Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. marec 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/142/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3713210460
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3713210460.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne vo veci starostlivosti súdu o mal. deti Q.: T., nar. XX.XX.XXXX a Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Považská Bystrica, deti rodičov T. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. B., X. F. XXX/X a F. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X. B., Q. XXXX/XX, adresa na doručovanie X. B., E. XXX/XX-X, zast. Advokátskou
kanceláriou JUDr. Miroslava Žitníková, Moyzesova 816/100, Považská Bystrica, o úpravu práv a

povinností rodičov k maloletým deťom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Považská
Bystrica zo dňa 9. októbra 2013, č.k. 11P/111/2013-21, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j ea vec mu v r a c i ana ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude
mal. deti vychovávať, zastupovať a spravovať majetok v bežných veciach. Otcovi určil výživné na mal.

T. v sume 100 Eur mesačne a na mal. Q. v sume 100 Eur mesačne, ktoré bude zasielať vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých, s účinnosťou od 01.09.2013. Zameškané výživné za
mesiac september na mal. T. vo výške 25 Eur a na mal. Q. vo výške 50 Eur otca zaviazal zaplatiť
jednorazovo do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Otcovi neupravil styk s deťmi. Vo zvyšku návrh matky
zamietol. V rozhodnutí konštatoval, že matka sa svojim návrhom domáhala zverenia maloletých detí do
svojej osobnej starostlivosti a zároveň žiadala upraviť výživné zo strany otca. Otec s návrhom matky

nesúhlasil.Súdvykonanýmdokazovanímzistil,žerodičiamaloletýchdetíniesúmanželia,žilivspoločnej
domácnosti, ktorú matka spolu s deťmi opustila. V súčasnosti je matka na materskej dovolenke, býva
v prenajatom byte, za ktorý platí 170 Eur mesačne. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že na strane
matky nie sú žiadne prekážky v tom, aby sa starala o maloleté deti, keď z vykonaného dokazovania
bolo zistené, že matka sa o deti riadne stará a ani otec voči matke nevzniesol žiadne námietky čo
do starostlivosti o deti výraznejšieho charakteru. Poukázal na to, že T. a Q. sú súrodenci, preto by

nebolo vhodné najmä v takomto útlom veku detí tieto od seba rozdeliť a rozhodnúť tak, aby jedno
dieťa vychovával otec a druhé matka. Preto maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky, pričom
pri rozhodovaní vychádzal aj z tej skutočnosti, že otec počas celého konania žiadnym hodnoverným
spôsobom nedeklaroval kde pracuje, aký je jeho pracovný čas a kde je výkon jeho práce. Z týchto
dôvodov súd dospel k záveru, že je v záujme detí, aby boli obe zverené do osobnej starostlivosti matky,
s tým, že styk otca s deťmi nie je potrebné upraviť, nakoľko obaja rodičia zhodne uviedli, že sa na styku

dohodnúamatkanebudeotcovibrániťvstykusmaloletýmideťmi. Výživnéupravil,vzhľadomnapotreby
maloletých detí, pričom vychádzal z príjmu otca, ktorý príjem deklaroval vo výške 500, 800, 1.000 až
3.000 Eur. Z uvedeného vyvodil, že otec je schopný výživné v stanovenej výške plniť.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých prostredníctvom právnej zástupkyne,
ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, že maloletého T. zverí do
jeho osobnej starostlivosti a matke určí výživné na maloletého T. v sume 30 Eur mesačne, s účinnosťou

od 01.09.2013. Zároveň žiadal, aby mu súd určil výživné na maloletú Q. vo výške 50 Eur mesačne,taktiež s účinnosťou od 01.09.2013. V odvolaní uviedol, že od rozhodnutia súdu prvého stupňa došlo
k novej skutočnosti, ktorú nemohol doteraz predložiť, a to po vyhlásení rozhodnutia prvostupňového
súdu, že uzavrel dohodu o vykonaní práce. V súvislosti s tým uviedol, že je reálne schopný postarať

sa o maloletého T., pretože si našiel zamestnanie, má určený pracovný čas, ktorý mu zabezpečuje
starať sa o syna a taktiež je zrejmý i výkon jeho práce. V tomto smere poukázal aj na správu kolízneho
opatrovníka,zktorejjednoznačnevyplynulo,žemaloletýsaprikláňanastranuotca,pričombolvyslovený
názor, že v prípade, pokiaľ otcovi nebudú brániť iné okolnosti, je možné, aby maloletý T. bol zverený
do osobnej starostlivosti otca. Dal do pozornosti súdu, že má prihliadať na záujem dieťaťa, pričom v

záujme dieťaťa je najmä, aby vyrastalo v prostredí, kde sa cíti byť plnohodnotné, kde mu je venovaný
náležitý čas na rozvoj jeho osobnosti, je vedené k zodpovednosti ku škole a je s ním trávený primerane
i voľný čas. Nakoľko žiadal, aby maloletý T. bol zverený do jeho starostlivosti, žiadal určiť výživné zo
strany matky, a to vo výške minimálneho výživného, v sume 30 Eur mesačne. Súdom stanovené výživné
na maloletú Q. žiadal znížiť na sumu 50 Eur mesačne, keď poukázal na to, že potreby maloletej Q.
sú neporovnateľne nižšie ako potreby maloletého T., pričom súd určil rovnakú vyživovaciu povinnosť na

obe maloleté deti. Zdôraznil pritom, že výživné dieťaťa zahŕňa čiastku, potrebnú na výživu vo vlastnom
slova zmysle, teda čiastku na uspokojenie hmotných potrieb, ako je šatstvo, obuv, hygienické pomôcky
a prostriedky dôležité pre úspešný vývoj dieťaťa, ale nie prostriedky určené na výživu matky. V doplnení
odvolania následne otec poukázal na novú skutočnosť, a to, že po podaní odvolania sama matka sa
s ním telefonicky skontaktovala a požiadala ho, aby si okamžite prišiel pre syna T., s tým, že ona už

situáciu ďalej nezvláda. Na základe toho si po maloletého T. osobne prišiel a od tejto doby má maloletého
T. u seba. Maloletý T. je spokojný, v prostredí s ním je vyrovnaný, zlepšil si už aj za ten krátky čas
prospech v škole. Matka nemá záujem o styk s maloletým T., vôbec sa s ním nekontaktuje už takmer tri
mesiace a taktiež neprispieva žiadnou čiastkou na jeho výživu.

Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že súhlasí so zverením maloletého T. do osobnej

starostlivosti otca, a to od 25.11.2013, kedy syn odišiel bývať k otcovi. Uviedla, že od tejto doby syn
prestal mať úctu voči nej, nakoľko bol stále ovplyvňovaný a manipulovaný otcom voči nej a jej priateľovi.
V tejto veci bol otec dieťaťa riešený 2-krát na obvodnom úrade v priestupkovom konaní voči jej priateľovi,
keď sa mu vyhrážal ujmou na zdraví. Ako začal syn častejšie navštevovať otca, maloletý T. prestal
s ňou komunikovať, zdôverovať sa o svojich problémoch a pocitoch a stále jej zdôrazňoval, že chce

bývať u otca. Preto súhlasila s tým, aby maloletý T. bol zverený do výchovy otca, s tým, že je schopná
platiť naňho výživné v minimálnej čiastke po 30 Eur mesačne od 25.11.2013, odkedy syn býva u otca.
Pokiaľ sa jedná o maloletú Q., uviedla, že nikdy nebude súhlasiť s tým, aby maloletá Q. bola zverená
do výchovy otca, nakoľko je k nej citovo naviazaná. Nesúhlasila ani s neobmedzeným stykom otca so
Q., keď uviedla, že otec ju začal manipulovať voči nej a jej priateľovi. Na maloletú Q.D. výživné po 100

Eur mesačne, ako stanovil súd.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa pridržiava svojho predchádzajúceho
stanoviska,vktoromuviedol,žepokiaľtomunebudúbrániťinéokolnosti,nevylučujezvereniemaloletého
T. do starostlivosti otca s určením pravidelných a častých návštev u matky.

Krajskýsúdpreskúmalvecvzmysleust.§212ods.2písm.a/O.s.p.azistil,žerozsudokprvostupňového

súdu je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušiť a podľa odseku 2 citovaného zákonného
ustanovenia vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vo veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie
odvolacieho súdu.

Podľaust.§36ods.1Zákonaorodinerodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a § 26 sa použijú primerane.

Pri rozhodovaní súdu o tom, komu bude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, súd vždy
musí prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby a

stabilitu výchovného prostredia. Nie sú rozhodujúce len podmienky lepšieho hmotného zabezpečeniamaloletého, ale predovšetkým ktorý z rodičov má na celkový ďalší pozitívny vývoj dieťaťa lepšie
podmienky. Treba pritom prihliadať na vek dieťaťa, jeho zdravotný stav, povahové vlastnosti, záľuby,
ďalej na to, s akými členmi domácnosti, okrem rodiča bude dieťa žiť. Pre svoje rozhodnutie o úprave

rodičovských práv musí súd preto riadne zistiť skutkový stav.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že v čase
rozhodovania boli obe maloleté deti v osobnej starostlivosti matky. Napriek tomu, že otec v priebehu
konania deklaroval, že chce, aby aspoň maloletý T. bol zverený do jeho osobnej starostlivosti a napriek
predloženej správe kolízneho opatrovníka, z ktorej vyplynulo, že maloletý T. sa aktuálne prikláňa na

stranu otca, pričom kolízny opatrovník nevylúčil zverenie maloletého T. do starostlivosti otca, súd prvého
stupňa rozhodol tak, že obe maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky, keď konštatoval, že voči
starostlivosti matky neboli zistené žiadne výhrady. Svoje rozhodnutie tiež odôvodnil tým, že by nebolo
vhodné, najmä v takomto útlom veku detí, aby tieto boli od seba oddelené a jedno dieťa vychovával
otec a druhé matka, ako aj k tomu, že otec počas celého konania žiadnym hodnoverným spôsobom
nepreukázal, kde pracuje, aký je jeho pracovný čas a kde je výkon jeho práce.

Po rozhodnutí súdu prvého stupňa došlo k zásadnej zmene, spočívajúcej v tom, že maloletý T. dňa
25.11.2013 odišiel bývať k otcovi a od tejto doby sa nachádza v jeho starostlivosti. Otec taktiež predložil
súdu potvrdenie o tom, že je v súčasnosti zamestnaný. K zmene postoja došlo aj na strane matky, ktorá
uviedla, že súhlasí so zverením maloletého T. do osobnej starostlivosti otca.

Na základe takto zmenených okolností odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné rozsudok

prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vráť na ďalšie konanie, aby súd prvého stupňa s prihliadnutím
na zmenené okolnosti o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti niektorého z rodičov, ako aj o
výške vyživovacej povinnosti a o zameškanom výživnom opätovne rozhodol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .