Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. november 2013

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 54Cb/8/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210209367
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Vladová
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2013:1210209367.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Norou Vladovou, v právnej veci žalobcu: Lumius
Slovakia, s.r.o., Závodská cesta 2945/38, 010 01 Žilina, IČO: 36 416 541, zastúpený advokátkou JUDr.
Janou Ivánovou, Záhradnícka 60, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská elektrizačná a prenosová
sústava, a.s., Mlynské Nivy 59/A, Bratislava, IČO: 35 829 141, zastúpený advokátskou kanceláriou
SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, o zaplatenie istiny 3.792.188,01 EUR s

príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 48.101,68 EUR, a to všetko
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 29.04.2010 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 3.792.188,01 EUR. Žalobca vo svojom návrhu na začatie
konania uviedol, že je spoločnosťou, ktorá je na základe Povolenia Úradu pre reguláciu sieťových

odvetví č. 2006 E 0203 a v súlade so zákonom č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov oprávnená podnikať v elektroenergetike, v rozsahu podnikania -
dodávka elektriny. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nemá oprávnenie na výrobu elektriny, v záujme
zabezpečenia realizácie výkonu podnikania v oblasti dodávky elektrickej energie a s tým súvisiaceho
získania požadovaného množstva elektriny, sa žalobca dňa 18.06.2007 zúčastnil ponukového
kola aukcie na 400 MW elektriny na jednu hodinu, ktorá bola organizovaná výrobcom elektriny
spoločnosťou Slovenské elektrárne a.s. Na tejto aukcii na rok 2008 žalobca vydražil elektrinu v objeme

90 MW ,t .j., 790 560 MWh., pričom vzhľadom na uvedené množstvo elektriny, ako kupujúci v zmysle
Všeobecnej zmluvy o kúpe a predaji elektrickej energie zo dňa 15.08.2006 uzavretej so Slovenskými
elektrárňami a.s., bola uzatvorená zmluva o dodávke elektriny z 18.06.2007 (ďalej len „Zmluva o
dodávke„) a následne žalobca, vzhľadom na vydražené množstvo elektriny uzatvoril ako dodávateľ
elektriny so slovenskými a zahraničnými odberateľmi zmluvu o dodávke elektriny na rok 2008. Žalobca
vo svojom návrhu na začatie konania ďalej uviedol, že dňa 15.07.2007 nadobudlo účinnosť nariadenie

vlády Slovenskej republiky č. 317/2007 Z.z., ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s
elektrinou. Týmto nariadením bola v ustanovení § 12 ods. 9 zavedená povinnosť vývozcu elektriny platiť
za systémové služby v prípade vývozu elektriny poplatok, ak sa nepreukáže, že vyvážaná elektrina bola
na vymedzené územie dovezená (ďalej systémový poplatok). Výška systémového poplatku, tarifa: 293,-
Sk/MWh, bola následne určená rozhodnutím ÚRSO č. 0020/2008/E zo dňa 04.12.2007, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 27.12.2007. Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný je regulovaným subjektom
a bol účastníkom cenového konania, výsledkom ktorého bolo rozhodnutie ÚRSO stanovujúce výšku

systémového poplatku. Ako účastníkovi cenového konania bolo žalovanému predmetné rozhodnutieÚRSO doručené a žalovaný mohol proti nemu podať odvolanie, čo však neurobil. Podľa § 27 ods. 1
písm. a) zákona o energetike má dodávateľ právo na prenos elektriny, iba ak má uzavretú zmluvu o
prenose elektriny s prevádzkovateľom prenosovej sústavy. Vzhľadom na uvedené zaslal žalovaný, ako

jediný prevádzkovateľ prenosovej sústavy na Slovensku dňa 08.11.2007 vypracovaný návrh Zmluvy o
prenoseelektrinycezspojovacievedenie,vktorombolovčlánkuVIII.ods.13zakomponovanápovinnosť
žalobcu, uhrádzať systémový poplatok. Žalovaný zároveň oznámil žalobcovi, že ním zaslaný návrh
zmluvy o prenose elektriny cez spojovacie v navrhovanom znení má podpísať najneskôr do 10.12.2007,
v opačnom prípade by došlo k odpojeniu od elektrizačnej a prenosovej sústavy. Keďže žalovaný má

v Slovenskej republike ako prevádzkovateľ prenosovej sústavy monopolné postavenie, žalobca bol
nútený podpísať predmetný návrh Zmluvy o prenose elektriny cez spojovacie vedenie. Nevyhnutnosť
pokračovať v podnikaní vyplýva zo skutočnosti, že žalobca bol nútený dodržať zmluvné záväzky, ktoré
má voči svojim odberateľom. Neplnenie záväzkov voči odberateľom by viedlo k uplatneniu si sankcií za
porušenie zmlúv o dodávke elektriny týmito odberateľmi ale viedlo by aj k tomu, že by nebol schopný
plniť si záväzok splácať cenu za nakúpenú elektrinu voči Slovenským elektrárňam a.s., čo by malo

pre žalobcu likvidačné následky. V rámci Všeobecnej zmluvy so Slovenskými elektrárňami, a.s. bolo
dohodnuté, že v prípade predčasného ukončenia tejto zmluvy z dôvodu jej porušenia vzniká Slovenským
elektrárňam a.s., nárok na poplatok za predčasné ukončenie zmluvy a zároveň nárok na náhradu škody
z dôvodu porušenia zmluvy (čl. 10 ods. 10.1 a 10.3) Všeobecnej zmluvy s Slovenskými elektrárňami, a.s.
v spojení s čl. 8 ods. 8.2). Vzhľadom na uvedené bol návrh Zmluvy o prenose elektriny cez spojovacie

vedenie dňa 06.12.2007 podpísaný žalobcom a dňa 16.01.2008 žalovaným. Na základe čl. VII ods. 13
predmetnej zmluvy žalovaný vystavil žalobcovi z titulu úhrady systémového poplatku nasledovné
sumy:

- za január 2008 sumu 7.211.541,60 SK / t.j. 239.379,33 Eur/ - faktúra č. 183 120, ktorá bola uhradená
bezhotovostným prevodom na účet žalovaného.

- za február 2008 sumu 8.637.253,20 SK / t.j. 286.704,28 Eur/ - faktúra č. 183 356, ktorá bola uhradená
bezhotovostným prevodom na účet žalovaného.

- za marec 2008 sumu 11.537.839,- SK / t.j. 382.986,09 Eur/ - faktúra č. 183 560, ktorá bola uhradená
bezhotovostným prevodom na účet žalovaného.

- za apríl 2008 sumu 1.334.011,40 SK / t.j. 44.281,07 Eur/ - faktúra č. 183 748, ktorá bola uhradená

bezhotovostným prevodom na účet žalovaného.

- za máj 2008 sumu 16.889.574,80 SK / t.j. 560.631,18 Eur/ - faktúra č. 183 951, ktorá bola uhradená
bezhotovostným prevodom na účet žalovaného.

- za jún 2008 sumu 5.487.717,10 SK / t.j. 182.158,84 Eur/ - faktúra č. 184 142, ktorá bola uhradená
bezhotovostným prevodom na účet žalovaného.

- za júl 2008 sumu 6.389.726,40 SK / t.j. 212.100,06 Eur/ - faktúra č. 184 400, ktorá bola uhradená
bezhotovostným prevodom na účet žalovaného.

- za august 2008 sumu 8.342.975,80 SK / t.j. 276.936,06 Eur/ - faktúra č. 184 605, ktorá bola uhradená
bezhotovostným prevodom na účet žalovaného.

- za september 2008 sumu 1.375.851,80 SK / t.j. 45.669,91 Eur/ - faktúra č. 184 806, ktorá bola uhradená

bezhotovostným prevodom na účet žalovaného.

- za október 2008 sumu 638.763,40 SK / t.j. 21.203,06 Eur/ - faktúra č. 184 977, ktorá bola uhradená
bezhotovostným prevodom na účet žalovaného.

-zanovember2008sumu5.708.076,60SK/t.j.189.473,43Eur/-faktúrač.185116,ktorábolauhradená
bezhotovostným prevodom na účet žalovaného.

-zadecember2008sumu8.948.947,28SK/t.j.297.050,63Eur/-faktúrač.185528,ktorábolauhradená
bezhotovostným prevodom na účet žalovaného.- za január 2009 sumu 2.617,71 Eur - faktúra č. 193 154, ktorá bola uhradená bezhotovostným prevodom
na účet žalovaného.

- za február 2009 sumu 10.905,31 Eur - faktúra č. 193 306, ktorá bola uhradená bezhotovostným

prevodom na účet žalovaného.

