Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. máj 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/96/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116211333
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8116211333.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karol Krochta v spore žalobcu: Fakultná nemocnica s poliklinikou J.
A. Reimana Prešov, so sídlom Hollého 14, 081 81 Prešov, IČO: 00 610 577, zastúpeného: Advokátskou
kanceláriou GOGA a spol, s.r.o., so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, proti žalovanej: I. R., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX G., o zaplatenie 1.877,36 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 16C/19/2016-46 zo dňa 07.02.2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku I. o zastavení konania v časti 30,72 eur
s prísl.

Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancieprvýmvýrokomzastavilkonanievčastiozaplatenie30,72
eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 23.05.2012 do zaplatenia. Druhým výrokom žalobu
v prevyšujúcej časti zamietol. Tretím výrokom rozhodol o trovách konania tak, že žalobca nemá právo na
náhradu trov konania a žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa
žalobca domáhal zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 1.877,36 eur s príslušenstvom z dôvodu, že táto
bola hospitalizovaná u žalobcu, bola jej poskytnutá zdravotná starostlivosť, avšak nebola poistencom

žiadnej zo zdravotných poisťovní, preto žalobca výkony za poskytnutú zdravotnú starostlivosť vyúčtoval
priamo žalovanej. Platobný rozkaz vydaný vo veci bol zrušený z dôvodu, že ho nebolo možné doručiť
žalovanej. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 2 ods. 1, 2; § 9 ods. 7; § 22 ods. 2
písm. h) z. č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení v znení zmien a doplnkov; § 11 ods. 1 až 5; § 12
ods. 1 z. č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti; s poukazom na článok 40 Ústavy SR; článok 2

Dohovoru o ochrane ľudských práv a dôstojnosti človeka; § 100 ods. 1 až 3; § 107 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka, aplikujúc článok 2 písm. c) Smernice Rady č. 93/13/EHS zistil, že žalovaná bola v období od
04.11.2012 do 09.11.2012 hospitalizovaná na oddelení gynekológie a pôrodníctva žalobcu, kde jej bola
zo strany žalobcu poskytnutá zdravotná starostlivosť v súvislosti s pôrodom mal. T. R., nar. XX.XX.XXX.
V čase poskytnutia lekárskych výkonov nebola žalovaná poistencom žiadnej zo zdravotných poisťovní
Slovenskej republiky. Žalobca preto za výkony za poskytnutú zdravotnú starostlivosť vo výške 1.877,36
eur faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.04.2013, ktorá sa stala splatnou dňa 22.05.2013, vyúčtoval

uvedenú sumu priamo žalovanej.

3. Zistil, že žalovaná prišla do zdravotníckeho zariadenia dobrovoľne, pričom sa nevedela preukázať
preukazom žiadnej zo zdravotných poisťovní pôsobiacich v Slovenskej republike (ani Európskympreukazom zdravotného poistenia) a bola jej v súvislosti s pôrodom jej dieťaťa poskytnutá zdravotná
starostlivosť. Za túto zdravotnú starostlivosť jej bola fakturovaná žalovaná suma, neskôr modifikované
na sumu 1.846,64 s prísl. Žalovaná za túto zdravotnícku starostlivosť žiadnu sumu neuhradila.

4. Prvoinštančný súd vyhodnotil vzťah medzi žalobcom ako dodávateľom zdravotnej starostlivosti a
žalovanou ako nepodnikateľkou - pacientkou, ako vzťah spotrebiteľský. Keďže ustálil predmetný vzťah
ako spotrebiteľský, musel ex offo prihliadať aj na to, či bola žaloba podaná v rámci plynutia premlčacích
lehôt. Z obsahu spisu vyplynulo, že splatnosť faktúry bola stanovená na deň 22.05.2013, pričom žaloba

bola na súd prvej inštancie podaná až 27.05.2016, t. j. po uplynutí 3 - ročnej premlčacej dobe. Súd v
predmetnom spore ex offo prihliadol na premlčanie uplatnenej pohľadávky, nakoľko sa podľa názoru
súdu v danom prípade jedná, vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu o vzťah spotrebiteľský, a preto
zamietol žalobu veriteľa, ktorou sa domáhal premlčaného práva.

5. S poukazom na § 145 ods. 2 CSP súd prvej inštancie v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom čo do

zaplatenia sumy 30,72 eur s príslušenstvom, konanie v tejto časti zastavil.

6. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP a konštatoval, že žalobca nebol v konaní
úspešný,pretonemáprávonanáhradutrovkonaniaaúspešnejžalovanejžiadnetrovykonanianevznikli,
preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.

7. Proti uvedenému rozsudku, a to okrem výroku I., ktorým bolo konanie v časti o zaplatenie sumy
30,72eurspríslušenstvomzastavené,vzákonomstanovenejlehotepodalodvolaniežalobca.Odvolacie
dôvody konkretizoval podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) a d) CSP. Uviedol, že poskytovanie služieb
žalobkyňou vyplýva zo z. č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti. Podľa § 2 ods. 3 citovaného

zákona neodkladnou starostlivosťou je aj zdravotná starostlivosť poskytovaná pri pôrode. V ďalšom
citoval § 6 ods. 9 a § 12 uvedeného zákona. Žalovanej bola poskytnutá žalobcom neodkladná
starostlivosť, ktorá jej musela byť poskytnutá aj s poukazom na § 12 ods. 6 citovaného zákona v
prípade neuzatvorenia vzťahu, ktorého predmetom bolo poskytnutie zdravotnej starostlivosti formou
dohody. Žalobkyňa tak bola povinná túto starostlivosť poskytnúť bez ohľadu na to, či k dohode

medzi pacientkou a nemocnicou dôjde alebo nie. Citujúc ust. § 52 z. č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka uviedla, že žalobkyňa nevystupovala vo vzťahu k pacientom na základe dobrovoľnosti v
rámci uzatvárania zmlúv ako klasický korporátny subjekt zvažujúci vstup do vzťahov vyplývajúcich
zo zákona o zdravotnej starostlivosti. Vyslovil názor, že nemožno v žiadnom prípade chápať takýto
vzťah týkajúci sa poskytovania zdravotnej starostlivosti ako vzťah spotrebiteľský. Prvoinštančný súd mal

najprv pristúpiť k analýze statusu žalobkyne z pohľadu z. č. 576/2004 Z.z. a ďalších. Nevysporiadal
sa však v napadnutom rozsudku s otázkou, na základe akých skutočností a právnej úpravy dohodu
subsumoval pod inštitút spotrebiteľských zmlúv. Nekonkretizoval bližšie z akej právnej úpravy vychádzal
pri aplikácii skutkového stavu na konkrétne ustanovenia zákona. Nevenoval sa reálnemu posúdeniu
záväzkového vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou vo svojich argumentoch. Odvolateľ tak namietal

nenaplnenie predpokladov § 220 ods. 2 CSP čo sa týka odôvodnenia napadnutého rozsudku. Žalobkyňa
takpovažovalanapadnutýrozsudokzaneodôvodnenýanepreskúmateľnývotázkesubsumácievzťahov
z verejného zdravotného poistenia pod spotrebiteľský vzťah, nakoľko súd v teoretickej rovine využil
prílišný extenzívny výklad. K otázkam nepreskúmateľnosti rozhodnutia poukázal na uznesenie NS
SR z 10.01.2013, sp. zn. 3Cdo/225/2012. Ďalej uviedla, že podľa § 2 ods. 3 z. č. 576/2004 Z.z. je

nutné vychádzať z toho, že v prípade žalovanej jej bola poskytnutá neodkladná starostlivosť, kde
základom pre poskytnutie tejto starostlivosti je nevyhnutnosť v ohľade na ohrozený život pacienta.
Súd prvej inštancie bližšie vo svojej argumentácii neuvádza ani to, o akú službu podľa neho by sa
malo jednať. Voľby spôsobu vykonania zdravotnej starostlivosti sú pri neodkladnej starostlivosti úplne
vylúčené. Poukázala na to, že je príspevkovou organizáciou, preto je nesprávne konštatovanie súdu

prvej inštancie, že nemocnica participuje na vytváraní zisku, jedná sa len o úhradu reálnych nákladov,
pri ktorých nie je žiadna marža, ktorá by reálne vytvárala zisk. S poukazom na § 2 z. č. 213/1997 Z.z.
o neziskových organizáciách v spojení so z. č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, zdôraznila,
že je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a je povinná poskytnúť každej osobe neodkladnú
zdravotnú starostlivosť. Vo verejnoprospešnej a nepodnikateľskej sfére tiež vykonáva správcu majetku

štátu v zmysle zákona o správe majetku štátu. Sú preto zjavne nesprávne skutkové závery, že súd
kategorizuje žalobkyňu ako dodávateľa, pretože dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetov svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Žalobkyňa nemôže byť chápaná ako „dodávateľ“ pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktorá jekategorizovaná ako verejne prospešná. Zvlášť pri poskytnutí neodkladnej starostlivosti, pri ktorej ide
predovšetkým o záchranu života a zdravia pacientov. Nie je preto možné, aby medzi ňou a žalovanou
vznikla spotrebiteľská zmluva. Súd prvej inštancie nebol oprávnený prihliadať na premlčanie ex officio.

Považuje preto napadnutý rozsudok za zmätočný a nepreskúmateľný. Prihliadnutie na premlčanie
bez bližšieho odôvodnenia je v zjavnom rozpore so zásadou rovnosti zbrane, kontradiktórnosti a
hlavne zásadami, na ktorých je postavený CSP, a to najmä procesnej aktivite účastníka, akcentácii na
koncentračnú zásadu a vykonávanie len tých dôkazov, ktoré sú navrhnuté účastníkmi konania a sú
nevyhnutne potrebné pre rozhodnutie vo veci. Postup súdu tak trpí inou vadou, majúcou za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, čo pripúšťa odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP. Konaním
súdu tak došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces garantovaného Ústavou SR a článkom
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, zároveň k porušeniu práva na súdnu
a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Zároveň došlo k porušeniu zásady právnej
istoty žalobkyne v kontexte predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Žalobkyňa preto navrhla napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne žalobe vyhovieť a

zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 1.846,64 eur s príslušenstvom. Uplatnila si trovy prvoinštančného
aj odvolacieho konania.

8. K odvolaniu žalobkyne sa žalovaná nevyjadrila.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie boli podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli

súdu a webovej stránke Krajskému súdu v Prešove dňa 21.05.2020 a dospel k záveru, že odvolanie
žalobkyne nemohlo privodiť zrušenie alebo zmenu napadnutého rozsudku.

10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd prejedná vec v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať, nemusí byť pritom daná odpoveď na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS/78/05). Odvolanie nebolo

podané proti I. výroku rozsudku súdu prvej inštancie, preto tento v zmysle § 367 ods. 2 CSP nadobudol
právoplatnosť.

11. Keďže odvolanie nebolo podané proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie označeným I., ktorým
bolo konanie v časti o zaplatenie 30,72 eur s príslušenstvom zastavené, preto tento výrok v zmysle ust.

§ 367 ods. 2 CSP nadobudol právoplatnosť.

12. Odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní predmetnej právnej veci nepoužil pre
rozhodnutie rozhodujúce ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu, a to § 2 ods. 3 z. č.
576/2004Z.z.ozdravotnejstarostlivosti,akoaj§9ods.3z.č.580/2004Z.z.ozdravotnompoistení,preto

vyzval strany sporu, aby sa k možnému použitiu uvedených ustanovení v zmysle § 382 CSP vyjadrili.

13. Žalobca sa k uvedenému vyjadril tak, že s poukazom na § 2 ods. 3 z. č. 576/2004 Z.z. o
zdravotnejstarostlivostiposkytolžalovanejvobdobíod04.11.2012do09.11.2012neodkladnúzdravotnú
starostlivosť v súvislosti s pôrodom. V ďalšom citoval § 9 ods. 2 z. č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení

v znení účinnom do 31.12.2004 s poukazom na to, že žalovaná počas hospitalizácie sa nepreukázala
preukazom poistenca, ani Európskym preukazom zdravotného poistenia a túto povinnosť nesplnila
ani dodatočne podľa výzvy zo dňa 19.02.2013. Žalovaná v danom období nebola poistencom žiadnej
zdravotnej poisťovne Slovenskej republiky a v posudzovanom období (t.j. 04.11.2012 - 09.11.2012)
nemala vôbec uzatvorený poistný vzťah so žiadnou zdravotnou poisťovňou. U žalovanej teda išlo o

poistenca v zmysle § 9 ods. 3 ZZP, teda poistenca, ktorý si nepodal prihlášku do zdravotnej poisťovne.
Správanie žalovanej preto má za následok stav, že napriek riadne poskytnutej neodkladnej zdravotnej
starostlivosti zo strany žalobcu, ten do dnešného dňa neeviduje úhradu za poskytnutú zdravotnú
starostlivosť v súvislosti s pôrodom žalovanej. Žalovaná tak zapríčinila, že žalobcovi neboli refundovanénáklady na zdravotnú starostlivosť poskytnutú žalovanej od 04.11.2012 do 09.11.2012. Citoval článok 40
z. č. 460/1992 Zb. Ústavy SR v znení účinnom do 31.08.2014, kde bezplatnosť poskytovania zdravotnej
starostlivosti je viazaná na účasť na zdravotnom poistení, ktorá zakladá okrem práva na zdravotnú

starostlivosť aj povinnosť platiť poistné na zdravotné poistenie.

14. Žalovaná sa k použitiu ust. § 2 ods. 3 z. č. 576/2004 Z.z. a § 9 ods. 3 z. č. 580/2004 Z.z. nevyjadrila.

15. Neodkladná zdravotná starostlivosť (ďalej len „neodkladná starostlivosť“) je zdravotná starostlivosť

poskytovaná osobe pri náhlej zmene jej zdravotného stavu, ktorá bezprostredne ohrozuje jej život
alebo niektorú zo základných životných funkcii, bez rýchleho poskytnutia zdravotnej starostlivosti môže
vážne ohroziť jej zdravie, spôsobuje jej náhlu a neznesiteľnú bolesť alebo spôsobuje náhle zmeny jej
správania a konania, pod ktorým vplyvom bezprostredne ohrozuje seba alebo svoje okolie. Neodkladná
starostlivosť je aj zdravotná starostlivosť poskytovaná pri pôrode (§ 2 ods. 3 prvá a druhá veta z. č.
576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení k 09.11.2011).

16. Poistenec, ktorý nepodal prihlášku (§ 6 ods. 1 až 4) alebo ktorý podal prihlášku vo viac ako
jednej zdravotnej poisťovni, má právo len na úhradu neodkladnej starostlivosti, ktorú uhrádza zdravotná
poisťovňa s najväčším počtom poistencov. Skutočnosť, či ide o neodkladnú starostlivosť potvrdzuje

zdravotnápoisťovňasnajväčšímpočtompoistencov(§9ods.3z.č.580/2004Z.z.ozdravotnompoistení
v znení zmien a doplnkov účinných k 09.11.2011).

17. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, týkajúci sa toho,
že žalovaná bola v období od 04.11.2012 do 09.11.2012 hospitalizovaná u žalobkyne na oddelení

gynekológie a pôrodníctva, počas ktorej jej bola poskytnutá zdravotná starostlivosť v súvislosti s
pôrodom je maloletého syna T. R., nar. XX.XX.XXXX. Súd druhej inštancie sa však nestotožňuje s
názorom súdu prvej inštancie, že vzťah medzi stranami sporu v predmetnej veci je potrebné považovať
za vzťah spotrebiteľský v zmysle § 52 a nasl. OZ, nebolo preto správne, aby súd prvej inštancie ex
offo vyhodnotil nárok žalobkyne ako nárok premlčaný. Je však treba súhlasiť s názorom, že žalobkyňa

poskytla žalovanej nevyhnutnú zdravotnú starostlivosť v súvislosti s pôrodom syna žalovanej T. R. dňa
XX.XX.XXXX. Keďže išlo jednoznačne o neodkladnú starostlivosť definovanú v ust. § 2 ods. 3 z. č.
576/2004 Z.z. poskytnutú pacientke, teda žalovanej, ktorá nebola poistená v žiadnej zo zdravotných
poisťovní SR, preto v zmysle ust. § 9 ods. 3 prvá a druhá veta z. č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom
poistení, úhradu za takúto neodkladnú zdravotnú starostlivosť v danom prípade mala zrealizovať

zdravotnápoisťovňasnajväčšímpočtompoistencov.Nákladynatakútoneodkladnústarostlivosťsipreto
žalobkyňa mohla a mala uplatniť voči zdravotnej poisťovni s najväčším počtom poistencov v zmysle
citovaného zákonného ustanovenia. Žalobkyňa teda nemá nárok na uplatnenie si nákladov vzniknutých
neodkladnou starostlivosťou žalovanej v súvislosti s jej pôrodom maloletého T. R. dňa XX.XX.XXXX
priamo voči žalovanej. Z uvedených dôvodov preto súd prvej inštancie správne zamietol žalobu o

zaplatenie sumy 1.846,64 eur s príslušenstvom, aj keď tak rozhodol z iných zákonných dôvodov ako mal.
V danej veci totiž pasívne legitimovanou nemôže byť žalovaná, lebo povinnosť na úhradu za poskytnutie
jej nevyhnutnej neodkladnej zdravotnej starostlivosti nevyplýva zo žiadnych zákonných ustanovení.
Je nutné sa však v danej veci stotožniť s názorom odvolateľky, že vzťah strán sporu nie je vzťahom
spotrebiteľským tak, ako to už bolo konštatované vyššie.

18. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny, t.j. náležitý právny
predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd prvej inštancie síce nesprávne
aplikoval právne predpisy na zistený skutkový stav, čo bolo zhojené odvolacím súdom podľa § 382 CSP
s tým, že strany sporu vyzval na vyjadrenie sa k zákonným ustanoveniam, podľa ktorých bolo potrebné
nárok žalobkyne posúdiť.

19. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4MCdo/17/2014, podľa
ktorého zrušenie rozhodnutia napadnutého dovolaním alebo mimoriadnym dovolaním nesmie byť
nikdy samoúčelné a vždy musí viesť k vytvoreniu stavu, v ktorom bude možné odstrániť nesprávnosť
procesného alebo hmotnoprávneho charakteru, ktorá bola dôvodom pre kasačné rozhodnutie vyššiehosúdu a nahradiť zrušené (nesprávne, nezákonné) rozhodnutie novým, zodpovedajúcim zákonu. Pokiaľ
je však už pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia zrejmé, že (napr. v dôsledku zmeny v právnom
poriadku, ku ktorej medzičasom došlo) bude súd, ktorému sa vec po zrušení jeho rozhodnutia má vrátiť

na ďalšie konanie, musieť rozhodnúť rovnako ako v zrušovanom rozhodnutí, lebo iné rozhodnutie mu
platný právny stav ani neumožňuje (t.j. ak súd po vrátení veci nebude môcť postupovať alebo rozhodnúť
inak, ako pred zrušením jeho rozhodnutia), nemá kasačné rozhodnutie vyššieho súdu opodstatnenie.

20.Ajvzhľadomnavyššieuvedenénebolovhodnézrušiťsúduprvejinštancienapadnutérozhodnutie,ak

by aj jeho ďalšie rozhodnutie malo byť rovnaké ako zrušené. Preto bolo namieste potvrdiť rozsudok súdu
prvejinštancie,ajkeďzinýchprávnychdôvodov,leboajpoprípadnomzrušenírozhodnutianapadnutého
odvolaním by súd prvej inštancie musel opätovne žalobu zamietnuť.

21. Judikatúra súdov vrátane Európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája

1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-111; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92 Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-1:
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so
zreteľom na vyššie uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.

22. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom rozsahu čo do výroku II. o
zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a výroku III. o trovách konania postupom podľa § 387 ods. 1
CSP ako vecne správny potvrdil, hoci z iných zákonných dôvodov, na použitie a aplikáciu ktorých vyzval
strany sporu v zmysle ust. § 382 CSP.

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP tak, že stranám sporu nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania. V
odvolacom konaní neúspešnej žalobkyni nemohla byť priznaná náhrada trov konania a v odvolacom
konaníúspešnejžalovanejžiadnetrovykonanianevznikli,anisiichneuplatnila,anizospisunevyplývajú.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).