Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Miroslava Maláriková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 27C/217/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110229575
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Maláriková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2012:2110229575.7
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci navrhovateľa: G.. T. M.,
narodený XX.X.XXXX, U. X, S., zastúpený advokátom: JUDr. Marián Haršány, Hlavná 31, Trnava, proti
odporcovi: SCHAAP AGRO - HOLLAND, s.r.o., Skladová 2/A, Trnava, IČO: 34 134 514, zastúpený
advokátkou: JUDr. Katarína Bajová, Hlavná 25, Trnava, o zaplatenie 1.826,58 €, takto
r o z h o d o l :
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.810,- € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd konanie zastavuje v časti istiny 16,58 €.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu iných trov konania vo výške 224,74 € a náhradu trov
právneho zastúpenia vo výške 852,22 €, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho
zástupcu navrhovateľa.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa podaním doručeným súdu dňa 22.12.2010 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 1.826,582 € z titulu bezdôvodného obohatenia, nakoľko
odporca užíva bez nájomnej zmluvy parcelu č. XXX/XX katastrálne územie O. za roky 2009 a 2010 a
nahradiť trovy konania.
Odporca nesúhlasil s navrhovanou výškou bezdôvodného obohatenia.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, Znaleckým posudkom č. 121/2011 a
výsluchom znalca G.. H.W. L., oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to najmä s Dodatkom č.1 k
nájomnej zmluve zo dňa 8.12.2003, osvedčením o dedičstve č. 26D/348/2007, Listami vlastníctva č.
XXX a XXX k.ú. O., Identifikáciou parcely č. XXX/XX k.ú. O., Správou Obvodného pozemkového úradu
v Trnave zo dňa 4.3.2011, Potvrdením Výskumného ústave pôdoznalectva a ochrany pôdy zo dňa
6.4.2011, ostatnými listinnými dôkazmi zo spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Právna predchodkyňa navrhovateľa - jeho matka Q. M.I. bola vlastníčkou parcely č. XXX/XX - orná
pôda o výmere 5756 m2 zapísanej v Liste vlastníctva č. XXX k. ú. O. v registri „E“ od roku 1977 (ďalej
len „predmetná nehnuteľnosť). Nehnuteľnosť po jej smrti zdedil navrhovateľ na základe Osvedčenia
o dedičstve č.k. 26D/348/2007 zo dňa 3.9.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.9.2007. Z
identifikácie predmetnej parcely zo dňa 12.7.2011 súd zistil, že parcela je združeným pozemkom,
má zmenený druh pozemku v registri „C“ a to na zastavané plochy, na ktorých sa nachádzajú dve
stavby, pričom v registri „C“ sú evidované ako parcela č. XXX/XX - zastavané plochy, XXX/XX -
výkrmňa ošípaných a XXX/XX - kravín, sú budovy sú zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX, ktorých
vlastníkmi je v súčasnosti odporca. Právna predchodkyňa navrhovateľa mala uzatvorenú zmluvu o
nájme predmetnej nehnuteľnosti naposledy so spoločnosťou BOPOS s.r.o., ktorá sa ukončila dohodou
ku dňu 31.12.2003 z dôvodu zmeny vlastníckych vzťahov poľnohospodárskeho dvora v Klčovanoch.
Od 1.1.2004 odporca užíva predmetnú nehnuteľnosť bez právneho dôvodu. Odporca nadobudol do
vlastníctva stavby na predmetnej nehnuteľnosti na základe uznesenia tunajšieho súdu o schválení
príklepu zo dňa 7.8.2002 č.k. 16Er/1451/01, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 3.9.2002. Právna
predchodkyňa navrhovateľa viedla písomné i ústne rokovania s odporcom, avšak ku dňu jej smrti
(14.4.2007) nebola uzatvorená nájomná zmluva a ani zmluva o odpredaji pozemku. Navrhovateľ
predložil listinné dôkazy o týchto prebiehajúcich rokovaniach, pričom podaním zo dňa 28.12.2005
vyzvala právna predchodkyňa navrhovateľa na zaplatenie bezdôvodného obohatenia. Navrhovateľ
viedol rokovania s odporcom o uzatvorení nájomnej zmluvy, avšak bezvýsledne.
Zástupca navrhovateľa uviedol, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, ktorá
je súčasťou bývalého areálu Poľnohospodárskeho družstva, ktorý v súčasnosti užíva odporca. Na
častiach predmetného pozemku sú postavené budovy -výkrmne ošípaných vo vlastníctve odporcu. K
pozemku neexistuje nájom ex lege podľa § 22 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov
k pôde. Písomná nájomná zmluva k predmetnému pozemku uzatvorená právnymi predchodcami
účastníkov zanikla ku dňu 31.12.2003 a odvtedy užíva odporca nehnuteľnosť bez právneho dôvodu.
Bezdôvodné obohatenie si uplatnil za roky 2009 a 2010 vo výške 913,29 €/rok v zmysle znaleckého
posudku, ktorý si dal vypracovať navrhovateľ znalcom G.. F. S. č. 150-2008 zo dňa 22.12.2008.
Navrhovateľ uviedol, že nemá záujem odpredať pozemok a rokovania o nájomnej zmluve boli
neúspešné.
Zástupkyňa odporcu v konaní uviedla, že predmetná nehnuteľnosť sa nachádza v areále, v ktorom
odporca vykonáva poľnohospodársku výrobu a to chov ošípaných. Právna predchodkyňa navrhovateľa
mala záujem odpredať nehnuteľnosť a dovtedy nežiadala nájomné, nakoľko nemala záujem uzatvoriť
nájomnú zmluvu. Odporca i naďalej chce prioritne predmetnú nehnuteľnosť odkúpiť, prípadne sa
dohodnúť o nájme. Nesúhlasila s navrhovanou výškou nájomného, ktorá je vo výške 4,8 % z ceny
nehnuteľnosti, navrhla určiť nájomné vo výške 1% z ceny určenej znalcom v súlade s § 10 ods. 1
zákona č. 504/20063 Z.z.. Nesúhlasila ani s výškou nájomného určenou v znaleckom posudku, pretože
nezodpovedá právnemu predpisu, požadované nájomné by negatívne ovplyvnilo výnosnosť odporcu.
Zo znaleckého posudku číslo 121/2011 vyhotoveného G.. H.Ó.W. L. dňa 4.10.2011 súd zistil, že
všeobecná hodnota pozemku v roku 2009 je 16.807,52 € a v roku 2010 je 21.066,96 € a obvyklá výška
nájomného za 1 m2 v roku 2009 je 0,141 €/rok, t.j. od 22.12.2008 do 31.12.2009 vo výške 833,84 €
a v roku 2010 je 0,169 €/m2 za rok, t.j. od 1.1.2010 do 31.12.2010 je 972,76 €, spolu po zaokrúhlení
1.810,- €. Hodnotená nehnuteľnosť sa nachádza v zastavanom území obce, v uzatvorenom areále
a je zastavaná hlavnou stavbou. Znalec vychádzal zo špecifikácie v registri „C“ - zastavané plochy
a nádvoria. Uviedol, že údaj v registri „E“ nie je použiteľný pre vypracovanie znaleckého posudku.
Pri určovaní výšky nájomného zohľadnil polohu a predpokladanú hodnotu pozemku na všeobecnom
realitnom trhu. Stavby postavené na pozemku slúžia na poľnohospodársku živočíšnu výrobu. Nakoľko
na pozemku sú postavené stavby pri určovaní ceny pozemku i nájomného znalec postupoval podľa
vyhlášky č. 492/2004 Z.z. a nie podľa zákona č. 504/2003 Z.z., pretože tento predpis nie je oceňovacím
predpisom a určuje len minimálnu hodnotu nájomného.
Navrhovateľ na pojednávaní dňa 21.6.2012 vzal svoj návrh späť v časti istiny 16,58 € v súlade so závermi
znaleckého posudku. Odporca so späťvzatím návrhu súhlasil.
Z Oznámenia Obvodného pozemkového úradu v Trnave zo dňa 4.4.2011 vyplýva, že BPEJ je možné
vydať len v tom prípade, ak sa jedná o poľnohospodársku pozemky (orná pôda, trvalé trávnaté porasty,
chmeľnice, vinice a ovocné sady), nakoľko parcela č. XXX/XX je zlúčená do parciel v registri „C“ č. XXX/
XX, XXX/XX a XXX/XX, ktoré sú vedené ako zastavané plochy nie je možné vyhotoviť BPEJ.
Z potvrdenia Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy zo dňa 6.4.2011 súd zistil, že parcela
č. XXX/XX, k.ú. O. mala pred zastavaním parcely BPEJ 0144002.
Z Oznámenia Správy katastra Trnava zo dňa 22.6.2011 vyplýva, parcela č. XXX/XX k.ú. O. nemá
uvedenú bonitu (BPEJ).
Z odpovedí realitných kancelárií súd zistil, že sa nájomné za nehnuteľnosti v predmetnom období s
charakteristikou ako má nehnuteľnosť navrhovateľa prenajímali na úrovni 6 - 10 €/m2/rok ( spoločnosť
Tempo-real), na úrovni 5 €/m2/rok (spoločnosť DAKRA).
Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,
poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších
právnych predpisov v znení platnom ku dňa (ďalej len „zák. č. 504/2003 Z.z.“) nájomná zmluva o
nájme pozemku na poľnohospodárske účely sa spravuje ustanoveniami osobitného predpisu o nájomnej
zmluve, ak tento zákon neustanovuje inak; rovnako sa to vzťahuje na podnájom.
Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zák. č. 504/2003 Z. z., pozemok na účely tohto zákona je taký
pozemok, ktorý je poľnohospodárskou pôdou alebo časť tohto pozemku, pozemok zastavaný stavbou
na poľnohospodárske účely od 24.6.1991, ako aj iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely
alebo časť tohto pozemku; ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú dotknuté.
Podľa ustanovenia § 10 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z. z. na vznik zmluvy o nájme pozemku na
poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku sa vyžaduje dohoda o výške nájomného alebo
o spôsobe jej určenia, pričom výška nájomného je najmenej 1% z hodnoty poľnohospodárskej pôdy
určenej podľa osobitného predpisu (§43 ods. 2 zák. č. 330/1991 Zb.).
Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne. Bolo
preukázané, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, ktorá bola užívaná
spoločnosťou BOPOS s.r.o. na základe nájomnej zmluvy, ktorej platnosť skončila dohodou účastníkov
ku dňu 31.12.2003. Od 1.4.2004 pokračoval v užívaní nehnuteľnosti odporca bez uzatvorenej nájomnej
zmluvy, čo potvrdili zhodne obaja účastníci, nakoľko nedošlo k dohode o výške nájomného a nájom
nevznikol ani zo zákona. Týmto bolo preukázané, že odporca užíva nehnuteľnosť bez právneho dôvodu
a keďže za užívanie nehnuteľnosti nezaplatil navrhovateľovi žiadnu čiastku, bezdôvodne sa obohatil na
jeho úkor.
Sporná zostala výška bezdôvodného obohatenia. Je nesporné, že pozemok slúži na poľnohospodárske
účely, keďže boli a sú využívané v súvislosti s chovom zvierat, sú súčasťou areálu odporcu a nachádzajú
sa na nich stavby určené na poľnohospodárske účely (konkrétne chov ošípaných) vybudované v 60-
tych rokoch minulého storočia. Odporca v konaní žiadal, aby bolo bezdôvodné obohatenie určené
podľa § 10 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z. z., kde je uvedené, že výška nájomného je najmenej 1 % z
hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného predpisu, konkrétne podľa ustanovenia §
43 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva,
obvodných pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách s tým, že
podrobnosti o určení hodnoty pozemkov sú ustanovené vo vyhláške č. 38/2005 Z. z. o určení hodnoty
pozemkov a porastov na nich na účely pozemkových úprav. K uvedenému je potrebné konštatovať,
že ustanovenie § 10 ods. 1 citovaného zákona vychádza pri určovaní výšky nájmu z predpokladu, že
sa jedná o poľnohospodársku pôdu s určenou BPEJ, čo v prejednávanej veci predmetný pozemok
nie je, v celom rozsahu ide o zastavané plochy s dvomi postavenými poľnohospodárskymi budovami.
Vyhlášku č. 38/2005 Z. z. o určení hodnoty pozemkov a porastov na nich na účely pozemkových
úprav nie je možné aplikovať v prejednávanej veci čo potvrdzuje i Oznámenie Správy katastra Trnava
zo dňa 22.6.2011, Oznámenie Obvodného pozemkového úradu v Trnave zo dňa 4.4.2011, Potvrdenie
o bonitovanej pôdnoekologickej jednotky predmetných pozemkov pred zastavaním zo dňa 6.4.2011 i
vyjadrenie znalca G.. H.Ó.W. L.. Na predmetné pozemky nie je možné vydať BPEJ, nakoľko ide o
zastavanú plochu a teda nie je možné určiť výšku bezdôvodného obohatenia v súlade s § 10 ods. 1 zák.
č. 504/2003 Z.z. ale podľa vyhlášky 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty.
Súd ustanovil vo veci znalca, za účelom určenia obvyklej výšky nájomného predmetných pozemkov s
charakterom zastavaných pozemkov a to z dôvodu, že navrhovateľ má právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške obvyklého nájomného, s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania (§ 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Znalec určil obvyklú výšku nájomného za 1 m2 v
roku 2009 sumou 0,141 €/rok, t.j. od 22.12.2008 do 31.12.2009 vo výške 833,84 € a v roku 2010
sumou 0,169 €/m2 za rok, t.j. od 1.1.2010 do 31.12.2010 je 972,76 €, spolu po zaokrúhlení 1.810,- €.
Nakoľko realitné kancelárie oznámili orientačnú cenu nájomného vyššiu, súd zaviazal odporcu zaplatiť
bezdôvodné obohatenie vo výške určenej znalcom sumou 1.810,- €.
V časti istiny 16,58 € súd v súlade s § 96 O.s.p. konanie z dôvodu späťvzatia návrhu zastavil.
Súd v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p. zaviazal odporcu nahradiť trovy konania navrhovateľovi. Súd priznal
náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 109,50 € a znalečného vo výške 115,24 €,
t.j. spolu 224,74 €. Súd priznal i náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby v roku 2010
(prevzatie veci vrátane prvej porady a podanie návrhu na súd 16.12.2010) po 81,33 € a 2x paušálna
náhrada 7,21 €, spolu 177,08 €. V roku 2011 za 3 úkony právnej služby (účasť na pojednávaní dňa
24.3.2011, podanie zo dňa 25.5.2011 a 7.12.2011) po 81,33 € a 3x paušálna náhrada 7,41 €, spolu
266,22 €. Súd nepriznal náhradu za podanie zo dňa 5.5.2011, v ktorom len v prílohe navrhovateľ zaslal
listinné dôkazy, bez vyjadrenia k veci. V roku 2012 za 3 úkony právnej služby (podanie zo dňa 9.3.2012,
účasť na pojednávaní dňa 12.4.2012 a 21.6.2012) po 81,33 € a 3x paušálna náhrada 7,63 €, spolu
266,88 €. Priznané trovy právneho zastúpenia (177,08 € + 266,22 € + 266,88 €) 710,18 € súd zvýšil o
20% DPH (142,04 €) spolu 852,21 €. O trovách právneho zastúpenia súd rozhodol v zmysle ustanovení
§ 10 ods. 1, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Náhradu trov konania súd zaviazal
odporcu zaplatiť v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia
cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní
uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.), ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.