Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. máj 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Obdo/39/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6608214713
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Pramuková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:6608214713.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: FILBYT s.r.o., so sídlom 1. mája 11, 986 01 Fiľakovo,
IČO: 36 636 916, zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Sabom, so sídlom Boženy Nemcovej 10, 984
03 Lučenec, proti žalovanému: Spoločenstvo vlastníkov bytov a n. p. Parková 15-21, so sídlom Parková
1548/17, 986 01 Fiľakovo, IČO: 42 186 889, zastúpeného advokátom JUDr. Slavomírom Firmentom, so
sídlom 17. novembra 14, 064 01 Stará Ľubovňa, o zaplatenie 15 112,60 eur s príslušenstvom, vedenom

na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 14Cb/28/2009, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21. decembra 2016, č. k. 41Cob/425/2015-641, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu Banskej Bystrici z 21. decembra 2016, č.
k. 41Cob/425/2015-641 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom (v poradí

štvrtým) z 9. októbra 2015, č. k. 14Cb/28/2009-600 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
vo výške 15 112,60 eur s príslušenstvom a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania vo výške 100 %.
1.1. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že žalobca si žalobou uplatnil nárok na zaplatenie
sumy vo výške 15 112,60 eur, ktorá predstavuje ekonomicky oprávnené náklady vyvolané odpojením od
sústavytepelnýchzariadenípodľaustanovenia§20ods.3zákonač.657/2004Z.z.otepelnejenergetike

(ďalej len „zákon o tepelnej energetike“), pričom ich výšku vyčíslil podľa § 20 ods. 4 zákona o tepelnej
energetike v spojení s Vyhláškou Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 505/2006 Z. z. (ďalej len
„Vyhláška č. 505/2006 Z. z.“ alebo „Vyhláška“ v príslušnom gramatickom tvare). Uvedené náklady mali
žalobcovi vzniknúť odpojením sa od sústavy tepelných zariadení žalobcu žalovaným od 1. mája 2008.
1.2. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie z právneho názoru vysloveného v kasačnom
uznesení odvolacieho súdu, podľa ktorého zmluva o dodávke tepla zanikla uplynutím dňa 31. decembra

2006, a preto bolo potrebné posudzovať žalobou uplatnený nárok z iného právneho titulu a nie zo
zmluvného vzťahu. Z uvedeného dôvodu posúdil okresný súd nárok žalobcu ako nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia.
1.3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že pokiaľ sa žalovaný odpojil od sústavy tepelných zariadení
žalobcu,išlooinvestícievyvolanéžalovanýmvoformeodpisovzmajetkužalobcu,ktorésapremietajúdo
ceny dodávaného tepla. Pritom výslovne skonštatoval, že ak tieto odpisy nemôže žalobca premietnuť do

ceny tepla, ktoré by dodával žalovanému v nasledujúcich rokoch (t. j. v rokoch, kedy by mohlo dochádzať
k odpisom majetku žalobcu), tieto by znášal žalobca a došlo by tým k zmenšeniu jeho majetku, resp.
by tieto premietol do ceny tepla pre iných odberateľov a v tom prípade by ostatní odberatelia tepla od
žalobcu toto uhrádzali vo zvýšenej cene tepla.
1.4. Výška ekonomicky oprávnených nákladov bola ustálená znalcom v znaleckom posudku a
predmetnú sumu priznal žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia ako majetkový prospech získaný

plnením bez právneho dôvodu, keďže medzi stranami sporu išlo o bezzmluvný vzťah.2.KrajskýsúdvBanskejBystrici(ďalejlen„odvolacísúd“alebo„krajskýsúd“)rozsudkomz21.decembra
2016,č.k.41Cob/425/2015-641nazákladeodvolanížalovanéhoaAsociáciespotrebiteľskýchsubjektov
Slovenska rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, návrh na prerušenie konania zamietol

a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
2.1. V odôvodnení svojho rozsudku odvolací súd uviedol, že okresný súd vec správne právne posúdil,
ak na rozhodnutie vo veci aplikoval ustanovenia § 451 ods. 1 a ods. 2, § 456, § 457 a § 458 ods. 1
Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení a uplatnený nárok posúdil ako majetkový prospech
získaný plnením bez právneho dôvodu, keďže zmluva o dodávke tepla zanikla. Krajský súd považoval

za správny záver, že žalobca postupoval pri výpočte oprávnených nákladov v zmysle platnej legislatívy,
keďže žalovanému dodával teplo aj po zániku zmluvy o dodávke tepla a v súvislosti s výrobou tepla
mu vznikli ekonomicky oprávnené náklady, ktoré znalec považoval za správne vyúčtované, a preto na
strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške ustálenej znalcom.
2.2. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že v dôsledku neexistencie písomnej zmluvy
o dodávke a odbere tepla (vrátane písomnej dohody o podmienkach skončenia odberu tepla a

podmienkach odpojenia) nemohol žalobcovi vzniknúť nárok na náhradu nákladov. V tejto súvislosti
odvolací súd poukázal na vyjadrenie žalovaného v stavebnom konaní, v ktorom sa zaviazal nahradiť
náklady spojené s odpojením objektu od tepelných rozvodov v súlade so zákonom o tepelnej energetike.
2.3. Zároveň krajský súd uviedol, že žalobca si mohol uplatňovať nároky len v zmysle Vyhlášky č.
505/2006 Z. z., pričom náklady žalobcu vyvolané odpojením boli vyúčtované v súlade s Vyhláškou v

správnej výške.
2.4. Záverom odvolací súd skonštatoval, že nebol daný dôvod pre vyhovenie návrhu na prerušenie
konania za účelom podania prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie, nakoľko rozhodnutie
v predmetnej veci nespočívalo na aplikácii alebo interpretácii práva Európskej únie.

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dňa 29. marca 2017 dovolanie, ktorým žiadal, aby
dovolací súd dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval dovolateľ
z ustanovenia § 420 písm. f/ C.s.p. a zároveň z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p., nakoľko
rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnych otázok, ktoré ešte neboli v rozhodovacej

praxi dovolacieho súdu vyriešené.

4. Vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f/ C.s.p. videl dovolateľ v tom, že odvolací súd nevyhovel
jeho návrhu na predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie. Za nesprávny
označil žalovaný záver krajského súdu, že súd prvej inštancie vo veci aplikoval a interpretoval výlučne

vnútroštátne právne predpisy, pretože podľa jeho názoru bola povinnosť uhradiť ekonomicky oprávnené
nákladyukončeniaodberuaodpojeniavzmysleVyhláškyč.505/2006Z.z.vrozporesprávomEurópskej
únie, konkrétne s čl. 102 Zmluvy o Európskej únii.
4.1. Dovolateľ zastáva názor, že nevyhovením jeho návrhu na prerušenie konania došlo k porušeniu
jeho práva na spravodlivý proces, keďže aplikáciu úniového práva nie je možné podľa jeho názoru

v predmetnom spore vylúčiť, výklad noriem práva Európskej únie nie je jednoznačný a Súdny dvor
Európskej únie tento výklad doposiaľ neriešil.

5. Prípustnosť dovolania je v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p. podľa žalovaného daná v
tom, že v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu doposiaľ neboli riešené právne otázky, a to:

- „či pri určení povinnosti odberateľov uhradiť dodávateľovi pomernú časť investičných nákladov
vynaložených na vybudovanie sústavy tepelných zariadení možno vychádzať z výšky určenej Vyhláškou
č. 505/2006 Z. z., ktorá nezohľadňuje skutočný technický a ekonomicky stav veci, ktorá slúži ako nástroj
účinného odrádzania spotrebiteľov od odpájania sa od centrálneho zdroja tepla a predstavuje sankciu
za odpojenie“ a

- „či je možné považovať ekonomicky oprávnené náklady vyvolané odpojením sa od sústavy tepelných
zariadení vypočítaných podľa Vyhlášky č. 505/2006 Z. z. za bezdôvodné obohatenie na strane
odberateľa tepla.“

6. Vo vzťahu k prvej právnej otázke dovolateľ uviedol, že konajúce súdy vôbec neposudzovali, či

Vyhláškou č. 505/2006 Z. z. určená výška nákladov spojených s odpojením sa od sústavy tepelných
zariadení predstavujúca trojnásobok odpisov hmotného a nehmotného majetku nie je v rozpore s čl.
55 ústavy chrániacim hospodársku súťaž. Podľa žalovaného mali konajúce súdy predmetnú skutočnosť
zohľadniť,keďžezdôvoduzrušeniaVyhláškyniemožnéiniciovaťkonanienaÚstavnomsúdeSlovenskejrepubliky, predmetom ktorého by bolo posudzovanie jej nesúladu s ústavou. Rozhodnutia súdov nižšej
inštancie sú podľa názoru dovolateľa pre uvedené pochybenie nesprávne.

7. K druhej právnej otázke nastolenej v dovolaní žalovaný uviedol, že odvolací súd (a aj súd prvej
inštancie) nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení na
posúdenie ekonomicky oprávnených nákladov vyvolaných odpojením sa od sústavy tepelných zariadení
vypočítaných podľa Vyhlášky č. 505/2006 Z. z.
7.1. Dovolateľ zastáva názor, že k žiadnemu obohateniu na úkor žalobcu z jeho strany nedošlo, pritom

poukázal na to, že bezdôvodné obohatenie je v ustanovení § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka
konštruované ako záväzkový vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho sa
niekto obohatil.
7.2. Zo strany žalovaného nedošlo k obohateniu sa na úkor žalobcu žiadnym zo zákonom stanovených
spôsobov (foriem), čo znamená, že mu nevznikla ani povinnosť žalobcovi nič vydať (resp. vrátiť).
Odpojením sa od sústavy tepelných zariadení nedošlo reálne k obohateniu, nakoľko žalovaný žiadnu

sumu od žalobcu neprevzal a ani sa mu o ňu nezväčšil majetok. Podľa dovolateľa nie je možné hovoriť
o bezdôvodnom obohatení a odvolávať sa naň, pokiaľ nie je preukázaný majetkový prospech, resp.
obohatenie sa na strane žalovaného.
7.3. Žalovaný v dovolaní poukázal na skutočnosť, že žalobca s ním nemal uzatvorenú platnú písomnú
zmluvu o dodávke a odbere tepla, a predovšetkým v rámci nej dohodnuté podmienky skončenia odberu

tepla v zmysle ustanovenia § 19 ods. 2 písm. l zákona o tepelnej energetike. Predmetná skutočnosť je
dôvodom toho, že žalobcovi žiadny nárok na zaplatenie uplatňovanej sumy nákladov nevznikol a ani
nemohol vzniknúť.
7.4. Podľa dovolateľa konajúce súdy na žalobcom uplatnený nárok aplikovali ustanovenia o
bezdôvodnomobohateníabezexistencieprimárnehozmluvnéhovzťahuosvedčiliexistenciudomnelého

vzťahu a práva na úhradu ekonomicky oprávnených nákladov spojených s ukončením odberu tepla.
Inštitút náhrady ekonomicky oprávnených nákladov podľa § 20 ods. 3 zákona o tepelnej energetike
predstavuje sekundárny záväzok, ktorého existencia je daná a môže byť odvodzovaná výhradne v
situácii, ak existuje primárny záväzkový vzťah medzi odberateľom a dodávateľom týkajúci sa dodávok
tepla. Bez existencie tohto primárneho záväzkového vzťahu nemôže v mimozmluvnom režime existovať

ani nárok na úhradu ekonomicky oprávnených nákladov. Právna konštrukcia náhrady ekonomicky
oprávnených nákladov vyplýva z celistvého koncipovania platnosti zmluvy o dodávke tepla a prichádza
do úvahy iba v prípade, ak dochádza k ukončeniu zmluvného vzťahu, nie však v prípade, ak neexistuje
zmluvný vzťah na odber a dodávku tepla medzi dodávateľom a odberateľom. V predmetnej veci tak
neexistuje právny základ pre vznik žalobcom uplatneného nároku a rozhodnutia súdov nižšej inštancie

sú v dôsledku nesprávnej aplikácie a interpretácie ustanovení Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom
obohatení a ustanovení Vyhlášky č. 505/2006 Z. z. o ekonomicky oprávnených nákladoch vyvolaných
odpojením sa od sústavy tepelných zariadení zjavne nesprávne.

8. Žalobca sa k dovolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

9. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“), ako súd dovolací [podľa § 35 Civilného
sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“)], po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v neprospech
ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané, zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.) bez nariadenia
pojednávania dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok žalovaného je dôvodný.

K dôvodu prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f/ C.s.p.

10. Pre naplnenie prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f/ C.s.p. je nevyhnutné kumulatívne splnenie
troch zákonných znakov, ktorými sú: 1/ nesprávny procesný postup súdu, 2/ tento nesprávny procesný

postup znemožnil strane sporu realizovať jej patriace procesné práva a zároveň 3/ intenzita tohto zásahu
dosahovala takú mieru, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
10.1. Aby bola daná prípustnosť dovolania, musí súd svojim nesprávnym procesným postup znemožniť
strane sporu realizovať jej patriace procesné práva, ktoré jej priznáva zákon. Medzi tieto procesné
práva patria v zmysle judikatúry najvyššieho súdu napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách

stanovených zákonom, právo nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy, právo vyjadriť sa k návrhom na
dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom, právo byť predvolaný na súdne pojednávanie, právo strany
konať pred súdom v materinskom jazyku, alebo v jazyku, ktorému rozumie, právo na to, aby bol rozsudok
strane doručený do vlastných rúk. Naopak medzi tieto práva nepatrí právo strany sporu na to, aby súdakceptoval jej procesné návrhy, aby súd rozhodol v súlade s predstavami strany sporu, alebo aby súd
odôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv strany sporu.
10.2. Pre prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f/ C.s.p., musí intenzita zásahu do procesných

práv strany sporu v dôsledku nesprávneho procesného súdu dosahovať mieru porušenia práva na
spravodlivýproces.Základnéprávonasúdnuochranuaprávonaspravodlivésúdnekonaniesúzásadne
„výsledkové“, to znamená, že im musí zodpovedať proces ako celok, a skutočnosť, či napadnuté konanie
ako celok bude spravodlivé, závisí v danej veci od pokračujúceho konania a rozhodnutia všeobecných
súdov.

11.Namietanúvaduzmätočnostivideldovolateľvýlučnevtom,žeodvolacísúdnevyhoveljehonávrhuna
predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie a neprerušil predmetné (odvolacie)
konanie.
11.1. Vo vzťahu k predmetnému procesnému návrhu žalovaného dovolací súd poukazuje na
to, že odvolací súd vo svojom rozhodnutí podrobným spôsobom vysvetlil, prečo predmetnému

procesnému návrhu žalovaného nevyhovel. Samotná skutočnosť, že žalovaný sa s predmetným
záverom odvolacieho súdu nestotožňuje, nemôže založiť záver o porušení jeho práva na súdnu ochranu
(resp. práva na spravodlivý proces) odôvodňujúci prípustnosť podaného dovolania.
11.2. Zároveň dovolací súd konštatuje, že žalovaný v dovolaní neuviedol (a ani len popisne nepoukázal
na to), z realizácie akých jemu patriacich procesných práv mal byť nepredložením prejudiciálnej otázky

Súdnemu dvoru Európskej únie vylúčený. Predmetná skutočnosť je nevyhnutná pre to, aby mohol
dovolací súd vôbec pristúpiť k skúmaniu prípustnosti (a zároveň dôvodnosti) podaného dovolania (k
tomu viď bod 10 vyššie).
11.3. Prípustnosť dovolania žalovaného podľa ustanovenia § 420 písm. f/ C.s.p. preto nie je daná.
11.4. Záverom len ako poznámku dáva najvyšší súd do pozornosti dovolateľovi, že prípadné

nepredloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie môže za určitých okolností
predstavovať porušenie ústavného práva na zákonného sudcu (k tomu viď napr. IV. ÚS 206/08), čo by
mohlobyťdôvodomprípustnostidovolaniapodľa§420písm.e/C.s.p.,avšakžalovanývaduzmätočnosti
upravenúvustanovení§420písm.e/C.s.p.privymedzenínímuplatnenéhodovolaciehodôvodupodľa§
431 C.s.p. netvrdil, v dôsledku čoho nie je daná právomoc dovolacieho súdu posudzovať nepredloženie

prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie z hľadiska prípadného nesprávneho obsadenia
súdu.

K dôvodu prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p.

12. Podľa ustanovenia § 421 ods. 1 C.s.p. je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho
súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho
súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (písm. a/), ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte
nebola vyriešená (písm. b/) alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (písm. c/).

12.1. Dovolanie prípustné podľa § 421 ods. 1 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových
zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne

právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd
nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne
ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

13. Dôvod prípustnosti dovolania podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p. predpokladá, že

právnu otázku dovolací súd dosiaľ neriešil a je tu daná potreba, aby dovolací súd ako najvyššia súdna
autorita túto otázku vyriešil. Právna úprava účinná od 1. júla 2016 dáva dovolaciemu súdu právomoc
rozhodnúť o tom, či ide o otázku zásadného právneho významu, ktorá nebola dosiaľ riešená. Základným
predpokladom prípustnosti dovolania je, že dovolací súd vo svojej rozhodovacej činnosti doposiaľ
neposudzoval právnu otázku nastolenú dovolateľom (t. j. právne posúdenie veci odvolacím súdom, s

ktorým dovolateľ nesúhlasí).
13.1. Právnou otázkou, ktorá je rozhodujúca pre splnenie zákonnej podmienky prípustnosti dovolania
podľa § 421 ods. 1 C.s.p., sa pritom rozumie tak otázka hmotnoprávna - ktorá sa odvíja od interpretácie
napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine - akoaj otázka procesnoprávna, ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení (k
tomu viď aj 3Cdo/158/2017).
13.2. Právna otázka, ktorú má dovolací súd vo svojom rozhodnutí riešiť, musela byť rozhodujúca

pre vydanie dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu. Dovolací súd nemôže riešiť
hypotetické otázky, ktoré nemajú, resp. v ďalšom konaní nemôžu mať vplyv na meritórne rozhodnutie,
a ani otázky, ktoré vôbec neboli predmetom posudzovania zo strany odvolacieho súdu. Prípustnosť
dovolania nezakladá ani všeobecná nespokojnosť dovolateľa s rozhodnutím odvolacieho súdu, resp.
jeho právnymi závermi (k tomu viď napr. 3Obdo/28/2018 a 3Obdo/64/2018).

14. Vo vzťahu k prvej otázke nastolenej dovolateľom dovolací súd poukazuje na skutočnosť, že
predmetná otázka nemala žiadny vplyv pre vydanie rozhodnutia odvolacím súdom, čím nie splnený
základný predpoklad prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p., a to že táto otázka mala
byť pre rozhodnutie odvolacieho súdu kľúčová (podstatná, resp. rozhodujúca). Samotný žalovaný pritom
vo svojom dovolaní výslovne uviedol, že odvolací súd (a ani súd prvej inštancie) predmetnú otázku

vôbec neposudzovali.
14.1. Prvá dovolateľom nastolená dovolacia otázka tak predstavuje výlučne hypotetickú otázku, ktorej
vyriešenie nemalo (a ani v ďalšom konaní nemôže mať) žiadny vplyv na vydanie meritórneho súdneho
rozhodnutia.
14.2. Prípustnosť dovolania žalovaného podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p. vo vzťahu k

prvej otázke preto nie je daná.

15. Pokiaľ ide o druhú dovolateľom nastolenú otázku, je procesná situácia odlišná. Jednak sa jedná
o právnu otázku, ako to predpokladá judikatúra najvyššieho súdu (viď bod 13.1. vyššie), vyriešenie
predmetnej právnej otázky bolo rozhodujúce pre rozhodnutie odvolacieho súdu a zároveň táto právna

otázka nebola doposiaľ v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte vyriešená, pričom dovolací dôvod
bol vymedzený v súlade s ustanovením § 432 ods. 2 C.s.p. Z tohto dôvodu dovolací súd konštatuje,
že dovolanie žalovaného je v časti druhej nim označenej právnej otázky procesne prípustné podľa
ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p.

16. Predmetom rozhodovaného sporu je nárok žalobcu na náhradu ekonomicky oprávnených nákladov
vyvolaných odpojením od sústavy tepelných zariadení.
16.1. Zo skutkového stavu tak, ako bolo ustálený súdmi nižšej inštancie, zároveň vyplýva, že medzi
žalobcom ako dodávateľom tepla a žalovaným ako odberateľom tepla nebola uzatvorená zmluva o
dodávke tepla predpokladaná zákonom o tepelnej energetike. Takto zisteným skutkovým stavom je

dovolací súd pri rozhodovaní viazaný (§ 442 C.s.p.).

17. Dovolací súd pri riešení dovolateľom nastolenej právnej otázky úvodom poukazuje na relevantné
ustanovenia zákona o tepelnej energetike (v znení účinnom ku dňu, ku ktorému mal vzniknúť žalobou
uplatnený nárok), podľa ktorých platí, že:

17.1. Dodávka tepla sa uskutočňuje na základe písomnej zmluvy o dodávke a odbere tepla medzi
dodávateľom a odberateľom (§ 19 ods. 1).
17.2. Zmluva o dodávke a odbere tepla okrem všeobecných náležitostí zmluvy musí obsahovať:
a) dohodnuté odberné miesto alebo odberné miesta,
b) požadovaný maximálny tepelný príkon na odbernom mieste,

c) objednané množstvo tepla na príslušný kalendárny rok,
d) technické parametre teplonosnej látky,
e) vykurovaciu krivku,
f) odberový diagram, ak sa neurčuje vykurovacia krivka,
g) podmienky dodávky tepla na prípravu teplej úžitkovej vody alebo podmienky dodávky tepla v teplej

úžitkovej vode,
h) schválenú alebo určenú cenu tepla a spôsob platby za dodané teplo vrátane výšky a termínu
zálohových platieb,
i) náhradný spôsob určenia množstva dodaného tepla, ak dôjde k poruche určeného meradla,
j) termín, lehoty a dôvody na zmeny a doplnenie zmluvy o dodávke a odbere tepla,

k) podmienky vypovedania zmluvy a podmienky pre jednostranné odstúpenie od zmluvy zo strany
dodávateľa i odberateľa,
l) podmienky skončenia odberu tepla podľa § 20 (§ 19 ods. 2).
17.3. Dodávateľ je povinný:a) dodávať teplo z verejného rozvodu tepla na vymedzenom území každému, kto o dodávku tepla
písomne požiada, má vybudovanú tepelnú prípojku, ktorá spĺňa technické podmienky pripojenia určené
dodávateľom, a podpísal zmluvu o dodávke a odbere tepla, pokiaľ nie je už zásobovaný z verejného

rozvodu tepla,
b) dodávať teplo na vymedzenom území odberateľovi podľa písmena a), s ktorým sa rokuje o zmene
alebo doplnení uzatvorenej zmluvy podľa odseku 2 písm. j) v lehote 30 dní od uplynutia dohodnutého
termínu dodávky tepla; v takom prípade je odberateľ povinný uhradiť platby za dodané teplo, aj keď
nedošlo k podpisu zmluvy (§ 19 ods. 3).

17.4. Dodávateľ môže vypovedať zmluvu o dodávke a odbere tepla, ak odberateľ na písomnú výzvu
dodávateľa neoznámi množstvo objednaného tepla na príslušný kalendárny rok do 30. septembra
bežného roka (§ 19 ods. 4).
17.5. Odberateľ môže vypovedať zmluvu o dodávke a odbere tepla, ak výpoveď písomne oznámi
dodávateľovi najmenej šesť mesiacov pred požadovaným skončením dodávky tepla a spĺňa niektorú z
podmienok skončenia odberu tepla podľa § 20 tohto zákona (§ 19 ods. 5).

17.6. Odberateľ a konečný spotrebiteľ môžu skončiť odber tepla na základe zákona alebo dohodou (§
20 ods. 1).
17.7. Skončiť odber tepla môže odberateľ aj dohodou s dodávateľom, ak odberateľ uhradí dodávateľovi
ekonomicky oprávnené náklady vyvolané odpojením odberateľa od sústavy tepelných zariadení
dodávateľa (§ 20 ods. 3).

17.8.Rozsahekonomickyoprávnenýchnákladovvyvolanýchodpojenímsaodberateľaalebokonečného
spotrebiteľa od sústavy tepelných zariadení dodávateľa a spôsob ich výpočtu ustanoví všeobecne
záväzný právny predpis, ktorý vydá Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (§ 20 ods. 4).
18. Právnym predpisom, ktorý má určiť rozsah ekonomicky oprávnených nákladov vyvolaných
odpojením sa odberateľa alebo konečného spotrebiteľa od sústavy tepelných zariadení dodávateľa a

spôsob ich výpočtu - ktorý predpokladalo ustanovenie § 20 ods. 4 zákona o tepelnej energetike - bola
v rozhodnom období Vyhláška č. 505/2006 Z. z.

19. Z citovaných ustanovení zákona o tepelnej energetike vyplýva, že dodávka tepla sa uskutočňuje
na základe písomnej zmluvy uzatvorenej medzi dodávateľom a odberateľom, ktorej obligatórnou

náležitosťou vyžadovanou zákonom je okrem iného uvedenie podmienok, za ktorých je možné skončiť
odber tepla (viď § 19 ods. 2 písm. l/ zákona o tepelnej energetike).
19.1. Uvedené znamená, že v písomnej zmluve o dodávke a odbere tepla musí byť zmluvnými stranami
dohodnutý jednak spôsob ukončenia zmluvného vzťahu, vrátane spôsobu odpojenia odberateľa od
sústavy tepelných zariadení dodávateľa, podmienky, za ktorých je vôbec možné odpojenie od sústavy

tepelných zariadení dodávateľa, ako aj povinnosť odberateľa nahradiť dodávateľovi ekonomicky
oprávnené náklady vyvolané odpojením odberateľa od sústavy tepelných zariadení dodávateľa.
19.2. Ustanovenie § 20 zákona o tepelnej energetike, vrátane jeho odsekov 3 a 4 upravujúcich povinnosť
odberateľa pri odpojení sa od tepelnej sústavy dodávateľa nahradiť ekonomicky oprávnené náklady
vyvolané odpojení, nie je možné posudzovať (a vykladať) samostatne, ale len v spojení s ustanovením

§ 19 zákona, v ktorom sú upravené jednotlivé náležitosti zmluvy o dodávke a odbere tepla, a to vrátane
náležitostí zmluvy upravených v ustanovení § 20.
19.3. Nárok dodávateľa na náhradu ekonomicky oprávnených nákladov vyvolaných odpojením
odberateľa od sústavy tepelných zariadení tak predstavuje osobitný zmluvný nárok (hoci predpokladaný
zákonom o tepelnej energetike v ustanovení § 20) voči odberateľovi, ktorý vzniká dodávateľovi tepla pri

ukončení zmluvného vzťahu (t. j. pri odpojení odberateľa od sústavy tepelných zariadení dodávateľa)
s odberateľom. Rozsah tohto nároku (jeho výšku) a spôsob jeho určenia pritom určuje Vyhláška č.
505/2006 Z. z., ktorá je vykonávacím právnym predpisom k ustanoveniu § 20 ods. 4 zákona o tepelnej
energetike.

20. V predmetnej veci vzhľadom na to, ako bol zo strany okresného a krajského súdu ustálený skutkový
stav(viďbod16.1.vyššie),nebolomožnéžalobouuplatnenýnároknanáhraduekonomickyoprávnených
nákladov vyvolaných odpojením odberateľa od sústavy tepelných zariadení dodávateľa priznať ako
zmluvný nárok (k tomu viď bod 19.3. vyššie). Z tohto dôvodu súdy nižšej inštancie žalobou uplatnený
nárok posúdili ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom jeho výšku ustálili vo výške

ekonomicky oprávnených nákladov vyvolaných odpojením odberateľa od sústavy tepelných zariadení
dodávateľa v zmysle Vyhlášky č. 505/2006 Z. z.
20.1. Bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného konajúce súdy posúdili ako majetkový prospech
získaný plnením bez právneho dôvodu podľa ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka.21. Bezdôvodné obohatenie predstavuje jeden z dôvodov vzniku záväzkového právneho vzťahu
(porovnaj ustanovenie § 489 Občianskeho zákonníka). Na jeho vznik zákon vyžaduje kumulatívne

splnenieviacerýchpredpokladov.Akniektorýztýchtopredpokladovniejenaplnený,niejemožnéhovoriť
o bezdôvodnom obohatení.
21.1. Jedným z týchto predpokladov je objektívna fakticita vzniku majetkovej výhody či prospechu,
ktorá je merateľná a vyjadriteľná v peniazoch. Pojmovým znakom tohto faktického stavu však musí byť
absencia relevantného právneho dôvodu vzniku tohto obohatenia Majetková nerovnováha subjektov

právnych vzťahov musí vzniknúť bezdôvodne. K vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia
musí byť splnená aj ďalšia podmienka, a to, že toto obohatenie musí ísť „na úkor“ iného subjektu práva.
To znamená, že majetkový prírastok jedného subjektu sa musí v určitej peniazmi vyjadriteľnej miere
prejaviť v majetkovej sfére iného subjektu. Musí teda existovať určitá kauzálna väzba medzi obohatením
sa jedného subjektu (majetkový prospech) a úbytkom (ujmou) v majetkovej sfére iného subjektu.
21.2. Aj z judikatúry najvyššieho súdu vyplýva, že záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia

vznikne len za splnenia určitých (zákonných) predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného
obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia,
majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym
získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Napokon,
že nejde o prípad, kedy Občiansky zákonník napriek majetkovému prospech bezdôvodné obohatenie

výslovne vylučuje. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo
bezdôvodné obohatenie získané (k tomu viď aj 2Cdo/92/2010).
21.3. Rovnako aj z českej judikatúry k inštitútu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl.
Občianskeho zákonníka vyplýva, že o bezdôvodné obohatenie ide vtedy, ak sa plnením niekomu
dostalo majetkovej hodnoty vyjadrenej tým, že v jeho majetku došlo buď k zvýšeniu aktív (§ 451 ods.

2) alebo k zníženiu pasív (§ 454). Aktívne legitimovaným subjektom k uplatneniu práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia (§ 456) je ten, na koho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Kto je
v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pasívne legitimovaný, vyplýva z ustanovenia § 451
ods. 1 Občianskeho zákonníka; je ním ten, koho majetok sa na úkor druhého neoprávnene zväčšil, alebo
u koho nedošlo k zmenšeniu majetku, hoci k tomu malo v súlade s právom dôjsť (viď napr. rozsudok

Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 28Cdo/2457/2013).

22. Dovolací súd poukazuje aj na všeobecné doktrinálne vymedzenie skutkovej podstaty bezdôvodného
obohatenia podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako majetkového prospechu získaného plnením
bez právneho dôvodu, ktorú konajúce súdy aplikovali aj na rozhodovanú vec. „Ťažiskom tejto skutkovej

podstaty bezdôvodného obohatenia je poskytnutie plnenia jedným subjektom druhému subjektu, bez
počiatočnej existencie akéhokoľvek právneho dôvodu tohto plnenia. V praxi môže ísť o prípady
poskytnutia plnenia osobe, o ktorej sa dlžník domnieva, že je veriteľom, plnenie tzv. nedlhu (teda plnenie
domnelého dlhu, ktorý však vôbec neexistoval a pod.). Podstatným pojmovým znakom tohto prípadu
bezdôvodného obohatenia je však vždy to, aby osoba poskytujúca plnenie nedisponovala subjektívnou

vedomosťou o tom, že plní bez právneho dôvodu. Ak by osoba poskytujúca plnenie takouto vedomosťou
preukázateľne disponovala, mohlo by takéto konanie byť posúdené ako dar. V praxi však bude zrejme
mimoriadne náročné odlíšiť takýto dar od plnenia bez právneho dôvodu“ (k tomu viď Števček, M., Dulak,
A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník II. Komentár. Praha:
C. H. Beck, 2015, s. 1591).

22.1.Taktiežjudikatúrasaustálilanatom,ženárokynavrátenieneoprávnenéhomajetkovéhoprospechu
(t. j. nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia - pozn. dovolacieho súdu) vzniknutého plnením bez
právnehodôvoduzahrňujúpredovšetkýmnárokyzískanétým,žeposkytnutéplnenieodpočiatkunemalo
právny dôvod (k tomu viď aj R 1/79).

23. V nadväznosti na vyššie uvedené východiská k inštitútu bezdôvodného obohatenia a osobitne
k skutkovej podstate bezdôvodného obohatenia ako majetkového prospechu získaného plnením bez
právneho dôvodu platí, že o bezdôvodné obohatenie sa jedná výlučne vtedy, ak dôjde k majetkovej
ujme na strane osoby oprávnenej z bezdôvodného obohatenia a tomu zodpovedajúcemu majetkovému
prospechu na strane obohateného a zároveň na tento majetkový prospech neexistoval na strane

obohateného právny dôvod.
23.1. Pokiaľ ide o skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia ako majetkového prospechu získaného
plnením bez právneho dôvodu, je zrejmé, že k jej naplneniu okrem už uvedených podmienok dochádza
vtedy, ak oprávnený z bezdôvodného obohatenia poskytoval obohatenému plnenie, na ktoré od počiatku(t. j. od okamihu, kedy ho oprávnený začal obohatenému poskytovať) nebol žiadny právny dôvod pre
takéto plnenie za predpokladu, že o tom nemal subjektívnu vedomosť.

24. S poukazom na dovolateľom vymedzenú právnu otázku, charakteristiku nároku na náhradu
ekonomicky oprávnených nákladov vyvolaných odpojením odberateľa od sústavy tepelných zariadení,
ako aj s poukazom na charakteristiku inštitútu bezdôvodného obohatenia (vrátane skutkovej podstaty
majetkového prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu) dovolací súd konštatuje, že:
Nárok dodávateľa tepla na náhradu ekonomicky oprávnených nákladov vyvolaných odpojením

odberateľa od sústavy tepelných zariadení dodávateľa vo výške určenej podľa vykonávacej vyhlášky
k ustanoveniu § 20 ods. 4 zákona o tepelnej energetike nie je možné v prípade absencie písomnej
zmluvy o dodávke a odbere tepla právne kvalifikovať ako nárok dodávateľa na vydanie bezdôvodného
obohatenia voči odberateľovi.

25. K predmetnému konštatovaniu dovolací súd uvádza, že pokiaľ právna úprava (t. j. zákon o

tepelnej energetike - pozn. dovolacieho súdu) konštruuje nárok na náhradu ekonomicky oprávnených
nákladovakozmluvnýnárokdodávateľavočiodberateľovi,odpojenímodberateľaodtepelnýchzariadení
dodávateľa v prípade absencie písomnej zmluvy o dodávke a odbere tepla nedochádza k vzniku
bezdôvodného obohatenia na strane odberateľa. V takom prípade nedochádza k naplneniu skutkovej
podstaty bezdôvodného obohatenia ako majetkového prospechu získaného plnením bez právneho

dôvodu, nakoľko zo strany dodávateľa nedochádza k poskytnutiu žiadneho plnenia odberateľovi (o to
by sa jednalo v prípade, reálnej dodávky tepla, čo však nie je predmetom rozhodovaného sporu - pozn.
dovolacieho súdu), na ktoré by od počiatku neexistoval žiadny právny dôvod.
25.1. Zároveň na tomto mieste dáva dovolací súd do pozornosti, že hoci samotný zákon o tepelnej
energetike výslovne predpokladá existenciu písomnej zmluvy o dodávke a odbere tepla medzi

dodávateľom a odberateľom, nie je možné „sankcionovať“ odberateľa za to, že k jej uzavretiu nedošlo.
Skutočnosť, že nedošlo k uzavretiu zákonom predpokladanej písomnej zmluvy, je prejavom zhodnej
vôle tak odberateľa, ako aj dodávateľa. Zodpovednosť za neuzavretie zmluvy (a nerešpektovanie
zákonnej úpravy) by mal naopak vo väčšej miere znášať subjekt, ktorý vo vlastnom mene za účelom
dosahovania zisku vykonáva podnikateľskú činnosť v oblasti tepelnej energetiky (t. j. dodávateľ tepla),

ktorého povinnosťou je postupovať v súlade so zákonom o tepelnej energetike, a ktorý je povinný znášať
následky v prípade, že v súlade s predmetným právnym predpisom nepostupuje. Uvedené sa prejavuje
napríklad aj tým, že ak dodávateľ neuzavrie s odberateľom písomnú zmluvu o dodávke a odbere tepla,
v prípade odpojenia odberateľa od jeho tepelných zariadení mu nevznikne zmluvný nárok na náhradu
ekonomicky oprávnených nákladov.

26. Osobitne považuje dovolací súd za potrebné zdôrazniť, že inštitút bezdôvodného obohatenia
nepredstavuje univerzálny nástroj, ktorý by slúžil na to, aby bolo možné priznať žalobcovi žalobou
uplatnené plnenie, ak opodstatnenosť nároku nevyplýva zo zmluvy alebo z iného právneho titulu
(tak, ako tomu bolo v predmetnom spore - pozn. dovolacieho súdu). Ako už bolo vyššie spomenuté,

bezdôvodné obohatenie je jedným z dôvodov vzniku záväzkov. Na to, aby bolo možné priznať súdnym
rozhodnutím nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, musí v hmotnom práve existovať medzi
stranami osobitný záväzkový vzťah (t. j. musia byť splnené všetky kumulatívne predpoklady pre
vznik bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka) a zároveň musí byť
rešpektovaná subsidiarita inštitútu bezdôvodného obohatenia (t. j. ak právne následky majetkovej

nerovnováhyniesúpokrytéinouprávnouúpravoupredstavujúcouprávnydôvodvznikuzáväzku,vrátane
príslušných reparačných ustanovení).

27. Rovnako dovolací súd považuje za nesprávny spôsob, akým odvolací súd (a aj súd prvej inštancie)
aplikoval na rozhodnutie vo veci Vyhlášku č. 505/2006 Z. z. Zákon o tepelnej energetike splnomocnil

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví na vydanie vykonávacieho (podzákonného) právneho predpisu v
ustanovení § 20 ods. 4, ktorým sa mal stanoviť rozsah ekonomicky oprávnených nákladov a spôsob ich
výpočtu. Týmto vykonávacím právnym predpisom je práve Vyhláška č. 505/2006 Z. z.
27.1. Predmetná Vyhláška sa však použije iba v prípadoch predpokladaných ustanovením § 20 ods.
4 zákona o tepelnej energetike - ktoré vykonáva - to znamená v prípadoch, kedy vzniká dodávateľovi

tepla zmluvný nárok na náhradu ekonomicky oprávnených nákladov vyvolaných odpojením odberateľa
od sústavy tepelných zariadení dodávateľa voči odberateľovi pri ukončení zmluvného vzťahu (k tomu viď
bod 19.3. vyššie). V iných, než zákonom predpokladaných prípadoch úpravu obsiahnutú vo Vyhláške
nie je možné použiť.28. Dovolací súd vzhľadom na právne závery vyslovené vyššie konštatuje, že odvolací súd vec
nesprávne právne posúdil, ak uplatnený nárok na náhradu ekonomicky oprávnených nákladov

vyvolaných odpojením odberateľa od sústavy tepelných zariadení dodávateľa právne kvalifikoval ako
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením bez právneho dôvodu. Žalobou
uplatnený nárok vzhľadom na právnu úpravu obsiahnutú v zákone o tepelnej energetike je nárokom
zmluvným, preto na ustálený skutkový stav, podľa ktorého medzi stranami sporu nebola uzavretá
zákonom o tepelnej energetike predpokladaná zmluva o dodávke a odbere tepla, krajský súd nesprávne

aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení.

29. Vzhľadom na to, že dovolateľ zároveň dôvodne namietal nesprávne právne posúdenie veci
odvolacím súdom vo vyriešení právnej otázky, ktorá nebola doposiaľ dovolacím súdom vyriešená (§ 421
ods. 1 písm. b/ C.s.p.), najvyšší súd žalovaným napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods.
1 C.s.p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 450 C.s.p.).

29.1. V rozhodovanej veci neprichádzal do úvahy postup podľa ustanovenia § 449 ods. 2 C.s.p. v
podobe zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie - hoci aj okresný súd vychádzal pri svojom rozhodovaní
zo zhodných nesprávnych právnych záverov, ako to bolo aj v prípade odvolacieho súdu - avšak v zmysle
aktuálnej právnej úpravy (viď ustanovenie § 390 C.s.p.) je pri rešpektovaní zásady hospodárnosti a
rýchlosti konania zakotvenú v čl. 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku súdom, ktorý

má poskytnúť nápravu výlučne krajský súd, a to aj vzhľadom na to, že dovolacím súdom zrušeným
rozsudkom odvolací súd rozhodoval o odvolaní proti v poradí štvrtému rozsudku okresného súdu.

30. V ďalšom konaní je odvolací súd viazaný právnym názorom dovolacieho súdu vysloveným v tomto
uznesení (§ 455 C.s.p.).

31. V novom rozhodnutí rozhodne odvolací súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania (§ 453 ods. 3 C.s.p.).

32. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.