Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. január 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/500/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5311209341
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5311209341.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: T. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom K.
XX, O., zastúpený JUDr. Michaelou Macalákovou, advokátkou so sídlom J. T. XX, Z., proti odporcom: 1/
Unionpoisťovňa,a.s.,sosídlomBajkalská29/A,Bratislava,IČO:31322051a2/T.Y.,nar.XX.XX.XXXX,
trvale bytom V. XXXX/X, K., toho času na neznámom mieste, zastúpená opatrovníčkou H. W., súdnou
tajomníčkou Okresného súdu Čadca, o zaplatenie 900 eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní

odporcu 1/ proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 4C/186/2011-115 zo dňa 14. februára 2012, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i aokresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporcom 1/, 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť
navrhovateľovi sumu 900 eur s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 03.10.2011 do zaplatenia, všetko
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že zaplatením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia

povinnosť druhého odporcu. Odporcom 1/, 2/ uložil tiež povinnosť nahradiť navrhovateľovi spoločne a
nerozdielne trovy konania vo výške 882,94 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa ako i povinnosť
spoločne a nerozdielne zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Čadca titulom súdneho
poplatku za návrh sumu 54 eur.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ návrhom zo dňa 03.10.2011 uplatnil proti odporcom 1/,
2/ nárok na zaplatenie sumy 900 eur s príslušným úrokom z omeškania z dôvodu, že na strane odporcu

1/ vzniklo bezdôvodné obohatenie z dôvodu neplatnosti poistných zmlúv, ktoré s označeným odporcom
uzavrel. Z opatrnosti a z dôvodu plynutia premlčacích lehôt si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 900 eur
aj voči odporkyni 2/ titulom náhrady škody v zmysle ust. § 420 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).

Okresný súd v ďalšej časti odôvodnenia uviedol, že právne úkony (poistné zmluvy), ktoré boli uzavreté
a tvoria predmet sporu, sú poistnými zmluvami v prospech inej osoby, ktorou je navrhovateľ. Zmluvy
uzavrela odporkyňa 2/ vo svojom mene ako poistník. Druhou zmluvnou stranou je poisťovňa, t. j.

odporca 1/, v mene ktorého odporkyňa 2/ konala na základe sprostredkovateľskej zmluvy. Je teda
preukázané, že sporné zmluvy uzavrela odporkyňa 2/ sama so sebou. Takéto konanie nemôže požívať
právnu ochranu, je v rozpore s dobrými mravmi i obchádzaním zákona. Ide teda o absolútnu neplatnosť
právneho úkonu. Odporca 1/ si musel byť vedomý toho, že poveril odporkyňu 2/, aby konala v jeho
mene pri uzatváraní zmlúv so záujemcami o poistenie. Preto mu muselo byť známe pri doručení
poistných zmlúv, že odporkyňa 2/ uzatvára poistné zmluvy sama so sebou. Napriek tomu prijímal poistné

plnenie od navrhovateľa, i keď tento nebol zmluvnou stranou. Nekontroloval jej činnosť a doklady ňou
predložené, a tiež nepozastavil výplatu provízii, hoci sa dozvedel o skutočnostiach, ktoré indikovali
podozrenie na nekalé konanie odporkyne 2/ pri uzatváraní poistných zmlúv. Z vyjadrenia odporcu 1/
totiž vyplýva, že odporkyňa 2/ takto uzavrela 14 poistných zmlúv. Odporca 1/ nepodal na odporkyňu 2/
trestné oznámenie a okrem odstúpenia od zmluvy neprijal žiadne opatrenia. Z poistných zmlúv, ktoré
boli predmetom tohto konania, č. 00104391 a č. 001044400, vyplatil odporkyni 2/ provízie spolu vo výške

544,50 eur. Neplatnosť vyššie uvedených poistných zmlúv vyplýva aj z ust. § 50 ods. 1, 2, 3 OZ. Vtomto smere bližšie uviedol, že prejav vôle navrhovateľa nesmeroval k uzavretiu zmluvy podľa vyššie
označených ustanovení OZ, t. j. v prospech tretej osoby, ktorou mal byť sám navrhovateľ. Prejav vôle
navrhovateľa smeroval k uzavretiu poistnej zmluvy medzi ním a odporkyňou 2/, ktorá však uzavretá

nebola. Navrhovateľ tiež konal v omyle, do ktorého ho úmyselne uviedla odporkyňa 2/ a s vedomím
odporcu 1/, ktorý obdržal poistné zmluvy. Na základe uvedeného ustálil, že navrhovateľ neprejavil súhlas
so zmluvou podľa § 50 ods. 1, 2, 3 OZ v nadväznosti na § 794 ods. 1, 2 OZ. Preto navrhovateľ podľa § 50
ods. 2 druhá veta OZ nie je zo zmluvy oprávnený, nakoľko s ňou neprejavil súhlas. Navrhovateľ nebol zo
zmluvy ani povinný, pretože povinnosť platiť poistné mala odporkyňa 2/. Suma tvoriaca predmet sporu -

900 eur - je plnením, ktoré plnil navrhovateľ podľa § 454 OZ namiesto odporkyne 2/ a teda na jej strane
vzniklo bezdôvodné obohatenie. Bezdôvodné obohatenie je zároveň i na strane odporcu 1/, pretože má
k dispozícii 900 eur, ktoré sú plnením navrhovateľa na základe neplatného právneho úkonu a zároveň
má prostriedky od subjektu, ktorý nebol povinný plniť. S poukazom na tieto závery zaviazal obidvoch
odporcov spoločne a nerozdielne vydať navrhovateľovi bezdôvodné obohatenie. Úrok v zákonnej výške
9,5 % ročne priznal od podania žaloby, t. j. od 03.10.2011 do zaplatenia.

Navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi priznal podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O. s. p.“) náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia, keď advokát
navrhovateľa vykonal v konaní 11 úkonov právnej pomoci.

Nakoľko navrhovateľ je podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zák. č. 71/1992 Zb. oslobodený od povinnosti platiť
súdny poplatok za návrh ako spotrebiteľ, podľa § 2 ods. 2 označeného zákona uložil povinnosť zaplatiť

súdny poplatok za návrh spoločne a nerozdielne odporcom 1/, 2/.

V závere odôvodnenia rozsudku uviedol, že z procesného hľadiska konal a rozhodol v neprítomnosti
odporkyne 2/, ktorá bola na termín pojednávania riadne a včas predvolaná. Doručenka (č. l. 103 spisu)
sa vrátila súdu dňa 02.02.2012, pričom termín pojednávania bol vytýčený na deň 14.02.2012. Lehota
podľa§115ods.2O.s.p.boladodržanápriaplikáciizákonnejdomnienkydoručeniapodľa§47ods.2O.

s. p. Za smerodajnú nepovažoval reláciu poštového doručovateľa „adresát neznámy“ (č. l. 103 spisu) z
dôvodu, že odporca 1/, ani právny zástupca navrhovateľa, nemali vedomosť o zmene adresy odporkyne
2/. Poznamenal, že na adresu, ktorú odporkyňa 2/ vpisovala do zmlúv, jej súd doručil i zásielku (č. l.
38 spisu), na ktorej poštový doručovateľ uviedol, že zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote, t. j.
neuviedol, že adresát je neznámy. Z uvedeného mal preukázané, že odporkyňa 2/ sa na doručovanej

adrese v čase doručenia na základe zákonnej domnienky zdržiavala a účelovo zásielky nepreberá.

Proti rozsudku, a to proti všetkým jeho výrokovým častiam, podal odvolanie odporca, ktorý ho navrhol
zmeniť tak, že žaloba vo vzťahu k nemu bude v celom rozsahu zamietnutá.

V dôvodoch odvolania uviedol, že okresný súd sa nevysporiadal tak so samotným žalobným návrhom a
ním uplatneným nárokom, ako i s vykonanými dôkazmi. Rozhodnutie ako celok považuje za arbitrárne.

Odôvodnenie rozsudku pôsobí nanajvýš zmätočne keď nie je zrejmé, z akého titulu majú byť odporcovia
zaviazaní k úhrade istiny s príslušenstvom. Pokiaľ bol odporca 1/ zaviazaný k vydaniu bezdôvodného
obohateniazneplatnéhoprávnehoúkonuaodporkyňa2/kvydaniubezdôvodnéhoobohateniazdôvodu,
že sa za ňu plnilo to, čo mala podľa práva plniť sama, z uvedeného možno logicky usúdiť, že v druhom
prípade súd vychádzal z toho, že poistná zmluva bola uzavretá platne. V konaní bolo predovšetkým

sporné, či poistné zmluvy boli uzavreté platne. Navrhovateľ v žalobe uviedol, že poistnú zmluvu uzavrel
s odporkyňou 2/. Odporca 1/ vo svojom vyjadrení k žalobnému návrhu uviedol, že toto tvrdenie nie je
pravdivé, nakoľko poistné zmluvy boli uzavreté medzi odporkyňou 2/ ako poistníkom a odporcom 1/ ako
poisťovateľom. Navrhovateľ ani v jednom prípade nevystupoval ako zmluvná strana. Nemôže sa preto
domáhať neplatnosti takýchto zmlúv z dôvodu omylu vo svojom konaní. Otázne je, na základe čoho

súd dospel k záveru, že odporkyňa 2/ uzavrela predmetné zmluvy sama so sebou a to vzhľadom na
argumentácia, ktorá tomuto záveru bezprostredne predchádzala. Predmetné poistné zmluvy, ako súd
najprv sám konštatoval, boli riadne podpísané. Hoci túto skutočnosť potvrdila svedkyňa W., súd uvedený
dôkaz pri svojom rozhodovaní vôbec nevzal do úvahy. Skutočnosť, že s odporkyňou 2/ mal uzavretú
sprostredkovateľskú zmluvu, nevylučovalo, že aby táto osoba, ako i fyzická osoba, mohli vstupovať

do zmluvných vzťahov s odporcom 1/. Odvolateľ mal za to, že okresný súd vec i nesprávne právne
posúdil. Ak by totiž predmetné poistné zmluvy boli neplatné (ako k tomu dospel okresný súd), každý
z odporcov by bol povinný vydať bezdôvodné obohatenie z rovnakého dôvodu, ktorý spočíval v prijatí
plnenia z neplatného právneho úkonu. Namiesto toho však okresný súd odôvodnil, že u odporcu 1/došlo k bezdôvodnému obohateniu podľa § 451 ods. 2 OZ, naproti tomu u odporkyne 2/ malo ísť o
bezdôvodné obohatenie podľa § 454 OZ. Je neprípustné, aby každý z odporcov bol zaviazaný na
vydanie bezdôvodného obohatenia z toho istého právneho úkonu, avšak z rôznych dôvodov. V dôsledku

toho napadnutý rozsudok pôsobí zmätočne a nedôveryhodne.

V závere odvolania uviedol, že navrhovateľ sa môže domáhať vydania bezdôvodného obohatenia jedine
voči odporkyni 2/, nakoľko za ňu plnil to, čo mala podľa práva plniť sama. Ak sa navrhovateľ domnieva,
že odporkyňa 2/ ho vo vzájomnej komunikácii uviedla do omylu, je daný dôvod na to, aby sa voči nej
domáhal náhrady škody.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom a odvolanie

odporcu 1/ považuje za nedôvodné.

Okresný súd mal právo dovolávať sa na morálne aspekty - dobré mravy - na ktoré pri rozhodovaní
musí vždy prihliadnuť. Navrhovateľ sa musel dovolávať neplatnosti právneho úkonu voči všetkým
účastníkom, t. j. rovnako proti odporkyni 2/, ako i proti odporcovi 1/. Nasvedčuje tomu judikát R 45/1986.
Z toho plynie aj aktívna legitimácia navrhovateľa. Navrhovateľ bol v predmetnom spore poškodenou

osobou, nakoľko poistné plnenie odvádzal v domnení, že je poistníkom. Poisťovňa dostala svoje poistné,
odporkyňa 2/ dostala províziu a navrhovateľ ostal poškodený. Z týchto skutočností adekvátne plynie
nevyhnutnosť a potreba zaviazať na solidárne plnenie ostatných účastníkov právneho úkonu, ktorých sa
táto judikovaná neplatnosť, ktorá nastáva ex tunc, týka. Poisťovňa musí niesť zodpovednosť za svojich
sprostredkovateľov, pretože je povinná, aby jej sprostredkovatelia zásadne a vždy konali s odbornou

spôsobilosťou pri uzatváraní zmlúv. Okresný súd správne konštatoval, že bezdôvodné obohatenie
vzniklo na strane obidvoch odporcov. Odporca 1/ prijal platby od navrhovateľa, pričom tento nebol
povinný na plnenie a odporkyňa 2/ mala plniť sama a neplnila, plnil za ňu navrhovateľ. Odporca
1/ pri svojej argumentácii opomenul, že v uvedenom prípade ide o relatívnu neplatnosť. Vyslovenie
bezdôvodného obohatenia na strane odporkyne 2/ titulom § 454 OZ, ako to učinil okresný súd, je

teda správne. Rovnako je správne i vyslovenie bezdôvodného obohatenia titulom § 451 OZ na strane
odporcu 1/. Okresný súd oprel svoje tvrdenia o viaceré skutočnosti, nielen o tie, ktoré sa snaží odporca
1/ spochybňovať. Ak by sa odvolací súd nestotožnil s odôvodnením prvostupňového súdu a jeho
právnou kvalifikáciou, navrhovateľ mal za to, že je možné sa stotožniť s jeho argumentáciou a právnou
kvalifikáciou, ako ju prezentovali v prvostupňovom konaní. Okresný súd vyslovil neplatnosť opierajúc sa

o § 50 ods. 1, 2, 3 OZ, kým navrhovateľ nahliadal na úkon ako neplatný odvolávajúc sa na § 49a OZ v
spojení s § 39 OZ. V otázke bezdôvodného obohatenia sa navrhovateľ a okresný súd na argumentácii
vo vzťahu k odporcovi 1/ zhodli. Pokiaľ okresný súd vo vzťahu k odporkyni 2/ argumentoval § 454 OZ,
kým navrhovateľ sa opieral o § 420 OZ, mal za to, že je možné sa pri priznaní nárokov navrhovateľom
voči obidvom odporcom opierať o všetky vyššie uvedené ustanovenia rovnako tak, ako len i o niektoré

z nich. Okresný súd tiež správne konštatoval, že odporca 1/ prijímal poistné plnenie od osoby, ktorá
na toto nebola povinná. V tomto smere zopakoval argumenty okresného súdu uvedené v odôvodnení
písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku.

V závere vyjadrenia konštatoval, že odvolanie odporcu 1/ pôsobí ako celok nedostatočne, vytvára také
právno-teoretické konštrukcie, ktoré vo svojej podstate nie sú jasne zrozumiteľné s tým, že chce navodiť

predstavu o tom, že je ho nevyhnutné potrebné z celej situácie vypustiť, aby sa tak mohol zbaviť vlastnej
zodpovednosti, ktorú niesť má a musí. Na základe týchto skutočností navrhol napadnutý rozsudok
potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania.

Odporkyňa 2/ sa k odvolaniu odporcu 1/ písomne nevyjadrila.

Na jej písomné vyjadrenie zo dňa 14.02.2014, doručené odvolaciemu súdu dňa 20.02.2014, nebolo

prihliadnuté, nakoľko bolo doručené po rozhodnutí odvolacieho súdu.

Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O. s. p. preskúmal rozsudok
okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ a za použitia§ 212 ods. 3 O. s. p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O. s. p. vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie
z nasledovných dôvodov:

Odvolací súd v prvom rade poznamenáva, že v prípade, keď je odvolanie podané len jedným z dvoch

odporcov, ktorým bola uložená povinnosť plniť spoločne a nerozdielne, má odkladný účinok aj vo
vzťahu k tomu odporcovi, ktorý odvolanie nepodal. Preto odvolací súd v prejednávanej veci preskúmal
celý rozsudok okresného súdu (podobne rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.08.2002, sp. zn. M
Cdo/79/2002).

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v prvostupňovom konaní, ktoré predchádzalo
vydaniu napadnutého rozsudku, došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci. Okrem toho konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku je
vo vzťahu k rozhodujúcim skutočnostiam nepreskúmateľné, pretože sa okresný súd nevysporiadal so
všetkými dôležitými argumentmi, ktoré odporca 1/ v tomto konaní uviedol.

Čo sa týka procesných postupov, odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že pojednávanie
dňa14.02.2012(naktorombolovykonanédokazovaniečítanímlistinnýchdôkazovanáslednevyhlásený

rozsudok) bolo vykonané i napriek tomu, že odporkyni 2/ nebolo predvolanie na označené pojednávanie
riadne doručené. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku síce konštatoval, že boli splnené
podmienky na postup podľa § 101 ods. 2 O. s. p. i napriek tomu, že doručenka (ktorá obsahovala
predvolanie odporkyne 2/ na pojednávanie) sa súdu vrátila s poznámkou „adresát neznámy“, ale
odvolací súd sa s týmto názorom nestotožnil.

Zákonnou podmienkou toho, aby súd mohol i pri nečinnosti účastníka pokračovať v konaní je splnenie
viacerých podmienok, a to že:

a/ účastník bol na pojednávanie riadne predvolaný,

b/ nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania,

c/ dôvod, pre ktorý požiadal o odročenie pojednávania, nebol dôvodný.

Ak nie je splnená už prvá z vyššie uvedených podmienok, súd nemôže vec prejednať v neprítomnosti
účastníka, vykonať dôkazy a vo veci rozhodnúť, ako sa to stalo v prejednávanej veci. Za riadne
predvolanie odporkyne 2/ odvolací súd nepovažoval stav, keď sa okresnému súdu vrátila doručenka s
poznámkou „adresát neznámy“, nakoľko z tejto poznámky sa nedá vyvodiť fikcia náhradného doručenia
podľa § 46 ods. 2 a tobôž nie podľa § 47 ods. 2 O. s. p. Prvostupňový súd mal (za situácie, keď

naviac požiadal políciu o doručenie predvolania odporkyni 2/ na pojednávanie - č. l. 101 spisu) vyčkať
na šetrenie polície. Ak by tak urobil, zistil by, že odporkyňa 2/ mala v čase doručenia predvolania na
predvolanej adrese pobyt zrušený od 31.01.2012, že iný známy pobyt nemá a že susedia nevedia, kde
sa nachádza (správa polície zo dňa 12.02.2012, doručená okresnému súdu dňa 20.02.2012).

Pokiaľ okresný súd za daného stavu rozhodol a až následne ustanovil odporkyni 2/ opatrovníka

uznesením zo dňa 15.03.2013 (č. l. 177 spisu), zaťažil konanie tzv. inou vadou, ktorá vo svojej podstate
znamenala i odňatie účastníkom možnosť konať pred súdom, pretože sama odporkyňa 2/ nemohla
uviesť nič na svoju obranu, ostatní účastníci nemali možnosť k jej prednesom vyjadriť sa. Ide o vadu,
na ktorú odvolací súd v zmysle ust. § 221 ods. 1 O. s. p. prihliada i z úradnej povinnosti, ktorá sama o
sebe bola dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku.

Odvolací súd vyhodnotil ako dôvodnú i odvolaciu námietku odvolateľa, ktorou namietal
nepreskúmateľnosť záverov prvostupňového súdu v odôvodnení písomného vyhotovenia napadnutého
rozsudku. Možno súhlasiť s odvolateľom, že okresný súd sa nijako nevysporiadal so skutočnosťou, že
navrhovateľ si podaným návrhom na začatie konania uplatnil peňažný nárok voči odporcovi 1/ titulom
bezdôvodného obohatenia a proti odporkyni 2/ titulom náhrady škody. Naviac zo znenia petitu žalobného

návrhu vyplýva, že navrhovateľ uplatnil peňažný nárok proti odporkyni 2/ len podmienene a to v prípade,
ak by mu súd z akéhokoľvek dôvodu nárok proti odporcovi 1/ nepriznal. Z odôvodnenia napadnutého
rozsudku tiež nie je zrejmé, aké právne úlohy viedli okresný súd k tomu, že obom odporcom uložil
povinnosť spoločne a nerozdielne, keď z obsahu spisu nevyplýva, že by navrhovateľ v priebehu konania
menil obsah svojho žalobného petitu, ktorý uviedol v žalobnom návrhu zo dňa 30.09.2011. Pokiaľ saokresný súd odchýlil od žalobnej žiadosti, mal v tomto smere svoje právne úvahy uviesť v odôvodnení
písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku.

Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené zistenia rozsudok okresného súdu v celom rozsahu zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Okresný súd v ďalšom konaní si najmä ustáli, či odporkyňa 2/ je osobou na neznámom mieste a
neznámehopobytu,čomubynenasvedčovalopodanieodporkyne2/zodňa14.02.2014.Aksapreukáže,
že pobyt odporkyne 2/ je známy (čomu by tiež nasvedčovalo podanie odporkyne zo dňa 14.02.2014),
okresný súd zruší uznesenie o ustanovení opatrovníka, odporkyni 2/ doručí všetky písomnosti, ktoré
je nutne jej doručiť podľa ustanovení O. s. p. a odporkyňu 2/ riadne predvolá na pojednávanie. Ak

bude vykonávať dôkaz výsluchom odporkyne 2/, dá možnosť ostatným procesným stranám, aby sa k
jej argumentom vyjadrili a predniesli svoje stanovisko. Okresný súd si tiež ozrejmí, čoho sa navrhovateľ
podaným návrhom na začatie konania domáha, či jeho návrh je z hľadiska opisu rozhodujúcich
skutočností úplným návrhom a ak dospeje k záveru, že nie, vyzve navrhovateľa na doplnenie žalobného
návrhu. Po vykonaní dokazovania, eventuálne po jeho doplnení na základe návrhov procesných strán,

dokazovanie vyhodnotí, vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní podľa kritérií uvedených v ust.
§ 157 ods. 2 O. s. p.

V novom rozhodnutí rozhodne aj o všetkých trovách konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .