Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. apríl 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/117/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201252
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1018201252.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MartyBarkovejačlenieksenátu

JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobkyne: T. C., nar. XX.XX.XXXX,
M. 7, XXX XX M. S. proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova č. 2, 812 72
Bratislava o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 21.08.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .
Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Žalobkyňa ako žiadateľka e-mailovým podaním zo dňa 01.08.2018 požiadala žalovaného ako povinnú
osobu o sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov
(ďalej len ako „zákon č. 211/2000 Z.z.“), týkajúcich sa zoznamu osôb, ktoré sa zúčastnili oficiálnej
štátnej návštevy Mexika spolu s prezidentom Slovenskej republiky J. B. v dňoch 22. až 24.11.2017 v
Mexiku s tým, že nepožadovala zoznam osôb, ktoré sú členmi Úradu pre ochranu ústavných činiteľov
a diplomatických misií. Požadované informácie žalobkyňa žiadala zaslať elektronickou poštou na e-

mailovú adresu T. v zákonom stanovenej lehote.
2. Žalovaný podaním číslo KM-TO-2018/006050-002 dňa 01.08.2018 elektronicky vyzval žalobkyňu na
doplnenie údajov jej žiadosti o informácie podľa ustanovenia § 14 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. v
lehote do 8 dní odo dňa doručenia tejto výzvy, a to spôsobom umožňujúcim identifikáciu požadovaných
informácií, nakoľko z formulácie jej podania nie je možné jednoznačne určiť, o aké informácie má
záujem, t.j. žiadal ich presnú a jednoznačnú konkretizáciu a stanovenie rozsahu informácií, ktoré má
požadovaný zoznam osôb obsahovať.

3. Žalobkyňa dňa 02.08.2018 doplnila e-mailom žiadosť o sprístupnenie požadovaných informácií
žalovaným tak, že žiadala o predloženie zoznamu, v ktorom bude uvedené meno a priezvisko osôb,
ktoré boli v Mexiku s prezidentom J. B. v dňoch 22. až 24.11.2017 v čase jeho oficiálnej návštevy, s
tým, že nežiadala údaje o mene a priezvisku zamestnancov Úradu pre ochranu ústavných činiteľov a
diplomatických misií Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
4. Žalovaný podaním KM-TO-2018/006050-002 zo dňa 06.08.2018 elektronicky oznámil žalobkyni,
že jej žiadosť o sprístupnenie požadovaných informácií bola v celom rozsahu postúpená v zmysle

ustanovenia § 15 ods.1 zákona č. 211/2000 Z. z. Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky z dôvodu,
že požadovanými informáciami nedisponuje.
5. Žalobkyňa zaslala žalovanému dňa 20.08.2018 elektronicky pokus o zmier, v ktorom ho žiadala ako
povinnú osobu o sprístupnenie požadovaných informácií s tým, že Úrad ochrany ústavných činiteľova diplomatických misií Ministerstva vnútra Slovenskej republiky je priamo podriadený ministrovi vnútra
Slovenskej republiky, a preto má vedomosť o tom, že žalovaný uvedenou informáciou disponuje, preto
žiadala o zrušenie fiktívneho rozhodnutia, keďže Kancelária prezidenta Slovenskej republiky jej do

dnešného dňa neposkytla požadovanú informáciu.
6. Žalovaný podaním zo dňa 21.08.2018 elektronicky oznámil žalobkyni, že podľa ustanovenia § 15
ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., postúpením jej žiadosti o sprístupnenie požadovaných informácií
Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky, je táto kompetentná na jej poskytnutie a zároveň jej oznámil,
že v zmysle ustanovenia § 18 zákona č. 211/2000 Z. z. je možné odvolanie v prípade rozhodnutia

o nesprístupnení informácií prípadne o čiastočnom nesprístupnení požadovaných informácií, resp. v
prípade nečinnosti povinnej osoby, čo však nie je jej prípad, nakoľko žalovaný bol činný a jej žiadosť
postúpil príslušnej povinnej osobe - Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky, a preto považuje jej
„odvolanie“ vo veci za bezpredmetné.

II.
Žaloba

7.Žaloboupodanomnapoštovúprepravudňa04.09.2018adoručenounaKrajskýsúdvBratislave(ďalej

ajako„správnysúd“)dňa06.09.2018,sažalobkyňadomáhalavočižalovanémupreskúmaniazákonnosti
fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 21.08.2018 o rozklade (odvolaní) zo dňa 19.08.2018 proti
rozhodnutiu žalovaného o nesprístupnení informácií o mene a priezvisku tých fyzických osôb, ktoré sa
v dňoch 22. až 24.11.2017 zúčastnili spolu s prezidentom Slovenskej republiky J. B. oficiálnej štátnej
návštevy Mexika a nie sú zamestnancami Úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Zároveň žalobkyňa žiadala, že v prípade, ak sa nepreukáže
existencia dôvodov na nesprístupnenie požadovaných informácií podľa ustanovenia § 193 zákona č.
162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), prípadne, ak v súdom určenej lehote žalovaný
nepreukáže existenciu dôvodov na nesprístupnenie informácie, aby správny súd rozhodol, že žalovaný
je povinný sprístupniť žalobcovi mená a priezviská všetkých osôb, ktoré sa zúčastnili oficiálnej štátnej

návštevy Mexika spolu s prezidentom Slovenskej republiky J. B. v dňoch 22. až 24.11.2017, do 8 dní
od právoplatnosti rozsudku.
8. Žalobkyňa uviedla, že žaloba smeruje proti tej časti fiktívneho rozhodnutia, ktorou povinná osoba
odmietla poskytnúť/sprístupniť informácie, ktorými sama disponuje. Zdôraznila, že pretože ide o
preskúmanie fiktívneho (neexistujúceho) rozhodnutia žalovaného, nie je povinná podľa negatívnej

