vyzýval písomne navrhovateľa na doplnenie skutkového vymedzenia žaloby (napr. v písomnej výzve
zo dňa 11.4.2013 na č.l. 27 spisu) súd v tejto výzve aj presne pod bodom č. 1 až 12 vyšpecifikoval o
ktoré relevantné skutkové údaje je potrebné žalobu doplniť. Navrhovateľ ani v písomnej špecifikácii zo
dňa 28.5.2013 (na č.l. 103 spisu) súdu relevantné údaje neposkytol a žalobu nedoplnil o tieto údaje
ani na pojednávaní dňa 8.7.2013 (viď na č.l. 123 spisu). Je jednoznačné, že odvolateľ (navrhovateľ) ku
dňu rozhodnutia okresného súdu neposkytol rozhodujúce skutkové údaje o tom, kedy, v akom období
vznikla nesplatená istina vo výške 142 eur, kedy došlo k čerpaniu platobnou kartou, v akej sume
bolo čerpanie prostredníctvom karty a koľko bolo vrátené, za aké obdobie je vyčíslený úrok z úveru
sumou 89,95 eur, za aké obdobie je vyčíslený úrok z omeškania vo výške 38,61 eur, kedy navrhovateľ
odstúpil od zmluvy, teda kedy nastala splatnosť dlhu. Za tejto situácie potom následný záver súdu o
neunesení dôkazného bremena navrhovateľom na preukázanie svojho nároku má svoje opodstatnenie.
Neunesenie dôkazného bremena navrhovateľom vyúsťuje do jeho procesného neúspechu a zamietnutia
žaloby tak, ako sa to stalo i v tejto súdenej veci.

Pokiaľ navrhovateľ argumentuje tým, že odporcovia 1/ 2/ uznali svoj dlh v Dohode o uznaní dlhu, odvolací
súd poukazuje na to, že uvádzaný súčet nároku v Dohode / dohodách sa odlišuje od súčtu peňažného
nároku uplatňovaného žalobou. V Dohode o uznaní dlhu a v žalobe je totožná iba neuhradená istina
úveru v sume 142 eur, ale ani z obsahu tejto Dohody nevyplýva podstatný údaj o tom, „kedy, v akom
období vznikla nesplatená istina vo výške 142 eur“ a aj keby vyplynul takýto skutkový údaj, prioritne by
mal byť uvádzaný - tvrdený navrhovateľom v návrhu na začatie konania, odvolací súd poznamenáva, že
tento nedostatok žaloby navrhovateľ neodstránil ani na základe písomnej výzvy súdu. Preto bolo právne
nevýznamné zaoberať sa s ďalšou odvolacou argumentáciou navrhovateľa o vyhlásení odporcov 1/, 2/
v Dohode, že uznávajú premlčaný dlh.

Rozhodovanie súdu v súvisiacej otázke o trovách prvostupňového konania akceptuje princíp úspechu/
neúspechu účastníkov v konaní a vychádzajúc z tejto zásady okresný súd priznal odporkyni 1/ - úspešnej
procesnej strane - účelne vynaložené trovy titulom cestovných náhrad a je zrejmé, že odporca 2/ trovy
konania si neuplatnil.

Krajský súd postupujúc podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkom (žiadnemu z
nich) náhradu trov tohto odvolacieho konania nepriznal, navrhovateľ ohľadne odvolania úspech nemal,
úspešnými procesnými stranami boli odporcovia 1/,2/, ktorí by mali právo na náhradu trov odvolacieho
konania od navrhovateľa, avšak odporcovia 1/, 2/ si trovy neuplatnili a ani z obsahu spisu nevyplynulo,
že by im boli vznikli v súvislosti s podaným odvolaním navrhovateľa nejaké trovy.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .