Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. marec 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/333/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5405209328
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5405209328.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredseníčkysenátuMgr.KatarínyBeniačovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Romana Tichého v právnej veci navrhovateľa: D. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Q., W. XXX/X, právne zastúpený Mgr. Romanom Kobellom, advokátom so sídlom v
C. P., S. XXXX, proti odporcovi: D. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., Z. XXX/XX, právne zastúpený JUDr.
Jánom Vajdom, advokátom so sídlom v F., U. F. XXX, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, na
odvolanie navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 10C/280/2005-412
zo dňa 27. júna 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrh zamietol, p o t v r d z u j e .

Výrok o trovách konania z r u š u j e a v tejto časti vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) okresný súd zamietol žalobný návrh, ktorým sa navrhovateľ
domáhal určenia, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území Q., špecifikované v uznesení o
pripustení zmeny žaloby (č.l. 177 spisu) patria do dedičstva po pôvodnej navrhovateľke H. F., rod. T.,
nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Q., U. č. XX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX (výrok I. rozsudku).
Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo
výške 1.010,15 Eur (výrok II.).

Okresný súd vychádzal zo zistenia, že pôvodná navrhovateľka H. F., rod. T. (ďalej „pôvodná
navrhovateľka“) sa domáhala podaným žalobným návrhom vydania nehnuteľností, ktoré darovacou

zmluvou zo dňa 25.05.2000 prenechala odporcovi (svojmu bratovi). Okresný súd postupujúc podľa §
630 Občianskeho zákonníka skúmal, či sa odporca voči navrhovateľke dopustil takého správania, ktoré
by bolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Zo samotnej výpovede pôvodnej
navrhovateľky nevyplynulo, že by odporca v období, kedy bývala u neho a jeho manželky R., sa voči nej
dopustil nejakého konania, ktoré by sa jej nepáčilo. Navrhovateľka mala výhrady len voči správaniu sa
manželky odporcu, pričom odporcovi vytýkala, že si ju pred manželkou nezastal. Z výpovedí svedkov
E. D. a D. Q. mal okresný súd preukázané, že odporca sa spolu s manželkou o pôvodnú navrhovateľku

príkladne starali a táto sa na opateru nikdy nesťažovala. Práve naopak, robila si starosti, ako sa im
za ňu odvďačí. Hoci pôvodná navrhovateľka uvádzala, že odporca jej aj s manželkou mal ukradnúť
našetrených 62.000,- Sk, tieto skutočnosti preukázané neboli. Rovnako nemal preukázané, že
odporca povedal pôvodnej navrhovateľke, že či ešte „nezdechla“. Okresný súd tak ustálil, že na strane
odporcu nedošlo voči navrhovateľke k takému správaniu, ktoré by ju oprávňovalo domáhať sa vrátenia
daru. Následne sa nemohol ani aktuálny navrhovateľ po jej úmrtí žalobným návrhom domáhať určenia,
že tento dar patrí do dedičstva po pôvodnej navrhovateľke.O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi priznal právo na ich
náhradu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal

jeho zmeny tak, že bude žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovené. V prípade potvrdenia
rozhodnutia okresného súdu žiadal, aby odvolací súd pripustil dovolanie, pretože ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu vo vzťahu k otázke, či dojednanie protiplnenia spočívajúceho
v záväzku obdarovaného poskytovať darkyni bezplatnú doživotnú opateru a starostlivosť a doživotné
užívanie daru vo forme vecného bremena ako podmienky darovania nespôsobuje absolútnu neplatnosť

darovacej zmluvy.

Navrhovateľ namietal, že napadnuté rozhodnutie nezodpovedá zákonným požiadavkám riadneho
rozhodnutia vyplývajúcim z ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Okresný súd nezrozumiteľne a zmätočne,
teda nedostatočne a nepresvedčivo, odôvodnil rozhodnutie, ktorým zamietol jeho žalobný návrh.
Nedostatočne sa vysporiadal s otázkou (ne)platnosti darovacej zmluvy. Poukazovanie na súdnu prax
pred rokom 1950, považoval za prejav nelegitímnej arbitrárnosti súdu, keď vyriešenie prejudiciálnej

otázky podriadil uhorskému právnemu poriadku.

Namietal, že darovacia zmluva, ktorou pôvodná navrhovateľka previedla sporné nehnuteľnosti na
odporcu, je absolútne neplatný právny úkon, nakoľko jeho obsah je v rozpore so zákonom. Z obsahu
zmluvy jednoznačne vyplýva, že pôvodná navrhovateľka neprenechala dar odporcovi bezplatne, ale
prevod vlastníckeho práva podmienila jeho protiplnením, a to v bezodplatnom poskytovaní práva

doživotného bývania v rodinnom dome súpisné číslo 47 a bezodplatnom poskytovaní doživotnej opatery
a starostlivosti. Je nepochybné, že pokiaľ by sa odporca na takéto plnenie nezaviazal, k prevodu daru
by nedošlo. Poskytnutie uvedeného plnenia má majetkovú hodnotu, nakoľko ide o peniazmi oceniteľné
osobnévýkonyapeniazmioceniteľnémateriálneplnenia.Napriektomu,žetietoplneniaboliformulované
ako vecné bremená, je preukázané, že poskytnutie doživotnej opatery a starostlivosti bolo osobným

záväzkom výlučne odporcu ako obdarovaného. Ďalej uviedol, že v konaní bolo dostatočne preukázané,
že zo strany odporcu ako obdarovaného dochádzalo v období od novembra 2004 do podania žalobného
návrhu v decembri 2005 k viacnásobnému správaniu sa voči darkyni, ktoré možno kvalifikovať ako
porušujúce dobré mravy hrubým spôsobom. Odporca jej odcudzil 12 m3 palivového dreva, starostlivosť
jej poskytoval v rozpore so základnými hygienickými normami a zasiahol do práva na ochranu osobnosti

tým, že jej v novembri 2005 povedal či ešte “nezdechla“.

Proti výroku o trovách konania podal odvolanie odporca. Namietal, že pri výpočte trov konania vychádzal
okresný súd z nesprávneho názoru, že išlo o nehnuteľnosti, ktorých hodnota sa dá určiť len s
nepomernými ťažkosťami. Predmetom konania na základe návrhu podaného pôvodnou navrhovateľkou
bolo vydanie nehnuteľností, neskôr po pripustenej zmene určenie, že tieto patria do dedičstva po

pôvodnej navrhovateľke ako poručiteľke. Hodnota nehnuteľností bola známa súdu aj účastníkom
konania, pretože bola v darovacej zmluve presne vyčíslená sumou 424.588,00 Sk, čo predstavuje
14.093,74 Eur. Prvostupňový súd tak mal pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny za 1 úkon právnej
služby postupovať podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.. Rovnako aj súdny poplatok
mal byť vyrubený podľa položky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov. Za nesprávne považoval

aj nepriznanie odmeny za 4 úkony právnej služby vykonané v súvislosti v poradí s prvým odvolacím
konaním v prejednávanej veci poukazujúc na to, že v tomto konaní bol úspešný navrhovateľ. Takéto
selektovanie trov konania nepovažoval za dôvodné. Bolo potrebné vychádzať z ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
a prihliadať na to, že mal v konaní plný úspech a podľa toho mu aj trovy konania priznať. Okrem toho
mu nebola priznaná náhrada za stratu času, ktorá bola vyúčtovaná v sume 6,24 Eur. Žiadal tak, aby

v tejto časti bol rozsudok okresného súdu zmenený a boli mu priznané trovy právneho zastúpenia tak,
ako si ich uplatňoval vo výške 5.316,88 Eur.

Účastníci sa k podaným odvolaniam nevyjadrili.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.)

rozsudok okresného súdu vo výroku vo veci samej ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdila vo výroku o trovách konania podľa § 221 od.s 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a v tejto časti vrátil vec okresnému
súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 221 ods. 2 O.s.p..

Odvolateľ primárne namietal nedostatočné odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia. Podľa názoru

odvolacieho súdu, prvostupňový rozsudok zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 157 ods.
2 O.s.p. na riadne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvého stupňa uviedol rozhodujúci
skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k
prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na
prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.

Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť ani taká aplikácia príslušných ustanovení
všeobecných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.

Rovnako neobstojí námietka odvolateľa týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia veci okresným
súdom.

Právne posúdenie veci je všeobecne nesprávne, ak súd posúdil vec podľa právnej normy, ktorá sa na
zistený skutkový stav nevzťahuje alebo právnu normu, síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne

ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

K pojmovým znakom darovacej zmluvy, ako vyplýva z ust. § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka, patrí
(okrem určenia predmetu daru a dobrovoľného plnenia) tiež jej bezodplatnosť. Pri darovaní sa darcovi za
dar nemá dostať nič, čo by malo mať majetkovú hodnotu. Inak povedané, pri darovaní darca poskytuje
obdarovanému určitý majetkový prospech bez toho, že by za to obdržal primeraný majetkový ekvivalent.

Nie je však vylúčené (a požiadavke bezodplatnosti darovania sa nijak neprieči), aby s darovaním bol
spojený záväzok obdarovaného k protislužbe, ktorá sama o sebe majetkovú povahu nemá, poprípade
aby darovanie bolo viazané na odkladaciu alebo rozväzovaciu podmienku.

Záver prvostupňového súdu, v zmysle ktorého zmluva uzatvorená medzi pôvodnou navrhovateľkou ako
darkyňou na strane jednej a odporcom ako obdarovaným na strane druhej požiadavku bezodplatnosti

naplňuje a je preto platnou darovacou zmluvou podľa ust. § 628 Občianskeho zákonníka, považuje
odvolacísúdzasprávny.Vsúdenejveciniesúpochybnostiotom,žepôvodnánavrhovateľkaprenechala
sporné nehnuteľnosti odporcovi dobrovoľne, t.j. bez toho, že by si tým plnila svoju právnu povinnosť
a predovšetkým bezodplatne, t.j. bez toho, aby za sporné nehnuteľnosti získala od odporcu nejaké
protiplnenie.Skutočnosť,žepôvodnánavrhovateľkaakodarkyňasi„vymienila“odobdarovanéhoformou

vecného bremena „zabezpečiť vo svoj prospech právo doživotného bývania v rodinnom dome č.s. 47 a
právo doživotnej opatery a starostlivosti“ a odporca sa zaviazal toto právo v prospech darkyne v celom
rozsahu zabezpečovať, nepredstavuje, ako nesprávne uvažuje odvolateľ, „formu protiplnenia“, lebo
prostredníctvomtohtozáväzkusapôvodnejnavrhovateľke(darkyni)nemaloododporcu(obdarovaného)
dostať majetkového ekvivalentu za darované nehnuteľnosti, ale mala byť iba zabezpečená možnosť jej

užívania.

Okrem toho obmedzenie výkonu vlastníckeho práva spočívajúceho v možnosti darcu aj naďalej
prevádzané nehnuteľnosti užívať, nie je pri darovaní výnimočné a býva, ako aj v predmetnej veci,
založené zmluvou o zriadení vecného bremena, prípadne formou osobného záväzku obdarovaného.

Možno tak uzavrieť, že darovacia zmluva nie je neplatná len preto, že sa v nej odporca ako obdarovaný

zaviazal v prospech darkyne zabezpečiť jej právo doživotného bývania a doživotnej opatery.

Navrhovateľ ďalej považoval za nesprávne skutkové zistenia okresného súdu o tom, že zo strany
odporcu ako obdarovaného nedošlo k takému správaniu sa voči pôvodnej navrhovateľke ako darkyni,
ktoré by hrubo porušovalo dobré mravy. Tieto jeho námietky nepovažoval odvolací súd za dôvodné.
Naviac navrhovateľ sa obmedzil iba na všeobecné konštatovanie, „že v konaní bolo dostatočne

preukázané, že zo strany obdarovaného dochádzalo v období od novembra 2004 do podania žalobného
návrhu v decembri 2005 k viacnásobnému správaniu voči darkyni, ktoré v súhrne možno kvalifikovaťako porušujúce dobré mravy hrubým spôsobom“. Ako príklad uviedol skutočnosť, že odporca mal
odcudziť pôvodnej navrhovateľke palivové drevo a mal jej poskytovať starostlivosť v rozpore so
základnými hygienickými normami. Okresný súd vo svojom rozhodnutí dostatočne vysvetlil svoje úvahy,

na základe ktorých dospel k záveru, že uvedené skutočnosti namietané odvolateľom preukázané
neboli. Odvolateľove námietky nereflektujú na túto vecnú argumentáciu prvostupňového súdu. Pokiaľ
sa navrhovateľ obmedzil iba na prejavenie nesúhlasu so závermi okresného súdu, tento bez ďalšieho
nemohol vyhodnotiť odvolací súd ako opodstatnené. Naopak, z výsledkov vykonaného dokazovania
prvostupňovým súdom tvrdenia navrhovateľa preukázané neboli.

Na základe uvedených skutočností krajský súd preto rozsudok okresného súdu vo výroku vo veci samej
ako vecne správny potvrdil.

Do výroku o trovách konania podal odvolanie odporca. Po preskúmaní veci krajský súd dospel k záveru,
že ním podané odvolanie je dôvodné.

V preskúmavanej veci bolo predmetom konania určenie, že vec patrí do dedičstva po pôvodnej
navrhovateľke. Možno prisvedčiť odporcovi, že fakticky sa týmto rozhodnutím riešila otázka určenia

vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Navrhovateľ sa v konaní domáhal ochrany vlastníckeho
práva vrátane jeho predmetu, ktorý tvorí oceniteľnú hmotnú vec. Možno preto uzavrieť, že cena
nehnuteľnej veci je potom rozhodujúca na účely určenia výšky tarifnej hodnoty veci pre výpočet
základnej sadzby tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby (§ 10 ods. 1, 2 Vyhlášky MS SR č. 655/2004
Z. z.).

Rovnako je potrebné prisvedčiť odporcovi, že nie je správny názor okresného súdu o nepriznaní trov
konania, ktoré vznikli v čase predchádzajúceho odvolacieho konania v prejednávanej veci. Uvedené
odvolacie konanie je súčasťou celého súdneho konania týkajúceho sa prejednávanej veci, ktoré
skončilo úspechom navrhovateľa. Povinnosť nahradiť trovy konania sa v sporovom konaní spravuje
zásadou úspechu vo veci. Pokiaľ bol navrhovateľ v konaní úspešný, má zásadne právo na náhradu

všetkých účelne vynaložených trov konania. Nepriznať trovy konania môže súd iba výnimočne v prípade
existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p., prípadne pokiaľ zistí,
že nejde o účelne vynaložené trovy konania. Okresný súd však „iba“ konštatoval, že v poradí prvom
odvolacom konaní prebiehajúcom v prejednávanej veci nebol odporca úspešný. Táto okolnosť však nie
je dôvodom na nepriznanie trov konania, keď v konečnom dôsledku bol žalobný návrh zamietnutý a

odporca bol úspešným účastníkom konania.

Na základe týchto skutočností preto krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania
zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Ten vychádzajúc z vyššie prezentovaného
právneho záveru odvolacieho súdu o spôsobe určenia výšky tarifnej hodnoty veci opätovne o trovách
konania rozhodne. Pri rozhodovaní bude prihliadať na výsledok rozhodnutia vo veci samej a riadiť sa

zásadou úspechu účastníkov v konaní, posúdi účelnosť uplatnených trov konania a prípadnú aplikáciu
ust. § 150 ods. 1 O.s.p.. Svoje rozhodnutie riadne odôvodní tak, aby zodpovedalo požiadavkám
vyplývajúcim z ust. § 157 ods. 2 O.s.p..

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.