Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. apríl 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Tdo/5/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117011848
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Michálik
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:8117011848.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Michálika a
sudcov JUDr. Gabriely Šimonovej a JUDr. Viliama Dohňanského, na neverejnom zasadnutí konanom
08. apríla 2019 v Bratislave, v trestnej veci obvineného Bc. X. Q., pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods.
1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák. a iné, o dovolaní obvineného proti
rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 7. marca 2018, sp. zn. 5To/51/2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného Bc. X. Q. sa o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov rozsudkom zo 6. októbra 2017, sp. zn. 1T/100/2017 (ďalej len ako „okresný súd"
alebo „prvostupňový súd"), uznal obvineného za vinného z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods.
2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia
na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák. a prečinom

ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

25. decembra 2016 v čase o 13.40 hod. viedol po ceste I/68 v úseku Šarišské Michaľany - Sabinov v km
66,170 v smere jazdy od Prešova smerom na Sabinov, osobné motorové vozidlo zn. Volkwagen Golf, ev.
č.: V. XXXD., pričom neprispôsobil rýchlosť jazdy vlastnostiam vozidla, poveternostným podmienkam,
stavu a povahe vozovky a po prejazde ľavotočivej zákruty, prešiel s motorovým vozidlom do protismeru,

kde čelne narazil do protiidúceho osobného motorového vozidla zn. Fiat Punto, ev. č.: W. XXXO., ktoré
v tom čase viedla Mgr. B. F. v smere jazdy od Sabinova na Prešov, pričom pri zrážke utrpel spolujazdec
na prednom sedadle motorového vozidla zn. Fiat Punto, maloletý P. F., nar. X. K. XXXX, zranenia, a
to pomliaždenie mozgu s vnútro lebečným krvácaním pri zlomenine lebečnej klenby a spodiny, ktorým
po prevoze do FNsP Prešov dňa 25. decembra 2016 v čase o 15.30 hod. podľahol, Mgr. B. F., nar.
XX. X. XXXX utrpela zlomeninu krčka ľavej stehnovej kosti, trieštivú zlomeninu strednej časti ľavej

stehnovej kosti, trieštivú zlomeninu panvičky pravej bedrovej kosti, trieštivú zlomeninu ľavej pätovej
kosti, zlomeninu II., V. - VII. rebra vpravo s hemotoraxom a pneumotoraxom, zlomeninu V. rebra vľavo,
zlomeninu hrudnej kosti, tržne-zmliaždené rany na oboch kolenách, otras mozgu a prasklinu ľavého
laloka pečene s predpokladanou dobou liečenia 4 až 8 mesiacov, Mgr. V. F., nar. XX. júla XXXX utrpel
trieštivú zlomeninu strednej časti ľavej stehnovej kosti s posunom úlomkov, otvorenú Monteggiovu
zlomeninuľavéhopredlaktia,rozsiahlyľavostrannýpneumotorax,otrasmozguI.stupňa,zlomeninuzuba

č. 23, podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie ľavej prednej a prednej steny hrudníka s predpokladanou
dobou liečenia 5 až 6 mesiacov, maloletý J. F., nar. X. X. XXXX, utrpel mozgovo-lebečné poranenie
pozostávajúce z pomliaždenia mozgu s krvácaním v ľavej spánkovo-záhlavnej oblasti, poúrazového
opuchu mozgu, krvácania pod tvrdú plenu mozgovú (podplášťové), vtlačenia zlomeniny spánkovo-
záhlavnej časti lebečnej klenby vľavo, praskliny pravej záhlavnej kosti v trieštivej zlomeniny pravej
temenno-spánkovej časti lebečnej klenby, tržne zmliaždenú ranu ľavej spánkovej oblasti, pomliaždenie

pravej čelovo-spánkovo-temennej oblasti, obojstranné pomliaždenia ramien s predpokladanou dobou
liečenia 4 až 8 týždňov, maloletý Q. F., nar. XX. X. XXXX, utrpel otras mozgu I. stupňa, zlomeninu zubovč. 62 a č. 63, tržne zmliaždenú ranu dolnej pery vľavo s predpokladanou dobou liečenia 8 až 10 dní.
Obvinený svojim konaním porušil ustanovenie § 16 ods. 1, § 137 ods. 1, ods. 2 písm. c/ zákona č. 8/2009
Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Obvinenému bol za to podľa § 149 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, písm. l/ Tr. zák., § 38 ods. 2,
ods. 3, ods. 8 Tr. zák., v spojení s § 41 ods. 1 Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2
rokov, výkon ktorého súd podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr.
zák. uložil obvinenému skúšobnú dobu na 5 rokov. Okresný súd zároveň obvinenému podľa § 61 ods.

1, ods. 2 Tr. zák. uložil trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov na 7 rokov.

Krajský súd v Prešove rozsudkom zo 7. marca 2018, sp. zn. 5To/51/2017 (ďalej len ako „krajský súd"
alebo „odvolací súd"), na podklade odvolania prokurátora, postupom podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2
Tr.por.zrušilvýrokotresterozsudkuokresnéhosúduanazáklade§322ods.3Tr.por.uložilobvinenému
podľa § 149 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. j/, písm. l/ Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák.

úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov, pre výkon ktorého súd obvineného podľa § 48 ods. 2
písm. a/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Obvinenému bol týmto rozhodnutím podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložený aj trest zákazu činnosti
vedenia motorových vozidiel všetkých druhov na dobu 5 rokov.

Obvinený, prostredníctvom zvoleného obhajcu, napadol rozsudok krajského súdu v časti výroku o treste
dovolaním, ktoré bolo okresnému súdu doručené dňa 27. apríla 2018, uplatňujúc v ňom dôvod uvedený
v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.

Naplnenie uplatneného dovolacieho dôvodu založil na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho

ustanovenia, a síce pre nepoužitie § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., hoci pre jeho aplikáciu boli splnené
všetky podmienky.

Spochybnil dôkazy, ktoré viedli krajský súd k záveru o jeho bezohľadnej jazde na motorovom vozidle.
Uviedol, že súd vychádzal zo subjektívnych výpovedí svedkov, ktorí označili jeho jazdu za riskantnú a

rýchlu,beztoho,abybolaobjektívnepreukázanáskutočnárýchlosťvozidla.Každáosobavnímarýchlosť
odlišne a navyše situácia, na ktorú sa títo svedkovia odvolávajú, sa odohrala niekoľko kilometrov pred
miestom dopravnej nehody a nie bezprostredne pred ňou. V tejto súvislosti poukázal na odlišný stav
a povahu vozovky na daných miestach. Výpovede svedkov vyvolávajú o ňom obraz ako o „cestnom
pirátovi", avšak z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplýva, že

sa dopustil len jedného priestupku pre porušenie cestnej premávky, za ktorý mu bola uložená bloková
pokuta vo výške 10 €. V tomto prípade by sa mal súd riadiť zásadou in dubio pro reo, nakoľko z výpovedí
svedkov nemožno objektívne zhodnotiť jeho jazdu v bezprostrednom čase pred dopravnou nehodou.

V tomto smere poukázal na výsledky znaleckého skúmania, z ktorých vyplýva, že so svojím vozidlom

jazdil rýchlosťou nižšou, ako bol rýchlostný limit na mieste, kde došlo k predmetnej dopravnej nehode a
súčasne rýchlosťou o 2,6 km/hod. vyššou, ako bola najvyššia možná, tzv. medzná rýchlosť, ktorou bolo
možné uvedenou zákrutou bezpečne prejsť. Na tomto mieste podotkol, že určenie rýchlosti motorových
vozidiel účastných na inkriminovanej nehode, vrátane jeho vozidla, bolo určené s odchýlkou +/ ? 5 %,
čo znamená, že rýchlosť vozidla mohla byť aj nižšia.

Ďalšia jeho výhrada voči napadnutému rozhodnutiu spočívala v tom, že krajský súd prihliadol na ním
spôsobené následky ako na priťažujúcu okolnosť, v dôsledku ktorej nebolo možné v jeho prípade uložiť
podmienečný trest. Samotné skutkové podstaty trestných činov, ktorých sa dopustil, predvídajú tieto
následky,apretoichnemožnopovažovaťzapriťažujúceokolnosti,resp.okolnosti,ktorébypodmieňovali

uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody.

V tomto ohľade zdôraznil, že v momente, kedy sa dostal do šmyku, snažil sa svetelne upozorniť
protiidúce vozidlá na vzniknutú situáciu, pričom jediné vozidlo, ktoré na toto upozornenie nezareagovalo,
bolo vozidlo, s ktorým sa dostal do kolízie. Snažil sa odvrátiť následky čelnej zrážky do poslednej chvíle,

čím došlo len k zrážke ľavou prednou časťou jeho vozidla. Podotkol tiež, že v čase dopravnej nehody
nebol pod vplyvom alkoholu či iných omamných látok, pred spáchaním činu viedol usporiadaný život,
k skutku sa priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval, poškodeným sa ospravedlnil a nahradil náklady
súvisiace s pohrebom nebohého P. F..Vyjadril názor, že nepodmienečný trest odňatia slobody v jeho prípade nie je adekvátnym trestom aj s
ohľadom na to, že je v najproduktívnejšom veku, vedie usporiadaný život, má stabilnú prácu a zázemie,

pričomuloženienepodmienečnéhotrestunevytvorípodmienkyprejehovýchovu,naopak,úplnehozbaví
motivácie a nesplní svoj účel. Ochrana spoločnosti je v tomto prípade dostatočne zabezpečená trestom
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov po dobu 5 rokov. Už samotné trestné konanie
malo na neho dostatočný výchovný vplyv.

Inkriminovaná nehoda rapídne zasiahla do jeho psychického zdravia, trpí úzkosťou, depresívnou
poruchou, pričom sa dá predpokladať, že bude ovplyvňovať jeho život i naďalej, nakoľko s tým, čo
spôsobil poškodeným, sa nebude môcť vnútorne vysporiadať.

Obvinený v súlade s uvedenou argumentáciou navrhol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, aby sa
vyslovil, že rozsudkom krajského súdu bol porušený zákon v ustanovení § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.

v jeho neprospech, aby zrušil rozsudok krajského súdu v časti výroku o treste a tomuto súdu prikázal,
aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol.

Na dovolanie obvineného reagoval okresný prokurátor podaním, ktoré bolo okresnému súdu doručené
dňa 19. júla 2018.

Okresný prokurátor v predmetnom podaní prejavil názor, že pokiaľ ide o uloženie nepodmienečného
trestu odňatia slobody, je napadnutý rozsudok zákonný a pri ukladaný trestu krajským súdom nedošlo
k pochybeniu v zmysle ustanovenia § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. Poukazujúc, že dovolací súd
neskúma správnosť skutkových zistení, okresný prokurátor podotkol, že nižšie súdy správne vyhodnotili

všetky zabezpečené dôkazy, pričom krajský súd pri ukladaní trestu v danom prípade vyhodnotil všetky
poľahčujúce i priťažujúce okolnosti.

Rekapitulujúc uvedené, okresný prokurátor navrhol najvyššiemu súdu, aby odmietol dovolanie
obvineného podľa § 382 ods. 1 písm. a/ Tr. por.

Okresný prokurátor ďalším podaním, doručeným okresnému súdu 2. augusta 2018, opravil svoje
vyjadrenie v návrhu na odmietnutie dovolania. Uviedol v ňom, že pri prepise konceptu došlo k
nesprávnosti v označení ustanovenia, podľa ktorého má najvyšší súd odmietnuť dovolanie. Správne tam
mal byť uvedený § 382 ods. 1 Tr. por., pretože vo veci nie sú preukázané dôvody dovolania.

Poškodený V. Q., otec obvineného, sa k predloženému dovolaniu vyjadril podaním, ktoré bolo
okresnému súdu doručené dňa 13. júla 2018. V ňom podotkol, že s prihliadnutím na správy Okresného
riaditeľstva Policajného zboru v Prešove a Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v
Prešove, vyplýva rozpor s výpoveďami svedkov a poškodených.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (ďalej iba najvyšší súd alebo dovolací súd) podľa
§ 377 Tr. por. v zmysle povinnosti vyplývajúcej mu z § 378 Tr. por. predbežne preskúmal dovolanie
obvineného a nezistil taký dôvod, pre ktorý by ho bolo nevyhnutné odmietnuť z formálnych dôvodov
uvedených v § 382 písm. a/, písm. b/ alebo písm. d/ až písm. f/ Tr. por. Na strane druhej však najvyšší súd

dospelkzrejmémuzáveru,ženámietkyobsiahnutévdovolanínenapĺňajúatribútyžiadnehozdovolacích
dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 Tr. por., a preto ho postupom podľa § 382 písm. c/ Tr. por. ako
nedôvodné odmietol.

Vtejtosúvislostidovolacísúdúvodompoznamenáva,žejehoviazanosťdovolacímidôvodmipodľa§385

ods. 1 Tr. por., sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo
(§ 374 ods. 1 Tr. por.) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Tr.
por. z hľadiska ich hodnotenia podľa § 371 Tr. por. (R 120/2012).

V zmysle citovaného judikátu najvyššieho súdu tak zodpovednosť za kvalitu podaného dovolania znáša

výlučne dovolateľ, ktorý svojím podaním určuje mantinely prieskumnej povinnosti dovolacieho súdu - ide
o prejav dispozičnej zásady dovolacieho konania. To znamená, že najvyšší súd nebude preberať aktivitu
dovolateľa a iniciatívne zisťovať ďalšie (v dovolaní neuvedené) chyby napadnutého rozhodnutia, aleboaj jemu predchádzajúceho konania, ktoré by zodpovedali niektorému z prípustných dovolacích dôvodov
taxatívne uvedených v § 371 Tr. por.

Najvyšší súd zároveň pripomína, že pri uplatnení dovolania musí výrazne akcentovať záujem
na zákonnosti a spravodlivosti súdneho rozhodnutia alebo i konania, ktoré takémuto rozhodnutiu
predchádzalo, nakoľko jeho uplatnením dochádza ku kolízii s princípom stability súdneho rozhodnutia,
vyjadreného jeho právoplatnosťou a vyplývajúceho z princípu právnej istoty ako jedného zo základných
princípov právneho štátu. Efektívne uplatnenie dovolania tak prichádza do úvahy len pri zásadnom

pochybení, v prípade ktorého akceptácia by znamenala vážne ohrozenie zákonného a spravodlivého
rozhodovania. Zákonodarca tieto zásadné pochybenia koncentroval do taxatívneho výpočtu uvedeného
v ustanovení § 371 ods. 1 až ods. 3 Tr. por.

Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. je daný, ak bol uložený trest mimo zákonom
ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný

čin nepripúšťa.

Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je naplnený tým, ak rozhodnutie je založené na
nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho
ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Najvyšší súd, dbajúc na jednotný výklad a jednotné používanie všeobecne záväzných predpisov, prijal
v rámci svojej činnosti stanovisko (R 5/2011), ktorým zjednotil výklad vyššie citovaných ustanovení, keď
uviedol, že vzájomný vzťah dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. a § 371 ods. 1
písm. h/ Tr. por. je taký, že prvý z nich je všeobecným hmotnoprávnym dôvodom a druhý špeciálnym

hmotnoprávnym dôvodom vzťahujúcim sa k výroku o treste. Z logiky tohto vzťahu potom vyplýva, že
samotný výrok o treste okrem prípadov nesprávnej aplikácie ustanovení kogentnej povahy viažucej sa k
rozhodovaniu o treste, môže byť napadnutý prostredníctvom nie všeobecného, ale len prostredníctvom
špeciálneho dovolacieho dôvodu, ktorý sa viaže k takému výroku.

Obvinený sa predmetným dovolaním domáha uloženia podmienečného trestu odňatia slobody namiesto
trestu nepodmienečného.

Dovolacísúdvkontexteuvedenéhokonštatuje,žeinštitútpodmienečnéhoodkladuvýkonutrestuodňatia
slobody podľa § 49 a nasl. Tr. zák., má fakultatívnu povahu, čo v praktickom ponímaní znamená, že

nie je obligatórnym riešením ani pri splnení všetkých zákonom požadovaných podmienok. Tento záver
vychádzazosamotnéhoznenianaposledyuvedenéhoustanovenia,ktorépoužívaslovnúformuláciusúd
môže podmienečne odložiť výkon trestu, a nie že tak musí urobiť. Rešpektujúc uvedené, domáhať sa v
tomto prípade nápravy súdneho rozhodnutia prostredníctvom dovolacieho dôvodu upraveného v § 371
ods. 1 písm. i/ Tr. por., nie je účinne možné. K naplneniu tohto dovolacieho dôvodu nie je teda naplnený.

Najvyšší súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti súčasne chronicky pripomína, že otázka primeranosti,
resp.proporcionalitytrestu,savdovolacomkonaníneskúma.Aplikáciainštitútupodmienečnéhoodkladu
výkonu trestu odňatia slobody podľa § 49 a nasl. Tr. zák. je pritom práve otázkou primeranosti uloženia
trestu odňatia slobody, a to v kontexte nutnosti jeho výkonu (R 86/2015).

Sumarizujúc, dovolací súd dospel k jednoznačnému záveru, že v danom prípade nemožno hovoriť ani
o splnení dovolacieho dôvodu podľa v § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por., pretože dovolanie obvineného
smeruje výlučne čo do primeranosti uloženého trestu, a to v snahe o jeho zmiernenie.

Keďževposudzovanomprípadeniejesplnenýžiadenzprípustnýchdovolacíchdôvodov,akojeuvedené
vyššie, najvyšší súd na neverejnom zasadnutí nariadenom podľa § 381 Tr. por. odmietol dovolanie
obvineného ako zrejme nedôvodné podľa § 382 písm. c/ Tr. por.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.