Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Poprad

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Andrej Kubinský

Forma rozhodnutia – Rozhodnutie

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 3C/69/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8410202238
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2010

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Kubinský
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2010:8410202238.3

Rozhodnutie

Okresný súd v Kežmarku rozhodol samosudcom JUDr. Andrejom Kubinským v právnej veci žalobcov: l/
O. a 2/ O., proti žalovaným: l/ F., 2/ F. a 3/ F., v konaní o náhradu škody na majetku vo výške 2.040,96
eur takto

r o z h o d o l :

I/ Žalovaní v 1. až v 3. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne uhradiť v prospech žalobcov
sumu istiny 2.001,12 eur (60.286,- Sk) po odpočítaní 6 dielcov po 6,64 eur (200,- Sk), ďalej 9 % úrok z

omeškania od podania návrhu na začatie konania, teda od 12. 11. 2002 až do zaplatenia a ďalej trovy
konania vo výške 116,57 eur (3.512,- Sk), všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II/ Súd z a m i e t a návrh žalobcov v časti uplatnenej istiny vo výške 39,84 eur.

III/ Súd p r i p ú š ť a spresnenie návrhu v časti úroku z omeškania na sumu 9 %, v časti nad
túto sumu konanie z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa podaným návrhom na začatie konania dožadovali vydania rozhodnutia súdu, na základe

ktorého by boli žalovaní v l. až 3. rade povinní spoločne a nerozdielne im zaplatiť sumu 70.427,- Sk
so 17,6 % úrokom z omeškania od 1. 5. 2001 do zaplatenia a trovy konania, všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Žalovaní v l. až 3. rade s podaným návrhom na začatie konania nesúhlasili a žiadali návrh zamietnuť.

Rozsudkom tunajšieho súdu v konaní 3C 351/02 zo dňa 9. 2. 2010 zamietol súd návrh žalobcov v časti
uplatneného nároku za chýbajúce veci z garáže v sume 198,53 eur. Rozsudok sa stal právoplatným dňa

25. 3. 2010 a 9. 3. 2010.

Vo zvyšujúcej časti uplatneného nároku, t.j. za poškodenú garáž ako takú vo výške 2.040,96 eur súd
vylúčil vec na samostatné konanie.

Žalobcovia trvali na podanom návrhu a žiadali, aby súd návrhu vyhovel, požadovanú sumu nemenili,
uplatnili si ďalej príslušenstvo k istine a trovy konania.

Žalovaní v 1. až v 3. rade s podaným návrhom na začatie konania nesúhlasili a žiadali návrh zamietnuť.Súd vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav:

Žalovaní v l. až 3. rade dňa 17. 4. 2001 okolo 18.00 hod. vošli na pozemok domu č. XX a V., pozemok je
vo vlastníctve žalobcov. Na tomto pozemku bola postavená garáž, ktorú žalovaní v 2. a 3. rade na príkaz

žalovaného v l. rade rozbili a rozobrali. Protiprávnym konaním žalovaných bola spôsobená žalobcom
priama škoda na garáži vo výške 61.486,- Sk. Škodu vyčíslil a ohodnotil vyhotoveným znaleckým
posudkom zo dňa 28. 4. 2001 Ing. Karol Purtz, znalec z odboru oceňovania nehnuteľností.

Konanie žalovaných bolo riešené aj orgánmi polície, a to v konaní ORP 115/PP-2-2001 pričom z
uznesenia je zrejmé, že vec bola odložená a žalobcovia boli so svojím nárokom odkázaní na konanie
vo veciach občiansko-právnych.

Žalobcovia uplatnili nárok na náhradu škody v zmysle ust. § 420 ods. 1 OZ, dôvodiac tým, že
sú splnené podmienky - základné predpoklady vzniku škody, a to porušenie právnej povinnosti
žalovanými, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a
zavinenie žalovaných.

V predmetnej veci bolo rozhodnuté tunajším súdom rozsudkom v konaní 3C 351/02-89 zo dňa 27. 11.

2007.

Predmetný rozsudok bol uznesením Krajského súdu v Prešove v konaní 11Co 76/08-110 zo dňa 30.
júna 2009 zrušený.

Krajský súd uložil prvostupňovému súdu v záveroch svojho uznesenia vyriešiť otázku kto je vlastníkom
predmetnej garáže, a to postupom ako je uvedený v § 135b ods. 1, 2 O.Z.. Ďalej bolo uložené zistiť, či

a komu vznikla škoda a v akom rozsahu na predmetnej garáži. Ďalej bolo potrebné zistiť, či poškodenie
a rozkradnutie spôsobili žalovaní v 1. až v 3. rade a aká výška škody vznikla.

Prvostupňový súd po vrátení veci z KS Prešov doplnil dokazovanie, a to výsluchom účastníkov,
doplnením oznámenia Obecného úradu v V. o tom, že žalobca v 1. rade - O. je vlastníkom pozemku
XXX/X a zároveň je vlastníkom drobnej stavby, ktorá je situovaná na tomto pozemku, ale aj potvrdením

o tom, že žalobca v 1. rade požiadal obecný úrad o vydanie povolenia na drobnú stavbu. Po doplnení
dokazovania prvostupňový súd rozhodol opätovne tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Pokiaľ ide o hnuteľné veci, tieto boli vysporiadané právoplatným rozsudkom zo dňa 9. februára 2010,
kde v časti nárokov na hnuteľné veci súd návrh žalobcov zamietol z dôvodov dôkaznej núdze.

Procesný súd po vykonanom dokazovaní a po doplnení dokazovania tak ako mu to uložil Krajský súd
v Prešove, si v plnom rozsahu osvojil dokazovanie vykonané v pôvodnom konaní, pričom ďalej má
nesporne preukázané, že:

- všetci traja žalovaní sú zodpovední za spôsobenú škodu, pretože aj keď je pravdou, že garáž
demontovaliarozbíjalipriamožalovanív2.a3.rade,činilitaknazákladepodnetu,čipríkazužalovaného

v l. rade, ktorý je ich otcom a ktorý trval na tom, že časti dielcov na garáži sú v jeho výlučnom vlastníctve
(išlo o 6 dielcov, každý cca po 200,- Sk)

- z vykonaného dokazovania je nesporne zrejmé, že žalovaný v l. rade - otec žalovaných v 2. a 3. rade,
príbuzný žalobcov nemá žiadny vlastnícky podiel ku pozemku (istý malý podiel má k rodinnému domu
vo výške 1/6-iny).- z vykonaného dokazovania je ďalej zrejmé, že z dielcov, ktoré sa povaľovali na pozemku žalobcov si
žalobca v domnení, že si berie náhradu za prácu vykonanú v A. zobral asi 6 dielcov, ktoré dal neskôr
opraviť u stolára, ide o rok 2000 (4 opravené) a ktoré neskôr zabudoval do postavenej garáže. V dvoch

dielcoch boli vmontované dve okná, ktoré robil spomínaný stolár. Následne ostatné dielce, ktoré boli
uložené na pozemku žalobcov, zhnili a poškodili sa tak, že ich bolo potrebné vyniesť z pozemku.

V priebehu ďalšieho pojednávania súd výsluchom u žalovaného zistil, že žalovaný v 1. rade a ani ostatní
žalovaní si nerobili nárok na vlastnícke právo ku garáži ako takej, teda ako celku, ale tvrdili, že istá časť
garáže bola z dielcov - 6, ktoré patrili im, teda žalovanému v 1. rade. Sám žalovaný v 1. rade a neskôr aj

žalovaný v 2. rade vyjadril názor, že hodnota jedného dielca predstavovala sumu okolo 180,- až 200,-
Sk (teda 6 až 7 eur). Naviac žalovaný v 2. rade uviedol, že keď rozoberal garáž, dielce sa krušili v rukách,
tedažebolitakýmspôsobomznehodnotené.Vkonečnomdôsledkujezrejméajasné,žeostatnédielcev
počte 15 až 20 kusov, ktoré boli v záhrade žalobcov, boli vyvezené na smetisko, pretože sa znehodnotili.

Z doplňujúceho výsluchu žalobcu v 1. rade súd zistil, že pred demontážou garáže zo strany žalovaných
ho žalovaný v 1. rade nikdy nevyzval na vrátenie dlžných dielcov, no náhle bez akejkoľvek výzvy v kritický

deň pristúpili ku demontáži garáže.

V priebehu konania sa súdu nepodarilo odstrániť rozpor medzi tvrdeniami žalobcu a žalovaného akým
spôsobom sa žalobca dostal k týmto dielcom, teda žalobca tvrdí, že mu ich žalovaný v 1. rade dal ako
protihodnotu za prácu vykonanú v A. žalovaný tvrdí, že to nie je pravda, pretože za prácu vo S. žalobcovi
mal vyplatiť sumu 3.000,- Sk, s čím zase nesúhlasí žalobca.

Žalovaný v priebehu konania spochybňoval znalecký posudok, ktorý doložili do spisu žalobcovia, tvrdil,
že je neobjektívny, no ak ho sudca vyzval, že môže byť pribratý do konania súdny znalec, odpovedal,
že on nestojí o znalecký posudok, dal údajne sťažnosť na Ministerstvo spravodlivosti SR a vec bude
riešená na krajskom súde.

Procesný súd po vykonanom dokazovaní rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto

rozsudku a zaviazal žalovaných k náhrade škody s príslušenstvom a trovami konania. Súd konštatuje,
že sú splnené podmienky na uplatnenie nároku na náhradu škody, pretože žalobcom vznikla škoda,
existuje príčinná súvislosť medzi konaním žalobcov a vznikom škody, je dané zavinenie žalovaných v 1.
až v 3. rade, keďže svojvoľne rozobrali garáž, ktorá vlastnícky patrila žalobcom a existuje aj zavinenie
žalovaných.

Súd preto rozhodol v súlade s ust. § 420 ods. 1 O.Z. tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že na garáž bolo použitých 6 dielcov, ktorých vlastníctvo žalovaní
považovali za svoje, naopak žalobca trval na tom, že ich dostal ako protihodnotu za prácu vykonanú v
prospech žalovaného v 1. rade v A.. Z vykonaného dokazovania je ďalej nesporne zrejmé, že podiel

na garáži žalobcov bol väčší, teda väčšia časť materiálu patrila vlastnícky žalobcom, a teda 6 dielcov
je len malou časťou celej stavby garáže.

Pri skúmaní vlastníctva k veci za použitia ust. § 135b ods. 1, 2 O.Z. procesný súd dospel k
jednoznačnému záveru, že na daný predmet konania a na daný právny vzťah je potrebné použiť ust.
§ 135b ods. 1 O.Z., teda že vlastníkom garáže sú žalobcovia. V každom prípade súd zdôrazňuje, že 6

dielov je len malou časťou garáže, teda že väčšinový podiel materiálu patrí žalobcom.

Podľa § 135b ods. 1 O.Z., ak niekto dobromyseľne spracuje cudziu vec na novú vec, stáva sa vlastníkom
novej veci ten, ktorého podiel na nej je väčší. Je však povinný uhradiť druhému vlastníkovi cenu toho,o čo sa jeho majetok zmenšil. Ak sú podiely rovnaké a účastníci sa nedohodnú, rozhodne na návrh
niektorého z nich súd.

Pokiaľ ide o podiel materiálu použitého na stavbu garáže a vlastnícky patriaceho žalovanému v 1. rade,

keďže dochádzalo k neustálemu spochybňovaniu tvrdenia žalobcov, že boli vlastníkmi týchto panelov,
že tieto panely nechali v r. 2000 opraviť, súd čiastočne návrh žalobcov zamietol. Súd zamietol v časti
istiny o sumu 39,84 eur.

Súd zároveň priznal žalobcom aj právo na príslušenstvo, t.j. úrok z omeškania vo výške 9 % počnúc
dňom nasledujúcim po podaní návrhu na začatie konania. Je nesporné, že žalovaní v 1. až v 3. rade
sú v omeškaní s plnením dlžnej sumy - škody, ktorú spôsobili žalobcom. Výška úroku bola požadovaná

podľa aktuálnej úrokovej sadzby ku dňu rozhodnutia a je v súlade s § 3 Vládneho nariadenia SR č. 87/95
Zb.. Pôvodne žiadali žalobcovia úrok vo výške 17,6 %, na poslednom pojednávaní bol úrok upravený
na aktuálnu výšku. Vo zvyšujúcej časti nad sumu 9 % súd konanie zastavil.

Čiastočne súd návrh zamietol vo výške hodnoty 6 dielcov, u ktorých sa nepodarilo odstrániť rozpor v
tom, či boli odpracované žalobcom v A., resp. či tomu tak nebolo.

O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a podľa výsledku v konaní priznal
trovy konania úspešným žalobcom. Trovy konania pozostávajú z nákladov za vyhotovenie znaleckého
posudkuvovýške2.960,-Sk(98,25eur),zcestovnéhonaKrajskýsúdvPrešovedňa6.5.2004,hodnota
cestovného lístka na trase Kežmarok - Prešov a späť je 138,- Sk, spolu teda 552,- Sk. Spolu trovy
konania predstavujú sumu 3.512,- Sk (116,57 eur).

Poučenie:

O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

O V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

O Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

O Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.