Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. január 2014

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 6C/34/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413201929
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Záhorák
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2014:4413201929.8

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky pred sudcom JUDr. Róbertom Záhorákom v právnej veci navrhovateľa: Z. G.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Š., S. XX, proti odporcom: 1. N. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. - H. N., J. I.
Č.. XX, 2. S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š., J. Č.. XX, 3. I. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š., Z.Š. X o
určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané a o určenie neplatnosti závetu takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení poručiteľa X. G., nar. XX.XX.XXXX
spísanej notárskou zápisnicou J. XXX/XXXX, J. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX na J. Ú. J. L. pred
notárkou Z.. D. K. n i e s ú d a n é.

Súd u r č u j e, že závet X. G., nar. XX.XX.XXXX, spísaný notárskou zápisnicou J. XXX/XXXX, J. XXX/
XXXX zo dňa XX.XX.XXXX na J. Ú. J. L., pred notárkou Z.. D. K. je v časti, ktorou poručiteľ X. G., nar.
XX.XX.XXXX opomenul navrhovateľovi Z. G., nar. XX.XX.XXXX ponechať dedičský podiel v pomere 1/8
dedičstva n e p l a t n ý .

Súd návrh o určenie neplatnosti závetu vo zvyšku z a m i e t a .

Súd navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 01.02.2013 domáhal určenia
neplatnosti, že dôvody vydedenia uvedené v listine vo vydedení spísanej formou notárskej zápisnice
notárky Z.. D. K., číslo J. XXX/XXXX, J. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX závetcu a zriaďovateľa listiny
o vydedení X. G., nar. XX.XX.XXXX nie sú dané a listina o vydedení a závet sú neplatné. Navrhovateľ
svoj návrh zdôvodnil tým, že poručiteľ X. G., otec navrhovateľa, zomrel dňa XX.XX.XXXX, ako jeho syn
je neopomenuteľným dedičom v prvej dedičskej skupine, pričom brat navrhovateľa a odporca v 2. V.
S. G. podal návrh na dodatočné prejednanie dedičstva po otcovi účastníkov X. G. k novoobjavenému
majetku, ktorý je zapísaný v katastri nehnuteľností na LV Č.. XXX k.ú. H. N., ako parcela registra "C"
číslo XXX o výmere XXXX S.. Zároveň uviedol, že pôvodné dedičské konanie po poručiteľovi X. G. pod
číslom XXD XX/XXXX, O. XX/XXXX bolo z dôvodu nemajetnosti poručiteľa zastavené. Zároveň uviedol,
že na prejednaní novoobjaveného dedičstva u J. Z.. Z. D. dňa XX.XX.XXXX sa dozvedel, že poručiteľ X.
G. zriadil listinu o vydedení a závet J. XXX/XXXX, J. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX spísanej notárkou
Z.. D. K. dňa XX.XX.XXXX. Z uvedenej zápisnice, ktorú notárka prečítala sa dozvedel, že poručiteľ X.
G. navrhovateľa ako jediného zo svojich detí vydedil a vydedil aj tiež jeho potomkov, pričom ako dôvod
vydedenia bol uvedený "že trvalo neprejavuje o mňa záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať a
naproti tomu hrubo sa ku mne správa, vyhráža sa mi fyzickým napadnutím a ruší moje vlastnícke právo k

domovej nehnuteľnosti a bez môjho vedomia užíva môj majetok, teda záhradu." Pričom táto skutočnosť
ho zaskočila a vyjadril sa pred notárkou tak, že podá žalobu na súd, ktorou mieni napadnúť predmetnú
listinu ako aj dôvody vydedenia. Zároveň uviedol, že vzťahy medzi účastníkmi ako súrodencami s
rodinami boli dobré do času, keď zomrela matka účastníkov v roku XXXX. Dovtedy účastníci pomáhali
pri údržbe domu a domácnosti, pracovali v záhrade a okolo domu. V dedičskom konaní po nej sa všetci
účastníci zriekli svojich dedičských podielov v prospech otca X. G., u ktorého po smrti matky lekári zistili
rakovinu, avšak celá rodina bola nápomocná pri jeho liečení, navštevovali ho, keď bol v nemocnici a
tiež keď ho prepustili do domácej liečby. Po čase však X. G. začal byť popudlivý, čo sa pripisovalo jeho
chorobe a situácia sa vyhrotila tak, že účastníkov vyháňal z domu a záhrady, nechcel prijímať žiadnu
starostlivosť, pričom navrhovateľ ako i odporcovia v 2. a 3 rade boli nútení upustiť od návštevy otca,
keďže si to neželal a dokonca bol aj agresívny. Z uvedených dôvodov ho preto navrhovateľ ani jeho
rodina nenavštevovali. V návrhu ďalej uviedol, že dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení sa
nezakladajú na pravde a postrádajú akúkoľvek konkretizáciu z hľadiska časového ako i skutkového a nie
je preskúmateľné kedy sa mal navrhovateľ dopustiť údajného vyhrážania sa fyzickým násilím ani v čom
spočíval konkrétny dôvod toho násilného správania. Zároveň poukázal na to, že je potrebné skúmať, či
ako potomok mal reálnu možnosť prejavovať ozajstný záujem o poručiteľa, tj. či poručiteľ mal záujem,
aby sa s ním navrhovateľ stretával, keďže poručiteľ navrhovateľa ani jeho potomkov nevpustil do domu
a k sebe, a teda navrhovateľ sa nemohol s poručiteľom stretávať a tento stav nezavinil ani navrhovateľ
ani jeho deti.

K návrhu na začatie konania sa vyjadril odporca v 1. rade podaním zo dňa 08.07.2013, v ktorom uviedol,
že je zarážajúce, že navrhovateľ napáda otcovu listinu o vydedení a závet a tvrdí, že jeho vzťahy s
otcom neboli zlé a tvrdí, že otec odmietal a nechcel sa s ním stretávať. Uviedol, že vie aké boli vzťahy
medzi navrhovateľom a otcom účastníkov a uviedol, že po vzniku otcovej choroby sa o neho staral a
opatroval ho. Uviedol, že navrhovateľ o otca neprejavoval vôbec záujem, nenavštevoval ho v nemocnici,
v domácnosti, aj keď mal možnosť tak urobiť. Uviedol, že navrhovateľ otcovi neprišiel ani na pohreb a kar.
Tieto skutočnosti vie potvrdiť veľa príslušníkov rodiny, susedia. Zároveň uviedol, že listina o vydedení
bola objektívna, oprávnená a založená na reálnych skutočných dôvodoch a preto žiadal, aby súd návrh
navrhovateľa zamietol.

Odporcovia v 2. a 3. rade sa k návrhu na začatie konania nevyjadrili.

Na základe požiadavky konajúceho súdu bola súdu zo strany Správy katastra Nové Zámky dňa
20.08.2013 zaslaná darovacia zmluva zo dňa XX.XX.XXXX uzavretá medzi X. G., nar. XX.XX.XXXX a
N. G., nar. XX.XX.XXXX, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností na X.
Č.. XXX H..Ú.. H. N., na ktorej sú zapísané nehnuteľnosti parcela č. XXX a dom súp. č. XXXX, darovacia
zmluva, ktorou boli uvedené nehnuteľnosti prevedené na odporcu v 1. Rade. Zároveň Správa katastra
Nové Zámky súdu zaslala na základe požiadavky súdu list vlastníctva č. XXXX H..Ú.. H. N., na ktorom
sa nachádzajú vyššie uvedené darované nehnuteľnosti.

Na pojednávaní dňa 04.11.2013 navrhovateľ uviedol, že nie je pravdou, že by sa navrhovateľ správal
voči poručiteľovi X. G. tak, ako to X. G. uviedol v notárskej zápisnici zo dňa XX.XX.XXXX. zároveň
uviedol, že nie je pravdou, že by o otca neprejavoval záujem, že by sa voči nemu hrubo správal alebo
sa mu vyhrážal fyzickým napadnutím ani, že by ho rušil v užívaní jeho majetku. Zároveň tiež uviedol,
že v 90-tych rokoch, keď otec chodil do kúpeľov sa staral o jeho psa, avšak otec bol taký, že v roku
1994-1995 sa s ním nedalo rozprávať, avšak keď otec povedal, aby mu on alebo súrodenci pomohli,
tak mu aj pomohli. Taktiež uviedol, že k otcovi v rokoch 1996-1998 nechodil, keďže otec s ním vôbec
nechcel komunikovať a stretávať sa s ním a teda sa voči nemu nemohol správať tak, ako to poručiteľ
X. G. uviedol. Zároveň uviedol, že otcov zdravotný stav od roku 1991 nebol celkom v poriadku. Taktiež
uviedol, že sa pamätá, že v roku 1994 otec nad ním držal motyku s tým, že ho zabije, avšak on mu
povedal, že "dedo, čím si starší, tým si sprostejší," a preto tam už potom nechodil.

Odporca v 1.rade na uvedenom pojednávaní uviedol, že skutočnosti, ktoré uviedol poručiteľ X. G.
ohľadne správania sa navrhovateľa sú pravdivé, keďže navrhovateľ sa hrubo správal k otcovi, nadával
mu v záhrade. Zároveň uviedol, že nevie o tom, že by navrhovateľ fyzicky napadol otca. Zároveň uviedol,

že v roku 1998 aj predtým sa navrhovateľ hrubo správal voči otcovi, ktorému nadával. Zároveň poprel,
že by navrhovateľ nechodil k otcovi s tým, že odporca v 1.rade sa 2 roky pred smrťou otca staral o
otca. Uviedol, že sa nepamätá, či pred spisovaním závetu v roku 1998 navrhovateľ prejavoval záujem o
poručiteľa, či chodil k poručiteľovi. Nevedel ani uviesť, či sa v roku 1998 navrhovateľ voči otcovi hrubo
správal, avšak pamätá sa, že niekedy, nevie kedy, navrhovateľ otcovi nadával. Taktiež uviedol, že nevie,
či navrhovateľ užíval bez povolenia poručiteľov majetok a uviedol, že asi to bola pravda, keď to otec
napísal. Zároveň uviedol, že sa nepamätá, či navrhovateľ užíval záhradu otca. Odporca v 1.rade taktiež
uviedol, že o závete sa dozvedel až na dedičskom konaní po otcovi.

Odporca v 2.rade na uvedenom pojednávaní uviedol, že všetci 4 súrodenci chodili navštevovať rodičov
pravidelne, až do času, keď žila ich mama. Zároveň uviedol, že v roku 1993 sa u neho zastavil
navrhovateľ, ktorý mu povedal, že sa s otcom pohádal, pričom otcovi povedal, že o uvedenej hádke
povie bratovi S.. Keď to otcovi povedal, že to povie bratovi S., tak otec reagoval tak, že povedal, že
S. nemá vstup do tohto domu, preto si túto skutočnosť išiel overiť u otca, ktorý mu osobne povedal,
že syn S. nemá vstup do domu a tak mu teda povedal, že do domu už v živote nevstúpim, pričom
otec nato žiadnym spôsobom nereagoval a on sa zariadil tak, že ani do uvedeného domu až do otcovej
smrti nevošiel. Zároveň uviedol, že si myslí, že dôvody, ktoré otec uviedol v listine vo vydedení nie sú
pravdivé, a keďže som do uvedeného domu od roku 1993 nechodil, neviem sa vyjadriť ku konkrétnym
skutočnostiam uvedeným v listine o vydedení. Zároveň uviedol, že otec bol dosť prísny ale aj vulgárny,
keďže všetky svoje deti bil. Zároveň sa otec aj vyhrážal, že celý majetok prepíše na štát. Toto otec robil
po matkinej smrti. Zároveň uviedol, že po matkinej smrti sa jej majetok v dedičskom konaní na základe
dohody vyporiadal tak, že celé dedičstvo po matke nadobudol otec.

Na uvedenom pojednávaní odporkyňa v 3.rade uviedla, že ona nemá žiadnu vedomosť o tom, že by sa
navrhovateľ voči otcovi správal tak, ako to otec uviedol, ani to nevidela, ani nepočula. Uviedla, že otec bol
dosť diktátorský a ten, kto mu oponoval bol v nemilosti, pričom najviac bol v nemilosti navrhovateľ. V tejto
súvislosti uviedla, že medzi otcom a navrhovateľom boli slovné potýčky, avšak nemá vedomosť o tom,
že by navrhovateľ rušil otca v užívaní jeho nehnuteľností alebo sa voči otcovi hrubo správal. Zároveň
uviedla, že navrhovateľ sa o listine o vydedení, závete a darovacej zmluve dozvedel až na dodatočnom
dedičskom konaní pod č. O. XXX/XXXX v J. XXXX. Zároveň uviedla, že v rokoch 1996-1998 chodievala
k otcovi každý deň, keďže mu nosila obedy, pričom otec nespomínal, že by sa navrhovateľ voči nemu
hrubo správal alebo sa mu vyhrážal fyzickým napadnutím alebo ho napádal.

Na pojednávaní dňa 06.12.2013 svedok D. V. uviedol, že nevie, aké vzťahy boli medzi navrhovateľom a
jeho otcom a nikdy nebol svedkom nijakého rozhovoru medzi navrhovateľom a jeho otcom alebo konfliktu
medzi navrhovateľom a jeho otcom a ani mu o tom X. G. - otec účastníkov nič nehovoril.

Svedkyňa D. G. - manželka odporcu v 1.rade uviedla, že X. G. sa vyjadril v tom smere, že navrhovateľ
sa mu vyhrážal, nadával mu do debilov a že mu povedal, že ho zabije. Uviedla, že to bolo asi okolo
roku 2000. Uviedla, že ona svedkom rozhovoru medzi navrhovateľom a jeho otcom nebola, iba počula
to, čo povedal X. G..

Svedok F.. Z. K. uviedol, že on svedkom žiadnych konfliktov medzi navrhovateľom a jeho otcom nebol.
Uviedol, že jeho svokor X. G. bol 3 roky pred smrťou nervózny, pričom aj v 90-tych rokoch, keď mu
vypomáhali v záhrade museli ísť do záhrady na záchod, pretože záchod v dome zamkol. Jeho správanie
si nevedel vysvetliť. Uviedol, že v rokoch 1993-1994 sa X. G. čudne správal. Zároveň potvrdil, že v roku
1998 sa navrhovateľ staral o domáce zvieratá X. G., ktorý bol v tom čase v kúpeľoch.

Svedkyňa D. G. - manželka navrhovateľa uviedla, že vzťahy v rodine sa po smrti svokry zhoršili, keďže
svokor im zakázal chodiť do domu, pričom u neho bývali aj iné ženy, s ktorými žil ako druh a družka.
Svokor mával také stavy, že im nadával, kopal do krhly, skrýval náradie a oni sa čudovali prečo to robí,
keďže mu vypomáhali v záhrade. Zároveň uviedla, že nebola svedkom toho, že by navrhovateľ bol voči
otcovi agresívny alebo sa mu vyhrážal.

Navrhovateľ na uvedenom pojednávaní uviedol, že nie je pravdou, že by proti vôli otca obhospodároval
záhradu alebo jej časť, keďže otec mu naznačil, že si neželá aby tam chodil a preto tam ani nechodil.

Na pojednávaní dňa 10.01.2014 svedkovia S. G., D. G., Z. K. - susedia nehnuteľností, v ktorých býval
X. G. neuviedli žiadne skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že sa navrhovateľ voči otcovi X. G. správal
tak, ako to uviedol X. G. v závete a listine o vydedení zo dňa XX.XX.XXXX, pričom žiadnymi svedkami
konfliktov medzi navrhovateľom a jeho otcom neboli.

Na uvedenom pojednávaní navrhovateľ uviedol, že žiada návrhu vyhovieť, pričom nežiadal náhradu trov
konania.

Odporca v 1.rade uviedol, že žiada návrh zamietnuť, keďže má zato, že skutočnosti, ktoré X. G. uviedol
v závete a listine o vydedení sú pravdivé a uviedol, že trovy konania si neuplatňuje.

Odporcovia v 2.a 3.rade zhodne uviedli, že žiadajú návrhu vyhovieť, pričom trovy konania si neuplatňujú.

Súd sa v priebehu konania oboznámil s obsahom dedičského spisu 16D/840/2012, ktorého predmetom
je dodatočné prejednanie dedičstva po X. G., pričom v tomto spise sa nachádza aj notárska zápisnica
J. XXX/XX, J. XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorou bola spísaná listina o vydedení a závet.

Podľa stanovenia § 37 ods. 1 a 2, § 38, § 39 a § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka , sa právny úkon
musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je
plnenie nemožné, je neplatný. Tak isto je neplatný právny úkon, pokiaľ ten kto ho urobil nemá spôsobilosť
na právne úkony a neplatný aj právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento
právny úkon neschopnou. Neplatný je aj právny úkon, ktorý svojim obsahom a účelom odporuje zákonu
alebo obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Neplatný právny úkon, ktorý nebol urobený vo forme
akú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je
neplatnou táto časť pokiaľ z povahy právneho úkonu, alebo z jeho obsahu, alebo z okolností za ktorých
k nemu došlo nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení §
49a, § 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2 považuje sa právny úkon za
platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti
sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil.

Podľa § 473 ods. 1 Obč. zákonníka v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich
rovnakým dielom.

Podľa § 476 ods. 1 Obč. zákonníka poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo zriadiť v
inej písomnej forme za účasti svedkov, alebo vo forme notárskej zápisnice.

Podľa§ 479 Obč. zákonníka maloletým potomkom sa musí dosť aspoň toľko, koľko robí ich dedičský
podiel zo zákona a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu
zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených
potomkov.

Podľa § 80 písmeno c/ Občianskeho súdneho poriadku návrh na začatie konania možno uplatniť aby sa
rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem.

Na základe vyššie uvedených skutočností ako i na základe uvedených zákonných ustanovení súd
posúdil návrh navrhovateľa ako čiastočne dôvodný. Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania
domáhal určenia, že dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení nie sú dané, pričom zároveň sa
domáhal určenia, že závet poručiteľa X. G. je neplatný, tým, že oba právne úkony boli obsiahnuté v
hore uvedenej notárskej zápisnici. Z obsahu návrhu na začatie konania vyplýva, že navrhovateľ osvedčil
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti časti závetu poručiteľa X. G. podľa § 80 písmeno c)
Občianskeho súdneho poriadku, keďže v dodatočnom dedičskom konaní po X. G., ktoré je vedené na
tunajšom súde pod č. 16D/840/2012 zistil, že poručiteľ X. G. vlastnil aj nehnuteľnosť, ktorá je zapísaná
v katastri nehnuteľností na LV č. XXX H..Ú.. H. N. ako parcela číslo XXX orná pôda o výmere X.XXX S.
a preto má naliehavý právny záujem ako neopomenuteľný dedič na tom, aby po svojom otcovi mohol
dediť, keďže na navrhovateľa pripadá zákonný dedičský podiel v pomere 1/4 dedičstva po poručiteľovi.
Tým zároveň osvedčil aj naliehavý právny záujem na tom, aby súd určil, že dôvody vydedenia uvedené
v listine o vydedení spísanej formou notárskej zápisnice nie sú dané. Z vyššie uvedenej notárskej
zápisnice zo dňa XX.XX.XXXX číslo J. XXX/XX, J. XXX/XX spísanej notárkou Z.. D. K. vyplýva, že
poručiteľ X. G. sa rozhodol pre prípad svojej smrti vydediť navrhovateľa a jeho potomkov a to z dôvodov,
že "navrhovateľ neprejavuje o neho záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať a naproti tomu sa
k nemu hrubo správa, vyhráža sa mu fyzickým napadnutím a ruší jeho vlastnícke právo k domovej
nehnuteľnosti a bez jeho dovolenia užíva jeho majetok, teda záhradu." Zároveň v uvedenej notárskej
zápisnici uviedol, že svoj majetok zanecháva rovným dielom svojim ďalším 3 deťom a to I. K., rod.
G., S. G. a N. G. v pomere 1/3 k celku. Zároveň k uvedenej zápisnici je pripojená lekárska správa zo
dňa XX.XX.XXXX, v ktorej je uvedený zdravotný stav X. G., pričom je tam uvedené, že psychický stav
je primeraný veku a netrpí psychickou chorobou - lekárska správa S.. Z.X. E., praktického lekára pre
dospelých.

Súd po oboznámení sa s obsahom uvedenej notárskej zápisnice zistil, že v uvedenej notárskej
zápisnici nie sú okrem vyššie uvedených dôvodov uvedené žiadny ďalšie dôvody ani žiadne konkrétne
skutočnosti, ktoré by nepochybne preukazovali tvrdenia poručiteľa X. G. obsiahnuté v uvedenej notárskej
zápisnici. Preto súd pri rozhodovaní vychádzal z výpovedí odporcov ale i vyššie uvedených svedkov,
pričom žiadny z nich neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by potvrdzovali, že navrhovateľ sa
voči svojmu otcovi správal tak, ako to poručiteľ uvádzal v notárskej zápisnici. Z výpovedí odporcov
ako i svedkov vyplývalo, že vzťahy medzi navrhovateľom a jeho otcom X. G. neboli dobré, avšak ani
nebolo ničím preukázané, že takéto vzťahy zapríčinil výlučne navrhovateľ. Z výpovedí navrhovateľa
vyplývalo, že vzhľadom na zlé vzťahy s otcom v rokoch 1996-1998 k nemu ani nechodil, keďže si to
otec neželal. Preto na základe uvedených skutočností mal konajúci súd zato, že návrh navrhovateľa
je v tejto časti dôvodný a že dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení poručiteľa X. G., nar.
XX.XX.XXXX spísanej notárskou zápisnicou J. XXX/XXXX, J. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX na
notárskou úrade Nové Zámky pred notárkou Z.. D. K. nie sú dané. Súd pri rozhodovaní prihliadal aj na
skutočnosť, že uvedené dôvody vydedenia sú uvedené len vo všeobecnosti, nie sú žiadnym spôsobom
konkretizované neobsahujú čas a spôsob správania sa navrhovateľa voči odporcovi a teda sú neurčité
a tým aj nepreskúmateľné. Z uvedených dôvodov preto súd v tejto časti návrhu navrhovateľa vyhovel.

Vychádzajúc z uvedeného záveru konajúce súdu, že dôvody vydedenia obsiahnuté v listine o vydedení
nie sú dané súd s poukazom na ustanovenie § 473 ods. 1 a § 479 Občianskeho zákonníka mal za to, že
závet poručiteľa X. G. je v časti tak ako je to uvedené vo výroku rozsudku neplatný, keďže navrhovateľ
je neopomenuteľným dedičom - synom X. G. a keďže teda nedošlo k jeho vydedeniu náleží mu dedičský
podiel v pomere 1/8 dedičstva po poručiteľovi X. G., keďže dedičmi po poručiteľovi sú všetci účastníci t.
j. N. G., S. G. M. I. K., V.. G. ako deti poručiteľa X. G., z ktorých každý dedí rovnakým dielom podľa § 473
ods. 1 Občianskeho zákonníka a ich dedičský podiel predstavuje 1/4 z dedičstva a teda navrhovateľovi
patrí z dedičstva po poručiteľovi X. G. polovica z jeho dedičského podielu, t. j. polovica z 1/4 dedičstva,
čo predstavuje 1/8 dedičstva. Keďže z ustanovenia § 479 Občianskeho zákonníka vyplýva, že plnoletým
potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí 1/2 ich dedičského podielu zo zákona. Z obsahu
závetu vyplýva, že poručiteľ X. G. mienil celé dedičstvo prenechať odporcom každému rovnakým dielom

a teda dedičský podiel v 1/8 k celku dedičstva vzhľadom na prejavovanú vôľu poručiteľa X. G. pripadne
odporcom.

Zároveň súd návrh navrhovateľa o určenie neplatnosti závetu vo zvyšku zamietol, keďže navrhovateľ
v priebehu celého konania nepreukázal žiadnym spôsobom skutočnosti, na základe ktorých by bolo
možné vyvodiť záver, že závet poručiteľa X. G. by bol neplatný z dôvodov uvedených v §§ 37, 38, 39, 40,
49a Občianskeho zákonníka, ani z iných dôvodov, ktoré by spôsobovali neplatnosť závetu. Navrhovateľ
v priebehu konania nepredložil súdu žiadne dôkazy, na základe ktorých by súd mohol konštatovať
absolútnu neplatnosť celého vyššie uvedeného závetu poručiteľa X. G..

Čo sa týka trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. podľa ktorého ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Vzhľadom na výsledok konania, podľa
ktorého mal každý z účastníkov len čiastočný úspech, navrhovateľka v 1/6 a odporcovia boli úspešní
v 5/6, súd s poukazom na uvedené ustanovenie zákona nepriznal žiadnemu z účastníkovi právo na
náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia, cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre.