Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. február 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/378/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5912207078
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5912207078.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie

Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľa
- POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného
Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421,
v mene ktorej koná Doc. JUDr. Branislav Fridrich PhD., advokát a konateľ proti odporcovi - Slovenská
republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava, Župné nám. 13, o náhradu
škody a náhradu nemajetkovej ujmy, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Ružomberok č. k. 5C/73/2012-68 zo dňa 2.5.2013 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ dňa 27.9.2013 domáhal
od odporcu náhrady majetkovej škody v sume 125 eur a náhrady nemajetkovej ujmy v sume 440 eur
titulom nesprávneho úradného postupu, ktorého sa mal dopustiť súd prvého stupňa v exekučnej veci
vedenej u súdneho exekútora pod sp. zn. Ex/15803/2010 (povinný P.H., neplniaci záväzok vyplývajúci
zo zmluvy o úvere č. 500400020). Navrhovateľ v návrhu tvrdil, že okresný súd nerozhodol o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v lehote 15 dní od doručenia žiadosti,
súd bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 8 mesiacov, čím on (navrhovateľ) utrpel majetkovú škodu

predstavujúcu náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou
vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti
o udelenie poverenia rozhodnutím o nej. Pri uplatnení si aj náhrady nemajetkovej ujmy navrhovateľ
skutkovo argumentoval tým, že márnym uplynutím času došlo u neho aj k vyvolaniu viacerých rizík
- neskorým ukončením procedúry k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu
s povinným, k insolvencii povinného; neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku
nápravy v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času vyvolala u navrhovateľa, resp.

u členov riadiacich orgánov spoločnosti ako aj u majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti,
neistoty a nedôvery právo a rovnosť v spoločnosti, zánik ďalších plánovaných a už vytvorených
podnikateľských aktivít, hospodársku stratu, spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí. Základ
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy videl navrhovateľ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie
vzťahov a dosiahnutia adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a
princípov právneho štátu.

.Okresný súd vykonaným dokazovaním, najmä oboznámením sa s obsahom spisu okresného súdu
sp. zn. 5Er/796/2010 zistil, že súdu bola dňa 22.12.2012 doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad so sídlo v V. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti

povinnému Pavol Šuhý, bytom G. XXX, IČO: 44 656 980 pre vymoženie sumy 1.628,53 eur, istiny
s príslušenstvom, na základe exekučného titulu rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu vydané
Slovenskou rozhodcovskou a.s. pod č..k. SR 07253/10 dňa 25.8.2010 (stal sa vykonateľným 30.9.2010).
Exekučný súd prípisom zo dňa 5.1.2011 adresovaným Stálemu rozhodcovskému súdu spoločnosti
Slovenská rozhodcovská, a.s. vyzval o zaslanie čitateľnej fotokópie zmeny vystavenej dňa 7.9.2009 v

lehote 12 dní. Tento prípis bol doručený Stálemu rozhodcovskému súdu 12.1.2011, ďalším prípisom
zo dňa 31.5.2011 adresovaným Stálemu rozhodcovskému súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská,
a.s. súd urgoval žiadosť o zaslanie čitateľnej fotokópie zmeny vystavenej 7.9.2009 v lehote 5 dní.
Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. podaním doručeným dňa 3.6.2011
predmetnú písomnosť súdu zaslal v elektronickej forme zo zaručeným elektronickým podpisom. V ten
istý deň exekučný súd pod č. 5508*015166 vydal poverenie pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa

Krutého na vykonanie exekúcie.

Okresný súd vec právne posúdil z pohľadu ustanovenia § 3 ods. 1 písm. d/, § 4 ods. 1 písm. a/ bod
1, § 9 ods. 1 a 2, § 17 ods. 1, 2, § 19 ods. 1 veta prvá Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, vychádzal aj z ustanovenia
§ 44 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej iba „Exekučný

poriadok“) v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2011, z § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku v
znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2011 a z ustanovenia § 45 ods. 1 písm. c/ ods. 2 Zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní.

Okresný súd konštatuje podanie návrhu na súd navrhovateľom včas a nedôvodnosť námietky
premlčania vznesenej odporcom v konaní. V ďalšom i splnenie podmienky predbežného prerokovania

nároku na náhradu škody príslušným orgánom v zmysle § 15 i nasledujúcich ustanovení Zákona č.
514/2003 Z.z. a následnú možnosť prejednania veci v súdnom konaní.

Vychádzajúc z výsledkov hodnotenia vykonaných dôkazov a z aplikovaných ustanovení označených
právnych predpisov súd prijal záver o nedôvodnosti podaného návrhu. Na jednej strane síce konštatuje,
že poverenie na vykonanie exekúcie bolo udelené po uplynutí zákonom stanovenej 15 dňovej lehoty,

ktorá uplynula 6.1.2011, avšak za nepreukázané a nepravdivé vyhodnotil tvrdenie navrhovateľa v návrhu
na začatie konania, že v danej veci bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 244 dní. Poverenie
v posudzovanej veci bolo vydané 148 dní po uplynutí zákonnej 15 dňovej lehoty od doručenia žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Namietaná nečinnosť exekučného súdu navrhovateľom
spočívajúca v nedodržaní zákonnej 15 dňovej lehoty na vydanie poverenia súdom súdnemu exekútorovi

neplatí, dôvodná nie je s poukazom na znenie ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d/ Zákona č. 233/1995
Z.z. v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2011, v zmysle ktorého exekúciu podľa tohto zákona možno
vykonať aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
pričom právny inštitút rozhodcovských komisií podľa názoru súdu prvého stupňa nemožno stotožňovať
s inštitútom rozhodcovských súdov. Na tomto základe okresný súd uzavrel, že 15 dňová lehota na

vydanie poverenia exekútorovi od doručenia žiadosti o udelenie poverenia neplatí, osobitne zvýrazňujúci
i charakter exekučného titulu - rozhodcovský rozsudok a povinnosť exekučného súdu preskúmať
dovolenosť a objektívnu možnosť plnenia na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku
vydaného v rozhodcovskom konaní - vychádzajúc z ustanovenia § 45 ods. 1, 2 Zák. č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní keď súd i bez návrhu zastaví exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský

rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné právom
nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Za účelom preskúmania charakteru plnenia priznaného
rozhodcovským súdom rozhodcovským rozsudkom oprávnenému, bol exekučný súd nútený vyžiadať
si od Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. fotokópiu zmenky
vystavenej dňa 7.9.2009 zo spisového materiálu sp. zn. SR 07253/10 a to za účelom skúmania, či nejde

o plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom. Súčinnosť zo
strany Stáleho rozhodcovského súdu nebola súdu riadne a včas poskytnutá a navrhovateľ v exekučnom
konaní súd na porušenie svojho práva žiadnym spôsobom neupozornil, neobrátil sa na predsedu súdu
so sťažnosťou na zbytočné prieťahy v konaní, resp. nepodal ústavnú sťažnosť na Ústavný súd SR. Vosobitostiach súd prvého stupňa poukazuje na rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR (II. ÚS 57/01, I.
ÚS 46/01, I. ÚS 66/02) v zmysle ktorej „nie každé nedodržanie zákonnej lehoty sa automaticky považuje
za porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“.

Súd prvého stupňa uzavrel, že navrhovateľ nepreukázal naplnenie nevyhnutného predpokladu
zodpovednosti štátu za škodu - nesprávny úradný postup. Ani ďalšie zákonné podmienky: vznik
majetkovej škody resp. nemajetkovej ujmy, príčinnú súvislosť medzi tvrdeným nesprávnym úradným
postupom a vynaloženými nákladmi. V posudzovanej veci neboli preukázané zákonné predpoklady
zodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci tvrdenýmnesprávnymúradnýmpostupom,

napokon v posudzovanej veci súd prvého stupňa nesprávny úradný postup ani nezistil.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania okresný súd aplikoval § 142 ods. 1 O.s.p., vychádzal z princípu
úspechu/neúspechu účastníkov v konaní, pričom konštatoval úspech odporcu, ktorému vznikol nárok na
náhradu trov od neúspešnej procesnej strany - navrhovateľa, odporca náhradu trov konania nevyčíslil a
ani z obsahu spisu nevyplynulo, žeby mu boli nejaké trovy vznikli, z týchto dôvodov odporcovi náhradu
trov konania okresný súd nepriznal.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Domáhal sa zrušenia
rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie. Argumentoval, že ako strana
konania nebol pred vynesením rozsudku oboznámený s písomným vyjadrením odporcu k žalobe. Toto
mu bolo doručené až so samotným rozsudkom vo veci samej. Takýto procesný postup nepredstavuje len
porušenie jeho základného práva na kontradiktórny súdny proces ale aj priame porušenie ustanovenia

§ 114 ods. 2 O.s.p., osobitne to platí za situácie keď súd vo veci neuskutočnil ústne pojednávanie s
prítomnými účastníkmi konania. Nebol pred vynesením rozsudku oboznámený s vykonanými listinnými
dôkazmi uloženými v exekučnom spise a k vykonanému dokazovaniu nemal možnosť sa vyjadriť.
Nebol teda oboznámený s obsahom dôkazov a tvrdení, tým nemal možnosť sa k týmto dôkazom a
tvrdeniam vyjadriť, navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. V danej veci nebolo možné rozhodnúť

bez nariadenia pojednávania. Za situácie kedy bolo potrebné vo veci vykonať dokazovanie dôkazom -
listinami založenými v exekučnom spise a za stavu, kedy sa odporca vôbec nevyjadril k podanej žalobe,
mal súd umožniť navrhovateľovi uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým ale aj právnym otázkam,
nastoleným samotným súdom v súvislosti s nesprávnym úradným postupom a výškou spôsobenej
škody a ak tak neurobil, a vo veci s konečnou platnosťou meritórne rozhodol, porušil jeho právo na

kontradiktórny súdny proces. Odvolateľ upozornil, že súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah
si bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu určil sám. Vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z
odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Za
dôkaz môžu slúžiť v danom konaní len listiny založené v exekučnom spise aj s ohľadom na fakt, že vec
sa týka nesprávneho úradného postupu štátneho orgánu.

Odvolateľ poukazoval na obsahové znenie ustanovenia § 15, § 14 ods. 1, § 16 ods. 1 O.s.p. On
uskutočnil podanie (obsiahnuté v návrhu na začatie konania), ktorým upovedomil súd o skutočnostiach
nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z
konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie
sudcu, nič nemení na tom, že v očiach odvolateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu

považovať za nestranného. Je tomu tak aj preto, že rozhodnutie krajského súdu je v rozpore s ustálenou
rozhodovacou praxou iných krajských súdov, tento jeho právny názor potvrdzujú i rozhodnutia Krajského
súdu v Trenčíne, Nitre, Prešove v skutkovo a právne zhodných veciach, v ktorých boli vylúčení všetci
sudcovia okresného súdu. Odvolateľ na podporu svojej odvolacej argumentácie (vo vzťahu k princípu
zachovaniaprávananestrannýsúd,rozhodovanievecizákonnýmsudcom)poukazovalnarozhodovaciu

prax Ústavného súdu SR v rozhodnutiach IV.ÚS 345/09, I. ÚS 27/98, III. ÚS 16/2000).

Za takýchto okolností a s vedomím, že názor krajského súdu vo veci nestrannosti pre rozpor s
rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva v
Štrasburgu, neobstojí;keď podal ( odvolateľ ) ústavnú sťažnosť pre porušovanie jeho práva na nestranný
súd,ktorejvýsledkombudezrušenierozhodnutiakrajskéhosúdu;-neboloaniejeprípustné,abykonanie

pokračovalo ústnym pojednávaním, v ktorom by vykonával úkony a rozhodoval vylúčený sudca.Súd sa dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že ním (odvolateľom) namietané lehoty na vydanie
rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. Je
nepochybné, že ním tvrdený nesprávny úradný postup bol v konaní jednoznačne preukázaný. Súd bol

bezdôvodne nečinný, spôsobil zbytočné prieťahy v konaní, nerozhodol o návrhu v zákonnej lehote.
Nesprávny úradný postup exekučného súdu pritom spočíva hneď v niekoľkých skutočnostiach nielen v
jednej z nich, preto sa konajúci súd musí vysporiadať so všetkými vytýkanými zložkami nesprávneho
úradného postupu. V napadnutom rozhodnutí tomu tak nie je, čo robí rozhodnutie nepreskúmateľným
pre nedostatok dôvodov.

Odporca písomné vyjadrenie k odvolaniu nepredložil.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal účastník (§ 201
prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu danom
v ustanovení § 212 ods. 1 O.s.p., viazaný rozsahom i dôvodmi odvolania a aplikáciou postupu podľa
§ 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 a § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu potvrdil
podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. pre vecnú správnosť.

Krajský súd vyhodnotil odvolanie navrhovateľa za nedôvodné.

Preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa v prejednávanej veci zistil riadne skutkový
stav, vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu. Pri vykonaní dôkazov vychádzal i z procesných
návrhov navrhovateľa na vykonanie dokazovania ním označených priamo v návrhu na začatie konania.
Dôkazy vyhodnotil v celom rozsahu v súlade s ustanovením § 132 i nasl. O.s.p. a vec správne právne aj

posúdil. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil i s písomným odôvodnením napadnutého rozhodnutia
a len na zvýraznenie správnosti záverov súdu prvého stupňa považuje za svoju povinnosť vyjadriť sa k
odvolacím argumentáciám tak procesného charakteru, ako aj k odvolacím argumentáciám charakteru
hmotnoprávneho vznesené navrhovateľom v odvolaní.

Podľaustálenejsúdnejpraxepododňatímmožnostikonaťpredsúdomsarozumietakýnežiaducipostup

súdu v prejednávanej veci, ktorým súd účastníkovi konania znemožní realizáciu tých práv, ktoré mu
priznáva Občiansky súdny poriadok za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Ide o
prípady, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecnými záväznými právnymi
predpismi a tým odňal účastníkovi jeho procesné práva.

Účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu

všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a dbajú na pokyny súdu (§ 101 ods. 1 O.s.p.).
Súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na
pojednávanie, ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti
takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy (§ 101 ods. 2 O.s.p.).

Pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov (§ 119 ods. 1 O.s.p.). Účastník, ktorý navrhuje

odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu
potom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky
okolnosti ho mohol predpokladať.

Okresný súd za účelom vecného prejednania návrhu nariadil pojednávanie na deň 2.5.2013, na
ktoré predvolal účastníkov, právny zástupca navrhovateľa obdŕžal všetky súvisiace listiny vo veci, na

pojednávanie bol súdom riadne predvolaný a ako vyplýva aj z obsahu súdnej doručenky, predvolanie
na pojednávanie prevzal spolu s písomným vyjadrením odporcu k návrhu dňa 22.4.2013. Z uvedeného
je zrejmé, že navrhovateľ mal dostatok času na prípravu na pojednávanie, mal dostatok časového
i procesného priestoru na to, aby zaujal vecné stanovisko i k písomnému vyjadreniu odporcu v
posudzovanej veci.Z obsahu spisu vyplynulo, že navrhovateľ požiadal okresný súd o zrušenie nariadeného pojednávania,
túto žiadosť súdu doručil v deň konania pojednávania. Odvolateľom proklamovaný dôležitý dôvod v
návrhu na zrušenie pojednávania (na jeho odročenie) - objektívne porušenie zásady nestrannosti súdu

a sudcu, neobdŕžanie rozhodnutia krajského súdu o vylúčení/nevylúčení sudcov okresného súdu a pre
prípad nevylúčenia sudcov záujem navrhovateľa podať ústavnú sťažnosť na Ústavný súd SR, ďalej
procesný návrh na doplnenie dokazovania - zadanie objednávky na spracovanie znaleckého posudku
na vyčíslenie výšky vzniknutej škody, hodnotí krajský súd za účelové.

Z obsahu spisu vyplynulo, že nadriadený súd posudzoval otázku vylúčenia/nevylúčenia zákonnej

sudkyne JUDr. Janky Majerčíkovej, ktorá uznesením KS v Žiline 6NcC/77/2012-22 zo dňa 19.12.2012
bola vylúčená z prejednania veci, keďže bola zákonnou sudkyňou v exekučnej veci vedenej OS
Ružomberok pod sp. zn. 5Er/796/2010, teda v exekučnej veci, v ktorej navrhovateľ podanou žalobou
nesprávny úradný postup namieta. Uvedené uznesenie okresného súdu bolo doručené právnemu
zástupcovi navrhovateľa dňa 22.4.2013. Neobstojí preto odvolací argument, že neobdŕžal uznesenie
krajského súdu riešiace otázku vylúčenia/nevylúčenia sudcu z prejednania veci. Po vylúčení sudkyne

JUDr. Janky Majerčíkovej náhodným výberom cez elektronickú podateľňu právna vec bola pridelená
na prejednanie a rozhodnutie Mgr. Renáte Krajčiovej, ktorá vydala v predmetnej právnej veci meritórne
rozhodnutie. Zo spisu nevyplynulo, že by označená sudkyňa postupom podľa § 15 O.s.p. mala
oznamovať skutočnosti, pre ktoré by mala byť z prejednania a rozhodovania veci vylúčená. Krajský
súd dodáva i to, že sám navrhovateľ na písomnú výzvu okresného súdu zo dňa 24.10.2012 (na čl.

18 spisu) výslovne prehlásil, že on súdu námietku zaujatosti podľa § 15a ods. 1 O.s.p. nepodal.
Vzhľadom aj na tento písomný a výslovný prejav navrhovateľa vyznie kontroverzne jeho námietka v
odvolacom konaní, vytýkajúca nedodržanie princípu zákonného sudcu, navyše táto námietka nemá
svoj právny základ v danom štádiu rozhodovania o jeho odvolaní. Následne nebolo možné vyhodnotiť
túto skutočnosť uvádzanú navrhovateľom v návrhu na zrušenie pojednávanie za dôležitý dôvod pre

odročenie pojednávania, správne preto súd prvého stupňa podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal v
neprítomnosti účastníkov, boli pritom naplnené všetky zákonné podmienky aj pre vydanie meritórneho
rozhodnutia.

Krajský súd upriamuje pozornosť odvolateľa i na to, že okresný súd disponoval dostatočným spisovým
materiálom preukazujúcim skutkový stav veci. Navrhovateľ priamo v návrhu na začatie konania už

označil konkrétne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a s ním označených dôkazov súd prvého
stupňa dokonca i vychádzal, zadovážil si konkrétny exekučný spis, oboznámil sa s jeho obsahom.
Navrhovateľ svojim procesným postupom, ktorým účelovo sledoval odročenie a zmarenie pojednávania,
sám sa dostal o možnosť zúčastniť sa prejednania veci, priamo na pojednávaní argumentovať, prípadne
predniesť svoje stanoviská. Súd prvého stupňa vytvoril účastníkom procesný priestor, aby prezentovali

svoje skutkové tvrdenia, navrhovali, označili dôkazy, bolo na účastníkoch, či svoje právo v konaní
využijú alebo nie. Súd prvého stupňa bol dôsledný i v dôkaznom konaní. Skutkové okolnosti podstatné
pre ustálenie existencie/neexistencie základu právneho nároku zisťoval z obsahu spisu 5Er/796/2010,
jeho skutkové zistenia korešpondujú z existujúcou procesnou situáciou v predmetnom spise. V
dôvodoch rozhodnutia okresný súd dáva účastníkom konania relevantné odpovede na všetky skutkové

i právne významné otázky, z ktorých vychádzal, ktoré ustanovenia súvisiacich právnych predpisov
na posudzovanú vec aplikoval. Navrhovateľom uplatnený procesný návrh na vykonanie dôkazu
oboznámením sa zo znaleckým posudkom k výške škody a oboznámenie sa so znaleckým posudkom
k otázke interpretácie aplikácie smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993, okresný súd uznesením na
pojednávaní zamietol. Dôvody zamietnutia návrhu na vykonanie tohto dôkazu okresný súd uvádza i v

písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku.

Je jednoznačné, že navrhovateľ podaným návrhom sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy
na základe tvrdeného nesprávneho úradného postupu orgánu štátu (okresného súdu v exekučnom
konaní). Na daný prípad v celom rozsahu dopadajú aplikované ustanovenia Zákona č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci súdom prvého stupňa. Podľa § 3 ods. 1

písm. d/ označeného právneho predpisu štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom
za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon,alebovydaťrozhodnutievzákonomstanovenejlehote,nečinnosťorgánovverejnejmociprivýkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických a právnických osôb. Ustanovenie § 3 označeného právneho predpisu zakladáobjektívnu zodpovednosť štátu, ktorej sa nemožno zbaviť a ktorá predpokladá súčasné splnenie troch
podmienok a to: 1/ nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody, 3/ príčinnú súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody.

Za vecne správny vyhodnotil odvolací súd právny záver okresného súdu v otázke konštatovania
nesplnenia „prioritnej zákonnej podmienky základu nároku“ - existencie nesprávneho úradného postupu.
Navrhovateľom tvrdená skutková podstatná otázka - existencia nesprávneho úradného postupu
nevyplynula z vykonaného dokazovania v ním tvrdenom rozsahu. Napokon navrhovateľ v súvislosti
s touto vecnou otázkou iba všeobecne uvádza v odvolaní, že súd sa dopustil viacerých omylov,

keď konštatoval, že ním namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, v odvolaní ale
nekonkretizoval ktoré konkrétne omyly vecného charakteru namieta, ktoré konkrétne ním namietané
lehoty pri vydaní rozhodnutia súdom prvého stupňa boli nesprávne vyhodnotené. Napokon odvolací
súd zvýrazňuje, že súdom prvého stupňa uvádzané procesné lehoty vyplývajú z obsahu pripojeného
exekučného spisu.

V súvisiacom výroku o náhrade trov prvostupňového konania rozhodnutie súdu prvého stupňa má oporu

v aplikovanom ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p.

V odvolacom konaní navrhovateľ úspešný nebol, bolo by jeho povinnosťou nahradiť trovy odvolacieho
konaniaúspešnejprocesnejstrane-odporcovi,odporcasivšaktietotrovyneuplatnilaanizobsahuspisu
nevyplynulo, že by boli vznikli v súvislosti s podaným odvolaním navrhovateľa nejaké trovy v odvolacom
konaní. Z týchto dôvodov krajský súd postupom podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. l O.s.p.

účastníkom (žiadnemu z nich) náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .