Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. január 2014

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 9C/274/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213218870
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Vörösová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2014:2213218870.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Alicou Vörösovou, v právnej veci

navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom Metodova 8, Bratislava, zast.:
Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, proti odporcovi: A. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X.. P.. I. XXXX/X, Q. P., o zaplatenie sumy 449,44 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 20.09.2013 domáha na tunajšom súde o zaplatenie sumy vo výške
449,44 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 449,44 Eur od 01.06.2012 do
zaplatenia a náhrady trov konania.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania 1000 €, od toho okamihu,

ide o drobný spor.

Predmet konania nedosahuje sumu 1000 Eur, preto ide o drobný spor a súd postupom podľa ust. § 115a
ods. 2 O.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie keď boli oboznámené listiny predložené navrhovateľom a to: zmluvy
o pripojení č. 00678751, č. A4342510-0001, č. A3081779-0001 ( č.l. 11, 20,28 ), dodatok k zmluve
o pripojení č.00678751, ident. kód dodatku 5683696 zo dňa 04.01.2012 ( č.l. 13), dodatok k zmluve
o pripojení č. A4342510-0001, ident. kód dodatku 3277928 zo dňa 27.04.2009 ( č.l. 22), dodatok k
zmluve o pripojení A3081779-0001, ident. kód dodatku 3415666 zo dňa 06.07.2009 ( č.l. 31), doklad o

predajnej cene mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia ( č.l. 12, 21, 30), pokus o pokonávku
( č.l. 37), faktúry ( č.l. 38-51), všeobecné obchodné podmienky navrhovateľa (č.l. 54), a na základe takto
vykonaného dokazovania bol ustálený nasledovný skutkový stav veci :

Podľa všeobecných podmienok ( č.l. 54) navrhovateľ má oprávnenie získané telekomunikačným úradom
ako telekomunikačný podnik. Okrem iných je oprávnený zriaďovať a prevádzkovať verejné mobilnételekomunikačné siete a poskytovať verejnú telefónnu službu prostredníctvom mobilných verejných
elektronických sietí.

Navrhovateľ ako dodávateľ služieb a odporca ako fyzická osoba spotrebiteľ - občan uzavreli písomnú

spotrebiteľskú zmluvu o pripojení č. 00678751, č. A4342510-0001, č. A3081779-0001, vrátane dodatku
zo dňa 04.01.2012, kód dodatku: 5683696, dodatku zo dňa 27.04.2009, kód dodatku: 3277928, dodatku
zo dňa 06.07.2009, kód dodatku: 3415666.

V spotrebiteľských zmluvách sa účastníci konania dohodli, že súčasťou zmlúv sú aj všeobecné zmluvné
podmienky. Na základe nich navrhovateľ zapožičal odporcovi SIM karty, ktoré umožňovali odporcovi
využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom a odpredal odporcovi mobilný telefón

Samsung Galaxy Mini Black za akciovú kúpnu cenu 1,00 EUR, pričom predajná cena pred zľavou bola
130 EUR ( rozdiel medzi predajnou cenou a akciovou cenou je 129,00 EUR). V bode 2.3 dodatku
zo dňa 04.01.2012 ( č.l. 13) bola potom dojednaná 24 mesačná viazanosť. Ďalej poskytol odporcovi
telekomunikačné zariadenie Toshiba G450 za akciovú kúpnu cenu 1,00 EUR, pričom predajná cena
pred zľavou bola 132,44 EUR ( rozdiel medzi predajnou cenou a akciovou cenou je 131,44 EUR). V

bode 2.3 dodatku zo dňa 27.04.2009 ( č.l. 22) bola potom dojednaná 36 mesačná viazanosť, mobilný
telefón Sony Ericsson W595s za akciovú kúpnu cenu 19,00 EUR, pričom predajná cena pred zľavou
bola 210,00 EUR ( rozdiel medzi predajnou cenou a akciovou cenou je 191,00 EUR). V bode 2.3 dodatku
zo dňa 06.07.2009 ( č.l. 31) bola potom dojednaná 24 mesačná viazanosť.

Na č.l. 38-51 v spise sa nachádzajú faktúry z ktorých faktúr vyplýva, že odporcom neuhradená suma

za elektronické komunikačné služby predstavovala 180,43 EUR. Táto suma však nie je predmetom
tohto konania, nakoľko podľa udania navrhovateľa odporca na pokus o pokonávku reagoval úhradou
pohľadávky za neuhradené faktúry.

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáha, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
sumu 449,44 EUR z titulu vzniknutej škody vo výške rozdielu medzi trhovou a zľavnenou cenou

poskytnutých telekomunikačných zariadení.

Podľa ust. § 5 ods. 5 Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v neskoršom platnom
v znení užívateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie
verejne dostupnej služby. Za užívateľa na účely tohto zákona považuje aj účastník aj koncový užívateľ
ak sa ďalej neustanovuje inak.

Podľa § 5 ods. 6 cit. zákona koncový užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje verejne dostupnú
službu a túto službu ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie služby. Koncový
užívateľ je spotrebiteľ a v prípade rozhlasových a televíznych programových služieb aj poslucháč aj
divák.

Podľa§5ods.7cit.zákona-účastníkjetenkoncovýužívateľ,ktorýuzavrelspodnikateľomposkytujúcim

verejné služby, zmluvu o pripojení.

