Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. november 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/268/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5707205475
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5707205475.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku

a členiek senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Kataríny Beniačovej v právnej veci navrhovateľa: T. F.,
nar. X.X.XXXX, bytom v Z., Ľ. X. X, právne zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Silvia
Tatarková, s.r.o., so sídlom v Martine, E. B. Lukáča 2, proti odporcovi: A. E., nar. XX.X.XXXX, bytom v
Z., T. XXX, právne zastúpený JUDr. Vladimírom Kašubom, advokátom, so sídlom v Z., D. XX, o náhradu
škody, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu v Martine zo 16. decembra 2010, sp. zn.
7C 131/07-175, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 1.635,36 Eur na účet JUDr.

Vladimíra Kašubu, vedený v R. a.s., pobočka Z., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi náhradu škody v celkovej
výške 1.624,98 eur. Odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 837,90 eur, podľa
ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok navrhovateľa na
zaplatenie náhrady škody podľa § 420 ods. 1, v spojení s podmienkami uvedenými v § 415 Občianskeho
zákonníka, je daný. Odporca v konaní nepreukázal podmienky zbavenia sa zodpovednosti v zmysle
§ 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Ku spôsobeniu škody došlo tým spôsobom, že navrhovateľ
dňa 4.12.2006 viedol na vodítku 5-mesačné šteňa v Martine v časti Záturčie na ulici Záturčianska,

pričom v časti oplotenia pozemku odporcu, psy odporcu, nachádzajúce sa na pozemku, prestrčili papuľu
cez oplotenie, chytili do papule psa navrhovateľa, pričom pri odvracaní škody došlo k pohryzeniu
navrhovateľa na pravej a ľavej ruke, ako aj na ľavom predkolení. Tvrdenie navrhovateľa o spôsobení
škody preukazuje lekárske vyšetrenie psa u veterinára (roztrhnutie hornej časti papule), ako aj ošetrenie
navrhovateľa dňa 4.12.2006 na úrazovej ambulancii MFN v Martine, ako aj ďalšie záznamy o ošetrení
navrhovateľa u svojho obvodného lekára. Navrhovateľ uvedenú udalosť nahlásil na Obvodnom oddelení
Policajného zboru Martin - západ a vo veci bolo políciou vykonané šetrenie. Vecou sa zaoberal aj

okresný prokurátor v Martine, o čom svedčia aj pripojené spisy polície sp. zn. ČVS: ORP-356/1-OSV-
MT-2007 a spis Okresnej prokuratúry v Martine sp. zn. 1Pn 135/07. Navrhovateľ si uplatnil nárok na
zaplatenie bolestného, ktoré bolo vyčíslené posudkom MUDr. O. vo výške 75 bodov, bolestného za
operáciu zo dňa 17.4.2008 vo výške 20 bodov a sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 30 bodov,
t.j. celkovo 125 bodov. Za jeden bod prináleží náhrada vo výške 11,47 eur; za bolestné a sťaženie
spoločenského uplatnenia prináleží navrhovateľovi náhrada celkovo vo výške 1.433,49 eur. Nárok
navrhovateľa považoval za dôvodný aj ohľadom uplatnenia nároku na náhradu škody za zaplatenie

poplatku za posudok vo výške 43,15 eur a potvrdenia pre políciu 3,32 eur, za ošetrenie psa vo výške
35,95 eur, cestovného spotrebovaného za účelom ošetrenia psa vo výške 6,70 eur, vecnej škody -poškodenie maskáčových nohavíc vo výške 46,74 eur, cestovného navrhovateľa na ošetrenie vo výške
36,51 eur a cestovného súvisiaceho s operáciou zo dňa 17.4.2008 vo výške 19,65 eur. Výška škody
odporcom v konaní spochybňovaná nebola. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by navrhovateľ

svojím konaním pri vedení psa porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť predchádzaniu škody podľa
ust. § 415 Občianskeho zákonníka a v tejto súvislosti, že by bolo dané spoluzavinenie navrhovateľa
ako poškodeného na spôsobenie škody podľa ust. § 441 Občianskeho zákonníka. Neboli naplnené
ani podmienky uvedené v zák. č. 282/2002 Z.z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov,
pretože z výsledkov vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že prevenčnú povinnosť porušil

odporca nedostatočným oplotením a aj z ohliadky na mieste samom mal preukázané, že psy odporcu
mohli prestrčiť časť pysku cez medzeru oplotenia (ktoré sú v rozsahu 7 až 8 cm) a mohli ublížiť aj
chodcom, ktorí by išli v bezprostrednej blízkosti oplotenia po chodníku, určeným pre chodcov. Nárok
navrhovateľa na náhradu škody uplatnený žalobou považoval v plnom rozsahu za dôvodný.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie odporca. Namietal, že okresný súd sa
dostatočne nevysporiadal s rozpornými tvrdeniami navrhovateľa o tom, ako došlo k spôsobeniu škody.

Navrhovateľ v tejto súvislosti uvádzal, že po chodníku išiel prvýkrát, čo je v rozpore s jeho výpoveďou
zo dňa 19.3.2008, kedy uviedol, že „tadiaľ“ chodí často. Neexistuje žiadny dôkaz, okrem rozporných
výpovedínavrhovateľa,otom,akomalodôjsťkvznikuškody.Ajnazákladevykonanejohliadkynamieste
samom bolo zistené, že medzera medzi latkami oplotenia predstavuje rozsah 7 až 8 cm. Z uznesenia OR
PZ v Martine zo dňa 5.3.2007 ČVS: ORP-356/1-OSV-MT-2007, ako aj z následného uznesenia Okresnej

prokuratúry v Martine zo dňa 27.3.2007 č. 1 Pn 135/07 - 4 vyplýva, že z jeho strany nedošlo k porušeniu
právnej povinnosti ani z nedbanlivosti (neporušil žiadnu dôležitú povinnosť uloženú podľa zákona),
keďže z predpokladov vzniku zodpovednosti za škody je preukázaná len samotná existencia škody. Ku
vzniku škody došlo konaním navrhovateľa, pretože nedodržal všeobecnú prevenčnú povinnosť podľa
ust. § 415 Občianskeho zákonníka, nezakročil primeraným spôsobom na odvrátenie škody v zmysle

§ 417 Občianskeho zákonníka a nesplnenie uvedených povinností je potrebné považovať v zmysle
§ 441 Občianskeho zákonníka za zavinenie poškodeného. Navrhovateľ porušil prevenčné povinnosti
uložené mu zákonom č. 282/2002 Z.z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov. Konkrétne
sa jedná o povinnosti uložené v § 4 ods. 1, 3 tohto právneho predpisu. Na druhej strane, z jeho strany boli
dodržanépodmienkyuvedenévoVyhláškeMinisterstvaživotnéhoprostrediaSRč.532/2002Z.z.,ktorou

sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu, a preto nedošlo k
vzniku škody porušením právnej povinnosti. Žiadal preto rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie.

Navrhovateľ vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť.
Poukázal, že okresný súd sa so všetkými zistenými skutočnosťami vysporiadal spôsobom uvedeným

v § 132 O.s.p.. Odporca v konaní nepreukázal, že by pri vedení psa nedodržal všeobecnú prevenčnú
povinnosť podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka a nezakročil primeraným spôsobom na odvrátenie
škody v zmysle ust. § 417 Občianskeho zákonníka. V konaní bolo preukázané, že odporca nezvládol
základné povinnosti, ktoré sú potrebné z hľadiska zabezpečenia chovu zvieraťa, a to najmä dostatočné
oplotenie,abynebolomožnézostranyzvieraťaprepchaťpysk.Vkonanípredpokladynárokunanáhradu

škody preukázal.

Krajský súd rozsudkom z 28. marca 2012 sp.zn. 7Co/112/2011-224 zmenil rozsudok okresného súdu
(v poradí štvrtý) tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 812,49 Eur do troch dní. Vo
zvyšku návrh zamietol. Na základe podaného dovolania navrhovateľom aj odporcom proti rozsudku
krajského súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 28. marca 2012

sp.zn. 7Co/112/2011 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd zdôraznil, že súd rozhodne
podľa § 153 O.s.p. na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe
skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné
a závažné pochybnosti. Odôvodnenie rozsudku krajského súdu nezodpovedá podmienkam uvedeným
v § 157 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd stotožnil s vyhodnotením zistených skutkových okolností

okresným súdom, tak čo do základu uplatneného nároku navrhovateľa ako aj jeho výšky, spočívajúcom
v čiastočnom priznaní nároku na náhradu škody. Odvolací súd sa nevysporiadal i s otázkou, či ten,
komu škoda hrozila, zakročil na jej odvrátenie spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia (§ 417Občianskeho zákonníka) a tiež s otázkou náhrady škody, ktorú mal poškodený utrpieť pri odvracaní
škody.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník

konania proti rozsudku, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), po
nariadení odvolacieho pojednávania a na základe doplnenia dokazovania krajským súdom (§ 214 ods.
1 písm. a/ O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212
ods. 1 O.s.p., ktorý podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

Navrhovateľvprejednávanejvecisiuplatnilnároknanáhraduškodypodľaust.§420ods.1Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Základnýmipredpokladmivznikuzodpovednostisú:a)porušenieprávnejpovinnosti,b)existenciaškody,
c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, d) zavinenie.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré konkrétne musí účastník preukázať, zásadne
určuje hmotnoprávna norma, ktorá je na sporný vzťah aplikovaná. Od toho vyplýva, kto je nositeľom

dôkazného bremena, t.j. ktorý z účastníkov je povinný stanovený okruh skutočností preukázať. Právna
úprava tzv. dôkaznej povinnosti ukladá účastníkovi, aby k preukázaniu svojich tvrdení (povinnosť
tvrdenia podľa § 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.) označil dôkazy (povinnosť dôkazná podľa § 120 ods. 1
O.s.p.). Nesplnenie tejto povinnosti postihuje účastníka nepriaznivým následkom v podobe neúspechu
v spore.

Navrhovateľ odvodzoval nárok na náhradu škody podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka na
tom skutkovom tvrdení (§ 79 ods. 1 v spojení s § 101 ods. 1 O.s.p.), že dňa 4.12.2006 viedol na
vodítku 5-mesačné šteňa rasy Bulteriér v Martine v časti Záturčie, na ulici Záturčianska, pričom v časti
oplotenia pozemku odporcu, psy odporcu (vlčiaci), nachádzajúce sa na pozemku, prestrčili papuľu cez
oplotenie, chytili do papule jeho psa, pričom pri odvracaní škody navrhovateľom došlo k jeho pohryzeniu

do pravej a ľavej ruky a ľavého predkolenia. Navrhovateľ preukazoval tvrdenie o spôsobení škody
psami odporcu predložením lekárskeho vyšetrenia psa u veterinára, lekárskym vyšetrením o ošetrení
navrhovateľadňa4.12.2006naúrazovejambulanciiMFNvMartine,zktorýchvyplýva,žeunavrhovateľa
došlo k pomliaždeniu oboch rúk s dobrými mnohopočetnými poraneniami. V tejto súvislosti navrhovateľ
ďalej uvádzal, že udalosť nahlásil na Obvodnom oddelení PZ Martin - Západ a vecou sa zaoberal aj

Okresný prokurátor v Martine, o čom svedčia pripojené spisy sp.zn. ČVS ORP 356/1-OSV-MT-2007 a
spis Okresnej prokuratúry v Martine sp.zn. 1Pn 135/07. Na preukázanie tvrdenia o spôsobe a rozsahu
škody navrhol vypočuť ako svedkyňu G. X..

Krajský súd hodnotiac výsledky vykonaného dokazovania v zmysle § 132 O.s.p. dospel k záveru,
že navrhovateľ podmienky nároku na náhradu škody podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka

nepreukázal, keďže z výsledkov vykonaného dokazovania na základe dôkaznej iniciatívy navrhovateľa
nebolo preukázané, že k spôsobeniu škody pohryzením psa (šteňaťa) navrhovateľa ako aj k spôsobeniu
škody na zdraví navrhovateľa (pomliaždenie oboch rúk s drobnými mnohopočetnými poraneniami
a poranenie ľavého predkolenia navrhovateľa) došlo konaním psov odporcu. Z viacerých výpovedí
navrhovateľa v priebehu konania vyplýva, že ku spôsobeniu škody malo dôjsť tým spôsobom, že psy

odporcu (dvaja vlčiaci) mali prestrčiť papuľu cez oplotenie až po uši, pričom takýmto spôsobom mali
chytiť jeho psa (šteňa Bulteriér) za prednú čeľusť, pričom pri odvracaní škody ten istý pes ihneď na to,ako pustil šteňa z papule, ho pohrýzol do oboch rúk a druhý pes ho pohrýzol do ľavého predkolenia. Z
výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že okrem navrhovateľa uvedený skutok nepotvrdil žiaden
svedok. Na preukázanie svojho tvrdenia navrhovateľ navrhol vypočuť ako svedkyňu G. X., ktorá bola

vypočutá na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 24.9.2007. Svedkyňa nepotvrdila odohranie
sa skutku tak, ako ho popísal navrhovateľ a že by „psy boli zahryznuté do seba“. Z pripojeného spisu OR
PZ v Martine, Úrad justičnej a kriminálnej polície PZ č. ČVS: ORP-356/OSV-2007 krajský súd zistil, že
navrhovateľ uvedený skutok ako trestný čin nahlásil na Obvodnom oddelení PZ Martin - Západ až dňa
11.2.2007. Vyšetrovateľ OR PZ v Martine po vykonaní úkonov v predmetnej veci uznesením z 5. marca

2007 predmetnú vec podľa § 197 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku z podozrenia z prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 158 Trestného zákona odmietol, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania,
na odovzdanie alebo odloženie veci. Na základe sťažnosti podanej navrhovateľom proti uzneseniu
povereného príslušníka OR PZ, UJ KP odboru skráteného vyšetrovania Martin ČVS-ORP 356/1-OSV-
MT-2007 z 5.3.2007, prokurátorka Okresnej prokuratúry v Martine uznesením z 27.3.2007 sp.zn. 1 Pn
135/07-4 rozhodla tak, že podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosť navrhovateľa ako

nedôvodnú zamietla. Skutočnosť, že k poškodeniu zdravia navrhovateľa malo dôjsť 4.12.2006 vyplýva
len z výpisu zo zdravotnej dokumentácie navrhovateľa, podľa ktorej, navrhovateľ bol jedenkrát ošetrený
v uvedený deň o 16.12 hod. na LS PP Martin, MUDr. R. K. pre pohryzenie psa v oblasti prstov rúk a
ľavého kolena. Bol odoslaný na úrazovoinfekčnú ambulanciu MFN Martin. Tu bol ošetrený 4.12.2006
o 16.41 hod. MUDr. N. E. s nálezom: „početné drobné hryzné poranenia na prstoch obidvoch rúk, na

piatom prste pravej ruky traumatická ablácia nechta, ktorá bola na ambulancii dokončená, na ľavom
predkolení povrchová rana v dĺžke 4 cm.“ Ani uvedená skutočnosť, hodnotiac ju s ďalšími výsledkami
vykonaného dokazovania, nepotvrdzujú tvrdenie navrhovateľa o tom, že k spôsobeniu škody na zdraví
navrhovateľa došlo konaním psov odporcu, na tom skutkovom deji, ako ho popísal v priebehu konania.

Pohryzenie na rukách a na ľavom predkolení podľa tvrdenia navrhovateľa mali spôsobiť psy odporcu

- vlčiaci, pričom podľa lekárskej správy na prstoch obidvoch rúk sa nachádzali iba početné „drobné“
hryzné poranenia. Taktiež z lekárskej správy nevyplýva, že rana spôsobená na ľavom predkolení bola
spôsobená pohryzením psami. Listinný dôkaz predložený navrhovateľom na preukázanie tvrdenia o
ošetrení jeho psa u veterinárneho lekára (na č.l. 8 spisu) nie je opatrený dátumom, kedy k ošetreniu
došlo, resp. aj akého zvieraťa, nakoľko na uvedenej fotokópii tohto dokladu sa nachádzajú len uvádzané

lekárske výkony s ohodnotením jednotlivých úkonov liečby. Skutočnosť, že k spôsobeniu škody na
zdraví a na veciach navrhovateľa došlo spôsobom, ako ho popísal navrhovateľ v priebehu konania,
nezodpovedá ani výsledkom vykonanej ohliadky krajským súdom na mieste samom. V čase vzniku
danej udalosti mal navrhovateľ podľa jeho tvrdenia viesť psa - šteňa na vodítku, pričom potom, keď
vlčiak odporcu chytil jeho psa, mal držať svojho psa medzi nohami a snažiť sa ho vyslobodiť, a to tak,

že stál kolmo oproti oploteniu rozkročmo, v pokrčení vzdialene od oplotenia cca 5 až 15 cm, pričom
podľa tvrdenia navrhovateľa, pes odporcu mal prepchať papuľu a dohrýzť ho. Takým spôsobom, akým
navrhovateľ popisoval priebeh danej udalosti vedúcej k spôsobeniu škody na jeho veciach (roztrhnutím
maskáčov a spodného prádla) ako aj na zdraví (na prstoch obidvoch rúk a na ľavom predkolení) dôjsť
nemohlo. V tejto súvislosti je potrebné hodnotiť aj vyššie uvedenú lekársku správu, že navrhovateľ na

prstoch obidvoch rúk mal drobné poranenia, ktoré nezodpovedajú skutkovému deju, že k pohryzeniu
malo dôjsť psami - vlčiakmi, za situácie, že tieto mali útočiť tým spôsobom, že mali prestrčiť papuľu cez
latkový plot, keď medzery medzi latkami oplotenia aj podľa merania vykonaného krajským súdom na
základe vykonanej ohliadky, predstavovali vzdialenosť 7,5 cm. Všetky uvedené okolnosti nasvedčujú
tomu, že k spôsobeniu škody pohryzením psa navrhovateľa ako aj k spôsobeniu škody na zdraví

navrhovateľa ako aj na jeho osobných veciach, nemohlo dôjsť spôsobom, akým ho navrhovateľ v návrhu
na začatie konania (a v priebehu konania) prezentoval (§ 79 ods. 1 O.s.p.). Uvedené skutočnosti boli
medzi účastníkmi sporné. Keďže navrhovateľ na základe svojej dôkaznej iniciatívy podľa § 120 ods. 1
O.s.p. tvrdené skutkové okolnosti o spôsobení škody v konaní nepreukázal, krajský súd dospel k záveru,
že navrhovateľ v konaní dôkazné bremeno pri preukázaní podmienok náhrady škody podľa § 420 ods.

1 Občianskeho zákonníka neuniesol.

Z uvedených dôvodov preto krajský súd rozsudok okresného súdu podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že
návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.O trovách konania (prvostupňového a druhostupňového) krajský súd rozhodol podľa § 224 ods. 2
v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal odporcovi náhradu trov konania, ktorý vo veci mal plný
úspech, proti navrhovateľovi, ktorý úspech v konaní nemal. Náhradu trov konania navrhovateľ vyčíslil

prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 13.11.2013.

Krajský súd navrhovateľovi priznal uplatnené trovy konania spočívajúce v zaplatení súdneho poplatku za
podanie odvolania proti rozsudku okresného súdu vo výške 1.860,- Sk (61,74 Eur), súdneho poplatku za
ohliadku na mieste samom vykonanú krajským súdom vo výške 9,01 Eur a súdneho poplatku za podanie
dovolania vo výške 97,- Eur (súdne poplatky v celkovej výške 167,75 Eur). Krajský súd ďalej priznal

odporcovi náhradu trov konania spočívajúce v uplatnenej odmene za úkony právnej služby vykonané
právnym zástupcom odporcu JUDr. Vladimírom Kašubom podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v platnom
znení ku dňu vykonania jednotlivých úkonov, za jednotlivé úkony právnej pomoci: 1) príprava a prevzatie
zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom (vychádzajúc z hodnoty sporu 31.088,- Sk, t.j. 1.031,93 Eur)
vo výške 1.850,- Sk + 178,- Sk režijný paušál (ďalej len „RP“), 2) vyjadrenie k žalobnému návrhu zo dňa
24.9.2007 vo výške 1.850,- Sk + 178,- Sk RP, 3) účasť na pojednávaní na OS Martin dňa 24.9.2007

vo výške 1.850,- Sk + 178,- Sk RP, 4) odvolanie proti rozsudku okresného súdu z 16.11.2007
1.850,- Sk + 178,- Sk RP, 5) účasť na pojednávaní na Krajskom súde v Žiline dňa 19.3.2008 1.850,-
Sk + 190,- Sk RP + náhrada cestovného z Z. do Žiliny a späť vozidlom Peugeot 206 MT 155-AJ, obsah
valcov 1124 cm3, 35 km x 2 x 8,6 vo výške 602,- Sk a náhrada straty času za dve polhodiny vo výške
634,- Sk, 6) účasť na pojednávaní na okresnom súde dňa 28.7.2008 1.850,- Sk + 190,- Sk RP, 7) účasť

na ohliadke na mieste samom dňa 14.8.2008 - 1.850,- Sk + 190,- Sk RP, 8) účasť na pojednávaní dňa
22.9.2008 - 1.850,- Sk + 190,- Sk RP, 9) účasť na pojednávaní dňa 25.9.2008 (vyhlásenie rozsudku)
925,- Sk (1/2 z úkonu podľa § 14 ods. 4 vyhlášky v platnom znení) + 190,- Sk RP, 10) odvolanie proti
rozsudku zo dňa 5.11.2008 - 1.850,- Sk + 190,- Sk RP, v tejto časti náhrada trov právneho zastúpenia
vo výške 20.663,- Sk (685,89 Eur). Ďalej krajský súd priznal odmenu za ďalšie uplatnené úkony právnej

pomoci: 11) účasť na pojednávaní dňa 18.2.2010 - 61,41 Eur + RP 7,21 Eur, 12) účasť na pojednávaní
(vyhlásenie rozsudku) 10.3.2010 15,35 Eur (1/4 z 61,41 Eur podľa § 14 ods. 5 vyhlášky v platnom znení)
+ RP 7,21 Eur. Za uvedené úkony právnej pomoci krajský súd priznal nižšiu odmenu, než si uplatňoval
odporca, keďže okresný súd zmenu návrhu pripustil v rozpore s podmienkami uvedenými v § 95 ods. 1
O.s.p.,takakonáslednekonštatovalkrajskýsúdajvdôvodochzrušujúcehouznesenia.Krajskýsúdďalej

priznal odmenu za úkony právnej pomoci (vychádzajúc z hodnoty sporu 1.624,98 Eur): 13) odvolanie
proti rozsudku z 22.3.2010 - 71,37 Eur + 7,21 Eur RP, 14) účasť na pojednávaní 16.12.2010 - 71,31 Eur
+ 7,21 Eur RP, 15) odvolanie proti rozsudku 3.2.2011 - 71,37 Eur + 7,41 Eur RP, 16) ohliadka na mieste
samom dňa 2.2.2012 - 71,37 Eur + 7,63 Eur RP, 17) účasť na pojednávaní na krajskom súde 28.3.2012
- 71,31 Eur + 7,63 Eur RP, 18) dovolanie proti rozsudku zo dňa 22.6.2012 - 71,37 Eur + 7,63 Eur RP, 19)

účasť na pojednávaní na krajskom súde 13.11.2013 - 71,37 Eur + 7,81 Eur RP + náhrada cestovného
z Z. do Žiliny a späť vozidlom Škoda Fabia EČV: MT 787 BA, obsah valcov 1198 cm3, náhrada 35 km x
2 x 0,255; 0,183 Eur = náhrada za 1 km + 0,059 x 1,223 Eur spotreba za 1 km x priemerná cena PHM -
17,85 Eur a náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky za dve polhodiny vo výške 26,02 Eur. Za
uvedené úkony právnej pomoci (uvedené pod bodmi 11/ - 17/) krajský súd podľa § 18 ods. 3 vyhlášky

priznal advokátovi aj uplatnenú náhradu DPH v celkovej výške 94,55 Eur (13,04 Eur + 4,29 Eur + 2 x
14,93 Eur + 2 x 15,80 Eur). Trovy konania v celkovej výške 1.635,36 Eur navrhovateľ zaplatí na účet
JUDr. Vladimíra Kašubu (§ 149 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.