Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20CoE/176/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513200205
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8513200205.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného Profidebt Slovakia, s.r.o., Mliekarenská 10,
Bratislava, IČO: 35 925 922 proti povinnej H. M., L. XXX, IČO: 43 519 636, o vymoženie pohľadávky vo
výške 647,95 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa zo
dňa 21.11.2013, č. k. 6Er 22/2013-35 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e sa uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením zamietol žiadosť o
udelenie poverenia z dôvodu, že nedošlo k platnej dohode o rozhodcovskej zmluve.

Oprávnený v odvolaní navrhol uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu prekročenia
preskúmavacej právomoci exekučného súdu.

Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle
ust. § 214 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a dospel k

záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že odvolacie námietky zo strany oprávneného nereflektujú
na odôvodnenie súdu prvého stupňa. Uvedené indikuje formulárové odvolávanie sa oprávneného.
Odvolateľ v podstatnej časti svojho odvolania vytýka súdu prvého stupňa, že posúdil vec ako
spotrebiteľskú. V tomto smere sa zdá, že ide buď o nedorozumenie, nepochopenie alebo sa do
odvolania dostali časti, ktoré oprávnený používa vo svojich ako keby formulárových podaniach.

Odvolacie dôvody týkajúce sa údajného použitia spotrebiteľského práva sú preto zjavne nedôvodné a
odvolací súd sa preto nimi nezaoberal. Odvolací súd však napriek tomu na potvrdenie správnosti záveru
súdu prvého stupňa uvádza:

Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne súd prvého stupňa aj bez návrhu prioritne riešil, je otázka
platnosti rozhodcovskej doložky (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 3Cdo
146/2011, 6Cdo 143/2011, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach IV. ÚS 55/2011,

IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011).

Ak Všeobecné obchodné podmienky obsahujú aj iné zmluvy, ako je v danom prípade rozhodcovská
zmluva, potom tieto zmluvy musia spĺňať všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje. V zmysle § 4 zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvyalebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. V oboch prípadoch však rozhodcovská zmluva musí mať
písomnú formu, inak je neplatná.

Tzv. rozhodcovská doložka vo všeobecných obchodných podmienkach, že spory medzi účastníkmi

budú rozhodované pred stálym rozhodcovskom súdom, predpokladá uzavretie písomnej dohody a
nepostačuje len odkaz na všeobecné podmienky poskytnutia úveru.

Ak teda rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v písomnej forme, potom je neplatná, čo malo za
následok, že nebola daná právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať tento spor. Ak tak rozhodcovský
súd urobil, ide o rozhodnutie, ktoré nemôže byť exekučným titulom, pretože na vydanie takéhoto
rozhodnutia ho strany sporu nezmocnili.

Súd prvého stupňa odôvodnil rozhodnutie tým, že k platnému uzavretiu rozhodcovskej doložky nedošlo.
Rozhodcovský súd preto nemohol prejednať spor. Ide o zásadné rozhodnutie a odvolací súd sa s ním
stotožňuje(porov.uznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky2Cdo245/2010zodňa30.11.2011).

Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája

1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so
zreteľomnaneplatnúrozhodcovskúdoložkunepovažovalzapotrebnézaoberaťsaostatnýmiodvolacími
námietkami, ktoré nereflektujú na odôvodnenie súdu prvého stupňa.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne vrátane
osvojenia si dôvodov (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.