Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. august 2012

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Er/2317/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111223114
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Roman Karkalík
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2012:6111223114.4

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Slovenská republika, zastúpená Úradom
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou so sídlom Žellova 2, 829 24 Bratislava, IČO: 30 796
482, pobočka Banská Bystrica, Wolkerova 34, 974 04 Banská Bystrica, proti povinnému: I. Q., M..
XX.XX.XXXX, L. XX, XXX XX Q. Q., štátny občan SR, na vymoženie pohľadávky vo výške 40 Eur, o
námietkach povinného proti trovám exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd vyššie konkretizovanú exekúciu z a s t a v u j e v č a s t i vymáhania istiny pohľadávky vo výške
40 Eur.

Súd námietky povinného proti predbežným trovám exekúcie, ktorá začala pred súdnym exekútorom
JUDr. Liborom Samcom so sídlom exekútorského úradu Košická 6, Bratislava pod spis. zn. EX 2388/11,
na základe návrhu oprávneného zo dňa 27.07.2011, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 02.08.2011
a poverenia Okresného súdu Banská Bystrica č. 5601 085529 zo dňa 03.01.2012 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške
40 Eur a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou, pobočka Banská Bystrica č. PP 601/00845/2010 zo dňa 20.09.2010.

Poverenímč.5601085529zodňa03.01.2012OkresnýsúdBanskáBystricapoverilvykonanímexekúcie
súdneho exekútora JUDr. Libora Samca so sídlom exekútorského úradu Košická 6, Bratislava, ktorý ju
vedie pod spis. zn. EX 2388/11.

Písomným podaním, ktoré bolo Okresnému súdu Banská Bystrica doručené dňa 12.03.2012, súdny
exekútor postúpil tunajšiemu súdu na rozhodnutie námietky povinného proti trovám exekúcie. Dňa
21.02.2012 poverený súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému
doručené do vlastných rúk dňa 01.03.2012. Proti doručenému upovedomeniu o začatí exekúcie povinný
vzniesol v zákonnej lehote u príslušného exekútora námietky proti trovám exekúcie. Povinný uviedol, že
uvedenú sumu pokuty uhradil na pobočke ÚDZS v Banskej Bystrici dňa 31.10.2011. Trovy exekútora

preto považuje za neoprávnené, nakoľko v čase vydania poverenia na vykonanie exekúcie bola
pohľadávka ÚDZS uhradená..

K podaným námietkam sa vyjadril súdny exekútor, ktorý uviedol, že povinný uhradil len časť pohľadávky
oprávneného a to dňa 31.10.2011 vo výške 40 Eur, táto suma bola uhradená po podaní návrhu na
vykonanie exekúcie (dátum podania návrhu na vykonanie exekúcie 02.08.2011), exekučné konanie
je teda oprávnené a vzhľadom na túto skutočnosť je povinnosťou povinného uhradiť exekútorovi aj

vynaložené trovy exekúcie. V danom prípade, došlo len k čiastočnému uhradeniu pohľadávky. Zároveňuviedol, že vyčíslil v upovedomení o začatí exekúcie riadne trovy exekúcie, vyčíslil predbežné a takisto
aj trovy exekúcie ako pri upustení od exekúcie, v prípade ak povinný plní v lehote do 14 dní po
doručení upovedomenia o začatí exekúcie, ktoré sú vyčíslené v súlade s Vyhláškou MS SR o odmenách

a náhradách súdnych exekútorov. Žiadal preto, aby súd námietky povinného proti trovám exekúcie
zamietol, nakoľko sú neopodstatnené.

Podaním zo dňa 10.04.2012 sa k námietkam povinného vyjadril aj oprávnený. Vo svojom stanovisku
uviedol, že povinný dňa 31.10.2011 uhradil pokutu vo výške 40 Eur do pokladne na pobočke úradu
v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené však trval na tom, aby exekúcia v časti trov exekútora

pokračovala a exekúcia v časti istiny bola zastavená.

Exekučným titulom v tomto exekučnom konaní je rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou, pobočka Banská Bystrica č. PP 601/00845/2010 zo dňa 20.09.2010, ktorým bol povinný
zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 40 Eur.

Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie
exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Konanie

o námietkach povinného proti exekúcii je zároveň sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na
základe námietky povinného rozhoduje o otázke, či sa exekúcia oprávnene začala.

Podľa ust. § 38 ods. 2 Exekučného poriadku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že v danom prípade boli v čase začatia

exekučného konania ( toto začalo dňa 02.08.2011, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie ) splnené oba procesné predpoklady oprávňujúce na podanie
návrhu na vykonanie exekúcie, t.j. vykonateľné rozhodnutie / exekučný titul /, ako aj tá skutočnosť, že
povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

V zmysle § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia
zaniklo právo ním priznané.

Podľa § 57 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti
alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa
zastaví len čiastočne.

Splnenie dlhu je spôsobom zániku záväzku a jemu zodpovedajúceho práva v zmysle ustanovenia § 599
ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov.

Nakoľko v priebehu exekučného konania bolo vyššie uvedenými skutočnosťami preukázané, že povinný
po začatí exekučného konania uhradil istinu vymáhanej pohľadávky vo výške 40 Eur, súd na základe
vyššie citovaných zákonných ustanovení exekúciu v tejto časti zastavil. V zostávajúcej časti čo do trov

zostáva exekúcia nedotknutá.

Podľa § 201 ods. 2 prvá veta Exek. poriadku, účastník konania môže vzniesť u exekútora do troch dní
do doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie.Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 200 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada

hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 201 ods. 1 predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v
upovedomení o začatí exekúcie. Týmto predpisom je vyhláška MS SR

č. 228/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov ( ďalej len "vyhláška" ).

Podľa§4ods.1vyhláškyzákladompreurčenieodmenysúdnehoexekútorazavýkonexekučnejčinnosti
pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymáhanej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak ( §

6, §14 až 16 ).

Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však
33,19 Eur a najviac 33 193,92 Eur. Podľa ods. 2, ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie
podľa § 46 ods. 3 zákona / Exek. poriadku /, patrí mu 50 % z odmeny vypočítanej podľa odseku 1.
Ustanovenia o náhrade hotových výdavkov a o náhrade za stratu času pri výkone exekučnej činnosti

tým nie sú dotknuté.

Súd poukazuje najmä na skutočnosť, že základom pre určenie odmeny súdneho exekútora je výška
vymáhanej pohľadávky a tiež, že predbežné trovy sú trovy exekúcie vyčíslené len predbežne. Po
ukončení exekúcie je súdny exekútor povinný predložiť presnú špecifikáciu jednotlivých úkonov
exekúcie, straty času pri výkone exekučnej činnosti ako aj presnú špecifikáciu hotových výdavkov.

Prípadný následne zistený nesúlad vo výške predbežných trov exekúcie s konečnou výškou trov
exekúcie sa premietne do konečného zúčtovania trov exekúcie.

Súd v danom prípade dospel k záveru, že súdny exekútor pri vyčíslovaní predbežných trov exekúcie
v upovedomení o začatí exekúcie určil predpokladanú výšku trov konkrétnej exekúcie, nakoľko ich
skutočnú(presnú)výškunemožnovtomtoštádiuexekučnéhokonaniaurčiťapretonámietkypovinného

proti trovám exekúcie ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší
súd, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré
vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie

sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na
rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť

s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.