Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. apríl 2014

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sžo/29/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8012200605
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:8012200605.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a zo

sudkýň JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jany Zemkovej PhD. v právnej veci žalobcu: TOKA-RADOMA
spol. s r.o., so sídlom Radoma 96, zastúpený JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom so sídlom Hlavná
19, Prešov, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, Košice, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. S/2012/01735-2.1 O-108/2012 zo dňa 13. júna 2012,
v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/73/2012-41 zo dňa 20.
februára 2013, jednomyseľne

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/73/2012-41 zo dňa 20.

februára 2013 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove podľa § 250j ods. 5 O.s.p. zmenil rozhodnutie
žalovaného č. S/2012/01735-2.1 O-108/2012 zo dňa 13. júna 2012 v spojení s rozhodnutím Inšpektorátu
práce Prešov č. k.: P:133/2012-R zo dňa 23. marca 2012 v časti uloženia pokuty tak, že žalobcovi uložil
pokutu vo výške 2.000 € podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1/ zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a
o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 82/2005 Z.z.“). Ďalším
výrokom uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť pokutu do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na účet

Inšpektorátu práce Prešov a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 138,76 € na
účet právneho zástupcu žalobcu.

Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že zistenie skutkového stavu a preukázanie porušenia právnej
povinnosti žalobcu považoval za dostačujúce. Pokiaľ ide o uloženie sankcie za správne delikty, vada
konania, ktorá má vplyv na zákonnosť rozhodnutia spočíva v tom, že správny orgán neaplikoval
absorpčnú zásadu a nesprávne uložil sankciu tak, že výšku sankcií za jednotlivé správne delikty sčítal.
Ak žalovaný rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil, rozhodol v rozpore so zákonom.

Z toho dôvodu krajský súd napadnuté rozhodnutie v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho

orgánu v časti o uložení sankcie zmenil tak, že uložil žalobcovi sankciu za prísnejší delikt podľa §
19 ods. 2 písm. a/ bod 1/ zákona o inšpekcii práce vo výške 2.000 €, t.j. v dolnej hranici sankčného
rozpätia, pričom prihliadal na základné kritériá určené v § 19 ods. 2 zákona o inšpekcii práce. Pri
rozhodovaní o výške pokuty sa stotožnil s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutiaa prvostupňového správneho orgánu, ktorý pri ukladaní výšky pokuty prihliadal na zistené skutočnosti.
V danom prípade išlo o prvé dve vykonané inšpekcie práce u žalobcu, zhodnotila sa jeho spolupráca
pri výkone inšpekcie s inšpektormi práce a to, že predložil doklady, ktoré mal k dispozícii. Bola tiež

zohľadnenáskutočnosť,žeoboznámeniezamestnancovspredpisminazaisteniebezpečnostiaochrany
zdravia pri práci nebolo vykonané ani v priebehu inšpekcie práce a žalobca odstránenie nedostatku
neoznámil ani dodatočne.

Pri porušení povinností zákazu nelegálneho zamestnávania sa prihliadalo na to, že išlo o jedného
zamestnanca v príbuzenskom vzťahu s konateľom žalobcu (brat) a trvanie nelegálneho zamestnávania

bolo preukázané len jeden deň. Zistené nedostatky v oblasti pracovnoprávnych vzťahov, ktoré sa týkali
dohôd o vykonaní práce žalobca odstránil.

Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol, aby najvyšší súd
rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie, alternatívne aby rozsudok krajského
súdu zmenil tak, že žalobe vyhovie a prizná mu náhradu konania z dôvodu, že rozhodnutie správneho
orgánu nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a došlo k ukráteniu na právach žalobcu a

porušeniu zákona.

V dôvodoch odvolania opakovane tvrdil, že v žiadnom prípade nedošlo k porušeniu zákazu nelegálneho
zamestnávania podľa § 3 ods. 2 zákona. Potvrdil, že v čase kontroly bol v prevádzke brat konateľa a
spoločníka Y. X., ktorý síce používal strojné zariadenie firmy avšak pre súkromnú potrebu. Vyjadrenie
konateľa spoločnosti pri kontrole, že Y. X. mal vykonávať dozor na prevádzke neznamenalo, že je

vo firme zamestnaný ako dozor, ale bolo mienené tak, že počas neprítomnosti konateľa si vykonal
súkromnú prácu a dal pozor, aby nedošlo k odcudzeniu vecí z prevádzky. Vyjadrenie tejto osoby
nemožno dogmaticky a automaticky považovať za nelegálne zamestnávanie v zmysle zákona a je
nevyhnutné odlišovať takýto špecifický prípad od úmyselného nelegálneho zamestnávania pracovníkov
v obchodnej spoločnosti. Či vyjadrenie Y. X. bolo presne a výstižne deklarované inšpektorom v protokole

ovykonaníkontrolynevieuviesť,mávšakzato,žebymalabyťtátoosobariadnevypočutá.Rozhodnutie,
ktorým sa zistila údajná nelegálna práca a bola uložená pokuta je založené iba na formulácii inšpektora
v protokole o kontrole, pričom žiadne ďalšie dôkazy vykonané neboli.

