Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. september 2011

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 13C/349/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5604899943
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2011:5604899943.7

Rozhodnutie

OkresnýsúdLiptovskýMikulášvprávnejvecižalobkyneY.E.,bytomvZ.H.,X.A.G..C..R.XXXX/X,proti
žalovanému J. Z., bytom Z. E. XXX, právne zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Daránim, so sídlom
v Liptovskom Mikuláši, Štúrova 22, o ochranu osobnosti s náhradou nemajetkovej ujmy, samosudkyňou
JUDr. Janou Haluškovou takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni istinu 9.958,18 eur v lehote do 1.3.2012.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 3.657,84 eur v lehote troch mesiacov
od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa pôvodnou žalobou podanou voči žalovanému Dušan Fabian- Autotrend, Liptovský
Mikuláš, Žiarska 603/5, IČO: 35162791 domáhala, aby súd žalovaného zaviazal na zaplatenie istiny
1.367.835,-Sk a na náhradu trov konania. Odôvodnila žalobu tým, že dňa 1.11.2002 vo dvore firmy

Autotrend v Liptovskom Mikuláši na Okoličanskej ulici zamestnanec žalovaného J. Z. viedol nákladné
vozidlo zn. Liaz s návesom a pri obchádzaní stojaceho osobného motorového vozidla zachytil pravou
bočnou stranou jej manžela E. E., ktorého pritlačil o motorové vozidlo Škoda 120. E.X. E. utrpel zranenia,
ktorýmpriprevozedonemocnicepodľahol.J.Z.boluznanýOkresnýmsúdomLiptovskýMikulášvkonaní
sp.zn. 3T 110/03 zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví. Žalovaný zodpovedá za spôsobenú
škodu podľa § 420 ods. 2 Obč.zák. Právny predchodca žalobkyne E. E. poberal pred svojou smrťou

dôchodok a v dôsledku jeho smrti sa o sumu jeho mesačného dôchodku 6.942,-Sk znížil príjem do jej
domácnosti. Žalobkyňa si voči žalovanému uplatnila náhradu za stratu na dôchodku zosnulého manžela
v zmysle § 448 ods. 1 Obč.zák. Priemerná dĺžka života u mužov na Slovensku je 69,1 roka. Je dôvodným
predpokladať, že tohto veku by sa bol E. E. dožil v prípade, ak by nedošlo k jeho predčasnému, inou
osobou zavinenému usmrteniu. Do dovŕšenia 69,1 roka života by E. E. žil ešte 68 mesiacov. Žalobkyňa
poberá vdovský dôchodok vo výške 2.297,-Sk mesačne. Žalobou si nárokuje na rozdiel 4.645,-Sk

mesačného príjmu do domácnosti a výšky svojho vdovského dôchodku, čo je za 68 mesiacov suma
315.860,-Sk. S poukazom na § 449 Obč.zák. vznikol žalobkyni nárok na náhradu pohrebných nákladov
vo výške 33.245,-Sk a ďalšie náklady z titulu pohrebu vo výške 18.730,-Sk. Ďalej si žalobkyňa uplatnila
aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej smrťou Jána Jankyho v jej súkromí a v jej rodinnom
živote vo výške 1.000.000,-Sk. Poukázala na § 11 a §§ 15 a 16 Obč.zák., ako aj čl. 17 Medzinárodného
paktu o občianskych a politických právach a čl. 10 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, čl. 19 ods.

2 Ústavy SR. Smrťou E. E. žalobkyňa utrpela neodstrániteľnú, nezvratnú a trvalú ujmu, ktorá značnou
mierou poznačila jej život. Peňažná satisfakcia tvorí iba mizivú náhradu nemajetkovej ujmy. Žalobkyňa
trpí pocitom osamelosti a prázdna, ktoré veľmi zle psychicky zvláda a majú značne negatívny vplyv na
jej zdravie aj vzájomné rodinné väzby. Žalobkyňa v dôsledku svojich stavov stresu, smútku a úzkosti
vyúsťujúcimi do plaču neúmyselne značne obmedzuje prirodzenú rodinnú konverzáciu medzi ňou a jej
príbuznými. E. E. bol vzorný a obetavý otec, starý otec, starajúci sa o rodinu, snažiaci sa v každom

ohľade pomôcť. Žalobkyňa sa teda domáha náhrady pohrebných nákladov vo výške 51.975,-Sk, úhradynákladov na výživu pozostalým, straty na dôchodku a zníženia príjmu do domácnosti 315.860,-Sk a
náhrady nemajetkovej ujmy 1.000.000,-Sk.

Na základe návrhu žalobkyne uznesením z 2.6.2005 tunajší okresný súd pod č.k. 13C/349/04-33

rozhodol o vystúpení z konania pôvodného žalovaného G.Š. O. a o vstupe na jeho miesto žalovaného J.
Z.. Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 9Co/38/2005-48 z 10.7.2006 odvolanie Petra Lisého proti tomuto
uzneseniu odmietol.

Na pojednávaní dňa 19.1.2007 bola pripustená zmena žaloby tak, že jej petit znie: Právo žalobkyne na
ochranu rodinného a súkromného života bolo porušené. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni istinu
1.315.850,-Sk na jej účet vedený v G. L., R., a.s., pobočka Z..H., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, v

lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Uplatnila si právo na náhradu trov konania.

Na základe procesného návrhu žalobkyne tunajší okresný súd uznesením č.k. 13C/349/2004-67 z
13.2.2007 pripustil, aby do konania na strane žalovaného vstúpil ďalší účastník, a to Jozef Lisý a syn,
s.r.o so sídlom Liptovský Mikuláš, Senická 622/1, IČO: 36403130.

Dňa 12.3.2007 na pojednávaní tunajší okresný súd na základe návrhu žalobkyne rozhodol o pripustení

ďalšej zmeny žaloby tak, že jej petit znie: Žalovaný v 1. rade J. Z. je povinný žalobkyni zaplatiť sumu
v celkovej čiastke 1.000.000,-Sk na účet žalobkyne vedený v G. L., R., a.s., pobočka Z..H., číslo
účtu XXXXXXXXXX/XXXX, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný 2. je povinný zaplatiť
žalobkyni istinu 315.860,-Sk na účet žalobkyne vedený vedený v G. L., R., a.s., pobočka Z..H., číslo
účtu XXXXXXXXXX/XXXX, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinný

spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni trovy konania. Zároveň súd nepripustil zmenu žaloby v časti
petitu "Právo žalobkyne na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do rodinného a súkromného
života bolo žalovaným 1. porušené."

Pred prvým pojednávaním vo veci vzala žalobkyňa žalobu späť v časti istiny 51.975,-Sk z dôvodu úhrady
pohrebných nákladov žalobkyni v plnej výške Sociálnou poisťovňou v apríli 2006.

Na pojednávaní dňa 12.3.2007 vzala žalobkyňa žalobu späť o zaplatenie istiny 315.860,-Sk voči
žalovanému v 1. rade.

Tunajší okresný súd rozhodol rozsudkom zo dňa 16.03.2007 č.k. 13C/349/2004-101. Výroky o
čiastočnom zastavení konania o zaplatenie istiny 51.975,-Sk, o čiastočnom zastavení konania voči
žalovanému J. Z. o zaplatenie istiny 315.850,-Sk, o zamietnutí žaloby voči žalovanému v 2. rade Jozef

Lisý a syn s.r.o. Liptovský Mikuláš, o náhrade trov konania žalovaného v 2. rade voči žalobkyni a o
zamietnutížalobyvozvyškunadobudliprávoplatnosťdňom19.05.2007.Rozsudoktunajšiehookresného
súdu 13C/349/2004-101 v časti o zaviazaní žalovaného J. Z. na zaplatenie istiny 400.000,-Sk žalobkyni
a v časti náhrady trov konania bol zrušený uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 05.02.2008 č.k.
8Co/173/2007-137.

Tunajší okresný súd vo veci opätovne rozhodol rozsudkom zo dňa 4.6.2008 č.k. 13C/349/2004-163,
ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 8Co/825/2008-210 z 10.2.2009, zrušeným
Najvyšším súdom SR uznesením č.k. 3 Cdo 46/2010-254 z 25.11.2010. Následne Krajský súd v
Žiline uznesením č.k. 8Co/26/2011-24 zo dňa 19.4.2011 rozsudok tunajšieho okresného súdu č.k.
13C/349/2004-163 zo 4.6.2008 zrušil s tým, že v ďalšom konaní prvostupňový súd na základe

doteraz vykonaného dokazovania opätovne rozhodne a v odôvodnení svojho rozhodnutia odstráni
argumentačné rozpory, na ktoré poukázal dovolací súd, protirečenia aj nevysvetlené závery tak ako je
to uvedené na strane 7 uznesenia NS SR sp. zn. 3 Cdo 46/2010 s tým, že v novom rozhodnutí súd
opätovne rozhodne aj o náhrade trov konania.Žalobkyňa vo svojich výpovediach prednesených do 16.3.2007 uviedla, že dňa 1.11.2002, kedy zomrel
jej manžel E. E., boli obaja starobnými dôchodcami. Ich dôchodky pokryli náklady na bývanie a výživu.
Jej manžel mal z pracovného pomeru príjem asi 3.000,-Sk netto. V súčasnosti je ona poberateľkou

starobného a vdovského dôchodku vo výške spolu 10.200,-Sk. V čase úmrtia manžela bol jej dôchodok
vo výške asi 5.000,-Sk. Spolu s neb. manželom bývali v 3-izbovom odkúpenom byte. Spoločne hradili
náklady na bývanie a stravovanie, nájomné platili do 3.000,-Sk. V súčasnosti v tomto byte žije sama,
za bývanie platí 3.800,-Sk. Okrem výdavkov na bývanie a stravovanie má náklady na lieky asi 200,-Sk
až 250,-Sk mesačne. Často cestuje za svojimi dcérami do Čadce a do Olomouca, je na ne odkázaná

hlavne po psychickej stránke, lebo potrebuje niekoho blízkeho. Zdrží sa u dcér aj dlhšiu dobu, napr. v
Čadci bola aj 2 mesiace, predtým Olomouci 3 týždne. Za dcérami cestuje aj dvakrát mesačne. V čase
pred úmrtím jej manžela im dcéry nosievali na prázdniny deti. V súčasnosti jej prinesú mladšie vnúčatá, s
ktorými potom cestuje späť. Za mobilný telefón platí priemerne asi 500,-Sk mesačne, lebo jej pomáhajú
telefonáty s blízkymi. Za života manžela sa im niekedy podarilo nepravidelne usporiť z dôchodku nejakú
finančnú čiastku, v súčasnosti je zabezpečenie úspor ťažké. Peniaze si však nepožičiava. Manželstvo

uzatvorili 26.10.1964, teda do jeho úmrtia žili spolu 38 rokov. Spolužitie bolo v poriadku, manžel žil
pre rodinu. Vo voľnom čase sa venovali záhradkárčeniu, alebo chodievali za deťmi. Po úmrtí záhradku
predala, lebo sa musela venovať svojej matke, takže nemala na záhradkárčenie čas. S manželom sa
chodievali kúpať do Bešeňovej alebo na Váh, chodili po vodu do Borovej Sihoti, kde odpočívali. Teraz
ona do Bešeňovej alebo k Váhu nechodieva jednak preto, že je sama a jednak preto, že nemá auto,

tak je problémom sa tam dostať. Vo voľnom čase sa venuje domácnosti a má priateľky, hlavne susedu
pani L.. Bola s ňou v kontakte aj pred úmrtím manžela, bývajú na jednom poschodí. Život žalobkyne
sa po smrti jej manžela veľmi zmenil. S manželom mali len jeden druhého, mohla sa mu zdôveriť
a podeliť sa s problémami. Teraz ju čaká prázdny byt a samota. Na Liptove má sestru, ktorá býva
v mestskej časti Z..H. v J.. Stretávajú sa len občas, lebo sestra ešte pracuje. Problémy sa odrazili

aj na zdravotnom stave žalobkyne, má vysoký krvný tlak, pociťuje úzkosť a strach, nemá vnútornú
pohodu. Stratila zmysel života. V najhoršom ide za deťmi, ktoré však majú svoje životy. Vzhľadom na
svoje pocity nevyhľadala odbornú pomoc, upokojujúce liečivo jej predpísal kardiológ. S problémami
sa snažila vyporiadať, aj keď to ide ťažko. Nemá sa s kým porozprávať a myšlienky sa vracajú. Na
pojednávaní vykonanom dňa 4.6.2008, teda po odvolacom konaní, žalobkyňa zotrvala na všetkých

svojich prednesoch. Dňa 10.05.2007 absolvovala operáciu srdcovej chlopne v Třinci, nebola schopná
postarať sa o seba. Starostlivosť o ňu aj pred operáciou aj do nástupu na kúpeľnú liečbu 26.6.2007
zabezpečovala jej dcéra G.. Y.. V kúpeľoch bola 3 týždne, potom na chvíľku prišla do Liptovského
Mikuláša povybavovať si veci, skontrolovať. Striedavo od tejto doby bola dlhodobejšie napr. aj mesiac
u dcéry a potom na chvíľu prišla na Liptov. Samota jej stále nerobí dobre. Dcéra býva v rodinnom

dome, jej deti sú na vysokej škole. Venuje sa tam ľahkým domácim prácam, uvarí keď treba, je v
záhrade. Kúpili jej psíka, ktorý je tiež u dcéry. Žalobkyni hodne pomáha, keď s ním chodí na prechádzky.
Nebola u psychológa ani psychiatra a v tomto smere sa nič nezmenilo. Kardiológ jej pred rokom 2007
ľahšie lieky na ukľudnenie naordinoval raz. Nechcela si na liečivo vytvoriť návyk. Mala predpísanú len
jednu celú dávku týchto liekov, ktorú vybrala a odvtedy takéto lieky neužívala. Tiež využila pomoc zaťa,

ktorý je chirurgom a radil sa s odborníkom, konkrétne so psychiatrom. Dospela k takému riešeniu, keď
potrebovala pomoc, teda konkrétne liek, tak ho užila v najhoršom prípade. Názov liečiva nevie. Bolo
to asi 10 tabletiek - kapsúl, ktoré sa mohla brať aj po polovici. Neužívala ich veľa, ale priebežne podľa
potreby. Bolo to asi dva roky dozadu. Na pojednávaní 21.9.2011 žalobkyňa uviedla, že najťažšie pre
ňu je to, že žije sama. Má zdravotné problémy, po operácii srdcovej chlopne za lieky dopláca 5 až 6

eur mesačne. Nevyhľadala pomoc psychiatra alebo psychológa, keď je jej najťažšie snaží sa ísť medzi
ľudí. Poberá dôchodok asi 420,- eur mesačne, z čoho 110,- eur aj s energiami zaplatí za bývanie. Iný
majetok okrem trojizbového bytu, v ktorom býva, nevlastní. Nemá žiadne dlhy, úvery ani pôžičky, ani
vyživovacie povinnosti.

Žalovaný J. Z. vo svojich výpovediach uviedol, že v deň dopravnej nehody vykonával prácu pre v tom

čase žalovaného 2 - Jozef Lisý a syn, s.r.o., Lipt. Mikuláš. Pri vstupe do areálu odstavil vozidlo hneď
za bránou, lebo autá čakali na tankovanie na čerpacej stanici. Mal zapnutú smerovku na odbočovanie
doprava, vodiči mu chceli uvoľniť priestor. Pán E. prešiel okolo, pozdravili sa. Neupozornil žalovaného,
ani mu nepovedal, že ide niečo robiť. Keď žalovaný uznal, že má dostatok priestoru na zabočenie
doprava, začal odbočovať. V spätnom zrkadle nevidel žiadnu prekážku. Keď došlo k zalomeniu kabíny

a návesu mal tzv. mŕtvy uhol, takže pána E. nevidel a nevie, akým spôsobom sa dostal medzi autá, kde
sa snažil riadiť premávku. Žalovaný túto trasu prešiel viackrát a nikdy nemal žiaden problém. Nevie, čoviedlo pána E. k takémuto správaniu sa, poznal ho ako vrátnika z areálu. V minulosti sa zdržiaval na
vrátnici a ak, tak prišiel kým sa načerpal vzduch do brzdového systému. Pofajčili si spolu, porozprávali
sa. Žalovaný nepoznal náplň práce neb. pána E.. Od svojho zamestnávateľa alebo od inej osoby

žalovaný nedostal žiaden pokyn, že pán E. usmerňuje dopravu v areáli. V čase tejto tragickej udalosti
prechádzal p. E. z čerpacej stanice na vrátnicu. Žalovaný bol v čase nehody živnostníkom a prácu
pre firmu Jozef Lisý a syn, s.r.o., Lipt. Mikuláš vykonával na základe ústnej dohody. Za výkon práce
mali dohodnutú paušálnu mesačnú platbu vyplácanú na účet. Pre firmu vystavoval faktúry na konci
mesiaca, odvody si hradil ako živnostník sám. Areál, v ktorom došlo k nehode, patril Dušanovi Fabianovi

- Autotrend. Auto, ktorým bola spôsobená nehoda, patrilo firme, ktorá platila aj poplatok za parkovanie
v areáli. Doteraz neurobil úkon smerujúci k prejaveniu ľútosti vo vzťahu k žalobkyni, lebo ho udalosť
poznačila. On je aj spoločníkom Jozef Lisý a syn, s.r.o., Lipt. Mikuláš, nevie či tak bolo v roku 2002. Na
pojednávaní 4.6.2008 žalovaný uviedol, že mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá,
prišiel o prácu a musel sa postarať o živobytie. Tento trest mu skončil v januári alebo februári roku 2007,
trval okolo dvoch rokov. Nájomcom alebo vlastníkom čerpacej stanice, ktorá sa nachádza v objekte,

je firma JURKI-HAYTON so sídlom v Bratislave. On pracuje od septembra 2007 na vysokozdvižnom
vozíku vo firme Craemer tu v Liptovskom Mikuláši, dovtedy od mája som pracoval v Prima stavebninách
ako vodič nákladného vozidla Tatra, kde zarábal priemerne 13.000,-Sk netto mesačne. Predtým dva
týždne nepracoval nikde a od polovice februára zhruba mesiac pracoval vo firme OR-LI Dovalovo ako
vodič 3,5 t nákladného vozidla. Keďže trestný rozsudok nadobudol právoplatnosť 1.11.2005, pracoval

do 31.3.2006 ako závozník vo firme Jozef Lisý a syn s.r.o., potom bol do februára 2007 nezamestnaným,
evidovaným na úrade práce, odtiaľ som šiel pracovať do firmy OR-LI. Pol roka poberal podporu v
nezamestnanosti, jej výšku už nevie. Sociálnu dávku nepoberal, žil z úspor. V spoločnosti Jozef Lisý
a syn, s.r.o. je spoločníkom, ale keďže má prerušené od 31.3.2006 svoje živnostenské oprávnenie, v
skutočnosti nevykonáva žiadnu činnosť. Nemá teda vyplácaný ani žiaden podiel na zisku. Ako živnostník

si za rok 2007 nepodával daňové priznanie, podával ho jeho zamestnávateľ. Na pojednávaní 21.9.2011
žalovaný uviedol, že po strate zamestnania 30.1.2007 bol jedenásť mesiacov nezamestnaný, nepoberal
podporu v nezamestnanosti, lebo nemal odpracované tri roky. O dávku v hmotnej núdzi nepožiadal, lebo
ubratapracovalzastravuastrechunadhlavou.Potompracovalakostavebnýpomocnýrobotníkvofirme
VIPS Púchov pri rekonštrukcii hotela jeden a pol roka. Za rok 2010 bol úhrn zúčtovaných vyplatených

príjmov 7.433,64 eur, daňový základ 6.439,94 eur, zdaniteľná mzda 2.414,23 eur a daň 458,70 eur. Dva
mesiace bol opäť nezamestnaný, potom sa zamestnal ako vodič nákladného vozidla vo firme Hoško, a.s.
Podtureň od 10.8.2011. Pracovný pomer vznikol na dobu určitú do 29.2.2012 s dohodnutým základným
mesačným platom 444,- €. Pri cestách do cudziny má nárok na diéty. Žije v spoločnej domácnosti so
svojou priateľkou B. E., dňa 28.8.2011 sa im narodil syn H. Z.. Bývajú v sociálnom trojizbovom byte v

Z.. E.. Za bývanie majú platiť 223,53 € mesačne, 20 € platia za vodu. Jeho priateľka pred nástupom na
materskú dovolenku nepracovala, tak nepoberá rodičovský príspevok, ale dávku a príspevky v hmotnej
núdzi 131,80 € mesačne od 1.5.2011. Zálohový predpis na elektrinu je 100,- eur mesačne. Finančne im
pomáhajú jeho rodičia. Nemá dlhy, úvery ani pôžičky, nevlastní žiadny majetok väčšej hodnoty. Nemôže
žalobkyni zaplatiť žiadnu čiastku. Aj napriek dobe trvania súdneho sporu a vedomosti o tom, že môže

byť zaviazaný na platenie náhrady nemajetkovej ujmy finančné prostriedky neusporil, lebo nemal vysoké
príjmy. Mal svoje výdavky na živobytie, keďže nežil s rodičmi.

Svedkyňa G. Y., dcéra žalobkyne vo svojej výpovedi dňa 19.1.2007 uviedla, že úmrtím jej otca E.
E. utrpeli rodinné vzťahy. Vzhľadom na jej bydlisko v Č. nie je možné stretávanie sa s jej matkou
dennodenne. Snažia sa to riešiť aspoň telefonicky. Rodičia spolu vždy trávili svoj čas, tešili sa, všetko

spolu riešili. Takto sa teraz žalobkyňa už nespráva. Rodičia sa venovali turistike, chodili na hríby, na
záhradu. V súčasnosti sa týmto činnostiam matka venuje, len keď ide s rodinou svedkyne. Rodičia
neboli organizovaní v turistickom oddiele, ale chodievali rekreačne do Jánskej alebo Žiarskej doliny, do
Jasnej. Zúčastňovali sa opekačiek, či už samy dvaja alebo s vnúčatami. V súčasnosti je pri návštevách
u svedkyne žalobkyňa odkázaná na hromadnú dopravu, čo predtým nebola. U matky na prázdninách

boli deti sestry svedkyne takmer celé dva mesiace. V súčasnosti sa o rodinnej pohode nedá hovoriť ani
zďaleka. V Lipt.Mikuláši vlastne žalobkyňa zostala sama. Aj keď má známe a kamarátky, každá z nich
má ešte manžela, takže keď niekam idú, žalobkyňa sa cíti ako piate koleso u voza. Žalobkyňa má ťažké
depresie, niekedy s ňou nie je reč, chce byť sama, aj keď je u svedkyne. Matka sa takto správa napriek
tomu, že od úmrtia otca uplynuli 4 roky. Správanie má výkyvy, raz je to lepšie, raz horšie. Snažili sa jej

pomôcť, na toto je lieku. Neplatí ani to, že najlepším lekárom je čas.Svedkyňa F. L., priateľka a suseda žalobkyne vo svojej výpovedi 04.06.2008 uviedla, že žalobkyňa pred
úmrtím manžela bola veselá pani. Po jeho smrti sa stala veľmi uzavretou. Nevedela sa zmieriť s tým, že
zostala sama. Stala sa smutná, utiahnutá, plačlivá. Spelo to až k všelijakým zlým myšlienkam, vravela

na čo tu je, je tu sama. Dokonca uvažovala o tom, že si niečo urobí. Zo začiatku to bolo naozaj dosť
ťažké, dokonca jej zať zariadil lieky na upokojenie. Aj prvé 3 roky to bolo veľmi, veľmi ťažké, ona túto
udalosť veľmi ťažko znášala. Bola úplne zúfalá, nevedela sa z toho spamätať. Aj teraz má obdobia, kedy
je psychicky zlá. Väčšinou sa zdržiava v Liptovskom Mikuláši. Občas ide k dcére do Čadce, najmä cez
sviatky. Po operácii srdca, bola u dcéry v Čadci, potom sa vrátila do Liptovského Mikuláša. Žalobkyňa je

u dcéry a v Lipt. Mikuláši striedavo. Teraz posledný mesiac bola v Liptovskom Mikuláši. So svedkyňou
sa stretávajú skoro každý deň, chodia väčšinou na prechádzky, alebo pijú kávu. Po úmrtí manžela
žalobkyne sa snažili chodiť viac von, aby ona nebola doma v byte, kde mala pocit, že všetko na ňu padá.
Trošíčku je to vzhľadom na časový odstup lepšie. Svedkyňa zabezpečuje starostlivosť o byt žalobkyne
v čase, keď je u dcéry. Žalobkyňa jej oznamuje, kedy ide k dcére.

Z pripojeného spisu tunajšieho okresného súdu sp.zn. 3T/110/2003 je preukázaným, že žalovaný v

1. rade bol rozsudkom z 21.9.2005 č.k. 3T/110/03-129, právoplatným 1.11.2005 uznaný za vinného
zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví z nedbanlivosti podľa § 224 ods. 1 Tr. zák. Skutku
sa dopustil 1. 11.2002 tým, že vo dvore firmy Autotrend v Lipt.Mikuláši na Okoličianskej ulici viedol
nákladné motorové vozidlo Liaz ev.č. LM 005AK s návesom ev.č. BA8723 a pri obchádzaní stojaceho
osobného motorového vozidla zn. Škoda 120 ev.č. LM 251AG nedodržal od tohto dostatočný odstup,

hoci mal dostatočný priestor na obchádzanie; súpravou ním riadeného motorového vozidla zachytil
pravou bočnou stranou E. E., nar. 1939, ktorý stál v blízkosti osobného motorového vozidla Škoda 120,
tohto pritlačil o uvedené motorového vozidlo. E. E. utrpel zranenia, ktorým pri prevoze do nemocnice
podľahol. Z dôvodov tohto rozsudku vyplýva, že obžalovaný J. Z. vo svojich výpovediach uviedol, že
poškodeného videl v deň dopravnej nehody cez čelné sklo a pravé sklo. Keď už mal po pravej strane

vytvorený priestor na odbočenie, všimol si, že pri zadnej náprave návesu stojí červená Škoda 120L,
ktorá prišla za ním. Pri odbočovaní doprava uvedené vozidlo stálo, obžalovaný si vtedy nevšimol,
že by poškodený, alebo iná osoba prechádzali, alebo pohybovali sa v tomto priestore. Počas celého
odbočovania sedel opretý o sedadlo vodiča a jazdu sledoval v spätnom zrkadle. I keď motorové
vozidlo obchádzal s dostatočným odstupom približne 1,5 metra, pri odbočovaní došlo k zalomeniu

ťahača s návesom natoľko, že stratil zrakový kontakt s vozidlom stojacim za ním a koncom návesu.
Pri vyrovnávaní ťahača s návesom sa mu odkryl výhľad v spätnom zrkadle, v ktorom videl motorové
vozidlo Škoda 120L stáť vedľa zadnej nápravy návesu a v kline medzi návesom a vozidlom bol v stojacej
polohe poškodený. Obžalovaný ihneď zastal a šiel k poškodenému, zistil, že je v bezvedomí. I keď
nevidel vonkajšie zranenia, obžalovaný vedel, že poškodený bol návesom pritlačený o vozidlo zn. Škoda

120L. Svedok Y. B. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že so svojim motorovým vozidlom Škoda 120L
prišiel do objektu firmu Autrend na Okoličianskej ulici, vozidlo odparkoval pri vrátnici a čakal v rade
na benzín. Vedľa jeho motorového vozidla zrazu zastal starší muž a ukázal mu, aby svoje motorové
vozidlo posunul dopredu. Súčasne za ním sa pohlo aj nákladné motorové vozidlo zn. LIAZ, ktoré stálo
po jeho ľavej strane, ktorého vodič hneď odbočil doprava, pričom ho zachytil návesom o ľavý zadný

nárazník a celé vozidlo tlačil smerom k chodníku. Keď medzi svojím vozidlom a kamiónom svedok zazrel
poškodeného, snažil sa so svojím vozidlom nabehnúť na obrubník, ale náves kamióna ho ďalej tlačil
k obrubníku, preto svedok zatrúbil a vodič kamióna zastavil. Po vystúpení z vozidla pravými dverami
spolujazdca svedok videl poškodeného ležať na zemi medzi svojím vozidlom a kamiónom. Svedok
O. F., pracovník čerpacej stanice vo svojej výpovedi uviedol, že videl, že keď na ľavej strane vedľa

kolóny vozidiel pred čerpacou stanicou zastavil kamión, poškodený začal regulovať dopravu tak, aby
obžalovaný mohol za vrátnicou odbočiť doprava. Po chvíli sa kamión pohol. Zo znaleckého posudku
znalca z odboru cestnej dopravy Ing. E. F. vyplýva, že ani prechod poškodeného E. E. pomedzi súpravu
LIAZ s návesom a osobné motorové vozidlo zn. Škoda 120L nebol bezpečný. Za okolnosti vedúce
k vzniku dopravnej dohody možno podľa znalca považovať najmä spôsob a techniku jazdy vodiča

súpravy LIAZ s návesom, nedostatočný bočný odstup súpravy LIAZ s návesom od stojaceho vozidla zn.
Škoda 120L, pohyb súpravy v obmedzenom priestore pri odbočovaní vpravo a obchádzaní vozidla, v
ktorom sa pohyboval chodec, spôsob pohybu chodca a jeho prechádzanie v objekte, nesprávne zvolený
postup chodca pri prechádzaní pomedzi vozidlá LIAZ a Škoda 120L. Súd konanie obžalovaného hodnotil
spoločne i so správaním sa poškodeného, ktorý hoci ako zamestnanec absolvoval opakované školenie

o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, nekonal správne a bezpečne, keď prechádzal v obmedzenom
priestore pomedzi súpravy LIAZ s návesom a osobne motorové vozidlo zn. Škoda 120L, čím ohrozilsvoj vlastný život. Súd zohľadnil aj istý podiel spolu zavinenia nehody neb. E. E., aj keď v menšej miere,
ako u obžalovaného. Aj pri ukladaní trestu súd zohľadňoval, že na dopravnej nehode mal svoj podiel
viny aj poškodený. Zo zápisnice o trestnom oznámení z 1.11.2005 Obvodného odd. PZ Lipt.Mikuláš

ČTS: PZ-892/OPP-LM-02 je zisteným z výpovede oznamovateľa Vladimíra Zlejšieho ako konateľa
firmy Autotrend Lipt.Mikuláš, že pán E. mal plniť úlohy podľa pracovnej zmluvy, usmerňovanie alebo
riadenie premávky v objekte firmy v náplni práce nemal. Preškolenie z bezpečnosti práce absolvoval
17.9.2002. Pracovnou zmluvou uzatvorenou 1.1.2002 medzi Autotrend, Okoličné 65, Liptovský Mikuláš
a E. E. je preukázaným, že menovaný pracovník nastúpi do práce dňa 1.1.2002 ako strážnik s miestom

výkonu práce Autotrend, Okoličianska 65, Liptovský Mikuláš, pracovný pomer vzniká na dobu určitú
do 31.12.2002. Pracovník bude pracovať podľa potreby strážnej služby, v letných mesiacoch sa bude
starať o údržbu trávnatých plôch a v zimných mesiacoch odpratávať sneh v objekte. Dňa 17.09.2002 bol
zamestnanec opakovane preškolený o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, čo vyplýva zo záznamu
z opakovaného školenia zamestnancov OBOZP a prezenčnej listiny z toho istého dňa obsahujúcej
aj podpis E. E.. Z protokolu Inšpektorátu práce v Žiline č. SPÚ-16/2002-IZA/28-3/P z 19.12.2002 o

vyšetrení príčin smrteľného úrazu zamestnanca E. E. zo dňa 1.12.2002, pracovne zaradeného ako
strážnikvyplýva,žezistenénedostatkyvpríčinnejsúvislostisudalosťouzostranyzamestnávateľaneboli
zistené. Iné nedostatky, ktoré nie sú v príčinnej súvislosti s udalosťou zo strany zamestnávateľa sú
uvedené v osobitnom protokole. Zamestnávateľa Dušan Fabián - Autotrend, Liptovský Mikuláš nemá
so svojimi nájomcami, s ktorými má uzatvorené nájomné zmluvy o prenájme priestorov Autotrendu,

uzavretú písomnú dohodu, ktorá určí, kto z nich zodpovedá za vytvorenie podmienok bezpečnosti a
ochrany zdravia zamestnancov na spoločnom pracovisku a v akom rozsahu.

Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, Ústredie Bratislava z 2.2.2004 súd zistil, že žalobkyňa je počnúc
dňom1.2.2004poberateľkoustarobnéhodôchodkuvovýške6.277,-Skmesačneavdovskéhodôchodku
vo výške 2.297,-Sk mesačne.

Z fotokópie zmluvy o preprave veci uzatvorenej 1.6.2002, z výpisu zo živnostenského registra J. Z. a z
výpisu z obchodného registra subjektu Jozef Lisý a syn, s.r.o. so sídlom v Lipt. Mikuláši, Senická 622/1,
IČO: 53160721 (zabezpečených cez internetový portál) súd zistil, že dňa 1.6.2000 sa Jozef Lisý a syn,
s.r.o. so sídlom v Lipt. Mikuláši ako dopravca a Swedwood Slovakia, s.r.o., OZ Jasná, Závažná Poruba
ako odosielateľ dohodli na preprave veci - tovaru patriaceho odosielateľovi. Predmetom podnikateľskej

činnosti dopravcu je o.i. cestná nákladná doprava, spoločníkmi sú Jozef Lisý a Peter Lisý. Predmetom
podnikateľskej činnosti žalovaného v čase vzniku dopravnej nehody boli obchodná činnosť v rozsahu
voľných živností a sprostredkovateľská činnosť v rozsahu voľných živností .

Podľa fotokópie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti a
daňový bonus za rok 2010 vystaveného zamestnávateľom VIPS Púchov, s.r.o., pre zamestnanca J. Z.

súd zistil, že úhrn zúčtovaných a vyplatených príjmov je 7.433,64 eur, poistné a príspevky 993,70 eur,
daňový základ 6,439,94 eur, daň 458,70 eur, zdaniteľná mzda 2.414,24 eur.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní 21.9.2011 namietol pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného
poukazujúc na § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka. Činnosť vykonávaná žalovaným nespĺňa definíciu
podnikania, žalovaný nevykonával prepravu vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Pracoval

ako vodič pre Jozef Lisý a syn, s.r.o. Liptovský Mikuláš, podľa jeho pokynov, v jeho mene a na jeho
zodpovednosť, na jeho motorovom vozidle, ktoré žalovaný nemal ani v nájme. Prácu vykonával za
pravidelnú mesačnú odmenu, čiže plat. Živnostenský list žalovaného oprávňoval iba na obchodnú
činnosť a sprostredkovanie v rozsahu voľných živností. U žalovaného teda išlo o závislú pracovnú
činnosť, aj keď nemal písomnú pracovnú zmluvu a sám si plnil odvodové povinnosti. Išlo v tom

období o bežnú prax, k zmene situácie došlo po novelizácii Zákonníka práce zákonom č. 384/2007
Z.z.. Žalovaný je teda osobou použitou v zmysle § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pri určení
výšky náhrady nemajetkovej ujmy treba vychádzať z toho, že nebohý manžel žalobkyne pracoval
ako vrátnik a nebol oprávnený regulovať prepravu alebo jazdu vozidiel v objekte zamestnávateľa.
Hoci krátko pred nehodou prechádzal popri ťahači vedenom žalovaným a pozdravili sa, neupozornil

ho, že ide vykonávať takúto činnosť. Nepohyboval sa po chodníku, kde by nebola ohrozená jeho
bezpečnosť, ale neočakávane vošiel na dopravnú komunikáciu medzi súpravu ťahača s návesom a
osobné motorové vozidlo, kde ho žalovaný nemohol vidieť. Podstatnú mieru zavinenia na dopravnejnehode nesie manžel žalobkyne. Žalovaný neporušil žiadnu dôležitú povinnosť, bol uznaný za vinného
podľa prvého odseku § 224 Trestného zákona. V mieste dopravnej nehody chýbalo dopravné značenie
a dopravno-prevádzkový poriadok. Pri ujme žalobkyne na psychickom zdravotnom stave nebolo nutné,

aby požiadala o pomoc odborníka. Poukázal na majetkové pomery žalovaného. Aj keď sa všeobecné
osobnostné práva nepremlčujú, právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch sa premlčuje. Žaloba
bola podaná 2.11.2004 proti G. O., nie proti teraz žalovanému.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka (ďalej len Obč. zák.) fyzická osoba má právo na ochranu svojej
osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena

a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 Obč. zák. fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu
bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1
najmäpreto,žebolavznačnejmierezníženádôstojnosťfyzickejosobyalebojehovážnosťvspoločnosti,
má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2

určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 115 Obč. zák. domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú
náklady na svoje potreby.

Podľa § 100 ods. 2 Obč. zák. premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým
nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Žalobkyňa sa domáhala po rôznych procesných úpravách žaloby zaplatenia nemajetkovej ujmy
33.199,92 eur (pôvodne 1.000.000,- Sk). Keďže rozsudok tunajšieho okresného súdu č.k.
13C/349/2004-101 zo 16.3.2007 sa stal právoplatný v časti, v ktorej súd žalobu voči žalovanému
zamietol (teda v časti zaplatenia nemajetkovej ujmy t.j. 19.916,35 eur - v tom čase 600.000,-Sk)
dňom 19.5.2007 a rozsudok č.k. 13C/349/2004-163 zo dňa 4.6.2008 v zamietajúcej časti (o zaplatenie

3.319,39 eur, v tom čase 100.000,- Sk) dňom 26.7.2008, predmetom konania zostal nárok žalobkyne na
zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 9.958,18 eur (pôvodne 300.000,- Sk). Žalobkyňa s poukazom
na § 11 Obč. zák. tvrdila, že úmrtím jej manžela E.Á. E. zavineného správaním sa žalovaného, došlo
k zásahu do jej práva na ochranu súkromia. Svoju aktívnu legitimáciu odôvodnila §-om 15 Obč.zák.;
ale podľa neho je potrebné postupovať pri uplatňovaní práva na ochranu osobnosti zomrelej fyzickej

osoby. Zo skutkových tvrdení žaloby vyplýva, že žalobkyňa pri podávaní žaloby postupovala v zmysle
§ 11 Obč.zák., teda domáhala sa ochrany svojej osobnosti proti zásahu do jej súkromia, nie ochrany
osobnosti jej zosnulého manžela ako jeho právna nástupkyňa.

Knámietkenedostatkupasívnejvecnejlegitimáciežalovanéhosúduvádza,žetoutootázkousazaoberal
už v rozsudku č.k. 13C/349/2004-101 zo 16.3.2007, ktorým žalobu právoplatne voči žalovanému v 2.

rade Jozef Lisý a syn, s.r.o. Lipt. Mikuláš zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Súd
poukazuje na deviatu stranu odôvodnenia, kde uvádza, že za škodu spôsobenú žalobkyni úmrtím jej
manžela by zodpovedal Jozef Lisý a syn, s.r.o. Lipt. Mikuláš podľa § 420 ods. 2 Obč. zák. v prípade, ak by
žalovaného J. Z. použil na svoju podnikateľskú činnosť ako vodiča. Predpokladom tejto zodpovednosti
firmy Jozef Lisý a syn, s.r.o. Lipt. Mikuláš ako prevádzkovateľa motorového vozidla by bola existencia

pracovnoprávneho vzťahu so žalovaným, ktorá nebola preukázaná. Medzi žalovaným a firmou Jozef
Lisý a syn, s.r.o. Lipt. Mikuláš bola uzatvorená nepomenovaná ústna zmluva, ktorou sa žalovaný
zaviazal ako vodič- živnostník rozvážať tovar. Žalovaný teda realizoval svoje živnostenské oprávnenie,
ktoré mal podľa slov svojho právneho zástupcu vystavené na podnikanie v oblasti obchodnej činnosti.
Podľa názoru súdu do obchodnej činnosti pri širšom výklade tohto pojmu môže spadať aj kúpa a

predaj osobných zručností povinného subjektu, napr. schopnosti realizovať vedenie motorového vozidla.
Žalovaný nepomenovanou ústnou zmluvou uzavretou so subjektom Jozef Lisý a syn, s.r.o., Lipt. Mikuláš
sa nielenže zaviazal ako podnikateľ vykonávať dopravu pre svojho zmluvného partnera, na dopravnom
vozidle vo vlastníctve tejto právnickej osoby, poberať za túto činnosť odplatu (nie mzdu). V konanínebolo sporným, že za výkon tejto činnosti žalovanému firma Jozef Lisý a syn, s.r.o. poukazovala
na účet 30.000,- Sk + 23 %DPH. Nemali však uzatvorenú pracovnú zmluvu ani dohodu o vykonaní
práce podľa Zákonníka práce, neboli pre neho vystavované mzdové listy ani výplatné pásky, právnická

osoba za žalovaného neodvádzala odvody ani daň zo mzdy, čo je preukázané výpoveďou štatutárneho
zástupcu Jozefa Lisého ( pojednávanie 12.3.2007), ktorej pravdivostnú hodnotu v tom čase žalovaný
J. Z. nespochybnil. Nemožno hovoriť o závislej činnosti v zmysle Zákonníka práce. Žalovaný netvrdil,
že v súvislosti s podnikateľskou kooperáciou so subjektom Jozef Lisý a syn, s.r.o., Lipt. Mikuláš podal
daňové priznanie pre daň z príjmu zo závislej činnosti ( ktorým sú podľa § 6 zák. č. 366/1999 z.z.

účinného aj v r. 2002 sú a) príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu,
zo služobného pomeru alebo z členského pomeru alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník
pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa, ako aj príjmy
za prácu žiakov a študentov z praktického výcviku; b) príjmy za prácu členov družstiev, spoločníkov a
konateľov spoločností s ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností, a to aj keď
nie sú povinní pri výkone práce pre družstvo alebo pre spoločnosť dodržiavať príkazy inej osoby; c)

odmeny členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb za výkon funkcie; d) odmeny
obvinených vo väzbe a odmeny odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody poskytované podľa
osobitného predpisu; e) príjmy z prostriedkov sociálneho fondu poskytované podľa osobitného predpisu;
f) príjmy plynúce daňovníkovi v súvislosti s výkonom závislej činnosti alebo funkcie, aj keď sa vyplácajú
ako náhrada za stratu týchto príjmov platiteľom, u ktorého daňovník nevykonáva alebo nevykonával

túto závislú činnosť alebo funkciu; g) obslužné). Je preukázaným, že k zásahu do práva žalobkyne
na ochranu osobnosti došlo konaním žalovaného, ktorý zavinil úmrtie manžela žalobkyne, za čo bol
právoplatne odsúdený. Svoju pasívnu vecnú legitimáciu namietol žalovaný až 21.9.2011, teda dlho po
právoplatnom skončení veci voči pôvodne žalovanému II. Jozef Lisý a syn, s.r.o. Liptovský Mikuláš (kde
je žalovaný spoločníkom) zamietnutím pre nedostatok vecnej legitimácie.

Žalovaný sa tiež bránil vznesením námietky premlčania s poukazom na § 100 Obč. zák.. Všeobecné
osobnostné práva vzniknuté postihnutej fyzickej osobe sú na rozdiel od majetkových práv, argumentujúc
a contrario k § 100 ods. 2 Obč. zák. nepremlčateľné. Rovnako nepodlieha premlčaniu ani nárok
na zaplatenie nemajetkovej ujmy v peniazoch, čo ustálila vo viacerých publikovaných rozhodnutiach
slovenská aj česká rozhodovacia prax (napr. rozhodnutie NS ČR sp. zn. 30 Cdo 1542/2003, naposledy

so spresnenou argumentáciou v rozh. sp. zn. 30 cdo 792/2007) . zmyslom náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch je uviesť do vzájomného vzťahu mieru ujmy na hodnotách ľudskej osobnosti v peniazoch
s konkrétnym peňažným vyjadrením náhrady tejto nemajetkovej ujmy. Účelom je zabezpečenie
rešpektovania a ochrany osobnosti fyzickej osoby; aj právo na zadosťučinenie v peniazoch zostáva
svojou podstatou osobnostným nepremlčateľným právom. Súd pre úplnosť uvádza, že ak by aj bolo

možné uvažovať o premlčaní tohto práva, predovšetkým by sa počiatok premlčacej lehoty odvíjal od
vedomosti žalobkyne o tom, kto za jej spôsobenú ujmu zodpovedá, teda od právoplatnosti (01.11.2005)
rozsudku vydaného voči žalovanému v trestnom konaní, keď vstup žalovaného do občiansko-právneho
konania bol pripustený už uznesením z 02.06.2005.

Zákonná definícia pojmu súkromie neexistuje. Všeobecne je možné vymedziť ho ako vnútornú intímnu

sféru života fyzickej osoby vytváranú skutočnosťami jej súkromného života, ktorá je nevyhnutná pre
jej sebarealizáciu a ďalší rozvoj. Zmyslom ochrany súkromia je nenarušovanie integrity tejto sféry
života fyzickej osoby, do ktorej patria aj skutočnosti rodinného života. Bezpochyby úmrtie najbližšieho
človeka - manžela je neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti. Úmrtím svojho manžela
žalobkyňavniektorýchoblastiachsvojhoživotautrpelanenapraviteľnústratu,vinýchsastalijejmožnosti

obmedzené. Na rozsah tejto straty a obmedzení súd prihliadal pri určení výšky nemajetkovej ujmy.
Žalobkyňa so svojím neb. manželom prežila 38 rokov života, spoločne vychovali dve deti, spoločne sa
starali o zabezpečovanie potrieb rodiny založenej ich manželstvom. Ako žalobkyňa, tak aj jej dcéra G. Y.
ako svedkyňa potvrdili, že vzťah žalobkyne a jej manžela bol harmonický, vyvážený a pevný, budovaný
na citovej väzbe, porozumení a úcte. Úmrtím svojho manžela žalobkyňa tento vzťah stratila. Stratou

svojho manžela nenávratne stratila nielen jeho lásku, porozumenie, oporu, ale aj celkovú vnútornú
istotu a pocit bezpečia. Žalobkyňa má obmedzenú možnosť realizácie športových aktivít vykonávaných
s manželom (turistické vychádzky), ako aj sťaženú možnosť cestovania za svojimi deťmi využívaním
len verejných dopravných prostriedkov. Na druhej strane musel súd zohľadniť, že túto možnosť úplne
žalobkyňa nestratila. Vzhľadom na uplatnený nárok žalobkyne (náhrada nemajetkovej ujmy) sa preto

súd zaoberal skúmaním, či je postačujúce zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1 Obč. zák. alebo je potrebnépriznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 13 ods. 2 Obč. zák. Vzhľadom na
charakter zásahu, vyvolaného nezvratnou skutočnosťou smrti, teda absolútnej straty blízkeho človeka
zavinenej konaním žalovaného nebolo možné uvažovať o ochrane osobnosti spočívajúcej v upustení

od neoprávnených zásahov a o odstránení ich zásahov, alebo o daní primeraného zadosťučinenia. Na
vyváženie straty najbližšieho človeka nepostačuje primerané zadosťučinenie v žiadnej jeho forme. Preto
súd priznanal žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za použitia kritérií §-u 13 ods. 3 Obč.
zák. Ujma vzniknutá v súkromnom živote žalobkyne spočívajúca v strate manžela je neodstrániteľnou,
dosahujúca maximálny stupeň v oblasti citových väzieb a straty jedného z dvoch členov rodiny.

Žalobkyňa zostala v Liptovskom Mikuláši osamotená, jej najbližšia príbuzná sestra žije v miestnej časti
Liptovského Mikuláša, dcéry v Čadci a v Ostrave. Žalobkyňa uvádzala, že vo voľnom čase sa so
svojim manželom venovali vnúčatám, tejto činnosti sa venuje žalobkyňa aj po úmrtí svojho manžela,
čo je preukázané svedeckou výpoveďou G. Y.. Taktiež k ukončeniu záhradkárskej voľnočasovej aktivity
žalobkyňou nedošlo v priamej príčinnej súvislosti s úmrtím jej manžela. Žalobkyňa predala záhradku z
dôvodu starostlivosti o svoju chorú matku. Kúpalisko v Bešeňovej žalobkyňa nenavštevuje aj preto, že

nie je vlastníčkou vodičského oprávnenia, keď sa tejto činnosti venovala pred úmrtím manžela. Súd pri
určovaní výšky nemajetkovej ujmy nemohol opomenúť, že na spôsobení nemajetkovej ujmy žalobkyne
sa spolupodieľal aj jej samotný nebohý manžel, čo bolo preukázané aj v trestnom konaní a žalobkyňou
nespochybnené. E. E. pracoval ako vrátnik a jeho pracovnou náplňou preukázanou pracovnou zmluvou
z 1.1.2002 (ktorej obsah bol oboznámený v tomto konaní ako súčasť pripojeného spisu okresného súdu

Lipt. Mikuláš sp. zn. 3T/110/2003) nebolo usmerňovanie pohybu motorových vozidiel nachádzajúcich sa
v areáli firmy. Táto skutočnosť bola preukázaná aj výpoveďou konateľa zamestnávateľa firmy Autotrend
Lipt. Mikuláš Vladimíra Zlejšieho pri podávaní trestného oznámenia z 1.11.2005 (ktorého obsah bol
oboznámený ako súčasť spisu Okresného súdu Lipt. Mikuláš sp. zn. 3T110/2003). E. E. pri rozhovore
žalovaného neinformoval o zámere regulovať dopravu v objekte. Aj súdny znalec konštatoval nesprávny

smer pohybu poškodeného ako chodca. Inak povedané, poškodený manžel žalobkyne nemal vstupovať
nadopravnúkomunikáciumedzisúpravuťahačasnávesomLIAZvedenúžalovanýmaosobnémotorové
vozidlo Škoda 120L, mal v priestore, kde mu nehrozilo nebezpečenstvo. Možno len dedukovať, že neb.
E. E. reguloval dopravu s úmyslom pomôcť vodičom v sťaženej dopravnej situácii, avšak tým sa sám
vystavil nebezpečenstvu poškodenia zdravia, ktoré viedlo k jeho úmrtiu a k zásahu do osobnostnej sféry

žalobkyne. Ak si žalobkyňa uplatnila nemajetkovú ujmu vyčíslenú čiastkou 33.199,92 eur, súd nemohol
žalovaného na jej zaplatenie v plnej výške zaviazať práve vzhľadom na takéto správanie sa v trestnom
konaní poškodeného E. E.. Každý z nich porušil svoje povinnosti. Z vykonaného dokazovania nie je
preukázané, že na spôsobení nemajetkovej ujmy žalobkyne sa podieľal aj zamestnávateľ jej manžela.
Žalovaný s poukazom na svoju dôkaznú povinnosť nepredniesol žiadne konkrétne tvrdenie svedčiace o

tejto skutočnosti. Žiaden právny predpis neukladá povinnosť zamestnávateľovi zomrelého zabezpečiť,
aby v jeho objekte bolo dopravné značenie. Naopak zákon pamätá aj na prevádzkové objekty, v ktorých
nie je dopravné značenie, určením fixných pravidiel cestnej premávky. Žalovaný v odvolaní zo 14.7.2008
tvrdí, že ak by v areáli, kde došlo k dopravnej nehode, v čase kedy k nej došlo existovalo dopravné
značenieaprevádzkovo-dopravnýporiadok,jeveľmipravdepodobné,žebymanželžalobkynezvrátnice

neodišiel usmerňovať jazdu vozidiel a k jeho usmrteniu pri dopravnej nehode by nedošlo. Toto tvrdenie
možno vyhodnotiť len ako hypotetické konštatovanie. Nikto nevie, ako by sa bol zachoval manžel
žalobkyne aj v prípade dopravného značenia v prevádzkovom priestore jeho zamestnávateľa, takže
nemožno vyvodiť, že na spôsobení nemajetkovej ujmy žalobkyne sa spolupodieľal aj zamestnávateľ
jej manžela. Inšpektorát práce v Žiline pri vyšetrovaní príčin smrteľného úrazu zamestnanca E. E.

nezistil na strane jeho zamestnávateľa G. O. nedostatky, ktoré by boli v príčinnej súvislosti s touto
udalosťou. Súd podotýka, že podľa dopravných predpisov je vodič povinný v prípade nedostatočného
prehľadu zabezpečiť asistenciu inej osoby na bezpečnú a plynulú jazdu motorového vozidla, čo žalovaný
neurobil. Správanie sa poškodeného E. E. je teda okolnosťou, na ktorú súd prihliadal pri určení výšky
nemajetkovej ujmy. Ďalej súd zohľadňoval aj to, že žalobkyňa tvrdila zhoršenie svojho psychického

zdravotného stavu, avšak nepožiadala o pomoc odborníka z príslušnej oblasti, čo by v prípade veľmi
závažných následkov na jej psychiku bolo nutné urobiť. Tvrdila od začiatku konania, že v jej zdravotnej
dokumentácii sa nenachádza záznam o takomto vyšetrení, preto súd nemohol vykonať dokazovanie
oboznámením sa s jej obsahom. Napokon súd pri určení výšky nemajetkovej ujmy prihliadal aj na
sociálne pomery žalovaného. Ide o osobu nevlastniacu majetok väčšej hodnoty, nemá ani žiadne dlhy,

úvery alebo pôžičky. Žalovaný striedavo dosahuje bežný, skôr nižší príjem alebo je nezamestnaný. Ani v
obdobiachnezamestnanostivšaknebolosobouvhmotnejnúdzi,nepožiadalopriznaniedávkyvhmotnej
núdzi. Ak by žalovaný nemal finančné zdroje na pokrytie svojich nákladov na stravu, ošatenie, obutie,
bývanie, hygienu, uspokojovanie sociálnych potrieb, potom by o pomoc od štátu požiadal. Súd pretoneuveril jeho tvrdeniu, že počas doby nezamestnanosti pracoval u svojho brata len za stravu a bývanie.
Počas súdneho konania pribudla žalovanému jedna vyživovacia povinnosť k maloletému, v súčasnosti
dvojmesačnému synovi. Žalovaný pracuje ako vodič nákladného vozidla, preukázal existenciu dohody o

svojej základnej mzde. Je potrebné myslieť aj na odvodovú a daňovú povinnosť, na druhej strane však
žalovaný bude vykonávať svoju prácu aj v zahraničí, takže vzniká povinnosť zamestnávateľa poskytovať
mu náhradu stravného. Partnerka žalovaného a matka jeho dieťaťa je poberateľkou dávky v hmotnej
núdzi a rodinného prídavku. Napriek tvrdenej nepriaznivej sociálnej situácii žalovaný so svojou rodinou
má zabezpečené na región Liptova pomerne nákladné bývanie v trojizbovom byte. Súdne konanie

bolo začaté 2.11.2004, žalovaný do neho vstúpil na základe uznesenia tunajšieho okresného súdu
č.k. 13C/349/2004-33 z 2.6.2005, proti ktorému podal odvolanie podaním z 22.6.2005. Žalovaný teda
šesť rokov vie, že sa voči nemu žalobkyňa domáha náhrady nemajetkovej ujmy, za ktorú zodpovedá.
Neschopnosť splniť záväzok u povinného subjektu neznamená, že záväzok neexistuje alebo že záväzok
zanikol. Sociálna situácia osoby, ktorá zasiahla do osobnostných práv žalobkyne je jedným, ale nie
jediným a výlučným kritériom pre určenie výšky, nie nepriznanie náhrady nemajetkovej ujmy. Zvážiac

všetky rozhodujúce okolnosti súd žalobkyni priznal náhradu nemajetkovej ujmy nie v ňou požadovanej
výške 33.199,92 eur (aj keď násilná a náhla, nepredvídateľná tragická strata životného partnera
neprebolí nikdy), ale len vo výške 9.958,18 eur. Práve s ohľadom na sociálnu situáciu žalovaného súd
určil dlhšiu lehotu splatnosti priznaného nároku.

Súd nevykonal dokazovanie dopytom na Dopravnú políciu Liptovský Mikuláš za účelom zistenia, kedy

v areáli, kde došlo k dopravnej nehode, bolo umiestnené dopravné značenie. Opäť súd zvažoval, že
predmetom konania je zásah do ochrany osobnosti žalobkyne, ku ktorému došlo jednak porušením
povinností konštatovaných trestným rozsudkom žalovaného, jednak porušením povinností vyplývajúcich
zpracovnéhopomeruneb.manželomžalobkyne.Kžiadnemuzásahudoosobnostnéhoprávažalobkyne
nedošlo vtedajším zamestnávateľom jej manžela, pretože naopak bol to jej manžel, kto konal nad rámec

plnenia uložených pracovných povinností. Opäť súd pripomína, že predmetom tohto konania nie je
nárok na náhradu škody, ani otázka plnenia prevenčných povinností predchádzajúcich vzniku škodovej
udalosti. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lipt. Mikuláš, odboru sociálnych vecí a rodiny
z 28.6.2011 súd zistil, že žalovaný nie je poberateľom dávky a príspevkov hmotnej núdzi. Vedený v
evidencii uchádzačov bol do 30.11.2009, kedy bol vyradený z dôvodu do zamestnania VIPS Púchov,

s.r.o. so sídlom v Púchove. Z fotokópie pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi Hoško a.s. so sídlom
Podtúreň - Roveň a J. Z. je preukázané, že zamestnanec sa zaviazal nastúpiť do práce 10.8.2011 ako
vodič nákladnej automobilovej dopravy. Pracovný pomer je dohodnutý na dobu určitú do 29.2.2001.
Mesačný základný plat bol dohodnutý vo výške 444,- eur.

S poukazom na suspenzívny účinok odvolania súd opätovne rozhodol aj o náhrade trov konania. Pri

rozhodovaní o náhrade trov konania súd postupoval podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.
Žalobkyňa bola úspešná v časti istiny 9.958,18 eur (300.000,-Sk) odmena za jeden úkon právnej služby
(keďže žalobkyňa bola až do štádia dovolacieho konania zastúpená právnym zástupcom JUDr. Ján
Mrázovský & Michaela Kojtalová s.r.o. so sídlom v Žiline, Mariánske námestie 2) je potom 7.650,-
Sk podľa §-u 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení účinnom do 31.12.2008 a patrí za prípravu a prevzatie zastúpenia, za písomné
podanie žaloby, za zastupovanie na pojednávaniach na Okresnom súde Liptovský Mikuláš v dňoch
19.01.2007, 12.03.2007, 04.06.2008 a na Krajskom súde v Žiline dňa 05.02.2008, spolu odmena za
zastupovanie vo výške 30.600,-Sk (7.650,-Sk x 4). Žalobkyňa si uplatnila právo na náhradu trov konania
za pojednávanie z 19.09.2005, takéto pojednávanie sa podľa obsahu spisu tunajšieho okresného súdu

sp.zn. 13C/349/2004 na tunajšom okresnom súde nekonalo. Ďalej za písomné vyjadrenie z 30.07.2007
k podanému odvolaniu patrí žalobkyni z titulu náhrady trov konania čiastka 7.650,-Sk. Spolu odmena za
7 úkonov právnej služby predstavuje čiastku 53.550,-Sk. Za účasť na každom pojednávaní na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš patrí z titulu náhrady straty času za čas strávený cestou zo sídla advokáta do
sídla súdu a späť čiastka vo výške 1/60 výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu, čo je za

zastupovanie na pojednávaní 19.01.2007 ako aj za zastupovanie na pojednávaní 12.03.2007 suma
3.564,- Sk (2 x 1.782,-Sk pri strate času 6 polhodín a náhrade 297,-Sk/polhodina), za zastupovanie na
Okresnom súde Liptovský Mikuláš dňa 04.06.2008 ide o čiastku 1.902,-Sk (6 x 317,- Sk). Za každýúkon právnej služby patrí na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné a miestne prepravné suma
vo výške 1/100 výpočtového základu, čo je za prípravu a prevzatie zastúpenia suma 136,-Sk, rovnaká
suma patrí aj za písomné podanie žaloby. Za zastúpenie na pojednávaniach 19.01.2007 a 12.03.2007,

ako aj za vyjadrenie sa z 30.07.2007 k podanému odvolaniu patrí suma 534,-Sk (178,-Sk x 3). Za
zastúpenie na pojednávaní 04.06.2008 na Okresnom súde Liptovský Mikuláš patrí čiastka 190,-Sk a
rovnaká suma patrí aj za zastúpenie na pojednávaní na Krajskom súde v Žiline dňa 05.02.2008. Spolu
predstavuje tzv. režijný paušál čiastku 1.186,-Sk. Z titulu náhrady súdneho poplatku patrí žalobkyni
čiastka 27.500,-Sk. Za podanie označené ako posledný pokus o mimosúdne urovnanie veci právo na

náhradu trov konania nebolo priznané, pretože poskytnutie tohto úkonu právnej služby nebolo súdu
preukázané. Takisto súd nepriznal právo na náhradu výdavkov za návrh na zámenu účastníka konania,
na pristúpenie účastníka do konania a na zmenu žaloby, pretože táto mala byť perfektnou už pri jej
podaní, keď si žalobkyňa mohla ustáliť pasívnu vecnú legitimáciu a okruh účastníkov konania na základe
pripojeného trestného spisu. Napokon si žalobkyňa uplatnila aj právo na náhradu cestovných výdavkov
za účasť na každom pojednávaní. Z tohto titulu jej súd za účasť na pojednávaní dňa 19.01.2007 priznal

náhradu cestovných výdavkov vo výške 1.639,50 Sk uplatnenej žalobkyňou. Za toto pojednávanie by
patrila náhrada cestovných výdavkov vo výške 1.640,-Sk. Pri vzdialenosti 95 km a základnej sadzbe
náhrady 6,20 Sk je čiastka základnej náhrady za použité osobné motorové vozidlo zn. Mercedes Benz
E 320CDI 589,-Sk. Priemerná spotreba pohonných látok použitého motorového vozidla pohonných
hmôt je podľa fotokópie osvedčenia o jeho evidencii 6,9 litra, pri vzdialenosti 95 km je spotrebované

množstvo pohonných hmôt 6,555 litra (6,9 litra : 100 x 95 km). Cena použitých pohonných hmôt v
tento deň je podľa dokladu o ich nákupe 36,40 Sk za 1 liter, žalobca si uplatnil právo na náhradu
pohonných hmôt v cene 35,20 Sk/liter. Potom je cena spotrebovaných pohonných hmôt 231,-Sk (6,555
litra x 35,20 Sk). Náhrada cestovných výdavkov za jednu cestu je 820,-Sk (589,-Sk + 231,-Sk), čo aj za
cestu spiatočnú predstavuje náhradu 1.640,-Sk. Za pojednávanie 12.03.2007 si žalobca rovnako uplatnil

náhradu cestovných výdavkov vo výške 1.639,50 Sk, hoci v tento deň bola cena použitých pohonných
hmôt podľa dokladu o ich nákupe 38,80 Sk/liter. Žalobkyňa si však uplatnila jednotkovú cenu pohonných
hmôt 35,20 Sk/1 liter, súd je jej návrhom viazaný a vychádzal z tejto jednotkovej ceny pohonných hmôt.
Za pojednávanie dňa 04.06.2008 patrí náhrada cestovných výdavkov vo výške 1.621,-Sk, nakoľko cena
1 litra pohonnej hmoty podľa dokladu o ich nákupe bola 43,90 Sk. Cena spotrebovaného množstva

6,555 litra pohonných hmôt je potom 287,76 Sk, náhrada cestovných výdavkov za rovnaké motorové
vozidlo je za jednu cestu 810,50 Sk (522,50-Sk + 288,-Sk), čo aj za cestu spiatočnú predstavuje 1.621-
Sk. Navyše v tento deň bola náhrada za použitie motorového vozidla vo výške 5,50 Sk, čo pri konkrétne
použitom motorovom vozidle zn. Mercedes Benz, ev. č. ZA 383CK predstavuje 522,50 Sk. Spolu je
náhrada priznaných cestovných výdavkov vo výške 4.900,-Sk. Spolu je náhrada trov konania vo výške

92.602,-Sk. Nakoľko právny zástupca žalobcu preukázal, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty, z
takto prisúdenej náhrady trov konania patrí 19% dane z pridanej hodnoty, čo je čiastka 17.594,-Sk.
Spolu je prisúdená náhrada trov konania vo výške 110.196,-Sk do 31.12.2008. Po prepočte konverzným
kurzom 30,126 je prisúdená náhrada trov konania vo výške 3.657,84 eur. Vzhľadom na výšku náhrady
trov konania a sociálne pomery, ako aj možnosti a schopnosti žalovaného súd určil na splnenie jeho

záväzku zaplatiť žalobkyni trovy konania dlhšiu lehotu splatnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného
okresného súdu na Krajský súd v Žiline v 5 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho robí,

ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvéhostupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Pokiaľ si žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť stanovenú týmto rozhodnutím, možno navrhnúť
exekúciu podľa osobitného zákona.