Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Dunajská Streda
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Bíróová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Odmietajúce odvolanie
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12P/119/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212213294
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2013:2212213294.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou vo veci starostlivosti
súdu o maloletého K. H., R.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov: matka - R.A. X., W.. H., R.. XX.XX.XXXX,
bytom Š., Š. XX a otec - K. C., R.. XX.XX.XXXX, bytom D., C. XX, o návrhu matky na zmenu priezviska
maloletého dieťaťa, takto
r o z h o d o l :
Súd dáva súhlas matke maloletého K. H., R.. XX.XX.XXXX k podaniu žiadosti na zmenu priezviska
maloletého namiesto otca maloletého na priezvisko „..
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Návrhom zo dňa 13.08.2012 sa matka maloletého domáhala zmeny priezviska maloletého K. s
odôvodnením, že v máji 2012 uzavrela manželstvo, prevzala priezvisko po manželovi a má záujem, aby
maloletý mal s nimi rovnaké priezvisko.
Otcovi bol návrh doručený do vlastných rúk dňa 01.10.2012. K návrhu sa nevyjadril, na pojednávanie
vo veci sa nedostavil.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, svedka, maloletého, oboznámením sa s
predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Matka dňa 05.05.2012 uzavrela manželstvo s X. X.. Podľa údajov v sobášnom liste sa manželia dohodli
na spoločnom priezvisku X. - X. a rovnako na tomto priezvisku aj pre ich spoločné deti.
Matka vypovedala, že podnetom na podanie návrhu bolo narodenie dcéry, pochádzajúcej z manželstva,
pričom obe jej deti vyrastajú spoločne, sú súrodenci a preto má záujem na tom, aby sa volali rovnakými
priezviskami. Poukázala na to, že maloletý má tiež sám záujem na zmene priezviska, pričom medzi
maloletým a jeho biologickým otcom nie vytvorený žiadny rodičovský vzťah, otec dieťa nenavštevuje,
ani bližšia a príbuzenská rodina otca nemá o maloletého záujem, pričom maloletý práve jej manžela
oslovuje ako otec. Podľa výpovede matky otec si riadne ani vyživovaciu povinnosť neplní (rozsudkom
tunajšieho súdu č. k. 7P/119/2005-37 zo dňa 27.06.2006 bolo otcovi maloletého zvýšené výživné na
sumu 1.000 Sk (33,19 eur) mesačne od októbra 2005), o maloletého nejaví žiadny záujem, na jeho
starostlivosti sa nijako nepodieľa.Svedok X. X. vo svojej výpovedi uviedol, že súhlasí s tým aby sa maloletý volal jeho priezviskom, s
maloletým má vytvorený kamarátsky vzťah, podieľa sa jeho výchove a maloletý ho rešpektuje. Maloletý
ho oslovuje krstným menom alebo otcom.
Zo správy kolízneho opatrovníka o pohovore s maloletým K. zo dňa 31.10.2012 vyplýva, že matkinho
manžela oslovuje ako ocko, pretože ho považuje za otca, má ho veľmi rád a spolu veľmi dobre
vychádzajú. Biologického otca nikdy nevidel, nestretávajú sa, nie je medzi nimi žiadny kontakt a preto ho
za svojho otca nepovažuje. Naopak, za svojho otca považuje matkinho manžela, pretože sa mu venuje
a stará sa oňho. Chcel by sa volať jeho priezviskom. Uviedol, že má malú sestru, ktorú má veľmi rád,
hráva sa s ňou.
Kolízny opatrovník navrhol návrhu vyhovieť.
Ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností,
najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom
občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave
na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. (§ 35 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine)
Maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne
svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v
ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté.
Názorumaloletéhodieťaťamusíbyťvenovanánáležitápozornosťzodpovedajúcajehovekuarozumovej
vyspelosti. (§ 43 ods.1 zák. o rodine)
Podľa § 11 ods. 3 písm. a/ zákona č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku žiadosť o zmenu mena alebo
zmenu priezviska maloletého podávajú jeho rodičia, ak sú jeho zákonnými zástupcami, ako spoločnú
žiadosť. Ak ide o maloletého staršieho ako 15 rokov, musia k žiadosti priložiť jeho písomný súhlas s
jeho úradne osvedčeným podpisom. Ak o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého žiada iba
jeden z jeho rodičov, k žiadosti priloží aj písomný súhlas druhého rodiča s jeho úradne osvedčeným
podpisom alebo právoplatné rozhodnutie súdu nahrádzajúce jeho súhlas, ak súhlas nedal alebo ak sa
súhlas nedal získať.
Pri nahradení súhlasu rodiča so zmenou priezviska maloletého dieťaťa musí súd nutne skúmať, či na
takéto rozhodnutie existujú dôležité dôvody, v prvom rade však treba zohľadňovať vôľu maloletého
dieťaťa. V danom prípade matka maloletého uzavrela manželstvo a v súčasnosti používa priezvisko po
manželovi „.. Má záujem na tom, aby bolo zmenené aj priezvisko mal. K., pričom bolo súdu preukázané,
že vôľu zmeniť priezvisko prejavil aj sám maloletý. Otec súhlas na zmenu priezviska nedal, v súdnom
konaní bol absolútne nečinný. Otec maloletého o dieťa nejaví skutočný záujem, nezaujíma sa o neho,
nenavštevuje ho. Maloletý za svojho otca považuje osobu, ktorá sa oňho stará a vychováva ho, k
manželovi matky na vybudovaný citový vzťah, oslovuje ho otec. Vzhľadom na prejavenú vôľu maloletého
o zmenu priezviska, citovú väzbu maloletého dieťaťa na matku a jej manžela a na súrodenca, ako aj
absenciu citovej väzby maloletého k vlastnému (biologickému) otcovi, súd dospel k záveru, že je tu daný
dôvod na nahradenie súhlasu otca so zmenou priezviska. Preto súd návrhu vyhovel
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1, 2
O. s. p.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.