Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. máj 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/105/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717209527
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8717209527.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr.
Branislava Brezu a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobkýň: 1) J. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
G. XXX/X, XXX XX F., 2) S. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX/XXX, XXX XX F., 3) A. P., nar.
XX.XX.XXXX,trvalebytomP.XXX/XXX,XXXXXF.,všetkyžalobkyneprávnezastúpenéadvokátomMgr.
Miroslav Huljak, so sídlom 29. januára 666, 059 38 Štrba, proti žalovaným: 1) L. Y., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom F. XXX/XX, XXX XX F., 2) L. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, XXX XX F.,
právne zastúpená advokátkou Mgr. Lucia Lorenčíková, so sídlom Murgašova 86/1, 058 01 Poprad, o
zaplatenie sumy 4.800 eur s prísl., o odvolaní žalovanej 2) proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k.
17C/51/2017-84 zo dňa 13.02.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok s výnimkou výroku IV.

II. Žalobkyniam 1 až 3 sa priznáva voči žalovaným 1 a 2 náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu

100 %, o výške ktorých rozhodne súd I. inštancie samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Žalovaní v 1./ a 2./ rade s ú p o v i n n í zaplatiť žalobkyni v 1./ rade spoločne a nerozdielne
sumu 1.600 eur s 5,05 %-ným p. a. úrokom z omeškania od 23.07.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaní v 1./ a 2./ rade s ú p o v i n n í zaplatiť žalobkyni v 2./ rade spoločne a nerozdielne
sumu 1.600 eur s 5,05 %-ným p. a. úrokom z omeškania od 23.07.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaní v 1./ a 2./ rades ú p o v i n n í zaplatiť žalobkyni v 3./ rade spoločne a nerozdielne
sumu 1.600 eur s 5,05 %-ným p. a. úrokom z omeškania od 23.07.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

II. P r i z n á v a žalobkyniam v 1./ - 3./ rade voči žalovaným v 1./ a 2./ rade náhradu trov konania v
plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Vychádzal zo zistenia, že dňa 25.10.2011 formou notárskej zápisnice uzatvorili žalobkyne so
žalovaným 1) kúpnu zmluvu a darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bol spoluvlastnícky podiel X/XX na
tam špecifikovaných nehnuteľnostiach, pričom kúpna cena bola dohodnutá na sumu 19.800 eur s tým,že splatnosť kúpnej ceny bola dohodnutá v dvoch splátkach. Prvá splátka bola vo výške 15.000 eur,
t.j. každej predávajúcej po 5.000 eur, bola zaplatená po vklade vlastníckeho práva. Druhá splátka vo
výške 4.800 eur, t.j. každej z predávajúcich po 1.600 eur, mala byť vyplatená najneskôr do 3 rokov od

povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Žalobkyne potvrdili, že suma 15.000
eur z kúpnej ceny bola uhradená. Žalovaná 2) namietala, že podľa informácii žalovaného 1) im bola
zvyšná suma 4.800 eur uhradená a poukázala na čestné prehlásenie jej rodičov z ktorého vyplýva, že jej
rodičiaposkytlisumu20.000eurnazaplateniekúpnejcenyžalovanýmvprospechžalobkýň.Zvyjadrenia
žalovanej 2) zistil, že žalovaní uzavreli manželstvo dňa 28.04.1990 a právoplatne boli rozvedení dňom

03.05.2013.

3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že žaloba je
dôvodná. V konaní nebolo sporné uzatvorenie kúpnej zmluvy dňa 25.10.2011 a ani skutočnosť, že
kúpna cena v rozsahu 4.800 eur doposiaľ nebola žalobkyniam vyplatená. Žalovaný 1) nepredložil žiadny
prostriedok procesnej obrany. Žalovaná 2) i keď nebola zmluvnou stranou, za trvania manželstva so

žalovaným 1) kúpou do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nadobudla spoluvlastnícky podiel
na predmetných nehnuteľnostiach. Za danej situácie ako nadobúdateľ spoluvlastníckeho podielu má
povinnosť spoločne a nerozdielne so žalovaným 1) doplatiť žalobkyniam kúpnu cenu. Na právnom
posúdení veci nič nemení skutočnosť, že kúpna cena v časti 15.000 eur bola vyplatená žalobkyniam
z peňazí, ktoré žalovaným poskytli rodičia žalovanej 2/ a ani skutočnosť, že žalovaný 1) pokiaľ aj

disponoval s celou sumou na úhradu celej kúpnej ceny a žalovanú 2) ubezpečil, že kúpnu cenu uhradil
v celosti, žalovaní žiadnym dôkazom nepreukázali úhradu kúpnej ceny v rozsahu 4.800 eur, preto súd
v zmysle citovanej právnej úpravy ich zaviazal na plnenie vo vzťahu k žalobkyniam, každej v rozsahu
X/X, t.j. po 1.600 eur. Súd priznal žalobkyniam i úrok z omeškania, ale až od 23.07.2015, s poukazom
na splatnosť kúpnej ceny v rozsahu 4.800 eur. Žalobkyne nepreukázali presný dátum povolenia vkladu

vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy. Súd preto vychádzal z listu vlastníctva č. XXX, z ktorého
vyplýva, že povolenie vkladu vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy bolo najneskôr v deň
23.07.2012, deň pred povolením vkladu na základe darovacej zmluvy V XXXX/XX. Splatnosť kúpnej
ceny v rozsahu 4.800 eur tak nastala najneskôr 23.07.2015. Žalovaní sa do omeškania dostali najneskôr
od 23.07.2015. Výška úroku z omeškania 5,05 % p.a. k 23.07.2015 je v súlade s citovanou právnou

úpravou. V prevyšujúcej časti ohľadne úroku z omeškania preto žalobu zamietol.

4. O trovách konania rozhodol tak, že priznal žalobkyniam náhradu trov konania v plnom rozsahu, keď
žalobkyne boli neúspešné v nepatrnej časti ohľadne úroku z omeškania. O výške trov konania rozhodne
súd uznesením po právoplatnosti rozsudku.

5. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná 2). Uviedla, že má naopak za to, že
právny úkon, ktorý učinil žalovaný 1) má zaväzovať iba jeho. V tomto prípade sa totiž jednalo o úkon,
ktorým síce s prihliadnutím na okolnosti, bol predmet kúpy získaný do bezpodielového spoluvlastníctva,
keďže toto ešte nebolo súdom zrušené, resp. nezaniklo inak, avšak úkon jedného z manželov sa podľa

jej názoru nepovažuje za úkon, ktorý sa týka spoločnej veci tak, ako to má na mysli § 145 ods. 1
Občianskeho zákonníka, a preto je z kúpnej zmluvy vo vzťahu k predávajúcim zaviazaný a oprávnený
len ten z manželov, ktorý túto zmluvu uzavrel, teda sám žalovaný 1). Poukázala na to, že rovnaký právny
názor vyjadril aj NS SR v rozhodnutí sp. zn. 25Cdo 1380/1999 zo dňa 12.12.2000 a v rozhodnutí sp. zn.
2Cdon 177/1997 zo dňa 29.04.1997. S poukazom na uvedené navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu

prvej inštancie zmenil a žalobu vo vzťahu k žalovanej 2) zamietol a priznal žalovanej 2) plnú náhradu trov
konania o ktorej rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

6. Žalobkyne sa k podanému odvolaniu vyjadrili tak, že podľa § 143 Občianskeho zákonníka došlo kúpou

k nadobudnutiu uvedených nehnuteľností do spoločného majetku a stali sa predmetom bezpodielového
spoluvlastníctva oboch manželov a nedošlo len k navýšeniu majetku žalovaného 1), bez účasti a
navýšenia jeho majetku žalovanej 2), navýšil sa ich spoločný majetok. Poukázali na to, že pokiaľ
by žalovaná 2) nevedela o tom, že sa tento právny úkon robí a nesúhlasila by s nadobudnutím
uvedenýchnehnuteľnostídoBSM,malamožnosťtodaťrelevantnýmspôsobomnajavoavyužiťuvedené

zákonné možnosti, ktorými by dala najavo svoj nesúhlas, avšak aj ona sama na pojednávaní uviedla,
že žalovanému dala za prítomnosti rodičov sumu 20.000 eur, čo dokazuje, že o prevode predmetných
nehnuteľností do spoločného majetku BSM dobre vedela a súhlasila s ním. Poukázali na to, že spoločné
užívanie uvedených nehnuteľností po kúpe nebolo sporné, čoho dôkazom sú aj spoločné investíciedo predmetného domu z ich spoločných finančných prostriedkov a žalovaná 2) v predmetnom dome
stále býva a má tam evidované trvalé bydlisko, pričom žalovaný 1) od rozvodu v predmetnom dome
nebýva. Napriek uvedenému žalovaná 2) v rozpore s dobrými mravmi a morálkou žiada, aby úhrady so

záväzku za kúpu domu bol zaviazaný iba žalovaný 1), pričom dom bol jeho rodičovským domom. Taktiež
poukázali na to, že žalovaná mala možnosť domáhať sa, aby takýto právny úkon bol voči nej neplatný
a aby bol z tohto úkonu zaviazaný len žalovaný 1). Mali za to, že sa v danom prípade jednoznačne
jedná o spoločnú vec a nakoľko boli oprávnení spoločne vlastniť a užívať predmetné nehnuteľnosti,
majú aj spoločne a nerozdielne uhradiť záväzok voči žalobkyniam. Na záver poukázali, že rozhodnutia

Najvyššieho súdu ČR na ktoré žalovaná poukázala nie je možné na toto konanie aplikovať. Navrhli, aby
odvolací súd rozsudok potvrdil v celom rozsahu, odvolanie žalovanej 2) v celom rozsahu zamietol a
priznal žalobkyniam plnú náhradu trov konania, ako aj odvolacieho konania.

7. Žalovaná 2/ sa k podanému vyjadreniu žalobkýň vyjadrila tak, že v podanom odvolaní nijak
nerozporuje, že by vec nadobudnutá na základe notárskej zápisnice bola v BSM jej a žalovaného 1/,

inak v konaní pasívneho a vystupujúceho na strane žalobkýň, avšak na základe notárskej zápisnice
žalobkyne previedli na žalovaného 1) svoje spoluvlastnícke podiely k tam špecifikovanej nehnuteľnosti
za dojednaných podmienok a žalovaný 1) sa zaviazal uhradiť im kúpnu cenu v určených splátkach.
Táto právna skutočnosť spôsobila podľa nej nasledovné právne následky: 1/ vec, ktorá bola predmetom
prevodu sa síce dostala do BSM, ale 2) nejedná sa o úkon podľa § 145 ods. 1 eventuálne ods. 2

Občianskeho zákonníka, ale je to úkon, ktorý zaväzuje len jeho priameho účastníka právneho úkonu
a 3) skutočnosť, že jej rodičia poukázali žalovanému v priebehu rokov rôzne plnenia sú samostatnými
nárokmi medzi týmito osobami, nemajú vplyv na posúdenie tohto nároku. Ďalej uviedla, že zotrváva aj
na názore, že judikatúra na ktorú poukázala sa vzťahuje na tento prípad. Navrhla, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu vo vzťahu k žalovanej 2) zamietol a priznal jej plnú

náhradu trov konania, o ktorej rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

8. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „C.s.p.“)) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C.s.p. a
contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej 2) nie je dôvodné.

10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením veci, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový
stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to
všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku

alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05).

12. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

13. Prv ako odvolací súd sa zaoberal samotným odvolaním žalovanej 2), zaoberal sa otázkou
spoločenstva medzi samotnými žalovanými, a to vo vzťahu k podanému odvolaniu, teda či odvolanie

malo byť podané oboma žalovanými, alebo postačovalo podanie odvolania jedným zo žalovaných. V
tomto smere odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa
26.10.2016, v ktorom Najvyšší súd SR dospel k záveru, že solidárni dlžníci sú zásadne samostatnými
a nie nerozlučnými spoločníkmi v konaní a už z toho, že o založení procesného spoločenstva medzisolidárnymi dlžníkmi rozhoduje iba vôľa veriteľa (pôjde o tzv. dobrovoľné spoločenstvo), vyplýva záver
o samostatnosti spoločníkov. Odvolací súd tiež poukazuje aj na ďalšie rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 2MCdo/79/2002 zo dňa 27.08.2002 v zmysle ktorého: „Odvolanie podané len jedným z

dvoch žalovaných, ktorým bola uložená povinnosť plniť spoločne a nerozdielne, má odkladný účinok
aj vo vzťahu k tomu Žalovanému, ktorý odvolanie nepodal; povinnosťou odvolacieho súdu v takomto
prípade je preskúmať celý rozsudok súdu prvého stupňa.“ Z uvedeného dôvodu preskúmal odvolací súd
napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie v celosti, teda aj vo vzťahu k žalovanému 1), ktorým
odvolanie podané nebolo.

14. Spornou sa v tomto prípade stala otázka, či žalovaná 2), ktorá nebola síce zmluvnou stranou
uzatvorenej kúpnej zmluvy, bola a je povinná zaplatiť žalobkyniam spoločne a nerozdielne so žalovaným
1)druhusplátkuzanehnuteľnosti,takakobolouvedenévčl.IV.uzatvorenejzmluvy,alebotútopovinnosť
má len žalovaný 1).

15. Z obsahu napadnutého rozsudku vyplýva, že k uzatvoreniu kúpnej a darovacej zmluvy došlo medzi
žalobkyňami a žalovaným dňa 25.10.2011, pričom až dňa 03.05.2013 došlo k rozvodu manželstva
žalovaných 1/ a 2/. Z uvedeného sa tak už na prvý pohľad javí, že nehnuteľnosti nadobudnuté na základe
kúpnej zmluvy spadali do BSM žalovaných, ktorí boli v rozhodnom čase manželmi.

16. Žalovaná 2) poukazovala najmä na to, že v predmetnej veci nešlo o bežnú vec, a preto úkon jej
vtedajšieho manžela - žalovaného 1), zaväzuje len jeho. V tomto smere odvolací súd poukazuje na to,
že § 145 Občianskeho zákonníka upravuje vzájomné vzťahy manželov na jednej strane a tretích osôb
na strane druhej, a to vo vzťahu k právnym úkonom, ktorými manželia disponujú so spoločnými vecami.
Skutočnosť, že každý z manželov je vlastníkom celej veci patriacej do BSM je vyjadrená oprávnením

každéhozmanželovuskutočniťakékoľvekprávneúkonytýkajúcesaspoločnýchvecí,pričomtietoúkony
majú účinky vo vzťahu k obom manželom. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú tak obaja
manželia oprávnení a povinní vždy spoločne a nerozdielne, pričom ak nejde o bežnú vec vyžaduje sa
pre platnosť právneho úkonu súhlas druhého manžela. Základnou podmienkou pre aplikáciu § 145 ods.
1 a 2 Občianskeho zákonníka je existencia právneho úkonu týkajúceho sa spoločných vecí. V prípade,

ak táto podmienka nie je splnená, potom úvahy o tom, či v konkrétnom prípade išlo o bežnú vec alebo
nie, t.j. či k právnemu úkonu manžela bol potrebný alebo nebol potrebný súhlas druhého manžela, sú
bezpredmetné.

17. Z vyššie uvedeného tak možno abstrahovať podmienky, v zmysle ktorých aj vec nadobudnutá

jedným z manželov počas trvania manželstva nebude spadať do masy BSM, a to: 1. vec získaná za
trvania manželstva, 2. z prostriedkov výlučne patriacich jednému z manželov, 3. absencia vôle druhého
manžela získať takúto vec. V prípade kumulatívneho splnenia uvedených podmienok tak aj vec získaná
za trvania manželstva jedným z manželov nebude patriť do masy BSM. V predmetnom spore však
možno konštatovať, že uvedené podmienky neboli splnené kumulatívne, preto nehnuteľnosti získané

na základe kúpnej zmluvy nadobudli obaja žalovaní, v tom čase ešte ako manželia, ktorí tak boli
povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyniam aj druhú splátku v zmysle čl. IV. notárskej zápisnice.
Odvolací súd poukazuje na to, že v predmetnom prípade nebola splnená podmienka 2., nakoľko ako
vyplýva z vykonaného dokazovania, peňažné prostriedky na zaplatenie predmetu kúpy boli darované
obom žalovaným rodičmi žalovanej 2) z čoho vyplýva, že finančné prostriedky použité na zaplatenie

predmetu kúpy neboli finančnými prostriedkami patriacimi výlučne len žalovanému 1). Naviac z obsahu
napadnutého rozsudku nevyplýva, že by žalovaná nemala v úmysle získať predmetné nehnuteľnosti
spolu so žalovaným 1), teda že by absentovala jej vôľa získať predmetné nehnuteľnosti, a to aj s
poukazom na už uvedený finančný dar zo strany jej rodičov, ako aj na to, že v priebehu ani odvolacieho
konania nijako nespochybnila svoju vôľu, spochybňovala len svoju povinnosť zaplatiť druhú splátku

kúpnej zmluvy. Z uvedeného tak vyplýva, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, keď na
úhradu zvyšnej splátky zaviazal nie len žalovaného 1), ale spoločne a nerozdielne aj žalovanú 2),
nakoľko v konaní nepreukázala tvrdenia o uhradení druhej splátky za kúpnu zmluvu, čím neuniesla
dôkazné bremeno tvrdenia. Súd prvej inštancie preto správne žalobe vyhovel.
Odvolací súd zdôrazňuje, že napokon žalovaná 2) v priebehu prvoinštančného konania, ako ani v

odvolacom konaní nespochybnila skutočnosť, že dotknuté nehnuteľnosti nadobudli so žalovaným 1) do
BSM.

18. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.19. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. rozsudok súdu prvej
inštancie v celosti, s výnimkou odvolaním nenapadnutého výroku IV., ako vecne správny potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods.
1 a § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešným žalobkyniam v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania proti neúspešným žalovaným v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).