Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. február 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 2C/242/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613227205
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Dubovinská
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7613227205.3

Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Viera Dubovinská, v právnej veci žalobcu,
CETELEM SLOVENSKO a.s., Panenská 7, Bratislava I, právne zast. JUDr. Helenou Strachotovou,
usadeným euroadvokátom, Hviezdoslavova 7, Martin, proti žalovanému, K. Q., J.. Xl.X.X., G. X. XlX/
lXX, E., o zaplatenie 278,76 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 278,76 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 14%
ročne zo sumy 239,56 eur od 2.3.2012 do zaplatenia a spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne
zo sumy 334,76 eur od 16.1.2012 do 18.4.2012, zo sumy 278,76 eur od 19.4.2012 do zaplatenia a trovy
konania vo výške 16,50 eur a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 37,26 eur na účet
právneho zástupcu žalobcu, JUDr. Heleny Strachotovej, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Návrh čo do zaplatenia zmluvného úroku v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.8.2013 domáhal od žalovaného zaplatenia
istiny vo výške 278,76 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že
na základe písomnej žiadosti - návrhu na uzavretie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č.
XXXXXXXXXXXXXX, zo dňa 16.12.2010, bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 419 eur na nákup
spotrebného tovaru. Zmluva o úvere bola uzatvorená prijatím návrhu žalovaného žalobcom tak, že
žalobca za žalovaného uhradil časť kúpnej ceny tovaru zodpovedajúcu výške poskytnutého úveru a
žalovaný tovar prevzal.

Žalovaný povinnosť vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky nesplnil. Uhradil splátky za 02/2011 - 07/2011
v celkovej výške 257,26 eur (5 x 44,86 eur + 32,96 eur), z toho úverová istina 179,44 eur, zmluvné úroky
77,82 eur + náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 37,60 eur. Celkom uhradil 294,86 eur.

Žalobca a žalovaný sa pojednávania nezúčastnili, žalobca sa z neúčasti písomne ospravedlnil, doručenie
predvolania bolo riadne vykázané, preto súd pojednával v ich neprítomnosti v súlade s ustanovením §
101 ods. 2 O.s.p.

Súd vykonal vo veci dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to zmluvou o poskytnutí
spotrebiteľského úveru z o dňa 16.12.2010, odstúpením od zmluvy zo dňa 7.3.2012, potvrdením o
prijatí splátok registrovaných na úverovom prípade, výpisom z účtu, plánom amortizácie, s položkovitým
nákladom spojeným s uplatnením pohľadávky, sadzobníkom poplatkov Cetelem Slovensko a.s., a zistil
nasledovný skutkový a právny stav.

Žalovanému bol na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom
úvere a vydaní kreditnej karty zo dňa 16.12.2010 poskytnutý spotrebiteľský úver vo forme splátkového
predaja vo výške 419 eur na nákup tovaru, ktorý mal žalovaný s ohľadom na skutočnosť, že úver
bol odfinancovaný až 3.1.2011, splácať nasledovne: 1. zrýchlený variant - tj. v splátkach po 44,86 eur
počnúc dňom 15.2.2011 do 15.5.2011 a ku dňu 1.6.2011 doplatok vo výške 239,56 eur, žalovaný tak mal
žalobcovi pri tomto zrýchlenom variante uhradiť sumu v celkovej výške 419 eur, ktorá predstavuje iba
poskytnutý úver, nakoľko tento typ bol bezúročný a splátka 44,86 eur pozostáva iba z úverovej istiny.

2. štandardný variant - tj. v splátkach po 44,86 eur v počte 12 počnúc dňom 15.2.2011 do 15.1.2012,
žalovaný tak mal žalobcovi pri tomto štandartnom variante uhradiť sumu v celkovej výške 538,32 eur,
ktorá predstavuje poskytnutý úver 419 eur a zmluvne dohodnuté úroky v celkovej výške 119,32 eur.
Zrýchlený variant splácania bol pre žalovaného výhodnejší, ale v prípade nedodržania termínu a výšky
poslednej splátky tohto variantu, prechádza úver na štandardný.

Úver bol odfinancovaný v súlade s časťou G) Žiadosť o financovanie úverovej zmluvy na účet predajcu
dňa 10.8.2009. Spotrebiteľský úver je vedený na úverovom účte č. XXXXXXXXXXXXXX, variabilný
symbol XXXXXXXXXX a úver je vedený ako štandartný variant.

Každá splátka vo výške 44,86 eur zahŕňa úverovú istinu, t.j. s príslušnou časťou poskytnutého
spotrebiteľského úveru a zmluvne dohodnutý úrok. Zmluvný úrok bol dojednaný na 49% ročne, úroková
sadzba bola platná ku dňu podpisu úverovej zmluvy.

Žalovaný žalobcovi na poskytnutý spotrebiteľský úver uhradil iba sumu v celkovej výške 294,86 eur do
splatnosti úveru päť splátok od 15.2.2011 do 15.7.2011 v celkovej výške 257,26 eur (5x 44,86 eur +
32,96 eur), z toho úverová istina 179,44 eur, zmluvné úroky 77,82 eur. Náklady spojené s uplatnením
pohľadávky v celkovej výške 37,60 eur (2x 6,90 eur + 2x 11,90 eur). Po splatnosti úveru žalovaný
uhradil sumu vo výške 56 eur. V prípade ak sa klient dostane do omeškania, je žalobca oprávnený
účtovať klientovi poplatky spojené s omeškaním vo výške stanovenej platným sadzobníkom v čase ich
zúčtovania. Žalobca poukázal na ustanovenie § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sú
príslušenstvom pohľadávky úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej
uplatnením.

Úver sa ku dňu 15.1.2012 stal splatným v celom rozsahu a v súlade s článkom V.-6. Všeobecných
podmienok je odo dňa 16.1.2012 žalobca oprávnený účtovať žalovanému úrok z omeškania vo výške
ustanovenej podľa platných právnych predpisov z dlžnej sumy za každý i začatý deň omeškania.

Podľa čl. V.-6. Všeobecných podmienok žalobcu pre poskytnutie spotrebiteľského úveru je žalobca
odo dňa splatnosti dlhu oprávnený účtovať klientovi úroky z omeškania vo výške ustanovenej podľa
platných právnych predpisov z dlžnej sumy za každý i začatý deň omeškania. Ďalej je oprávnený od
klienta požadovať úhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške stanovenej aktuálnym
sadzobníkom poplatkov a platnými právnymi predpismi. Úroková sadzba od 16.1.2012 bola 9% ročne.

Žalobca si uplatňuje nárok na náhradu zmluvných úrokov vyplývajúcich z úverovej zmluvy podľa časti
B) klasický spotrebiteľský úver vo forme splátkového predaja, kedy úroková sadzba bola dojednaná na
49% ročne, ku dňu podpisu úverovej zmluvy. Z dôvodu, že zmluvný úrok bol vypočítaný iba ku dňu
predania prípadu na vymáhanie, tj. ku dňu 1.3.2012, domáha sa žalobca aj zaplatenia zmluvného úroku
vo výške 49% ročne zo sumy 239,56 eur (nesplatená úverová istina) od 2.3.2012.

Dlžná suma vo výške 334,76 eur pozostáva zo sumy: - 239,56 eur neuhradená úverová istina, tj.
príslušné časti poskytnutého úveru z dlžných mesačných splátok úveru po lehote splatnosti za obdobie
07/2011 - 01/2012, ktoré žalovaný mal ešte žalobcovi uhradiť, tj. poskytnutý úver 419 eur - neuhradená
úverová istina 179,44 eur, 41,50 eur - dlžné zmluvné úroky z mesačných splátok po lehote splatnosti v
07/2011 - 01/2012, 53,70 eur - neuhradené náklady spojené s uplatnením pohľadávky zo dňa 2.9.2011
vo výške 6,90 eur zo dňa 14.9.2011 vo výške 11,90 eur a dňa 3.10.2011 vo výške 34,90 eur.

Po splatnosti úveru až ku dňu podania návrhu žalovaný na predmetný spotrebiteľský úver žalobcovi
uhradil sumu vo výške 56 eur, ktorá bola použitá na úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
v celkovej výške a ďalej na čiastočnú úhradu dlžných zmluvných úrokov. Žalobca dodal, že úverová

zmluva je v súlade s ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch, platného v čase uzavretia
zmluvy, kedy časť je uvedená priamo v úverovej zmluve a časť vo všeobecných podmienkach pre
poskytnutie spotrebiteľského úveru, ktoré sú nedeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy.

Podľa § 2 písmena a/, b/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona
sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmlúv, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka. Neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmlúv, ak je v spotrebiteľskej
zmluve predmetom záväzku poskytnutie peňažných prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže
odplatu znížiť; prihliadne pritom najmä na odplaty poskytované bankami pri spotrebných úveroch. Ak
súd rozhodne o znížení odplaty za poskytnuté peňažné prostriedky a spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo
väčšom rozsahu, ako bol podľa rozhodnutia súdu povinný, dodávateľ je povinný bez zbytočného odkladu
vrátiť spotrebiteľovi plnenie, ktoré presahuje výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a primeranej
odplaty.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 5l7 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje nariadenie
vlády č. 87/l995 Z.z. a je o 8% bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba ECB bola v čase
omeškania dlžníka l% , pričom výška úrokov z omeškania je 1% + 8% = 9%.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré medzi účastníkmi neboli sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého dlhu.

Úver, ktorý bol poskytnutý žalobcom žalovanému je spotrebiteľským úverom v zmysle vtedy platného
zákona č.129/2010 Z.z o spotrebiteľských úveroch, ako aj v zmysle všeobecných ustanovení
Občianskeho zákonníka. Žalobca na základe tejto zmluvy poskytol žalovanému dočasne finančné
prostriedky vo forme odloženej platby a konal tak v rámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu z
Obchodného registra. Žalovaný uzatvoril zmluvu ako fyzická osoba. Z predloženej úverovej zmluvy nie
je zrejme, aby úver bol žalovanému poskytnutý na účely povolania, zamestnania alebo podnikania.
Z predložených listín nie je zrejme ani to, aby žalovaný pri uzatvorení zmluvy konal v rámci svojej
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. To, že v danej veci sa jedná o spotrebiteľský úver vyplýva aj z
toho, že spotrebiteľské zmluvy sú zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov,
pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť
zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Uvedené je zjavné aj v prejednávanej veci. Nie je zrejme, či
žalovaný mal dostatok času a možnosť oboznámiť sa s celým obsahom zmluvy a pochopiť význam
podmienok v nej uvedených. To, že žalovaný nemal reálne možnosť oboznámiť sa s obsahom zmluvy je
zrejme z toho, že zmluva je písaná drobným nahusteným písmom a ide o pomerne dlhý text s odbornou
právnou terminológiou.

V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie NS ČR č. 21 Cdo 1484/2004, v zmysle ktorého
neprimeranou a teda odporujúcou dobrým mravom je spravidla taká výška úrokov, ktorá podstatne
presahuje úrokovú mieru uplatňovanú bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.

V tejto súvislosti súdu sa javí značne neprimeraná výška dohodnutých zmluvných úrokov z úveru
vo výške 49% a teda i zo sumy 239,59 eur, tj. z nesplatenej úverovej istiny, a preto súd zaviazal
žalovaného k zaplateniu úroku vo výške 14% od 2.3.2012, nasledujúcim dňom po predaní prípadu,
pretože zmluvný úrok značne prevyšuje priemerné úrokové miery bánk zistených z internetovej stránky
NBS /zistený priemer z úrokovej sadzby za III.Q. 20l0 = l4%/ a v prevyšujúcej časti zmluvný úrok zamietol
z dôvodu neprijateľnej zmluvnej podmienky. Súd ďalej poukazuje na ustanovenie § 7 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z.z., podľa ktorého veriteľ je povinný pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo
pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

Úroky z omeškania boli žalobcovi priznané zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
poukazujúc na vládne nariadenie č. 87/1995 Zb. platné v čase omeškania žalovaného. Úrok z omeškania
vo výške 9% bol žalobcovi priznaný odo dňa nasledujúceho po splatnosti úveru tj. od 16.1.2012 zo sumy
334,76 eur a po čiastočnom plnení zo strany žalovaného vo výške 56 eur dňa 18.4.2012, od 19.4.2012
9% úrok z omeškania zo sumy 278,76 eur do zaplatenia. Zmluvný úrok nad 14% súd zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § l50 ods. 2 O.s.p. a žalobcovi priznal náhradu trov konania vo
výške 53,76 eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia po 50% krátení vo výške 37,26 eur a
súdneho poplatku z návrhu vo výške 16,50 eur. Žalobca uplatnil trovy právneho zastúpenia vo výške
74,52 eur za 2 úkony právnej služby po 23,24 eur za prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie na súd
+ 2 x režijný paušál po 7,81 eur + DPH vo výške 12,42 eur /74,52 eur : 2 = 37,26 eur/. Úspešnému

žalobcovi teda priznal trovy právneho zastúpenia vo výške 37,26 eur a zaplatený súdny poplatok vo
výške l6,50 eur.

Súd pristúpil k zníženiu trov podľa ustanovenia § l50 ods. 2 O.s.p., ktorý umožňuje súdu vo veciach
s nízkou hodnotou sporu pristúpiť k zníženiu trov, ktoré sú voči pohľadávke v drobných sporoch
neprimerané. Napriek systematickému začleneniu tohto ustanovenia (v § l50 O.s.p.), jeho aplikácia
nevyžaduje splnenie podmienok upravených v § l50 ods. l O.s.p., ktoré ustanovuje možnosť súdu
nepriznať celkom, alebo z časti náhradu trov konania účastníkovi, ktorému by inak podľa zásady
zodpovednosti za výsledok sporového konania, alebo zásady zodpovednosti za zavinenie na zastavení
konania náhrada trov patrila vo výnimočných prípadoch, t. j. pri existencii dôvodov hodných osobitného
zreteľa, spočívajúcich v okolnostiach veci, alebo v okolnostiach na strane účastníkov. Naproti tomu
použitie ustanovenia § l50 ods. 2 O.s.p. zákon viaže len na splnenie podmienky, že ide o drobný spor
a trovy konania by boli neprimerané pohľadávke.

Aký pomer výšky trov k výške pohľadávky treba považovať za neprimeraný zákon neustanovuje, preto
posúdenie neprimeranosti trov konania voči pohľadávke ponechal voľnej úvahe súdu, rovnako ako
rozhodnutie, či trovy znížiť, alebo ich vôbec nepriznať.

Súd priznal žalobcovi ako účelne vynaložené trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho
poplatku vo výške l6,50 eur a trovy právneho zastúpenia so znížením žiadanej náhrady trov právneho
zastúpenia na polovicu so zohľadnením obtiažnosti právneho zastúpenia, keďže ide o spor, akých vedie
žalobca značné množstvo a ktoré sú z hľadiska právnej argumentácie absolútne totožné.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.