dôkaznej teórie preukazovať absenciu rozhodnutia.
9. V žalobe poukázala na to, že dňa 01.08.2018 na základe žiadosti doručenej elektronicky, požiadala
žalovanéhoakopovinnúosobu(§2ods.2zákonač.211/2000Z.z.)osprístupnenieinformáciítýkajúcich
sa zoznamu osôb, ktoré sa zúčastnili oficiálnej štátnej návštevy Mexika spolu s prezidentom Slovenskej
republiky J. B. v dňoch 22. až 24. novembra 2017. Zoznam požadovaných osôb neobsahoval osoby,

ktoré sú členmi Úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky. Sprístupnenie informácie žiadala zaslať elektronickou formou na adresu uvedenú
v žiadosti. Ďalej uviedla, že žalovaný jej podaním zo dňa 02.08.2018 oznámil, že podľa gramatického
výkladu mu nie je zrejmé, či požaduje sprístupniť zoznam osôb bez členov Úradu na ochranu ústavných
činiteľov a diplomatických misií, alebo iba zoznam členov na ochranu úradu diplomatických misií“, s

dôrazným upozornením, že v prípade nedoplnenia žiadosti bude jej odloženie podľa ustanovenia § 14
ods. 3 zákona č. 211/200 Z. z.. Na základe uvedeného, dňa 02.08.2018 elektronicky doplnila predmetnú
žiadosť o sprístupnenie požadovaných informácií, a to aj napriek tomu, že z jej žiadosti bolo zrejmé,
o sprístupnenie akých informácií a v akom rozsahu žiadala zoznam osôb, kde bude uvedené meno a
priezvisko osôb, ktoré boli v Mexiku s prezidentom J. B. v dňoch 22 až 24.11.2017 v čase jeho oficiálnej

návštevy s tým, aby boli z tohto zoznamu vynechané údaje o mene a priezvisku zamestnancov Úradu
pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
10. Žalobkyňa uviedla, že dňa 06.08.2018 jej bolo doručené oznámenie žalovaného, v ktorom jej
oznámil, že jej žiadosť doplnenú dňa 02.08.2018 o sprístupnenie požadovaných informácií postúpil v
zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 211/200 Z. z. Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky, z

dôvodu, že požadované informácie nemá k dispozícii a že zabezpečovanie priebehu návštevy spadá do
jej pôsobnosti s uvedením, že proti rozhodnutiu v zmysle ustanovenia § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000
Z. z. je odvolanie možné v prípade rozhodnutia o nesprístupnení požadovaných informácií, prípadne
čiastočnom nesprístupnení informácií resp. v prípade nečinnosti povinnej osoby, čo však nie je jej prípad,nakoľko žalovaný bol vo veci činný a jej žiadosť o informácie spolu s doplnením postúpil príslušnej
povinnej osobe, a preto jej odvolanie považuje za bezpredmetné.
11. Žalobkyňa tvrdila, že dňa 02.08.2018 opätovne požiadala žalovaného, aby jej poskytol požadované

informácie v zmysle jej pôvodnej žiadosti, pretože ako povinná osoba je povinná ich sprístupniť. Avšak
žalovaný žalobkyni požadované informácie v zákonom stanovenej lehote nesprístupnil, čo považuje
za postup rovný odmietnutiu ich sprístupnenia (poskytnutia) s tým, že žalovaného upozornila, aby
považoval predmetné podanie za odvolanie podľa ustanovenia § 19 zákona č. 211/200 Z. z. voči
fiktívnemu rozhodnutiu v zmysle ustanovenia § 18 zákona č. 211/200 Z. z.

12. Namietala, že žalovaný nerozhodol o podanom opravnom prostriedku riadne a kvalifikovane, keď
odvolanie neposúdil ako rozklad ako aj, že o odvolaní nerozhodla oprávnená osoba a že žalovaný
neposkytol žiadateľovi informáciu - poučenie podľa ustanovenia § 5 zákona č. 211/2000 Z. z. a že
odpoveď tlačového odboru žalovaného nie je rozhodnutím, pretože nie je vydané oprávnenou osobou
a nespĺňa náležitosti rozhodnutia v správnom konaní.
13. Podľa názoru žalobkyne nastúpila podľa ustanovenia § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. zákonná

domnienka, že nebolo rozhodnuté o opravnom prostriedku, a to ani zákonným, ani nezákonným
spôsobom, preto podala žalobu na preskúmanie fiktívneho rozhodnutia žalovaného, a to proti tej jeho
časti rozhodnutia, ktorou žalovaný rozhodol o neposkytnutí informácií, ktorými povinná osoba disponuje.
14. Žalobkyňa zdôraznila, že žalovaný ako povinná osoba s určitosťou disponoval s požadovanými
informáciami a to minimálne prostredníctvom svojich dvoch organizačných zložiek - orgánu riadenia

Letky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Úradu na ochranu ústavných činiteľov a členov
diplomatických misií Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, nakoľko prezident Slovenskej republiky
je osobou, ktorej poskytuje žalovaný ochranu prostredníctvom Úradu pre ochranu ústavných činiteľov a
členov diplomatických misií Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Preto nie je uveriteľné, že nemal k
dispozícii informáciu, kto sa nachádzal v blízkosti prezidenta Slovenskej republiky na jeho zahraničnej

pracovnej ceste do Mexika v dňoch 22. až 24.11.2017, keď uvedené zabezpečoval organizačný útvar
žalovaného - Letecký útvar Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, a preto neboli splnené podmienky
na postúpenie jej žiadosti podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. vzhľadom na to, že
podmienkou postúpenia je, že žiadanú informáciu nemá povinná osoba k dispozícii.
15. S postupom žalovaného, ktorý postúpil jej žiadosť inému subjektu - Kancelárii prezidenta Slovenskej

republiky, žalobkyňa nesúhlasila, pretože tak učinil bez právneho dôvodu, nakoľko požadovanými
informáciami disponoval.
16. Zastávala názor, že informácie, ktoré žiadala sprístupniť, nie sú informáciami, ktorých sprístupnenie
bybolovylúčenévzmysleosobitnýchpredpisov,ajvprípade,žebyprávonainformácieboloobmedzené
podľa ustanovenia § 12 zákona č. 211/2000 Z. z. v takomto prípade právo na sprístupnenie informácie

vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po
vylúčenítýchinformácií,priktorýchtoustanovujezákon.Oprávnenieodmietnuťsprístupnenieinformácie
trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia. Podľa ustanovenia § 3 zákona č. 211/2000 Z. z. každý
má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.
17. V nadväznosti na vyššie uvedené, sa žalobkyňa odvolávala na právny názor Ústavného súdu

Slovenskej republiky formulovaný v plenárnom rozhodnutí PO. ÚS 15/1998: „Účelom práva na
informácie je zaručiť šírenie informácií medzi ľuďmi. Vo vzťahu slúžiacom na prenos informácie sa
zaručuje právo informáciu rozšíriť, ako aj právo informáciu dostať.“ (PL. ÚS 15/1998). Informovanosť
jednotlivcov sa zabezpečuje tromi spôsobmi. Osoby majú právo na sprostredkované informácie, ktoré
im poskytujú masmédiá, jednotlivci majú právo informácie vyhľadávať svojou vlastnou činnosťou,

občania majú právo na informácie od orgánov verejnej moci a ďalej na nálezy Ústavného súdu
Slovenskej republiky - II. ÚS 10/1999 zo 16.06.1999, ÚS 57/2000 z 26.04.2001, ÚS 81/1999, uznesenie
z 08.09.1999 a PL. ÚS 15/1998 z 11.03.1999.

III.

Vyjadrenie žalovaného

18. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 17.12.2018 doručenom súdu dňa 18.12.2018 žalovaný zotrval na
svojom stanovisku a uviedol, že navrhuje, aby súd žalobu podľa ustanovenia § 190 SSP ako nedôvodnú
zamietol.

19. Žalovaný sa vyjadril k jednotlivým žalobným bodom pod rovnakým číselným označením ako ich
uviedla žalobkyňa v žalobe.
20. K námietke žalobkyne (bod IV. žaloby), že žalovaného dňa 02.08.2018 opätovne požiadala, aby
jej poskytol informácie v zmysle jej pôvodnej žiadosti, pretože ako povinná osoba nedodržal zákonomuloženú povinnosť podať (sprístupniť) informáciu a z tohto dôvodu uvedené považovala za postup rovný
odmietnutiu sprístupnenia (poskytnutia) informácie žalovaným, a preto uvedené podanie považovala
za odvolanie v zmysle ustanovení § 18 a 19 zákona č. 211/2000 Z. z., žalovaný uviedol, že podanie

žalobkyne zo dňa 02.08.2018, ktoré bolo dňa 02.08.2018 elektronicky doručené na e-mailovú adresu
J. bolo doplnením žiadosti o informácie na základe výzvy Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na
doplnenie údajov žiadosti o informácie číslo KM-TO-2018/006050-002 zo dňa 01.08.2018, ktoré bolo
žalobkyni doručené elektronicky dňa 02.08.2018 na e-mailovú adresu J. V žiadnom prípade teda nešlo
o opätovnú žiadosť o informácie tak, ako to uvádza žalobkyňa v žalobe.

21. K bodu V. a VI. žaloby žalovaný uviedol, že listom číslo KM-TO-2018/006050-005 zo dňa 06.08.2018
bolo žalobkyni oznámené postúpenie jej žiadosti o sprístupnenie informácie v celom rozsahu Kancelárii
prezidenta Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 15 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. Uvedená
skutočnosť bola žalobkyni oznámená elektronicky dňa 06.08.2018 na e-mailovú adresu J. Zdôraznil,
že vyššie uvedeným listom bola žalobkyňa vyzvaná na doplnenie údajov žiadosti o informácie podľa
ustanovenia § 14 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z., a že jej nebolo odpovedané podľa ustanovenia §

18 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., ani nebola poučená o možnosti, resp. nemožnosti podať opravný
prostriedok podľa ustanovenia § 18 zákona č. 211/2000 Z. z. tak, ako to žalobkyňa uvádza v žalobe.
22. Žalovaný sa vyjadril k bodu VII. žaloby, že podľa zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení
neskorších predpisov je Úrad pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky službou Policajného zboru, ktorá je priamo riadená ministrom vnútra Slovenskej

republiky, ktorý zaisťuje osobnú bezpečnosť prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady
Slovenskej republiky, predsedu vlády Slovenskej republiky, predsedu Ústavného súdu Slovenskej
republiky, ministra vnútra Slovenskej republiky a ďalším osobám určeným vládou Slovenskej republiky,
t. j. ministrovi obrany Slovenskej republiky, ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky, sudcom a
prokurátorom Špecializovaného súdu. V súlade s Uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 411 z 10.

mája 2006 k návrhu zásad vykonávania letov lietadiel v policajných službách Letecký útvar Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky zabezpečuje a vykonáva leteckú prevádzku štátnych lietadiel a vrtuľníkov v
správe Ministerstva vnútra Slovenskej republiky primárne za účelom prepravy určených osôb.
23. K námietke žalobkyne, že prezident Slovenskej republiky je osobou, ktorej poskytuje žalovaný
ochranu prostredníctvom Úradu na ochranu ústavných činiteľov a členov diplomatických misií, a preto

nie je uveriteľné, že prostredníctvom tohto organizačného útvaru nemá k dispozícii informáciu, kto sa
nachádza v blízkosti prezidenta Slovenskej republiky na jeho pracovnej ceste, žalovaný uviedol, že
primárnou úlohou Úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky je zaistiť osobnú bezpečnosť prezidenta Slovenskej republiky a nie organizácia
oficiálnejštátnejnávštevyprezidentaSlovenskejrepubliky,ktorájeorganizovanáKanceláriouprezidenta

Slovenskej republiky.
24. Ďalej k námietke žalobkyne, že dopravu prezidenta Slovenskej republiky na zahraničnej pracovnej
ceste do Mexika v dňoch 22. - 24.11.2017 zabezpečoval Letecký útvar MV SR, teda znova
organizačný útvar žalovaného, žalovaný uviedol, že Letecký útvar Ministerstva vnútra Slovenskej
republikyzabezpečujeavykonávaleteckúprevádzkuštátnychlietadielavrtuľníkovvspráveMinisterstva

vnútra Slovenskej republiky primárne za účelom prepravy určených osôb a jednou z týchto osôb je
aj osoba prezidenta Slovenskej republiky, to však neznamená, že preprava ostatných osôb musí byť
zabezpečovaná výlučne prostredníctvom Leteckého útvaru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
25. K bodu X. žaloby žalovaný uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobkyne, že povinná osoba
si neplní povinnosti uložené v ustanovení § 5 zákona č. 211/2000 Z. z. a dementoval uvedené

skopírovaním informácií priamo z webového sídla Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, kde v
sekcii „Slobodný prístup k informáciám“ má uvedené nasledovné informácie: „V prípade vydania
rozhodnutia o nesprístupnení informácií, rozhodnutia o čiastočnom nesprístupnení informácií resp.
fiktívneho rozhodnutia, sa môžete voči rozhodnutiu odvolať v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie
sa podáva orgánu, ktorý rozhodnutie vydal - a to ministerstvu vnútra ako povinnej osobe. Odvolanie

musí obsahovať údaje o tom, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Lehotu 15 dní nemožno
zmeškať.“
26. K bodu XI. žaloby vo vzťahu ku konštatovaniu žalobkyne, že žalovaný neposkytol žiadateľovi
informáciu - poučenie podľa ustanovenia § 5 zákona č. 211/2000 Z. z., žalovaný uviedol, že Ministerstvu
vnútra Slovenskej republiky nie je známe, aké konkrétne poučenie podľa ustanovenia § 5 zákona č.

211/2000Z.z.malapovinnáosobaposkytnúťžalobkyni,nakoľkocitovanéustanovenie upravujepovinné
zverejňovanie informácií, a teda informácie, ktoré sú povinne zverejnené, voľne prístupné verejnosti na
webovom sídle Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, resp. úradnej tabuli.27. Ohľadom konštatovania žalobkyne, že z kontextu odpovede (koho, kedy) vyvodzuje, že žalovanému
ako povinnej osobe bolo zaslaných viacero podobných žiadostí a že z odpovede priamo vyplýva, že jej
žiadosťposudzovalpaušálne,nieindividuálnepodľajejobsahuazneniaaspoukazoma naustanovenie

§ 3 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z., že informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo
iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje, žalovaný poukázal na skutočnosť, že
od 20.03.2018 bolo doručených presne 44 obsahovo úplne totožných žiadostí o informácie, týkajúcich
sa sprístupnenia informácií o fyzických osobách, ktoré sa zúčastnili oficiálnej návštevy Mexika. Tieto
jednotlivé žiadosti o informácie boli zjavne napísané podľa jedného stanoveného vzoru. Následne

žalovaný ako povinná osoba zaslal jednotlivým žiadateľom výzvu na doplnenie údajov ich žiadostí o
informácie podľa ustanovenia § 14 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z., pričom obratom mu boli doručované
obsahovo totožne naformulované doplnenia žiadostí o informácie s tým, že po postúpení všetkých
týchto žiadostí Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky, Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky,
boli doručené obsahovo totožné pokusy o zmier, resp. odvolania. Zároveň žalovaný uviedol, že žaloba
zároveň trpí takými vadami, ako je nepravdivé uvádzanie informácií.

28. K bodu XII. žaloby žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobkyne ktorá tvrdila, že nastúpila podľa
ustanovenia § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. zákonná domnienka, že o jej opravnom prostriedku
nebolo rozhodnuté, a to ani zákonným, ani nezákonným spôsobom, preto podala žalobu na
preskúmanie fiktívneho rozhodnutia žalovaného, a to proti tej časti fiktívneho rozhodnutia, ktorou
žalovaný rozhodol o neposkytnutí informácií, ktorými povinná osoba disponuje. V tejto súvislosti

žalovaný tvrdil, že o žiadosti žalobkyne nebolo rozhodnuté či už vydaním rozhodnutia, ani fiktívnym
rozhodnutím, nakoľko žiadosť žalobkyne o sprístupnenie ňou požadovaných informácií bola podľa
ustanovenia § 15 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z.. postúpená Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky
atýkalasavýlučneokruhuosôb,ktorémaliprezidentanauvedenejpracovnejcestesprevádzať.Uviedol,
že nemá povinnosť disponovať zoznamom osôb, ktoré prezidenta Slovenskej republiky akýmkoľek

spôsobom doprevádzajú na pracovných cestách. Žiadosť žalobkyne o sprístupnenie informácií sa týkala
výlučnezoznamuosôb,ktorésazúčastniliuvedenejpracovnejcesty.Vzhľadomnauvedenébolažiadosť
žalobkyne postúpená príslušnému subjektu na poskytnutie požadovaných informácií.
29. Zdôraznil, že uvedeným listom nebolo žalobkyni odpovedané podľa ustanovenia § 18 ods. 1 zákona
č. 211/2000 Z. z. a ani ním žiadateľka nebola poučená o možnosti, resp. nemožnosti podať opravný

prostriedok podľa citovaného ustanovenia tak, ako to uvádza žalobkyňa v žalobe.
30. Žalovaný taktiež poukázal na to, že v prípade žiadosti o informácie žalobkyne, ako aj v prípadoch
ostatných obsahovo totožných žiadostí o informácie, absentuje skutočná vôľová zložka žiadateľa získať
tieto informácie. Ak by žalobkyňa mala skutočný záujem na získaní informácií týkajúcich sa fyzických
osôb, ktoré sa zúčastnili návštevy Mexika spolu s prezidentom Slovenskej republiky, v uvedenej veci

by rešpektovala postup povinnej osoby, a to postúpenie žiadosti o informácie inej povinnej osobe -
Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 15 ods. 1 č. 211/2000 Z. z., a preto
uvedený postup bol zákonný a odôvodnený, čo preukazuje aj skutočnosť, že Kancelária prezidenta
Slovenskej republiky nepostúpila túto žiadosť o informácie späť na Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky.

31. Žalovaný na základe vyššie uvedených dôvodov považuje žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú
a neopodstatnenú, a preto navrhol, aby ju správny súd zamietol, a aby nepriznal žalobkyni náhradu
trov konania.

IV.

Replika žalobkyne

32. Žalobkyňa v replike zo dňa 18.01.2019 uviedla, že na podanej žalobe trvá a nesúhlasila s námietkami
žalovaného.
33. Žalobkyňa uviedla, že výhrady formulované žalovaným sa vzťahujú výlučne na prípad, kedy povinná

osoba nedisponuje informáciami, ktoré sa žiadajú sprístupniť. Je však vysoko dôvodný predpoklad,
že žalovaný žiadané informácie mal, nimi disponoval a napriek tomu ich neposkytol. Zdôraznila, že
nie je uveriteľné, že tento organizačný útvar nemá k dispozícii informácie, kto sa nachádza v blízkosti
prezidenta Slovenskej republiky na jeho pracovnej ceste a poukázala na to, že je bez významu k veci, že
Úrad na ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií možno nezabezpečoval prepravu ostatných

účastníkov letu, ale dôležitá je skutočnosť že pri zabezpečovaní ochrany prezidenta mal prehľad o
osobách, ktoré sa spolu s prezidentom nachádzali na palube lietadla.
34.Ďalejuviedla,ženemávedomosťo44ďalšíchpodaniach,anapokon,predmetomžalobyjevýhradne
postupžalovanéhovsúvislostis(ne)vybavenímjejpodania.Napriektomuzotrvávanasvojomtvrdení,žejej podanie nebolo vybavené individualizovane a zrejme išlo zo strany žalovaného o „paušálnu“ odpoveď
(odpovede) naformulovanú jednotne vo vzťahu ku všetkým doručeným žiadostiam.
35. Žalobkyňa sa vyjadrila, že Kancelária prezidenta Slovenskej republiky po opätovnej výzve bola

nútená požadované informácie poskytnúť, keďže ústavné právo na slobodný prístup k informáciám im
bol žalobkyňou vysvetlený a podložený argumentmi Ústavného súdu Slovenskej republiky. Žalobkyňa
navrhla vykonať dôkaz súdom - zistenie, kedy bol tento zoznam Kanceláriou prezidenta Slovenskej
republiky poskytnutý žalovanému a teda, či mohol už žalovaný tieto informácie poskytnúť žalobkyni.
Ďalej navrhovala vykonanie dôkazov a to podanie opravného prostriedku, keďže Kancelária prezidenta

Slovenskej republiky fatálnym spôsobom odignorovala postúpenie žiadosti aj zo strany Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky.
36. Zdôraznila, že ani vyjadrenie žalovaného nespochybnilo dôvodnosť podania žaloby, naopak
podporuje tvrdenia uvedené v žalobe.
37. Žalobkyňa navrhovala, aby správny súd po vykonaní navrhovaných dôkazov žalobe v plnom rozsahu
vyhovel.

V.
Duplika žalovaného

38. Žalovaný v duplike zo dňa 01.02.2019 uviedol, že naďalej považuje žalobu za nedôvodnú, trvá na
svojom vyjadrení a žalobu považuje v celom rozsahu za nedôvodnú a neopodstatnenú, a preto navrhol,
aby ju správny súd zamietol a aby nepriznal žalobkyni náhradu trov konania.

VI.

Právne posúdenie veci

39. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1
SSP), po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia v rozsahu dôvodov správnej žaloby dospel k
záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná.

40. Vo veci bol vyhlásený rozsudok bez nariadenia pojednávania postupom podľa ustanovenia § 137
ods. 4 SSP dňa 30.04.2020, nakoľko žalobkyňa a ani žalovaný nežiadali nariadiť pojednávanie (§ 107
ods. 2 SSP).
41. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo
dňa 21.08.2018 o rozklade (odvolaní) zo dňa 19.08.2018 proti rozhodnutiu žalovaného o nesprístupnení

informácie o mene a priezvisku tých fyzických osôb, ktoré sa v dňoch 22. až 24.11.2017 zúčastnili spolu
s prezidentom Slovenskej republiky J. B. oficiálnej štátnej návštevy Mexika a nie sú zamestnancami
Úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
42. Žaloba smeruje proti tej časti fiktívneho rozhodnutia, ktorou povinná osoba odmietla poskytnúť/
sprístupniť informácie, ktorými sama disponuje.

43. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť
na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu
však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky).
44. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho

konaniabolarozhodnutímorgánuverejnejsprávyukrátenánasvojichprávachaleboprávomchránených
záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy,
sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách.
45.Pripreskúmavanízákonnostirozhodnutiasúdskúma,čižalobounapadnutérozhodnutiejevsúlades
právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.

V intenciách ustanovenia § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v
zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu
jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych
správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný
vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má

zákonom predpísané náležitosti.
46. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal
jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánunamietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania
pred správnym orgánom, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
47. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.
48.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.
49. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
50. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., ak povinná osoba, ku ktorej žiadosť smeruje, nemá
požadované informácie k dispozícii a ak má vedomosť o tom, kde možno požadovanú informáciu
získať, postúpi žiadosť do piatich dní odo dňa doručenia žiadosti povinnej osobe, ktorá má požadované

informácie k dispozícii, inak žiadosť odmietne rozhodnutím (§ 18).
51. Podľa § 15 od. 2 zákona č. 211/2000 Z. z., postúpenie žiadosti povinná osoba bezodkladne oznámi
žiadateľovi.
52. Podľa § 15 od. 3 zákona č.211/2000 Z. z., lehota na vybavenie žiadosti začína plynúť znovu dňom,
keď povinná osoba dostala postúpenú žiadosť.

53. Podľa § 18 ods.1 zákona č. 211/2000 Z. z., ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované
informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom
v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
54. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z., ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá
o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť

bola odložená (§ 14 ods. 3).
55. Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z., ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti
neposkytlainformáciečinevydalarozhodnutieaaniinformáciunesprístupnila,predpokladása,ževydala
rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade
považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17).

56. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí
požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo
márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe,
ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.

57. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z., o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje
nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného

úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej
správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.
58. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z., odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od
doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že
vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto

rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.
59. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že dňa 01.08.2018 na základe žiadosti doručenej elektronicky, požiadala
žalovanéhoakopovinnúosobu(§2ods.2zákonač.211/2000Z.z.)osprístupnenieinformáciítýkajúcich
sa zoznamu osôb, ktoré sa zúčastnili oficiálnej štátnej návštevy Mexika spolu s prezidentom Slovenskej
republiky J. B. v dňoch 22. až 24.11.2017. Uviedla, že zoznam požadovaných osôb neobsahoval

osoby, ktoré sú členmi Úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky. Namietala, že žalovaný jej nesprístupnil požadované informácie, hoci nimi
disponoval a to minimálne prostredníctvom svojich dvoch organizačných zložiek - orgánu riadenia Letky
MinisterstvavnútraSlovenskejrepublikyaÚradunaochranuústavnýchčiniteľovačlenovdiplomatických
misií Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a jej žiadosť o ich sprístupnenie postúpil bez právneho

dôvoduinémusubjektut.j.KanceláriiprezidentaSlovenskejrepublikyataktiežženerozhodolopodanom
opravnom prostriedku riadne a kvalifikovane, keď odvolanie neposúdil ako rozklad ako aj, že o odvolaní
nerozhodla oprávnená osoba a že žalovaný ju nepoučil o opravnom prostriedku podľa ustanovenia §
5 zákona č. 211/2000 Z. z.. Podľa názoru žalobkyne nastúpila podľa ustanovenia § 19 ods. 3 zákona č.211/2000 Z. z. zákonná domnienka, že nebolo rozhodnuté o opravnom prostriedku, a to ani zákonným,
ani nezákonným spôsobom. Preto podala žalobu na preskúmanie fiktívneho rozhodnutia žalovaného, a
to proti tej jeho časti rozhodnutia, ktorou žalovaný rozhodol o neposkytnutí informácií, ktorými povinná

osoba disponuje.
60. Podľa názoru žalovaného o žiadosti žalobkyne o sprístupnenie ňou požadovaných informácií nebolo
rozhodnuté či už vydaním rozhodnutia, ani fiktívnym rozhodnutím, nakoľko predmetná žiadosť bola v
celom rozsahu postúpená podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. príslušnému subjektu
na poskytnutie požadovaných informácií, a to Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky - podaním

č. KM-TO-2018/006050-004 zo dňa 06.08.2018 elektronicky na emailovú adresu J. a uvedené jej
oznámil elektronicky dňa 06.08.2018 na e-mailovú adresu J. listom číslo KM-TO-2018/006050-005 zo
dňa 06.08.2018, z dôvodu, že požadovaná informácia sa týkala výlučne okruhu osôb, ktoré mali
sprevádzať prezidenta Slovenskej republiky na uvedenej pracovnej ceste. Žalovaný uviedol, že nemá
povinnosť disponovať zoznamom osôb, ktoré prezidenta Slovenskej republiky akýmkoľek spôsobom
doprevádzajú na pracovných cestách.

61. Úlohou správneho súdu bolo potrebné primárne posúdiť, či vzniklo fiktívne rozhodnutie žalovaného
(§ 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.), t.j. či o žiadosti žalobkyne bolo rozhodnuté fiktívnym rozhodnutím,
a či podanie žalobkyne zo dňa 02.08.2018, ktorým doplnila na základe výzvy žalovaného svoju žiadosť
o sprístupnenie informácií, možno považovať za jej opätovnú žiadosť o sprístupnenie informácií podľa
zákona č. 211/2000 Z. z., a teda, či nastúpila podľa ustanovenia § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000

Z. z. zákonná

domnienka, že nebolo rozhodnuté o opravnom prostriedku. Ďalej bolo potrebné preskúmať, či žalovaný
postupoval správne a v súlade so zákonom, keď žiadosť žalobkyne o sprístupnenie informácií postúpil
v celom rozsahu Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č.
211/2000 Z. z. podaním č. KM-TO-2018/006050-004 zo dňa 06.08.2018.

62. Z administratívneho spisu mal súd preukázané, že dňa 01.08.2018 bola žalovanému doručená
žiadosť žalobkyne o sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z., ktoré žiadala sprístupniť
v nasledovnom znení: „Podľa zákona č. 21/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej v texte iba „zákon“) Vás žiadam ako povinnú
osobu (§ 2 ods. 2 zákona) o sprístupnenie informácie týkajúcich sa zoznamu osôb, ktoré sa zúčastnili

oficiálnej štátnej návštevy Mexika spolu s prezidentom SR J. B. v dňoch 22. až 24. novembra 2017
v Mexiku. Zoznam mnou požadovaných osôb neobsahuje osoby, ktoré sú členmi Úradu pre ochranu
ústavných činiteľov a diplomatických misií.“. Žalobkyňa bola následne vyzvaná žalovaným listom č. KM-
TO-2018/006050-002 zo dňa 01.08.2018 na doplnenie údajov žiadosti o informácie podľa ustanovenia §
14 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. a to spôsobom umožňujúcim identifikáciu požadovaných informácií,

ktoré doplnila elektronicky dňa 02.08.2018. Žalovaný podaním č. KM-TO-2018/006050-004 zo dňa
06.08.2018 žiadosť žalobkyne o sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. postúpil v celom
rozsahu Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 211/2000
Z. z. a to elektronicky na e--mailovú adresu I. a uvedené jej oznámil elektronicky dňa 06.08.2018
listom číslo KM -TO-2018/006050-005 zo dňa 06.08.2018 na e-mailovú adresu J.. Dňa 19.08.2018 boli

žalovanému doručené elektronicky na e-mailovú adresu J. podania žalobkyne v počte 5 - označené
ako „Pokus o zmier“ spolu so štyrmi prílohami. Žalovaný dňa 21.08.2018 zaslal žalobkyni elektronicky
odpoveď,vktorejuviedol,ževuvedenomprípadepostupovalvsúladesustanovením§15ods.1zákona
č. 211/2000 Z. z. a taktiež, že nie je prípustné podanie opravného prostriedku.
63. Správny súd mal preukázané zo súdneho spisu týkajúceho sa tohto konania sp. zn. 1S

117/2018 (ďalej len „súdny spis“), že Kancelária prezidenta Slovenskej republiky podaním číslo spisu:
INF.73-2018-KP SR zo dňa 13.09.2016, oznámila žalobkyni požadované informácie podľa zákona č.
211/2000 Z. z. týkajúce sa zoznamu osôb, ktoré sa zúčastnili oficiálnej štátnej návštevy Mexika spolu s
prezidentomSlovenskejrepublikyJ.B.vdňoch22.až24.11.2017vMexiku,ktorájejzaslalapožadované
informácie a to uvedením zoznamu osôb (uvedením ich priezviska) a ďalej mal súd preukázané zo

súdneho spisu, že Kancelária prezidenta Slovenskej republiky podaním číslo spisu: INF.77-2018-KP SR
zo dňa 24.09.2016, oznámila žalobkyni informácie podľa zákona č. 211/2000 Z. z., týkajúce sa zoznamu
osôb, ktoré sa zúčastnili oficiálnej štátnej návštevy Mexika spolu s prezidentom Slovenskej republiky J.
B. v dňoch 22. až 24. 11.2017 v Mexiku a to uvedením zoznamu osôb (uvedením ich mena a priezviska).64. Zo súdneho spisu súd ďalej zistil, že žalobkyňa dňa 04.09.2018 zaslala elektronicky Kancelárii
prezidenta Slovenskej republiky ako povinnej osobe podľa ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.
z.podanieoznačenéako„odvolanie“protineposkytnutiu informáciípodľacitovanéhozákonanazáklade

jej žiadosti zo dňa 01.08.2018 postúpenej jej žalovaným na vybavenie Kancelárii prezidenta Slovenskej
republiky podaním zo dňa 06.08.2018 o sprístupnenie informácií týkajúcich sa zoznamu osôb, ktoré sa
zúčastnili oficiálnej štátnej návštevy Mexika spolu s prezidentom Slovenskej republiky J. B. v dňoch 22.
až 24.11. 2017 v Mexiku a že Kancelária prezidenta Slovenskej republiky podaním zo dňa 05.09.2018
oznámilažalobkyni,žejejpodanieoznačenéako„odvolanie“protirozhodnutiuoodmietnutípožadovanej

informácie týkajúcej sa zoznamu osôb, ktoré sa zúčastnili oficiálnej štátnej návštevy Mexika spolu s
prezidentom Slovenskej republiky J. B. v dňoch 22 až 24.11.2017 v Mexiku, bolo podané oneskorene
t.j. po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty.
65. Pri posúdení otázky, či sa jedná o fiktívne rozhodnutie podľa ustanovenia § 18 ods. 3 zákona č.
211/2000 Z. z. správny súd vychádzal z obsahu jednotlivých písomností.
66. Správny súd posúdil podanie žalobkyne zo dňa 02.08.2018, ktoré doručila žalovanému elektronicky

dňa 02.08.2018 na e-mailovú adresu J. <. dospel k záveru, že sa nejednalo o opätovnú žiadosť žalobkyne o poskytnutie
informácie, pretože to z jej obsahu nevyplýva.

67. Podľa názoru správneho súdu v danej veci nevzniklo fiktívne rozhodnutie žalovaného podľa
ustanovenia § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z., nakoľko žalovaný neposkytol žiadateľke požadované
informácie podľa ustanovenia § 18 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., ktorá nebola poučená o možnosti,
resp. nemožnosti podať opravný prostriedok, pretože žalovaný žiadosť žalobkyne postúpil príslušnému
subjektu - Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky v súlade s ustanovením § 15 ods. 1 zákona č.

211/2000 Z. z., a to podaním č. KM-TO-2018/006050-004 zo dňa 06.08.2018 elektronicky na e--mailovú
adresu J. a uvedené oznámil žalobkyni elektronicky dňa 06.08.2018 na jej e-mailovú adresu J..
68. Správny súd má za to, že nemožno súhlasiť s tvrdením žalobkyne, že v danom prípade nastúpila
podľa ustanovenia § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. zákonná domnienka, že o opravnom
prostriedku nebolo rozhodnuté, a to proti tej časti fiktívneho rozhodnutia, ktorou žalovaný rozhodol o

neposkytnutí informácií, ktorými povinná osoba disponuje, nakoľko žiadosť žalobkyne o sprístupnenie
ňou požadovaných informácií bola včas postúpená príslušnému subjektu na poskytnutie požadovaných
informácií. Preto námietku žalobkyne, že o podanom opravnom prostriedku nerozhodol riadne a
kvalifikovane, nepovažoval za dôvodnú.
69. Taktiež súd nepovažoval námietku žalobkyne, že o odvolaní nerozhodla oprávnená osoba a že

žalovaný nepostupoval podľa ustanovenia § 5 písm. c) zákona č. 211/2000 Z. z., za dôvodnú, vzhľadom
na skutočnosť, že v danej veci nevzniklo fiktívne rozhodnutie podľa ustanovenia § 18 ods. 3 zákona č.
211/2000 Z. z., a preto ani nemohla nastúpiť zákonná domnienka podľa ustanovenia § 19 ods. 3 zákona
č. 211/2000 Z. z.
70. K námietke žalobkyne, že odpoveď tlačového odboru žalovaného, nie je rozhodnutím, pretože nie je

vydané oprávnenou osobou a nespĺňa náležitosti rozhodnutia v správnom konaní, správny súd uvádza,
že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ju možno považovať za bezpredmetnú.
71. Správny súd sa zaoberal námietkou žalobkyne, že žalovaný jej nesprístupnil požadované informácie,
hoci nimi disponoval a to minimálne prostredníctvom svojich dvoch organizačných zložiek - orgánu
riadenia Letky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Úradu na ochranu ústavných činiteľov a

členov diplomatických misií Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, a tak nesplnil podmienku podľa
ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. a že jej žiadosť o ich sprístupnenie postúpil bez
právneho dôvodu inému subjektu.
72. K vyššie uvedenej námietke žalobkyne správny súd konštatuje, že možno súhlasiť s tvrdením
žalovaného, že primárnou úlohou Úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, je zaistiť osobnú bezpečnosť prezidenta Slovenskej republiky a
nie organizáciu oficiálnej štátnej návštevy prezidenta Slovenskej republiky v zahraničí a že Letecký útvar
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zabezpečuje a vykonáva leteckú prevádzku štátnych lietadiel a
vrtuľníkovvspráveMinisterstvavnútraSlovenskejrepublikypredovšetkýmzaúčelomprepravyurčených
osôb s tým, že jednou z týchto osôb je aj osoba prezidenta Slovenskej republiky. Z hľadiska posúdenia

prejednávanej veci podľa hmotného práva základným predpokladom úspešnosti žiadosti oprávnenej
osoby o sprístupnenie informácií je, že povinná osoba má požadované informácie k dispozícii (§ 3 ods.
1 zákona č.211/2000 Z. z.), preto postup žalovaného, ktorý postúpil žiadosť žalobkyne príslušnému
orgánu, t.j. Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky, považuje správny súd za zákonný, a to vsúlade so zákonom č. 211/2000 Z. z., nakoľko z predmetu činnosti žalovaného nevyplýva, že má
povinnosť evidovať zoznam osôb, ktoré sprevádzajú prezidenta Slovenskej republiky na zahraničných
pracovných cestách, čo možno vyhodnotiť tak, že žalovaný žiadanú informáciu nemal k dispozícii.

Súd zároveň podotýka, že nie je jeho úlohou vykonávať dokazovanie v tomto smere, t.j. či žalovaný
mal, alebo nemal požadované informácie k dispozícii, pretože nie je súdom skutkovým, ale súdom
vykonávajúcim prieskum súdnych rozhodnutí z hľadiska hmotného a procesného práva a teda jeho
úlohou je vykonávať súdny prieskum rozhodnutí orgánov verejnej moci podľa zákonom stanoveného
postupu a nie vyhľadávanie dôkazov, ktoré mal účastník alebo orgán verejnej správy vykonať (uplatniť) v

administratívnom konaní. Z tohto dôvodu považoval námietku žalobkyne, že neboli splnené podmienky
na postúpenie veci príslušnému subjektu podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., za
nedôvodnú.
73. Správny súd dospel k záveru, že v posudzovanej veci žalovaný nebol povinný rozhodnúť o
žiadosti žalobkyne o sprístupnenie požadovaných informácií, pretože vec bola postúpená príslušnému
orgánu, čo v správnom konaní žalobkyňa ani nenamietala, ktorý jej v konečnom dôsledku aj vyhovel a

požadované informácie sprístupnil, pričom tieto skutočnosti preukázala samotná žalobkyňa založením
listín do súdneho spisu t.j. podaní Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky - číslo spisu: INF.73-2018-
KP SR - listu zo dňa 13.09.2016, ktorým jej oznámila požadované informácie podľa zákona č. 211/2000
Z. z., a to uvedením zoznamu osôb (uvedením ich priezviska) a číslo spisu: INF.77-2018-KP SR - listu
zo dňa 24.09.2016 a uvedením zoznamu osôb (uvedením ich mena a priezviska). Správny súd zároveň

poukazuje na to, že neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.
74. V nadväznosti na vyššie uvedené, súd poukazuje na ustálenú judikatúru a to rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky 5Sži/24/2012, v ktorom je uvedené:„...ak rozhodnutie o žiadosti o informáciu
bolo vydané, „fiktívne rozhodnutie“ sa stáva bezpredmetným”.
75. Návrh žalobkyne vykonať dokazovanie súdom a to zistiť, kedy bol Kanceláriou prezidenta Slovenskej

republiky poskytnutý žalovanému tento zoznam osôb, ktorí sa zúčastnili oficiálnej štátnej návštevy
Mexika spolu s prezidentom Slovenskej republiky J. B. v dňoch 22. až 24.11.2017 a teda, či žalovaný
už mohol tieto informácie poskytnúť žalobkyni, považuje súd za bezpredmetný, a to s ohľadom na jeho
právomoc stanovenú v ustanovení § 6 SSP, v zmysle ktorého správne súdy preskúmavajú na základe
žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejne správy.

76. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, správny súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie
je dôvodná, a preto ju s poukazom na ustanovenie § 190 SSP zamietol.
77. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 168 SSP, avšak vo veci úspešnému
žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, a preto mu súd náhradu trov konania
nepriznal.

78. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do jedného mesiaca od jeho doručenia,
na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu

od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní
sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo

člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným
Centrum právnej pomoci.