Za ďalšiu dôležitú skutočnosť považuje žalobca uzavretie dohody o práci vykonávanej mimo pracovného
pomeru so Y. X. dňa 02.08.2011 a jeho prihlásenie v registri poistencov v Sociálnej poisťovni. Túto

prihláškuurobilažnazákladenávoduinšpektoravykonávajúcehoinšpekciuatvrdení,žeaknahlásibrata
ako zamestnanca v Sociálnej poisťovni, nebude jeho prítomnosť v prevádzke hodnotená ako nelegálna
práca.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne správny a
zákonný potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.),
preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212
ods. 1 O.s.p.) postupom podľa § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p., a po tom, ako bolo oznámené verejné
vyhlásenie rozhodnutia na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred, rozsudok verejne vyhlásil (§ 153

ods. 1, 3 O.s.p.).

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej
republiky, t.j. najmä s hmotnými a a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1

O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu.Najvyšší súd z obsahu predloženého súdneho a administratívneho spisu zistil skutkový stav tak, ako je
podrobne popísaný v rozsudku krajského súdu, preto pre účastníkov známe fakty a skutočnosti nebude
nadbytočne opakovať, a len v stručnosti z neho vyberá nasledovné.

Inšpektorát práce Prešov vykonal v období od 27.06.2011 do 11.08.2011 a od 02.08.2011 do 11.08.2011
podľa zákona o inšpekcii práce dve inšpekcie práce u zamestnávateľa: TOKA - RADOMA, spol. s r.o.,
Radoma, (v prevádzke Drevovýroby v obci Okrúhle - areál bývalého JRD), ktoré boli zamerané na
kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych predpisov v zmysle zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v
znení neskorších predpisov a dodržiavanie zákazu nelegálneho zamestnávania fyzických osôb v zmysle

zákona č. 82/2005 Z.z. Zistené nedostatky boli popísané v protokoloch č.: IPV-32-09-2.3/P-A22,24,25/11
zo dňa 10.08.2011 a č. IPV-56-25-2.3/P-B24,E25-11 zo dňa 11.08.2011.

Protokol č.: IPV-32-09-2.3/P-A22,24,25/11 zo dňa 10.08.2011 bol prerokovaný s konateľom TOKA
- RADOMA, spol. s r.o., Tomášom Kačmárom, ktorý sa k jeho obsahu a ku všetkým zisteným
skutočnostiam a nedostatkom vyjadril. Z vyjadrenia vyplýva, že nemá žiadne námietky k zisteným
nedostatkom, spôsobu ich zisťovania, termínom na ich odstránenie, ako aj k ostatným skutočnostiam

uvedeným v predmetnom protokole.

Aj obsah protokolu č. IPV-56-25-2.3/P-B24,E25-11 zo dňa 11.08.2011 bol prerokovaný s konateľom
Tomášom Kačmárom dňa 15.08.2011, ktorý k nemu podal písomné vyjadrenie prostredníctvom
právneho zástupcu.

Vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu zo dňa 23.08.2011 konštatovalo odstránenie nedostatkov

týkajúcich sa nesprávneho obsahu dohôd o vykonaní práce uzatvorením dodatkov k týmto dohodám, v
ktorých sa určila práca vymedzená výsledkom. K vytýkanému nedostatku, nelegálnemu zamestnávaniu
uviedol, že nespadá do kategórie nelegálneho zamestnávania, práca, ktorú vykonal pre súkromné
potreby a na strojnom zariadení spoločnosti príbuzný konateľa tejto spoločnosti, a s jeho súhlasom.

Na základe kontrolných zistení Inšpektorát práce Prešov rozhodnutím č. k.: P:133/2012-R zo dňa

23.03.2012 uložil žalobcovi pokutu vo výške 300 € za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov
uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ prvom bode (pracovnoprávne vzťahy) zákona o inšpekcii práce, a to
konkrétne § 223 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. a § 224 ods. 2 písm. b/ zákona č. 311/2001 Z.z. a pokutu
2 000 € za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods.
2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci.

Žalobcom podané odvolanie žalovaný napadnutým rozhodnutím číslo: S/2012/01735 - 2.1 O-108/2012
zo dňa 13.06.2012 zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

Základným cieľom, resp. poslaním konania v správnom súdnictve je preskúmavať „zákonnosť“
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať
činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmavať „zákonnosť“ ich

rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou
rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy. Inými slovami povedané, treba
vziať do úvahy, že správny súd „nie je súdom skutkovým“, ale súdom, ktorý posudzuje iba právne
otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Rozhodnutie správneho súdu je
výsledkom preskúmavania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Správny súd nie je správnou inštanciou

a nerozhoduje vo veci samej.

Predmetom právneho posúdenia zo strany najvyššieho súdu boli dva správne delikty.

V prvom prípade konanie žalobcu, ktoré správny orgán posúdil ako protiprávne, spočívalo v dvoch
nedostatkoch zistených v oblasti pracovnoprávnych vzťahov a týkalo sa dohôd o vykonaní práce
uzavretých so zamestnancami N. N., R. T., H. K., R. T. a W.P.. V kontrolovanom období zamestnávateľ

využíval závislú prácu týchto fyzických osôb tým, že s nimi uzavrel dohodu o vykonaní práce (akorobotník na píle), nie na výkon práce, ktorá je vymedzená výsledkom, ale na pracovnú činnosť určenú
druhovo - robotník na píle, čo je v rozpore s ustanovením § 1 ods. 3 v nadväznosti na ust. § 223 ods. 1
zákona č. 311/2001 Z.z. Okrem uvedeného menované osoby neboli oboznámené s právnymi predpismi

a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, čím došlo k porušeniu
povinností v zmysle § 224 ods. 2 písm. b/ zákona. č. 311/2001 Z.z.

Podľa § 223 ods. 1 Zákonníka práce v znení účinnom v čase vykonania kontroly zamestnávateľ
môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými
osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu

o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená
výsledkom (dohoda o vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce
(dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov). Na pracovnoprávny vzťah
založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa vzťahujú ustanovenia prvej
časti.

Na základe uzatvorených dohôd podľa § 223 je zamestnávateľ povinný oboznámiť zamestnancov s

právnymipredpismiaostatnýmipredpismivzťahujúcimisanaprácunimivykonávanú,najmäspredpismi
na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (§ 224 ods. 2 písm. b/ zákonníka práce).

V druhom prípade bolo kontrolou zistené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods.
2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z.z. tým, že právnická osoba využívala závislú
prácu fyzickej osoby T. X., s ktorým nemala založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu,

a ktorý pracoval dňa 02.08.2011 o 8.40 hod. v prevádzke Okrúhle ako obsluha kotúčovej píly a ručnej
motorovej píly a vykonával ďalšie manuálne práce v drevovýrobe.

Správny delikt nelegálneho zamestnávania bol u žalobcu zistený dňa 02.08.2011, v čase účinnosti
zákonač.82/2005Z.z.vznenízákonač.52/2010Z.z.(vzneníúčinnomod20.07.2011),vzmyslektorého
nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom,

ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného
predpisu (2 ods. 2 písm. a/).

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie
nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2, 4 a 5. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa
§ 2 ods. 5.

Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce, závislá práca môže byť vykonávaná výlučne
v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v
tomtozákoneajvinompracovnoprávnomvzťahu.Závislouprácouniejepodnikaniealeboinázárobková
činnosť založená na zmluvnom občianskoprávnom alebo zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa
osobitných predpisov.

Podľa § 2 ods.1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č.
82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom v čase vykonávania inšpekcie (ďalej len „zákon č. 125/2006Z.z.“) inšpekcia práce je

a) dozor nad dodržiavaním

1. pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a

skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok
žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili
15 rokov veku a kolektívne vyjednávanie.

Podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. Inšpektorát práce uloží pokutu
zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2.000 € do

200.000 €.

Podstatnou odvolacou námietkou žalobcu bol nedostatočne zistený skutkový stav v súvislosti s
posúdením činnosti vykonávanej T. X. v prevádzke žalobcu, ktorá bola vyhodnotená ako nelegálne
zamestnávanie.Ako vyplýva z vyššie citovaného ustanovenia, základným účelom inšpekcie práce je kontrola
dodržiavania pracovnoprávnych, bezpečnostných a iných súvisiacich právnych predpisov.

Ustanovenie § 250j ods. 5 O.s.p. je výnimkou z kasačného princípu a pripúšťa, aby súd rozsudkom

rozhodol nielen o zamietnutí žaloby alebo o zrušení rozhodnutia správneho orgánu, ale toto rozhodnutie
správneho orgánu zmenil vo veciach uvedených v § 250i ods. 2 O.s.p., ak na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že o spore, o inej právnej veci alebo o uložení sankcie má byť rozhodnuté
inak, ako rozhodol správny orgán. Odvolací súd tu dáva do pozornosti aj ustanovenie 120 ods. 1 O.s.p.,
podľa ktorého súd nie je povinný vykonať všetky dôkazy, ktoré účastníci v priebehu konania navrhli,

pretože princíp voľného hodnotenia dôkazov v spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia veci súdu
umožňuje vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia k takémuto rozhodnutiu vedú.

Krajský súd zistenie skutkového stavu správnymi orgánmi považoval za postačujúci na posúdenie veci
a nezistil žiadne procesné pochybenia v procese dokazovania. V danom prípade pri rozhodovaní o
uložení sankcie za zistené dva správne delikty aplikoval na základe analógie pravidlá pre ukladanie
úhrnného trestu, t.j. uložil za viaceré delikty sankciu podľa ustanovení vzťahujúcich sa na správny delikt

najprísnejšie postihnuteľný (absorpčná zásada), a to pokutu vo výške 2000 €.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia o uložení pokuty za správny delikt podľa § 19 ods. 2 písm. a/
bod1.zákonaoinšpekciiprácenemôžesúdprihliadaťnaodvolacíargumentžalobcu,žeišloosúkromnú
činnosť príbuzného konateľa a s jeho súhlasom, ak do záznamu o kontrole uviedol, že cit.: „Pracuje
odnes, t.j. 02.08.2011 od 7.00 hod. Jedná sa o brata, s ktorým nemám založený žiadny pracovnoprávny

ani iný právny vzťah. Je to ako dozor v mojej neprítomnosti na prevádzke. Na odmene zatiaľ sme sa
nedohodli.“

Nie bez významu je aj skutočnosť, že žalobca si oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni splnil
až nasledujúci deň po začatí výkonu inšpekcie a ako sám priznal, na podnet inšpektora. Z hľadiska
posudzovania nelegálneho zamestnávania v zmysle § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z.z. v znení

účinnom od 20.07.2011 je podstatné, či si zamestnávateľ splnil svoju povinnosť do dňa začatia kontroly.

Výška pokuty uložená žalobcovi na dolnej hranici stanovenej sadzby je podľa senátu najvyššieho súdu
primeraná, odráža mieru porušenia povinností žalobcu a následkov, ktoré z tohto porušenia vyplynuli a
nemožno ju považovať za neprimerane vysokú ani za zvlášť zaťažujúcu alebo za likvidačnú. Zároveň
spĺňa aj požiadavku preventívneho pôsobenia na zamestnávateľa na dodržiavanie povinností.

Odôvodneniu rozsudku krajského súdu nechýba presvedčivosť požadovaná zákonom (§ 157 ods. 2 veta
druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) a jeho úvahu a právne posúdenie považoval
súd za logické, ktoré nevybočili z medzí a hraníc stanovených zákonom.

Najvyšší súd len na doplnenie dodáva, že pri súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutí a postupu
správnych orgánov v oblasti správneho trestania bol už prijatý celý rad judikátov. Uloženie viacerých

sankcií za porušenie viacerých povinností upravených Zákonníkom práce, ako i zákonom č. 82/2005
Z.z. nie je v rozpore s citovanými ustanoveniami zákona. Otázka zásad vzťahujúcich sa na správne
trestanie je veľmi všeobecná a Odporúčanie Rady Európy č. R/91/1 zo dňa 13.02.1991 možno použiť
ako legislatívnu pomôcku pre výklad zákona. Pokiaľ by mal senát identifikovať najprísnejšie porušenie
zákona, v zákone nie je uvedené vyjadrenie ako trestať za ďalšie porušenie zákona. Najvyšší súd už

judikoval, že sankcie (súčet výšky pokút, by nemali v celkovom súčte prekročiť hornú hranicu rozpätia
zákonnej sadzby, ktorú pripúšťa zákon pri najprísnejšom potrestaní (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. značka 3Sž/96/2007).

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je o výroku vecne správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v

odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu
ako vecne správny a v súlade so zákonom podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods.
l, 2 O.s.p. potvrdil a v podrobnostiach na tam uvedené dôvody odkazuje.O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. l O.s.p. v spojení s § 246c
ods. l veta prvá O.s.p. a § 250k ods. l O.s.p. Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, preto mu súd
právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.