Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. január 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26CoE/33/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4603898717
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4603898717.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave, Ul. 29.
augusta 8-10, Bratislava, IČO: 30 807 484, proti povinnému: ARTOP stavebná spoločnosť, s.r.o., so
sídlom Mudroňova 2, Topoľčany, IČO: 34 122 401, vymazaný z obchodného registra dňa 05.01.2007, o
vymoženie sumy 132,05 eura, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č.k.
4Er/232/2003-23 zo dňa 28. októbra 2013, v časti I. a III. výroku, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Topoľčany č.k. 4Er/232/2003-23 zo dňa 28. októbra 2013
v časti I. a III. výroku p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Zároveň oprávnenému uložil povinnosť
zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. René Matuškovi, náhradu trov exekúcie vo výške 38,17 eura do
troch dní od právoplatnosti napadnutého uznesenia. Zároveň rozhodol o tom, že žiaden z účastníkov

nemá právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa v časti výroku o zastavení exekúcie odôvodnil ust. § 107 ods. 1 a
4 OSP, § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1, § 37 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). O náhrade trov exekúcie súd prvého stupňa rozhodol
s poukazom na ust. § 196, § 200 ods. 2, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a § 14 ods. 1, 2 a 3, § 15
ods. 1, § 22 ods. 1, § 23 a § 25, § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych

exekútorov (ďalej len „vyhláška“).

Uviedol, že z výpisu z obchodného registra povinného vyplýva, že uznesením Okresného súdu Nitra č.k.
29CbR/42/2005-34 zo dňa 14.08.2006 zrušil povinného bez likvidácie a dňom 05.01.2007 bol povinný
z obchodného registra vymazaný. Z uznesenia, ktorým bol povinný zrušený bez likvidácie okrem iného
bolo zistené, že povinný nevykonával podnikateľskú činnosť a nevlastnil žiadny obchodný majetok, preto
súd prvého stupňa exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku.

Vo vzťahu k náhrade trov exekúcie súd prvého stupňa uviedol, že v tejto veci povinného na náhradu

trov exekúcie nemožno zaviazať, pretože zanikol a bolo preukázané, že nemal majetok a exekúcia
bola zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Vzhľadom na to súd prvého stupňa
postupoval podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku a na náhradu trov exekúcie zaviazal
oprávneného.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie.Oprávnený je toho názoru, že súd pri rozhodovaní o zastavení exekúcie a posudzovaní dôvodu, pre
ktorý je možné exekúciu zastaviť, musí dbať na to, aby dôvod na zastavenie exekúcie existoval v čase
rozhodovania súdu o zastavení exekúcie. Povinný bol v čase rozhodovania súdu o zastavení exekúcie

vymazaný z obchodného registra takmer dva roky, povinný teda v čase rozhodovania súdu neexistoval.
Výmazom z obchodného registra stratil povinný spôsobilosť byť účastníkom konania, čo robí exekúciu
neprípustnou a preto je v tomto prípade daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
g) Exekučného poriadku a nie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci, ktoré viedlo k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného

poriadku, bol následne oprávnený zaviazaný k náhrade trov exekúcie. Oprávnený mal za to, že v danom
prípade neprichádza do úvahy uloženie povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému iba podľa §
203 ods. 1 Exekučného poriadku. Oprávnený ani procesne nezavinil zastavenie exekúcie a ani nemohol
pri náležitej opatrnosti predvídať výmaz povinného z obchodného registra. Nie je preto daný dôvod, aby
oprávnený znášal trovy exekúcie. S poukazom na znenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a možnosť
nepriznať súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie a aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR č.k. III.

ÚS 432/08-16 zo dňa 16.12.2008, žiadal napadnuté uznesenie zrušiť.

Súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a zistil, že odvolanie oprávneného nie je
dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP.

Odvolací súd má z obsahu spisu preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňa 30.06.2003, kedy bol
súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným
podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 16.07.2003 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Súd prvého stupňa dňa 24.07.2003 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie
exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia - vydaného Národným úradom práce Okresného

úradu práce v Topoľčanoch č.k. 13/2003 Prísp., 13/2003 Pen. zo dňa 06.02.2003. Písomným podaním,
doručeným súdu prvého stupňa dňa 30.04.2013 súdny exekútor navrhol zastavenie exekúcie z dôvodu
nemajetnosti povinného a výmazu povinného z obchodného registra, pričom si zároveň uplatnil aj
náhradu trov exekúcie vo výške 61,10 eura. Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej

len “Exekučný poriadok”) v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, exekúciu súd zastaví,
ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) citovaného zákona, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 238 ods. 1 citovaného zákona, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa

práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku konštatuje, že
súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a taktiež vec aj správne právne posúdil, preto
odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia bez toho, aby tietodôvody opakoval. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje aj s výpočtom trov exekúcie v zmysle
odôvodnenia napadnutého uznesenia.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd dodáva, že oprávnený vo svojom

odvolaní namieta predovšetkým nesprávne zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku a následné uloženie povinnosti práve oprávnenému nahradiť trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2
Exekučnéhoporiadku.Vtejtosúvislostiodvolacísúduvádza,ževpredmetnejexekučnejveciuznesením
Okresného súdu Nitra, č.k 29CbR/42/2005-34 zo dňa 14.08.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
08.09.2006, bola zrušená spoločnosť ARTOP stavebná spoločnosť, s. r.o. bez likvidácie. Z obchodného

registra Okresného súdu Nitra odd. Sro vložka číslo 1406/N sa vymazala dňom 05.01.2007, v súlade s
ust. § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka. Nemajetnosť povinného vyplýva aj zo samotného uznesenia
Okresného súdu Nitra, č.k 29CbR/42/2005-34 zo dňa 14.08.2006 založeného v súdnom spise na č.l.
21 spisu, kde súd konštatoval že obchodná spoločnosť nevykonáva podnikateľskú činnosť a nevlastní
žiadny obchodný majetok, preto rozhodol o jej zrušení bez likvidácie. Z tejto skutočnosti vyplýva, že
povinný bol už pred jeho výmazom z obchodného registra (pred jeho zánikom a zrušením) nemajetný.

Súd prvého stupňa preto podľa názoru odvolacieho súdu venoval dostatočnú pozornosť tomu, z akého
dôvodu došlo k ex offo výmazu povinného z obchodného registra, ktorá skutočnosť má dopad na
dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách
exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a

v tomto prípade musí trovy exekúcie uhradiť oprávnený.

Odvolací súd vo vzťahu k zrušeniu spoločnosti bez likvidácie poukazuje aj na ust. § 68 ods. 8
Obchodného zákonníka podľa ktorého, súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zisťuje, či
má spoločnosť obchodný majetok. Ak súd zistí, že spoločnosť má obchodný majetok, ktorý postačuje na
náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o zrušení spoločnosti

a nariadi jej likvidáciu. V prípade, ak súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zistí, že
spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny
za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o jej zrušení bez likvidácie (§ 68 ods. 9 prvá veta citovaného
zákona). V takomto prípade do úvahy prichádza zastavenie exekúcie z dôvodu uvedeného v ustanovení
§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, t.j. že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Súd prvého stupňa preto správne exekúciu zastavil z dôvodu uvedeného v ustanovení § 57 ods. 1 písm.
h) Exekučného poriadku a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, nakoľko prvotným
dôvodom na zastavenie exekúcie bola práve nemajetnosť povinného a nie strata jeho subjektivity, ktorá
nastala až následne po tomto zistení.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd napadnuté uznesenie ako vo výroku o

zastavení exekúcie vecne správne potvrdil, nakoľko v tomto prípade boli splnené podmienky na aplikáciu
ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

V časti trov exekúcie odvolací súd bez toho, aby v tejto časti rozhodol, vracia vec súdu prvého stupňa
na postup podľa § 374 ods. 4 posledná veta OSP. Včas podané odvolanie oprávneného smeruje proti
rozhodnutiu aj v časti výroku o náhrade trov exekúcie, ktoré sa podľa § 374 ods. 4 OSP v tejto časti

zrušilo zo zákona podaním odvolania. O náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného
poriadku totiž v danom prípade napadnutým uznesením rozhodol vyšší súdny úradník, pričom ide o
rozhodnutie, proti ktorému odvolanie v zmysle § 202 ods. 2 OSP v spojení s § 58 ods. 6 Exekučného
poriadku v tejto časti nie je prípustné. O tomto výroku tak musí meritórne rozhodnúť zákonný sudca súdu
prvého stupňa s konečnou platnosťou s tým, že proti jeho rozhodnutiu nebude prípustné odvolanie.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.