- za marec 2009 sumu 33.840,99 Eur - faktúra č. 193 491, ktorá bola uhradená bezhotovostným
prevodom na účet žalovaného.

Vzhľadom na skutočnosť, že cena potvrdení o čistom dovoze elektriny bola ďaleko nižšia ako výška
platieb z titulu systémového poplatku žalobca kupoval od iných vývozcov potvrdenia o čistom dovoze
elektriny (prevod exportných práv), čím znižoval objem vyvezenej elektriny z ktorej by bol žalobcovi

zo strany žalovaného účtovaný systémový poplatok. V súvislosti s kúpou uvedených potvrdení boli
žalobcovi vyfakturované nasledovné sumy:

-Za január 2008

- suma 1.864,02 Eur - faktúra č. 2008020 v prospech spoločnosti V-Elektra Slovakia, s.r.o., ktorá bola
uhradená bezhotovostným prevodom na účet uvedenej spoločnosti dňa 20.2.2008.

- suma 356.507,34 Sk /t.j. 11.833,88 Eur/ - faktúra č. EZPO20080021 v prospech spoločnosti Ezpada
s.r.o., organizačná zložka, ktorá bola uhradená bezhotovostným prevodom na účet uvedenej spoločnosti
dňa 19.02.2008.

- suma 1.287,60 Eur - faktúra č. 8100000250 v prospech spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s., ktorá
bola uhradená bezhotovostným prevodom na účet uvedenej spoločnosti dňa 14.3.2008.

-Za február 2008

- suma 625.899,54 Sk /t.j. 20.776,06 Eur/ - faktúra č. EZPO20080040 v prospech spoločnosti Ezpada
s.r.o., organizačná zložka, ktorá bola uhradená bezhotovostným prevodom na účet uvedenej spoločnosti
dňa 20.3.2008.

-Za marec 2008

- suma 39.442,55 Eur - faktúra č. EZPO20080060 v prospech spoločnosti Ezpada s.r.o., organizačná
zložka, ktorá bola uhradená bezhotovostným prevodom na účet uvedenej spoločnosti sumu 11.442,55
Eur dňa 22.4.2008 a sumu 28.000,- Eur dňa 21.4.2008.

-Za apríl 2008

- suma 19.192,32 Eur - faktúra č. 8100000487 v prospech spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s.,

ktorá bola uhradená bezhotovostným prevodom na účet uvedenej spoločnosti sumu 9.000,- Eur dňa
14.05.2008 a sumu 10.192,32 Eur dňa 14.5.2008.

- suma 20.397,20 Eur - faktúra č. EZPO20080077 v prospech spoločnosti Ezpada s.r.o., organizačná
zložka, ktorá bola uhradená bezhotovostným prevodom na účet uvedenej spoločnosti dňa 19.5.2008.

-Za máj 2008

- suma 38.084,76 Eur - faktúra č. EZPO20080095 v prospech spoločnosti Ezpada s.r.o., organizačná
zložka, ktorá bola uhradená bezhotovostným prevodom na účet uvedenej spoločnosti dňa 19.6.2008.-Za jún 2008

- suma 167.218,21 Eur - faktúra č. EZPO20080116 v prospech spoločnosti Ezpada s.r.o., organizačná
zložka, ktorá bola uhradená bezhotovostným prevodom na účet uvedenej spoločnosti dňa 17.7.2008.

- suma 149.725,80 Sk /t.j. 4.969,99 Eur/ - faktúra č. 180012 v prospech spoločnosti MORAVIA ENERGO
SK, s.r.o., ktorá bola uhradená bezhotovostným prevodom na účet uvedenej spoločnosti dňa 4.8.2008.

-Za júl 2008

- suma 144.166,72 Eur - faktúra č. EZPO20080136 v prospech spoločnosti Ezpada s.r.o., organizačná
zložka, ktorá bola uhradená bezhotovostným prevodom na účet uvedenej spoločnosti dňa 19.8.2008.

- suma 4.852,23 Eur - faktúra č. 8100000879 v prospech spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s., ktorá

bola uhradená bezhotovostným prevodom na účet uvedenej spoločnosti dňa 14.8.2008.

-Za august 2008

- suma 410,55 Eur - faktúra č. 8100001022 v prospech spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s., ktorá bola
uhradená bezhotovostným prevodom na účet uvedenej spoločnosti dňa 12.9.2008.

- suma 105.374,50 Eur - faktúra č. EZPO20080164 v prospech spoločnosti Ezpada s.r.o., organizačná

zložka, ktorá bola uhradená bezhotovostným prevodom na účet uvedenej spoločnosti dňa 19.9.2008.

-Za september 2008

- suma 8.881,57 Eur - faktúra č. EZPO20080185 v prospech spoločnosti Ezpada s.r.o., organizačná
zložka, ktorá bola uhradená bezhotovostným prevodom na účet uvedenej spoločnosti dňa 17.10.2008.

- suma 286.052,20 Sk /t.j. 9.495,19 Eur/ - faktúra č. 180016 v prospech spoločnosti MORAVIA ENERGO

SK,s.r.o.,ktorábolauhradenábezhotovostnýmprevodomnaúčetuvedenejspoločnostidňa14.10.2008.

- suma 45.925,49 Eur - faktúra č. 8100001157 v prospech spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s., ktorá
bola uhradená bezhotovostným prevodom na účet uvedenej spoločnosti dňa 17.10.2008.

-Za október 2008

- suma 8.901,20 Eur - faktúra č. 8100001232 v prospech spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s., ktorá

bola uhradená bezhotovostným prevodom na účet uvedenej spoločnosti dňa 7.11.2008.

- suma 16.290,51 Eur - faktúra č. EZPO20080208 v prospech spoločnosti Ezpada s.r.o., organizačná
zložka, ktorá bola uhradená bezhotovostným prevodom na účet uvedenej spoločnosti dňa 19.11.2008.

- suma 124.009,90 Sk /t.j. 4.116,37 Eur/ - faktúra č. 180017 v prospech spoločnosti MORAVIA ENERGO
SK,s.r.o.,ktorábolauhradenábezhotovostnýmprevodomnaúčetuvedenejspoločnostidňa20.11.2008.

-Za november 2008

- suma 984,73 Eur - faktúra č. 8100001400 v prospech spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s., ktorá bola
uhradená bezhotovostným prevodom na účet uvedenej spoločnosti dňa 9.12.2008.

- suma 97.546,68 Eur - faktúra č. EZPO20080234 v prospech spoločnosti Ezpada s.r.o., organizačná
zložka, ktorá bola uhradená bezhotovostným prevodom na účet uvedenej spoločnosti dňa 18.12.2008.-Za december 2008

- suma 411,26 Eur - faktúra č. 20082139 v prospech spoločnosti KORLEA INVEST, a.s., ktorá bola
uhradená bezhotovostným prevodom na účet uvedenej spoločnosti dňa 3.2.2009.

- suma 19.818,26 Eur - faktúra č. SK-2008-0185 v prospech spoločnosti RE Trading CEE s.r.o.,
organizačná zložka, ktorá bola uhradená bezhotovostným prevodom na účet uvedenej spoločnosti dňa
19.1.2009.

- suma 179.679,89 Eur - faktúra č. EZPO20080255 v prospech spoločnosti Ezpada s.r.o., organizačná
zložka, ktorá bola uhradená bezhotovostným prevodom na účet uvedenej spoločnosti a to sumu
100.000,- Eur dňa 21.1.2009 a sumu 79.679,89 Eur dňa 23.1.2009.

- suma 7.571,38 Eur - faktúra č. 8100001543 v prospech spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s., ktorá
bola uhradená bezhotovostným prevodom na účet uvedenej spoločnosti dňa 15.1.2009.

- suma 59.880,80 Sk /t.j. 1.987,68 Eur/ - faktúra č. 180025 v prospech spoločnosti MORAVIA ENERGO
SK, s.r.o., ktorá bola uhradená bezhotovostným prevodom na účet uvedenej spoločnosti dňa 21.1.2009.

-Za január 2009

- suma 1.065,05 Eur - faktúra č. EZPO20090018 v prospech spoločnosti Ezpada s.r.o., organizačná
zložka, ktorá bola uhradená bezhotovostným prevodom na účet uvedenej spoločnosti dňa 19.2.2009.

-Za február 2009

- suma 19.170,90 Eur - faktúra č. EZPO20090041 v prospech spoločnosti Ezpada s.r.o., organizačná
zložka, ktorá bola uhradená bezhotovostným prevodom na účet uvedenej spoločnosti dňa 19.3.2009.

-Za marec 2009

- suma 4.533,31 Eur - faktúra č. EZPO20090058 v prospech spoločnosti Ezpada s.r.o., organizačná
zložka, ktorá bola uhradená bezhotovostným prevodom na účet uvedenej spoločnosti dňa 17.4.2009.

Žalobca v podanej žalobe súčasne uviedol, že dňa 7.5.2008 podal na Okresný súd Bratislava II žalobu,
ktorou sa domáhal aby súd určil, že ustanovenie čl. VIII ods. 13 Zmluvy o prenose elektriny cez

spojovacie vedenia je neplatné. Toto konanie je vedené pod sp. zn. 23Cb/114/2008. Žalobca zdôraznil
v podanej žalobe, že pre vzťah súdneho konania vedeného pod sp. zn. 23Cb/114/2008 a tohto konania
je potrebné ich spojiť, nakoľko vzájomne súvisia. Žalobca má za to, že určovacia žaloboa vedená
pod sp. zn. 23Cb/114/2008, ktorého predmetom je určenie neplatnosti Ustanovenia čl. VIII ods. 13 je
podstatná, nakoľko iba určovací výrok rozsudku vytvorí aj do budúcnosti stav právnej istoty, pokiaľ ide

o nemožnosť uplatňovania si akýchkoľvek prípadných nárokov žalovaného na zaplatenie systémového
poplatku vyplývajúcich z citovaného zmluvného ustanovenia a záväzne odstrániť akúkoľvek spornosť
ohľadom neplatnosti citovaného zmluvného ustanovenia. Žalobca má za to, že iba takýto určovací
výrok rozsudku ( vychádzajúci z posúdenia prejavov vôle žalobcu a žalovaného byť viazaný čl. VIII
ods. 13 Zmluvy a v rámci tohto aj autoritatívneho posúdenia nesúladu § 12 ods. 9 Nariadenia vlády

transponovaného do napádaného článku Zmluvy, s komunitárnym právom) definitívne vytvorí právny
základ, z ktorého môže žalobca uplatňovať svoju ochranu záujmov.

Dôvodnosť podanej žaloby na plnenie vidí žalobca v tom, že sa jedná o finančné nároky, ktoré má voči
žalovanému, ktoré mu vyplývajú z toho, že mu platil systémový poplatok na základe neplatného článku
VIII ods. 13 Zmluvy, prípadne z toho, že bol nútený kupovať od iných vývozcov potvrdenia o čistom

dovoze elektriny (prevod exportných práv v dôsledku zakomponovania žalobcovej povinnosti platiťsystémový poplatok do zmluvy). Rozhodnutím URSO č. 0304/2009/E z 23.3.2009 došlo s účinnosťou
od 01.04.2009 k zavedeniu nulového koeficientu na výpočet systémového poplatku v dôsledku čoho
nedošlo síce k zrušeniu systémového poplatku ako takého ale sa tento poplatok stal nulovým, a to až

do prípadného rozhodnutia URSO, ktorým sa zmení výška uvedeného koeficientu. Žalobca vo svojom
návrhu taktiež uviedol, že nenamieta neplatnosť zmluvy ako celku, nakoľko podniká a chce naďalej
podnikať v oblasti dodávky elektriny a takúto zmluvu musí mať uzavretú, pričom žalovaný je jediný s
kým ju môže uzavrieť. Pokiaľ ide o všetky ostatné zmluvné podmienky, okrem čl. VIII ods. 13 Zmluvy,
tieto bez výhrad a dobrovoľne akceptoval jednoznačne však napáda platnosť čl. VIII ods. 13 Zmluvy,

ktorou je zaviazaný platiť poplatok za poskytovanie systémových služieb za vývoz elektriny, ktorá nebola
preukázateľne dovezená na územie Slovenskej republiky.

V súvislosti s neplatnosťou článku VIII. ods. 13 Zmluvy pre nemožnosť plnenia poukázal žalobca na
jednoznačný nesúlad s ustanovením § 12 ods. 9 Nariadenia vlády s komunitárnym právom, nakoľko
citované ustanovenie Nariadenia vlády je odrazom netransparentnosti, diskriminácie a neefektívnosti
hospodárskej súťaže v sieťových odvetviach, ktoré podľa žalobcu spočívajú najmä v zavedení

systémového poplatku za vývoz „slovenskej elektriny“ až potom, čo bola elektrina nakúpená na aukcii
žalobcom s úmyslom vyvážať ju mimo územia Slovenskej republiky (v čase keď boli stanovené
rovnaké podmienky pre obchodovanie s elektrinou vyrobenou na území SR a elektrinou vyrobenou
mimo SR). Ďalší prvok netransparentnosti vidí žalobca v tom, že podľa čl. IV ods. 2 Nariadenia
Rady č. 1228/2003 za prístup do siete môžu byť spoplatnení výrobcovia alebo spotrebitelia ( pričom

žalobca nie je ani výrobca ani spotrebiteľ ale dodávateľ elektriny), s tým, že nastavením poplatkov je
ponechané na vnútroštátnu právnu úpravu. Vo všetkých členských štátoch EÚ sa aplikuje pravidlo,
podľa ktorého všetky systémové poplatky sú v každej krajine kryté prenosovou sústavou a sú platené
národnými spotrebiteľmi v mieste pripojenia sa k sústave, t.j. koncovými spotrebiteľmi a to platí aj
v Slovenskej republike. Netransparentnosť vidí žalobca aj v tom, že poplatok za systémovú službu

má iba vývozca slovenskej elektriny, ktorý nepreukáže jej dovoz na územie Slovenskej republiky,
avšak nemajú ho užívatelia, ktorý slovenskú prenosovú sústavu využívajú na dodávku elektriny v
rámci Slovenskej republike, ani užívatelia, ktorý preukážu, že nimi vyvezená elektrina bola na územie
Slovenskej republiky dovezená. V článku III Nariadenia Rady č. 1228/2003 a aj v samostatnej
Zmluve v článku VIII ods. 2 je podľa žalobcu vyjadrená potreba rešpektovania tzv. „ Kompenzačného

mechanizmu“ medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav, čo je vyjadrením toho, že náklady za
cezhraničný prenos elektriny vrátane systémových poplatkov sú kryté v každej krajine prenosovou
sústavou a teda vo vzťahu k dodávateľom alebo vývozcom elektriny je táto cena nulová. Na tento
nesúlad s komunitárnym právom upozornila Ministerstvo hospodárstva SR, rovnako tak aj URSO aj
Európska federácia obchodníkov s energiou. Vtedajší minister hospodárstva SR odmietol možnosť

negatívneho vplyvu predmetného poplatku na obchodovanie s elektrinou v Slovenskej republike. V
stanovisku Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky sa uvádza, že účelom platby za systémové
služby určené pre vývozcov elektriny vyrobenej na Slovensku je zabezpečenie prevádzkovej stability
a bezpečnosti prevádzky elektrizačnej sústavy Slovenskej republiky. Žalobca sa nestotožňuje s týmto
stanoviskom a považuje ho za rozporné, tak s národným ako aj s komunitárnym právom. Zavedením

predmetného systémového poplatku postihujúceho výlučne vývozcov slovenskej elektriny citovaným
nariadením vlády, došlo podľa navrhovateľa k porušeniu žalobcom označených ustanovení primárneho
aj sekundárneho komunitárneho práva, t.j. článku 23, 25 a 82 Zmluvy o založení ES, ako aj čl. 4
Nariadenia Rady č. 1228/2003 a čl. 20, 23 Smernice č. 2003/54/ES a čl. 3 ods. 4 Smernice č. 2005/89/
ES.

Nakoľko má žalobca za to, že sa jedná o absolútnu neplatnosť čl. VIII ods. 13 Zmluvy, považuje
plnenie z titulu povinnosti platiť systémový poplatok, ktorá je vymedzená v tomto článku zmluvy za
plnenie z neplatného právneho úkonu. V zmysle § 451 Občianskeho zákonníka prijatie takéhoto plnenia
žalovaným zakladá jeho bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný žalovaný vydať žalobcovi. Z tohto
dôvodu vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie sumy vo výške 2.785.937,95 Eur spolu s úrokmi z

omeškania.

Pri nároku na úroky z omeškania, má žalobca za to, že žalovaný pri fakturovaní a následnom ponechaní
si jednotlivých finančných plnení z titulu platby systémového poplatku v zmysle neplatného čl. VIII ods.
13 Zmluvy a nakoniec už pri samotnom uzatváraní zmluvy obsahujúce napadnuté zmluvné ustanovenie,nemohol žalovaný konať dobromyseľne. Žalovaný zneužil svoje monopolné postavenie a vedome
pod sankciou odpojenia od elektrizačnej a prenosovej sústavy donútil žalobcu podpísať zmluvu, ktorá
obsahovala sporné ustanovenie čl. VIII ods. 13.

Pokiaľ ide o žalobcom uplatňovaný nárok na náhradu škody, uvádza žalobca v žalobe, že žalovaný
vedome transponoval do zmluvy § 12 ods. 9 Nariadenia vlády zakotvujúci predmetný systémový
poplatok za vývoz slovenskej elektriny s odkazom na rozhodnutie URSO určujúce v súlade s citovaným
nariadením vlády výšku tohto poplatku, pričom jednoznačne to odporuje komunitárnemu právu.
Žalovaný tak de facto donútil žalobcu postupovať v zmysle čl. V bod. 5.3/3 prevádzkového poriadku

prevádzkovateľa prenosovej sústavy Slovenská prenosová elektrizačná sústava v súlade s ktorým bolo
možné kupovať od iných vývozcov potvrdenia o čistom dovoze elektriny (prevod exportných práv) čím
mohol žalobca znížiť objem vyvezenej elektriny, z ktorej by bol žalobcovi zo strany žalovaného účtovaný
systémový poplatok. Žalobca má za to, že takýmto nezákonným, neústavným a komunitárnemu právu
odporujúcim konaním, žalovaný spôsobil skutočnú škodu spočívajúcu v cene, ktorú bol žalobca nútený
zaplatiť iným vývozcom za potvrdenia o čistom dovoze elektriny, nevyhnutným na zníženie objemu

vyvezenej elektriny, z ktorej by bol žalobcovi zo strany žalovaného účtované neprimerane vysoký
systémový poplatok, t.j. suma 1.006.250,06 eura.

Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 15.12.2010 podaným osobne na
tunajší súd dňa 17.12.2010. V písomnom podaní žalovaný uviedol, že s návrhom žalobcu nesúhlasí
a žiada ho zamietnuť. Vzhľadom na to, že žalobca nemá oprávnenie na výrobu elektriny, v záujme

realizovania výkonu podnikania v oblasti elektriny a s tým súvisiaceho získania požadovaného množstva
elektriny, sa žalobca ako dodávateľ elektriny zúčastnil dňa 18.06.2007 ponukového kola aukcie na
400 MW elektriny na jednu hodinu, organizovanej výrobcom elektriny Slovenské elektrárne, a.s., kde v
aukcii vydražil na rok 2008 elektrinu v objeme 90 MW. Žalobca za účelom dodávky vydraženej elektriny
uzavrel ako dodávateľ elektriny zo slovenskými ako aj zahraničnými odberateľmi zmluvy o dodávke

elektriny na rok 2008. Dňa 16.01.2008 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená Zmluva o prenose
elektriny cez spojovacie vedenia. Návrh znenia predmetnej zmluvy bolo žalobcovi zo strany žalovaného
zaslané formou e-mailu zo dňa 8.11.2007, s tým, že zmluva mala byť podpísaná najskôr zo strany
žalovaného a následne zo strany žalobcu. Výlučne z dôvodu, že štatutárny zástupcovia žalovaného
boli v rozhodnom období odcestovaní na zahraničnej pracovnej ceste, bolo žalobcovi dňa 4.12.2007 e-

mailomoznámené,žesystémuzatváraniazmlúvnarok2008sagenerálne(t.j.nielenvovzťahukzmluve
so žalobcom, ale vo vzťahu ku všetkým zmluvám uzatváraným žalovaným na rok 2008) mení takým
spôsobom, že najskôr budú zmluvy podpisované zmluvnými partnermi a až následne žalovaným. V
návrhu znenia zmluvy o prenose elektriny cez spojovacie vedenie, bol zakomponovaný aj sporný článok
VIII bod. 13. Predmetné ustanovenie bolo do zmluvy zakomponované v súlade a na základe ustanovenia

§ 12 ods. 9 Nariadenia vlády č. 317/2007 Z.z. zo dňa 4.7.2007, ktorým sa ustanovujú pravidlá pre
fungovanie trhu s elektrinou, a ktoré nadobudlo účinnosť dňa 15.7.2007 s výnimkou ustanovenia §
12 ods. 9, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 1.1.2008. Žalovaný v písomnom podaní zdôraznil, že nie je
pravdou, to čo uvádza žalobca, že v prípade ak žalobca neuzavrie predmetnú zmluvu, bude odpojený
od elektrizačnej a prenosovej sústavy. Predmetný návrh zmluvy bol žalovanému doručený začiatkom

novembra 2007 a k jeho podpisu zo strany žalobcu došlo 06.12.2007, pričom počas lehoty takmer
jedného mesiaca nebol návrh zmluvy žalobcom žiadnym spôsobom pripomienkovaný. Žalobca uvádza
v žalobnom návrhu, že musel pokračovať v podnikaní, pričom túto nevyhnutnosť zdôvodňoval tým, že
bol nútený dodržať zmluvné záväzky s dodávateľmi, s ktorými si zmluvné podmienky dohodol ešte pred
zavedením systémového poplatku, pričom v prípade neplnenia si týchto záväzkov by mu na jednej

strane hrozili sankcie za porušenie zmlúv o dodávke elektriny zo strany jeho odberateľov a na druhej
strane by nebol schopný splácať cenu za nakúpenú elektrinu voči Slovenským elektrárňam. Žalovaný
však zdôrazňuje, že neschopnosť žalobcu plniť záväzky voči Slovenským elektrárňam, ako aj voči
svojim odberateľom nie je vecou žalovaného a je absurdné aby žalovaný niesol zodpovednosť za
obsah zmluvných vzťahov medzi žalobcom a tretími stranami. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že

Nariadenie vlády č. 317/2007 Z.z., ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou bolo
pripravované už koncom roku 2006, pričom bolo schválené 04.07.2007. Žalobca ako subjekt podnikajúci
v oblasti energetiky mohol mať vedomosť o pripravovanej legislatívnej zmene a teda mohol vykonať
príslušné právne kroky na zakomponovanie tejto legislatívnej zmeny do už existujúcich zmlúv o dodávke
elektriny s jeho odberateľmi alebo ak nechcel byť dotknutý touto legislatívnou zmenou, mal adekvátnym

spôsobom tieto zmluvné vzťahy ukončiť, resp. žiadne nové zmluvy nezatvárať. V prípade nákupuexportných práv, ktoré žalobca nakupoval od iných vývozcov, t.j. nakupoval potvrdenia o čistom dovoze
elektriny, čím znižoval objem vyvezenej elektriny, z ktorej mu bol účtovaný systémový poplatok, má
žalovaný jednoznačne za to, že predmetný nákup je čisto otázkou podnikateľského rozhodnutia žalobcu

a teda nebol nikým nútený kupovať od iných vývozcov tieto potvrdenia. Žalovaný má jednoznačne za
to, že ustanovenie čl. VIII ods. 13 Zmluvy o prenose elektriny cez spojovacie vedenie bolo do zmluvy
zakomponované v súlade s § 12 ods. 9 nariadenia vlády SR č. 317/2007 Z.z., ktorým sa ustanovujú
pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou, pričom toto ustanovenie nariadenia je v súlade s Nariadením
ES č. 1128/2003 o podmienkach prístupu do siete pre cezhraničné výmeny elektrickej energie. Z toho

dôvodu ustanovenie zmluvy, ktoré žalobca opakovane vo svojej žalobe napáda, je v plnom rozsahu
riadne platné, nakoľko nie je v rozpore so slovenskou legislatívou ani s legislatívou Európskej únie.
Žalovaný taktiež poukázal, že návrh zmluvy bol podľa vyjadrenia žalobcu jednostranne vypracovaný zo
strany žalovaného je bežnou praxou uzatvárania zmlúv, kedy návrh zmluvy logicky vždy predkladá vždy
jedna zo zmluvných strán, pričom skutočnosť, že žalovaný podpísal túto zmluvu až po právoplatnosti
a zverejnení rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví SR určujúcom výšku systémového

poplatku je vecou náhody a nie zámeru a účelu, tak ako to žalobca tvrdí. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením
žalobcu, že bol prinútený uzavrieť zmluvu, nakoľko to bolo v záujme samotného žalobcu uzavrieť
túto zmluvu a rovnako tak za nezmyselné považuje jeho tvrdenie o tom, že žalovaný zneužil svoje
monopolnépostavenienatrhuvedomevyužijúcsankciuodpojeniaodelektrizačnejaprenosovejsústavy
a tým donútil žalobcu podpísať zmluvu. Povinnosť uzatvoriť zmluvu o prenose elektriny cez spojovacie

vedenia určuje dodávateľovi elektriny priamo ustanovenie § 27 ods. 1 písm. a Zák. č. 656/2004 Z.z. o
energetike. Zavedenie systémového poplatku bolo konzultované na pôde Európskej komisie a vždy bolo
prezentované ako dočasné. Predmetný poplatok mal slúžiť na zabezpečenie prevádzkovej bezpečnosti,
spoľahlivosti a stability elektrizačnej sústavy v Slovenskej republike, resp. zabezpečenie dostatočného
objemu podporných služieb pre prevádzkovateľa prenosovej sústavy. Žalobca nikdy nepreukázal, že by