Podľa ust. § 42 ods. 1písm. a) zák. o elektronických komunikáciách podnik má právo na zaplatenie
ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch
mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa ust. § 52 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,

ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Podľa ust. § 52 ods. 2 Obč. zák. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ust. § 52 ods. 3 Obč. zák. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 52 ods. 4 Obč. zák. spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Navrhovateľ je dodávateľom, lebo svoje služby poskytuje v rozsahu svojej činnosti, ktorú má zapísanú

v obchodnom registri, čo je skutočnosť všeobecne známa a vyplýva aj z údajov v obchodnom registri,
ktorý je verejne dostupný.

Odporca v zmluvnom vzťahu vystupoval ako fyzická osoba občan, ktorý nekoná pre účely zamestnania,
podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, preto ide o spotrebiteľa.

Vzhľadom na postavenie oboch účastníkov zmluvného vzťahu zo zmlúv a ich dodatkov, je zrejmé aj s

poukazom na ust. 52 ods. 1/ Obč. zák., že ide o vzťah spotrebiteľský, zo spotrebiteľskej zmluvy. Preto
sa na daný právny vzťah musia aplikovať zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa ust. § 420 ods. 1 O.s.p. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa ust. § 420 ods. 3 O.s.p. zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa ust. § 442 ods. 1 O.s.p. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Pre možnosť konštatovania vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu musia byť splnené
nasledujúce predpoklady: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia alebo vznik škody, c) existencia
príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a d) zavinenie. Na vznik
zodpovednosti za škodu musia byť uvedené predpoklady splnené kumulatívne. Prvé tri predpoklady sú
objektívneho charakteru, majú skutkovú povahu a dôkazné bremeno ohľadne ich preukázania zaťažuje

poškodeného, v danom prípade navrhovateľa. Zavinenie má subjektívnu povahu a jeho existencia vo
forme nevedomej nedbanlivosti sa predpokladá (prezumované zavinenie) - dôkazné bremeno o tom, že
tento vnútorný vzťah škodcu k jeho objektívnemu konaniu nebol daný je na škodcovi.

Keďže prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu - porušenie právnej povinnosti platiť riadne a
včas cenu za poskytnuté služby, keď odporca navrhovateľovi neuhradil faktúry, ktorými mu navrhovateľ

túto vyfakturoval riadne a včas, mal súd preukázaný, skúmal ďalej, či sú splnené aj ďalšie dva objektívne
predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu a to vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením
povinnosti a vznikom škody. Škodu možno vnímať ako objektívnu kategóriu - zmenšenie majetku
poškodeného, alebo ako právnu kategóriu. O škode ako právnej kategórii možno hovoriť vtedy, ak
k určitému zmenšeniu majetku poškodeného dôjde v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym

konaním škodcu. Súd riešil otázku existencie škody ako právnej kategórie a teda súčasne skúmal
existenciu zmenšenia majetku navrhovateľa (poškodeného) a to či toto zmenšenie bolo vyvolané (či bolo
v príčinnej súvislosti s) porušením právnej povinnosti odporkyne.

Povinnosť odporcu zaplatiť, alebo vrátiť navrhovateľovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny v prípade
porušenia povinnosti uhrádzať cenu za poskytnuté služby riadne a včas nielenže nevyplýva priamo

z dodatkov alebo všeobecných podmienok, ale ju nemožno vyvodiť ani z titulu náhrady škody. Zľavaz kúpnej ceny mobilného telefónu/ telekomunikačného zariadenia, totiž nepredstavuje škodu, ktorá
navrhovateľovi vznikla v súvislosti s porušením tejto povinnosti odporcu.

Zmenšenie majetku navrhovateľa o hodnotu zľavy z kúpnej ceny, ktorú odporcovi pri kúpe mobilného

telefónu/telekomunikačného zariadenia poskytol nie je následkom porušenia povinnosti odporcu
platiť navrhovateľovi za poskytované služby, ale následkom vôle navrhovateľa (ako výsledku jeho
myšlienkového a rozhodovacieho procesu) vyjadrenej v kúpnej zmluve v rámci jeho zmluvnej voľnosti.
Inak povedané, k zmenšeniu majetku navrhovateľa nedošlo v príčinnej súvislosti s porušením právnej
povinnosti odporcu platiť riadne a včas cenu za poskytované služby počas celej doby viazanosti, ale len

na základe slobodnej a vážnej vôle navrhovateľa vyjadrenej v kúpnej zmluve. Akými očakávaniami bola
vôľa navrhovateľa pri uzatváraní zmluvy riadená a ovplyvnená, teda že, ako uviedol, odporcovi poskytol
zľavu z kúpnej ceny len z toho dôvodu, že sa tento sa zaviazal platiť mu za služby počas celej doby
viazanosti, nemá na vyššie uvedený záver žiadny vplyv, ani s ním právne nesúvisí.

Vzhľadom na to, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že boli splnené zákonné predpoklady pre vznik
zodpovednosti za škodu, ako ani výšku uplatnenej škody, súd jeho návrh posúdil ako nedôvodný a

zamietol ho.

V konaní mal plný úspech odporca, nakoľko návrh navrhovateľa bol zamietnutý, avšak z obsahu spisu
nevyplýva, že by odporcovi nejaké trovy vznikli a trovy konania si ani nevyčíslil, preto súd o náhrade
trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 151 ods. 2 O.s.p., tak, že odporcovi
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde proti
rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1 / O.s.p. ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.

Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O. s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodovanie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a)

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods. 3/ O.s.p. ).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( § 251 ods. 1/ O.s.p.), ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2/ O.s.p. ).