Európska komisia, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví SR alebo súd alebo akákoľvek iná inštitúcia
vyslovila, že zavedenie systémového poplatku bolo v rozpore či už s právnym poriadkom Slovenskej
republiky alebo právnym Európskej únie. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že predmetný systémový
poplatok v žiadnom prípade nemá charakter vývozného cla a nemožno ho považovať ani za duplicitný,
nakoľko je platený výlučne iba jedným subjektom, pričom tak ako to vyplýva z článku VIII ods. 2 Zmluvy o

prenose elektriny cez spojovacie vedenia, žalovaný sa vzdal odplaty za prenos elektriny cez spojovacie
vedenia do a zo štátov, ktoré sú členmi kompenzačného mechanizmu prevádzkovateľov prenosových
sústav a žalobca bol povinný platiť žalovanému len poplatok za poskytnutie systémových služieb v
zmysle článku VIII. ods. 13 Zmluvy. Sporné ustanovenie čl. VIII ods. 13 Zmluvy o prenose elektriny
cez spojovacie vedenia uzatvorené medzi žalobcom a žalovaným dňa 16.1.2008 je tak podľa žalobcu v

plnom rozsahu platné a bolo zakomponované do zmluvy v súlade s platným a účinným nariadením vlády
SR č. 317/2007 Z.z. ako aj v súlade s právoplatným rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví,
ktoré sú v plnom súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a ako aj s normami Európskej
únie. Žalovaný považuje za zarážajúce, že žalobca bez akýchkoľvek námietok platil systémový poplatok
napriek tomu, že ako sám tvrdí od samého začiatku sa necítil byť viazaný ustanovením zmluvy, na

základe ktorého je na jeho úhradu povinný a voči jeho plateniu sa ohradil až rok po tom, ako bolo
na základe rozhodnutia URSO tento systémový poplatok zavedený ako nulový (bol zavedený nulový
koeficient na výpočet systémového poplatku). Žalovaný taktiež uviedol, že žalobca ho nikdy nevyzval
na vrátenie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho podľa názoru žalobcu v platení systémového
poplatku na základe neplatného ustanovenia zmluvy o prenose elektriny cez spojovacie vedenia.

Žalobcasizároveňpredmetnoužalobounárokujeodžalovanéhozaplateniesumyvovýške1.106.250,06
eur spolu s úrokom z omeškania z titulu náhrady škody, ktorá mala podľa žalobcu mu vzniknúť tým,
že žalovaný zakomponoval ustanovenie článku VIII ods. 3 do zmluvy a tým de facto žalobcu donútil
nakupovať od iných vývozcov potvrdenie o čistom dovoze elektriny (prevod exportných práv) za účelom
zníženia objemu vývozu elektriny, z ktorej bol účtovaný systémový poplatok. Tu žalovaný zdôrazňuje, že

nákup exportných práv je čisto vecou obchodného rozhodnutia žalobcu, z ktorým žalovaný nemá vôbec
nič spoločné a za ktoré v žiadnom prípade nemôže v akomkoľvek rozsahu niesť zodpovednosť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: výpisu z obchodného
registra žalobcu, výpisu z obchodného registra žalovaného, rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových
odvetví zo dňa 04.05.2006, podmienok ponukového konania č. 2007/01 na predaj pásmového produktu

elektrinyvroku2008zodňa30.05.2007,všeobecnejzmluvyokúpeapredajielektrickejenergie,dodacej
zmluvy, rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví číslo: 0015/2008/E zo dňa 04.12.2007,prepisu elektronickej komunikácie, zmluvy o prenose elektriny cez spojovacie vedenia, faktúr, výpisov
z účtu žalobcu, listu Európskej federácie obchodníkov s energiou ministrovi hospodárstva zo dňa
14.12.2007,odpovedeMinisterstvahospodárstvaSRzodňa23.11.2007,článkuvdenníkuHospodárske

noviny zo dňa 20.12.2007 s názvom „poplatky môžu zvýšiť ceny za elektrinu“, listu Európskej federácie
obchodníkov s energiou ministrovi hospodárstva zo dňa 01.10.2007, rozhodnutia Úradu pre reguláciu
sieťovýchodvetvíčíslo:0067/2007/02/PPzodňa16.11.2007,rozhodnutiaÚraduprereguláciusieťových
odvetví číslo: 0304/2009/E zo dňa 23.03.2009, rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví číslo:
0020/2008/E zo dňa 04.12.2007, korešpondencie medzi predsedom Úradu pre reguláciu sieťových

odvetví a P. P. riaditeľom riaditeľstva C Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre energiu a
dopravu, H. K. generálnym riaditeľom Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre energiu a dopravu
akomisáromEurópskejkomisiepreenergiuC.J.,správyovýsledkumonitorovaniabezpečnostidodávok
elektriny, oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 23Cb/114/2008 a zistil
nasledovný skutkový stav:

Z rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 04.05.2006 súd zistil, že žalobca je

oprávnený podnikať v elektroenergetike v rozsahu podnikania v oblasti dodávky elektriny.

Zo všeobecnej zmluvy o kúpe a predaji elektrickej energie a dodacej zmluvy súd zistil, že žalobca sa
zúčastnil dňa 18.06.2007 ponukového kola aukcie na 400 MW elektriny na jednu hodinu, ktorá bola
organizovaná výrobcom elektriny spoločnosťou Slovenské elektrárne a.s., na ktorej vydražil elektrinu
v objeme 90MW, t.j., 790 560 MWh, uzatvoril ako kupujúci v zmysle Všeobecnej zmluvy o kúpe a

predaji elektrickej energie zo dňa 15.08.2006, zmluvu o dodávke elektriny z 18.06.2007 a následne
žalobca vzhľadom na vydražené množstvo elektriny uzatvoril ako dodávateľ elektriny so slovenskými a
zahraničnými odberateľmi zmluvu o dodávke elektriny na rok 2008.

Zo zmluvy o prenose elektriny cez spojovacie vedenia súd zistil, že žalobca ako užívateľ uzatvoril so
žalovaným ako prevádzkovateľom zmluvu, ktorej predmetom bolo zabezpečenie prenosu elektriny pre

užívateľa prostredníctvom spojovacích vedení, riadenie a poskytovanie prenosových služieb zo strany
žalovaného. V tejto zmluve si zmluvné strany v čl.VIII ods. 2 dohodli, že cena za prenos elektriny cez
spojovacie vedenia do /z štátov, ktoré sú členmi kompenzačného mechanizmu prevádzkovateľov PS,
je v zmysle Nariadenia Európskej komisie č. 1228/2003/ EC a ITC Dohody o zúčtovaní a vyrovnaní
2008-2009 nulová. Rovnako tak si zmluvné strany dohodli v zmluve, v čl. VIII ods. 13, že užívateľ

sa zaväzuje uhrádzať poplatok za poskytnutie systémových služieb za vývoz elektriny, ktorý nebol
preukázateľne dovezený na vymedzené územie na základe regulovanej ceny v zmysle § 12 ods.
9 Nariadenia vlády SR č. 317/2007 Z.z. Výška poplatku je stanovená podľa platného rozhodnutia
ÚRSO. Postup pri preukazovaní dovozu elektriny vyvážanej z vymedzeného územia bol špecifikovaný
v Prevádzkovom poriadku Prevádzkovateľa PS.

Zo žalobcom predložených faktúr a výpisov z účtov súd zistil, že žalobca uhradil žalovanému systémové
poplatky v celkovej sume 2.785.937,95 EUR. Za potvrdenia o čistom dovoze elektriny zaplatil žalovaný
tretím subjektom sumu spolu vo výške 1.006.250,06 Eur.

Z rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví číslo: 0067/2007/02/PP zo dňa 16.11.2007 súd
zistil, že týmto rozhodnutím bol schválený prevádzkový poriadok žalovaného ako prevádzkovateľa

prenosovej sústavy.

Z rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví číslo: 0020/2008/E zo dňa 04.12.2007 súd zistil,
že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví týmto rozhodnutím schválil žalovanému tarifu v sume 293,- Sk/
MWh za systémové služby v prípade vývozu elektriny, ak vývozca elektriny nepreukáže, že využívaná
elektrina bola na vymedzené územie doručená.

Podľa článku 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1228/2003 o podmienkach prístupu
do siete pre cezhraničné výmeny elektrickej energie cieľom tohto nariadenia je stanovenie spravodlivých
pravidiel pre cezhraničnú výmenu elektrickej energie, a tým podporiť hospodársku súťaž v rámcivnútorného trhu s elektrickou energiou, berúc do úvahy špecifiká národných a regionálnych trhov. Toto
zahrnie založenie kompenzačného mechanizmu pre cezhraničné toky elektrickej energie a určenie
zosúladených zásad pre poplatky za cezhraničný prenos a pridelenie dostupných kapacít prepojovacích

vedení medzi národnými prenosovými sústavami.

Podľa článku 4 bod 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1228/2003 o podmienkach
prístupu do siete pre cezhraničné výmeny elektrickej energie poplatky uplatňované sieťovými
prevádzkovateľmi za prístup do sietí budú transparentné, budú brať do úvahy potrebu bezpečnosti
siete a odrážať skutočné náklady, pokiaľ tieto korešpondujú s nákladmi účinného a štrukturálne

porovnateľného sieťového prevádzkovateľa a uplatňované nediskriminačným spôsobom. Tieto poplatky
nebudú závislé od vzdialenosti.

Podľa článku 4 bod 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1228/2003 o podmienkach
prístupu do siete pre cezhraničné výmeny elektrickej energie výrobcovia a spotrebitelia ("zaťaženie")
môžu byť spoplatnení za prístup do sietí. Podiel celkovej sumy sieťových poplatkov, ktoré vzniknú
na strane výrobcov vzhľadom na potrebu poskytnúť vhodné a účinné lokačné signály, bude nižší

ako podiel priradený spotrebiteľom. Pokiaľ je to vhodné, úroveň taríf uplatňovaných pre výrobcov
a/alebo spotrebiteľov poskytnú lokačné signály na európskej úrovni a zohľadnia objem sieťových
strát spôsobených preťažením, ako aj investičné náklady na infraštruktúru. Toto nezabráni členským
štátom v poskytovaní lokačných signálov v rámci svojho teritória alebo v uplatňovaní mechanizmov
zabezpečujúcich, že poplatky za prístup do siete, ktoré nesú spotrebitelia ("zaťaženie") budú na ich

území jednotné.

Podľa článku 4 bod 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1228/2003 o podmienkach
prístupu do siete pre cezhraničné výmeny elektrickej energie pri stanovení poplatkov za prístup do siete
má byť vzaté do úvahy toto:

- platby a potvrdenia vyplývajúce z kompenzačného mechanizmu medzi prevádzkovateľmi prenosových

sústav;

- skutočne realizované a obdržané platby, ako aj platby očakávané v budúcom období odhadované na
základe minulých období.

Podľa článku 4 bod 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1228/2003 o podmienkach
prístupu do siete pre cezhraničné výmeny elektrickej energie za predpokladu, že budú existovať vhodné

a účinné miestne signály v súlade s odsekom 2, poplatky za prístup do siete uplatnené pre výrobcov
a spotrebiteľov budú uplatnené bez ohľadu na krajinu určenia alebo pôvodu elektrickej energie podľa
špecifikácie predmetnej obchodnej úpravy. Toto bude bez dopadu na poplatky za deklarované importy
a deklarované exporty vyplývajúce z riadenia preťaženia, na ktorý sa odvoláva článok 6.

Podľa článku 4 bod 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1228/2003 o podmienkach

prístupu do siete pre cezhraničné výmeny elektrickej energie poplatky uplatňované sieťovými
prevádzkovateľmi za prístup do sietí budú transparentné, budú brať do úvahy potrebu bezpečnosti
siete a odrážať skutočné náklady, pokiaľ tieto korešpondujú s nákladmi účinného a štrukturálne
porovnateľného sieťového prevádzkovateľa a uplatňované nediskriminačným spôsobom. Tieto poplatky
nebudú závislé od vzdialenosti.

Podľa článku 4 bod 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1228/2003 o podmienkach
prístupu do siete pre cezhraničné výmeny elektrickej energie nebudú stanovené žiadne špecifické
poplatky v prípade individuálnych transakcií deklarovaných tranzitov elektrickej energie.

Podľa článku 11 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1228/2003 o podmienkach prístupu
do siete pre cezhraničné výmeny elektrickej energie toto nariadenie nemá dopad na práva členskýchštátov udržiavať alebo zavádzať opatrenia, ktoré obsahujú podrobnejšie ustanovenia ako tie, ktoré sú
stanovené v tomto nariadení a v usmerneniach uvedených v článku 8.

Podľa článku 36 ZES v súčasnosti (28 bod 1. Zmluvy o Európskej únii) únia predstavuje colnú úniu, ktorá

sa vzťahuje na celý obchod s tovarom a zahŕňa zákaz ciel na dovoz a vývoz tovaru medzi členskými
štátmi, zákaz všetkých poplatkov, ktoré majú rovnaký účinok ako clá, ako aj prijatie Spoločného colného
sadzobníka vo vzťahu k tretím krajinám.

Podľa článku 29 ZES v súčasnosti čl. 35 Zmluvy o Európskej únii množstevné obmedzenia vývozu a
všetky opatrenia s rovnakým účinkom sú medzi členskými štátmi zakázané.

Podľa článku 36 Zmluvy o Európskej únii (pôvodný článok 30 ZES) ustanovenia článkov 34 a 35

nevylučujú zákazy alebo obmedzenia dovozu, vývozu alebo tranzitu tovaru odôvodnené princípmi
verejnej morálky, verejným poriadkom, verejnou bezpečnosťou, ochranou zdravia a života ľudí a
zvierat, ochranou rastlín, ochranou národného kultúrneho bohatstva, ktoré má umeleckú, historickú
alebo archeologickú hodnotu, alebo ochranou priemyselného a obchodného vlastníctva. Tieto zákazy
a obmedzenia však nesmú byť prostriedkami svojvoľnej diskriminácie alebo skrytého obmedzovania

obchodu medzi členskými štátmi.

Podľa § 8 ods. 7 nariadenia vlády SR č. 317/2007 Z.z. ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie
trhu s elektrinou objem elektriny určený na vývoz nesmie ohroziť bezpečnosť dodávok elektriny na
vymedzenom území.

Podľa § 12 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 317/2007 Z.z. ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie

trhu s elektrinou systémové služby poskytuje prevádzkovateľ prenosovej sústavy podľa technických
podmienok a pokynov elektroenergetického dispečingu využitím nakúpených podporných služieb.

Podľa § 12 ods. 9 nariadenia vlády SR č. 317/2007 Z.z. ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie
trhu s elektrinou platbu za systémové služby v prípade vývozu elektriny uhradí vývozca elektriny, ak
nepreukáže, že vyvážaná elektrina bola na vymedzené územie dovezená.

Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 268 Obchodného zákonníka kto spôsobil neplatnosť právneho úkonu, je povinný nahradiť
škodu osobe, ktorej bol právny úkon určený, ibaže táto osoba o neplatnosti právneho úkonu vedela.

Pre náhradu tejto škody platia obdobne ustanovenia o náhrade škody spôsobenej porušením zmluvnej
povinnosti ( § 373 a nasl.).

Podľa § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 541 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov

povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žalobca sa dňa 18.06.2007 zúčastnil ponukového
kola aukcie na 400 MW elektriny na jednu hodinu, ktorá bola organizovaná výrobcom elektriny.

spoločnosťou Slovenské elektrárne a.s. Na tejto aukcii žalobca vydražil na rok 2008 elektrinu v objeme
90MWnahodinu,t.j.,790560MWhročne.NásledneakokupujúcivzmysleVšeobecnejzmluvyokúpea
predaji elektrickej energie zo dňa 15.08.2006 uzavretej so Slovenskými elektrárňami a.s., bola uzatvoril
dňa 18.06.2007 zmluvu o dodávke elektriny. Žalobca na vydražené množstvo elektriny uzatvoril
ako dodávateľ elektriny uzatvoril viaceré zmluvy o dodávke elektriny so slovenskými a aj zahraničnými

odberateľmi. Vzhľadom na skutočnosť, že podľa § 27 ods. 1 písm. a) zákona o energetike má
dodávateľ právo na prenos elektriny, iba ak má uzavretú zmluvu o prenose elektriny s prevádzkovateľom
prenosovej sústavy, žalobca ako dodávateľ elektriny uzatvoril so žalovaným zmluvu o prenose elektriny
cez spojovacie vedenie. V čl. VIII ods. 13 zmluvy o prenose elektriny cez spojovacie vedenie bola
zakomponovaná povinnosť žalobcu, uhrádzať systémový poplatok. Práve v dôsledku skutočnosti, že

žalobca elektrickú energiu vyvážal zo Slovenskej republiky do zahraničia, bol nútený tento poplatok
žalovanému uhrádzať, resp. bol nútený nakupovať potvrdenia o dovoze elektrickej energie zo zahraničia
od tretích strán, ktoré mu boli následne od týchto spoločností aj fakturované.

Suma, ktorej zaplatenia sa žalobca v tomto konaní domáhal, pozostávala práve zo systémových
poplatkov zaplatených žalovanému, ako aj zo súm, ktoré žalobca zaplatil tretím osobám za prevod

potvrdení o dovoze elektriny na územie Slovenskej republiky. Žalobca kvalifikoval svoj nárok na
zaplatenie sumy 2.785.937,95 EUR, ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalovaný
mu tento poplatok účtoval na základe ustanovenia čl. VIII ods. 13 zmluvy o prenose elektriny
cez spojovacie vedenie, ktorá je podľa žalobcu absolútne neplatná. Uvedená suma tak bola podľa
jeho názoru zaplatená žalovanému na základe neplatného právneho úkonu. Okrem toho neplatnosť

uvedeného ustanovenia zmluvy zároveň žalobcovi spôsobila škodu, keďže žalobca v záujme zníženia
výšky systémových poplatkov nakupoval potvrdenia o dovoze elektriny na územie Slovenskej republiky,
za ktoré zaplatil sumu 1.006.250,06 EUR.

Pre posúdenie oboch žalobcom uplatnených nárokov preto bolo nevyhnutné, aby súd v prvom rade
posúdil otázku platnosti, resp. neplatnosti čl. VIII ods. 13 zmluvy o prenose elektriny cez spojovacie

vedenie. Podľa žalobcu spôsobovala neplatnosť uvedeného zákonného ustanovenia najmä skutočnosť,
že toto ustanovenie je v rozpore s komunitárnym právom a to tak s nariadením Rady č. 1228/2003, ako
aj priamo s ustanoveniami primárneho páva, teda zakladajúcich zmlúv.

V čl. VIII ods. 13 zmluvy o prenose elektriny cez spojovacie vedenie je vymedzená povinnosť žalobcu
zaplatiť uhrádzať systémový poplatok za vývoz elektriny, ktorá nebola preukázateľne dovezená na

vymedzené územie a to vo výške stanovenej Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. Táto poplatok
bol žalovaným zavedený na základe § 12 ods. 9 nariadenia vlády SR č. 317/2007 Z.z. Žalobca sa však
domnieva, že aj uvedené ustanovenie citovaného nariadenia vlády je v rozpore s priamo aplikovateľným
komunitárnym právom. A tak aj samotné ustanovenie zmluvy je, napriek tomu, že rešpektuje citované
nariadenie, neplatné, nakoľko je v rozpore s komunitárnym právom.Prednosť priamo aplikovateľného komunitárneho práva pred vnútroštátnou právnou úpravou vyplýva
priamo z čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy SR. Viazanosť súdov komunitárnym právom pri rozhodovaní taktiež
jednoznačne vyplýva z ust. § 144 ods. 1 Ústavy SR.

Súdy v Slovenskej republike sú tak pri svojom rozhodovaní povinné priznať ustanoveniam
komunitárneho práva plnú účinnosť a tak, ako to vyplýva aj z judikatúry Súdneho dvora ES, v prípade
potreby aj samostatne odmietnuť uplatnenie akéhokoľvek nesúladného ustanovenia vnútroštátneho
práva, aj keď bolo prijaté neskôr, pričom tento súd nie je povinný žiadať alebo čakať na predchádzajúce
zrušenie takéhoto ustanovenia. Súd je teda oprávnený odmietnuť aplikáciu každého vnútroštátneho

práva, ktoré je v rozpore s komunitárnym právom bez ohľadu na to, či bol jeho nesúlad konštatovaný
v konaní na základe žaloby podanej Komisiou alebo bol predpis zrušený na základe vnútroštátnych
ústavných prostriedkov.

Z uvedeného je zrejmé, že súd je oprávnený uplatňovať ustanovenia vnútroštátneho práva v súlade s
požiadavkami komunitárneho práva. V prípade, ak sú ustanovenia vnútroštátneho práva v rozpore s
priamo aplikovateľnými normami komunitárneho práva, ktoré priamo priznávajú práva uplatniteľné na

súde priamo jednotlivcom, je súd oprávnený neuplatniť takéto ustanovenia vnútroštátneho práva. Súd v
takomtoprípademôžerozhodnúťotom,žepožiadaSúdnydvorEurópskychspoločenstievorozhodnutie
o predbežnej otázke a následne konanie prerušiť. V tejto súvislosti je ale potrebné zdôrazniť, že súd
nemusí prerušiť konanie a nie je povinný sa obrátiť s predbežnou otázkou na Súdny dvor, nakoľko je
aj sám oprávnený posúdiť súlad, resp. nesúlad komunitárneho práva s právom vnútroštátnym. Závisí

preto len od úvahy súdu, či požiada Súdny dvor o vyriešenie predbežnej otázky.

Je nepochybné, že voľný pohyb osôb, tovaru, služieb a kapitálu patrí medzi základné piliere politiky
Európskej únie. Normy, ktoré znemožňujú alebo obmedzujú voľný pohyb v rámci Európskej únie je
možné v zásade považovať za normy, ktoré sú v rozpore s komunitárnym právom. Voľný pohyb tovaru
je priamo vyjadrený nielen v základných zmluvách, teda v primárnom práve Európskej únie, ale napr. v

už citovanom nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1228/2003 o podmienkach prístupu do
siete pre cezhraničné výmeny elektrickej energie. Zároveň je však potrebné upozorniť na skutočnosť, že
aj samotné komunitárne právo pozná výnimky, ktoré umožňujú voľný pohyb tovaru obmedziť. Dôvodom
pre obmedzenie voľného pohybu tovaru môže byť podľa komunitárneho práva ochrana verejnej morálky,
verejného poriadku a bezpečnosti, ochranou zdravia a života ľudí a zvierat, ochranou rastlín, ochranou

národného kultúrneho bohatstva, ktoré má umeleckú, historickú alebo archeologickú hodnotu, alebo
ochranou priemyselného a obchodného vlastníctva. a to za predpokladu, že tieto obmedzenia nebudú
spôsobovať svojvoľnú diskrimináciu alebo skryté obmedzovanie obchodu medzi členskými štátmi
Európskej únie. Obmedzenie voľného pohybu osôb môže mať aj podobu preventívneho opatrenia. To
znamená, že nie všetky právne normy jednotlivých členských štátov obmedzujúce súťaž, pokiaľ spĺňajú

uvedené kritériá, nie sú v rozpore s komunitárnym právom.

Poplatok obsiahnutý v čl. VIII ods. 13 zmluvy o prenose elektriny cez spojovacie vedenie, bol ako
už bolo uvedené do zmluvy zapracovaný na základe ustanovenia § 12 ods. 9 nariadenia vlády
SR č. 317/2007 Z.z. Nesporným dôsledkom zavedenia poplatkov za systémové služby pri vývoze
elektriny vyrobenej na území Slovenskej republiky bolo aj obmedzenie možnosti vývozu tejto elektrickej

energie. Poplatok za poskytovanie systémových služieb mal slúžiť na zabezpečenie prenosovej stability,
prevádzkovej bezpečnosti, spoľahlivosti a stability elektrizačnej sústavy v Slovenskej republike, ktorá
by mohla v prípade veľkého vývozu elektriny z územia SR ohrozená a to najmä v kontexte odstávky
reaktorov Jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Toto opatrenie malo za cieľ predísť ohrozeniu
bezpečnosti dodávok elektriny na územie Slovenskej republiky, pričom nemalo vplyv na cezhraničné

výmeny elektriny. Poplatok bol zavedený dočasne (neskôr bola jeho výška stanovená nulovou sadzbou
a následnou neskoršou právnou úpravou bol úplne zrušený) a iba na obdobie, kedy bolo bezproblémové
fungovanieprenosovejsústavyvSlovenskejrepublikeohrozené.Uvedenéustanovenienariadeniavlády
nie je v rozpore s nariadením Rady č. 1228/2003, ktorá umožňuje jednotlivým členským štátom obdobné
opatrenia zavádzať. Uvedené nariadenie vlády je navyše plne v súlade so smernicou európskeho

parlamentu a rady 2003/54/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou,
ktorá bola nariadením vlády č. 317/2007 Z.z. implementovaná do vnútroštátneho právneho poriadku.Citovaná smernica prijímanie obdobných opatrení priamo predpokladala. Komunitárne právo umožňuje
členské štátom ukladať podnikom pôsobiacim v odvetví elektroenergetiky z hľadiska všeobecného
hospodárskeho záujmu povinnosti na zabezpečenie bezpečnosti prenosovej sústavy. Na tieto účely

boli členské štáty oprávnené prijímať aj ochranné opatrenia. Nariadenie vlády SR č. 317/2007 Z.z.
ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou, ktoré zaviedlo poplatok za systémové
služby, je tak plne v súlade s ostatnými právnymi predpismi Slovenskej republiky, ako aj plne v súlade
so všetkými priamo aplikovateľnými právnymi normami komunitárneho práva Žalovaný tak postupoval
právom aprobovaným spôsobom, ak ako prevádzkovateľ prenosovej sústavy, zapracoval ustanovenia

citovaného nariadenia do zmlúv uzatváraných s užívateľmi prenosovej sústavy.

Ďalšími dôvodmi, pre ktoré žalobca spochybňoval platnosť čl. VIII ods. 3 zmluvy o prenose elektriny cez
spojovacie vedenie bola absencia vôle žalobcu takúto zmluvu uzatvoriť. Žalobca uviedol, že zmluvu so
žalovaným uzatvoril iba preto, že chcel pokračovať v podnikaní v oblasti dodávky elektriny a zároveň
chcel dodržať uzatvorenú zmluvu so Slovenskými elektrárňami, a.s. Musel preto uzatvoriť zmluvu za
podmienok, ktoré jednostranne vytvoril žalovaný a žalobca ich nemal možnosť ovplyvniť. V opačnom

prípade, by došlo k odpojeniu žalobcu od elektrizačnej sústavy a tým aj k ukončeniu podnikania
žalobcu. Prevádzkovanie prenosovej sústavy má charakter prirodzeného monopolu, nakoľko už zo
samej podstaty nie je možné, aby bola prenosová sústava prevádzkovaná viacerými prevádzkovateľmi
súčasne. Činnosť žalovaného, ako aj jeho cenotvorba je preto regulovaná tak právnymi normami, ako
aj činnosťou Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorého rozhodnutie ÚRSO č. 0020/2008/E zo

dňa 04.12.2007 žalovaný pri uzatváraní zmluvy so žalobcom plne rešpektoval. V prípade akceptácie
argumentácie žalobcu, by žalovaný prakticky nemohol s užívateľmi prenosovej sústavy vstupovať do
právnych vzťahov, nakoľko tieto by boli všetky potenciálne postihnuté sankciou neplatnosti. Žalovaný
navyše nemohol uzatvárať s rozličnými subjektmi trhu zmluvy za rozličných podmienok, nakoľko by tým
došlo k porušovaniu pravidiel hospodárskej súťaže. Súd taktiež zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom a

žalovaným nepovažuje za nezrozumiteľnú. Medzi článkami VIII ods. 1, VIII ods. 2 a VIII ods. 13 zmluvy
neexistuje rozpor. čl. VIII ods. 2 zmluvy stanovuje cenu za prenos elektriny cez spojovacie vedenia
medzi štátmi, ktoré sú členmi kompenzačného mechanizmu všeobecne, pričom čl. VIII ods. 13 upravuje
špecifický prípad pri poskytovaní systémových služieb pri vývoze elektriny, ktorá nebola na vymedzené
územie dovezená. Z uvedených ustanovení je celkom jednoznačné, že pri všetkých prípadoch, ktoré

nespadajú pod ust. čl. VIII ods. 13 sa uplatní sadzba podľa čl. VIII ods. 2 zmluvy.

Všeobecným predpokladom vzniku záväzkov z bezdôvodného obohatenia je skutočnosť, že sa niekto
obohatil na úkor iného a že toto obohatenie je bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho
úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z
nepoctivých zdrojov. Z už uvedených skutočností je však jednoznačne zrejmé, že neexistuje žiaden

dôvod, pre ktorý by mohol byť čl. VIII ods. 13 zmluvy o prenose elektriny cez spojovacie vedenia,
uzatvorenej medzi účastníkmi konania, považovaný za neplatný. Ani plnenie, ktoré žalovaný, na základe
uvedeného zmluvného ustanovenia, prijal od žalobcu, nie je možné považovať za plnenie prijaté na
základe neplatného právneho úkonu. Nedošlo tak k naplneniu základného predpokladu pre vznik
žalobcovho nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd len pre úplnosť považuje v súvislosti

s nárokom žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia uviesť, že žalobca tak v návrhu, ako aj vo
svojich ďalších podaniach doručených súdu v priebehu konania uviedol, že neplatnosti čl. VIII ods. 13
zmluvy o prenose elektriny cez spojovacie vedenie považoval za neplatný už v čase uzatvárania zmluvy
o prenose elektriny cez spojovacie vedenia. To znamená, že aj v prípade, ak by súd skutočne dospel k
záveru, že toto ustanovenie zmluvy je neplatné, nemohol by nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného

obohatenia vyhovieť, nakoľko v tomto prípade by musel aplikovať ust. § 268 Obchodného zákonníka.

K rovnakému záveru ako pri nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, dospel súd aj
pri posudzovaní jeho nároku na náhradu škody. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú:
protiprávny úkon (škodná udalosť), ujma (vznik škody), príčinná súvislosť medzi škodnou udalosťou a
vznikom škody a zavinenie. Je nutné konštatovať, že žalobcovi sa opäť nepodarilo preukázať základný

predpoklad jeho nároku na náhradu škody, ktorou bolo práve preukázanie existencie protiprávneho
konania. Potvrdenia o dovoze elektriny žalobca nakupoval v snahe znížiť výšku svojich poplatkov
za systémové služby pri vývoze elektriny do zahraničia. Keďže ale samotný poplatok bol za stranyžalovaného vyberaný oprávnene, nie je možné náklady, ktoré žalobca vynaložil v súvislosti s jeho
znižovaním, za škodu spôsobenú žalovaným.

Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných ustanovení vnútroštátneho, ako aj komunitárneho

práva súd, súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná, nemá oporu v zákonu a preto ju
zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žalobca
je povinný zaplatiť žalovanému trovy konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia v sume
48.101,68 EUR a to za päť úkonov právnej pomoci po 8.009,41 EUR + 20% DPH (prevzatie a príprava
zastupovania, písomné podanie - vyjadrenie sa k návrhu, účasť na pojednávaní dňa 09.06.2011, účasť

na pojednávaní dňa 29.11.2012, účasť na pojednávaní dňa 12.11.2013), dva režijné paušály á 7,21 EUR
+ 20% DPH, jeden režijný paušál á 7,41 EUR + 20% DPH, jeden režijný paušál á 7,63 EUR + 20% DPH
a jeden režijný paušál á 7,81 EUR + 20% DPH. Tarifná hodnota jedného úkonu právnej pomoci bola
stanovená podľa § 10 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z.

Súd nepriznal žalovanému právo na náhradu trov konania, ktoré spočívali v nasledovných úkonoch

právnej pomoci: písomné vyjadrenie žalovaného zo dňa 19.05.2011, písomné vyjadrenie žalovaného
zo dňa 02.05.2013, písomné vyjadrenie žalovaného zo dňa 02.09.2013. Ustanovenie § 142 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku umožňuje priznať účastníkovi, ktorý mal v konaní úspech, právo iba
na náhradu takých trov, ktoré boli účelne vynaložené v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením jeho
práva na súde. Uvedené písomné podania však za takéto úkony považovať nie je možné, nakoľko ich

obsah, ktorý reaguje na písomné podania žalobcu, mohol byť súčasťou prednesov právneho zástupcu
žalovaného, na ktoromkoľvek z nasledujúcich pojednávaní. Žalovaný navyše nebol súdom vyzvaný na
to, aby takéto písomné podania súdu predkladal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia., písomne. ( §

204 ods. 1 O. s. p.)

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p. ) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu ( prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,

b) má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O. s. p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa odseku 120 ods.
2 O. s. p.