Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Zdenka Kohútová
Oblasť právnej úpravy – Obchodné právo
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/131/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212212136
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7212212136.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu P.. I. A. a členov senátu F.. F. O. a P..
J. J., v právnej veci žalobcu: Q. Q. s.r.o., F. Z. XX/A, B., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: Q., s.r.o.,
F. XXX, A., D.: XX XXX XXX, o zaplatenie XX.XXX,XX eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Košice D., takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok.
Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi XX.XXX,XX eur;
úrok z omeškania vo výške X,XX % ročne zo sumy XX.XXX,XX eur od X.XX.XXXX do zaplatenia do X
dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške XXX,XX eur,
ktorú je žalovaný povinný zaplatiť na účet žalobcu do X dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd prvého stupňa toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa v tomto konaní domáhal zaplatenia
XX.XXX,XX eur s príslušenstvom z toho dôvodu, že pre žalovaného vykonal stavebné práce podľa ústne
uzatvorenej zmluvy o dielo na základe záväznej písomnej objednávky žalovaného č. XXXXXXXX-X zo
dňa X.X.XXXX. Žalobca žalovanému cenu diela vyfakturoval faktúrou č. XXXXXXXXXX v predmetnej
žalovanej výške XX.XXX,XX eur, splatnou XX.XX.XXXX. Žalovaný túto cenu diela žalobcovi neuhradil.
Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že žalovaný v odpore proti vydanému platobnému rozkazu uviedol,
že spolu s platobným rozkazom a žalobou mu neboli doručené prílohy žaloby, na ktoré sa žalobca v
žalobe odvoláva. Na pojednávanie konané dňa X.X.XXXX sa neustanovil žalovaný, ktorý písomným
podaním doručeným súdu prvého stupňa v deň konania pojednávania X.X.XXXX o XX.XX hod. pred
začatím pojednávania oznámil, že ak nedôjde dňa XX.X.XXXX k úhrade istiny dlhu, súd sa má pokúsiť
o uzatvorenie súdneho zmieru. Žalovaný požiadal o odročenie tohto pojednávania. Súd prvého stupňa
na tomto pojednávaní dňa X.X.XXXX vyhlásil napadnutý rozsudok, pretože mal za preukázané, že na
základe ústne uzatvorenej zmluvy o dielo v súlade s písomne záväznou objednávkou zo X.X.XXXX,
v ktorej boli dohodnuté podstatné náležitosti zmluvného vzťahu - predmet plnenia, termín plnenia,
dohodnutá cena, žalobca vykonal u žalovaného stavebné práce - práce valcom za cenu XX,XX eur/
hod., úpravu v jednej vrstve XX-XX cm v množstve XX.XXX mX za cenu X,XX eur/XmX na stavbe „H.
súbor B. - K. infraštruktúra“. Za vykonané dielo žalobca vyfakturoval žalovanému cenu diela v žalovanej
výške XX.XXX,XX eur faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX, splatnou XX.XX.XXXX, súčasťouktorej bol súpis vykonaných prác zo dňa XX.X.XXXX riadne potvrdený odtlačkom razítka a podpisom
žalovaného bez akýchkoľvek výhrad.
Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ustanovenia § 536 Obchodného zákonníka a dospel k
záveru, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená zmluva o dielo. Žalobca dielo vykonal, žalovaný
však cenu diela nezaplatil. Súd preto vyhovel žalobe a zaviazal žalovaného na zaplatenie ceny diela
podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka vo výške XX.XXX,XX eur.
Súd prvého stupňa nepovažoval za dôvodné tvrdenie žalovaného v odpore proti platobnému rozkazu
a uviedol, že žalovaný neuniesol svoje dôkazné bremeno. Ak v písomnom
podaní doručenom súdu prvého stupňa dňa X.X.XXXX žalovaný uviedol, že žiada súd o poskytnutie
lehoty do XX.X.XXXX na uhradenie dlhu, preto, že ak by nebol schopný v tomto termíne
dlh vyrovnať, mohol by súd následne z titulu omeškania pristúpiť k vydaniu meritórneho rozhodnutia vo
veci, súd prvého stupňa toto písomné podanie žalovaného obsahovo posúdil ako uznanie uplatneného
nároku žalobcu voči žalovanému. Preto súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania,
predložených listinných dôkazov a vyjadrení žalovaného dospel k záveru, že uplatnený nárok žalobcu
je dôvodný a preto vyhovel žalobe a zaviazal žalovaného na zaplatenie XX.XXX,XX eur. Súd prvého
stupňa taktiež zaviazal žalovaného na zaplatenie uplatneného zákonného úroku z omeškania vo výške
X,X % ročne z tejto pohľadávky od nasledujúceho dňa po splatnosti faktúry,
teda od X.XX.XXXX do zaplatenia, pretože žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažnej
pohľadávky podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a preto je povinný zaplatiť úroky z omeškania
podľa §§ 365, 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 586/2008 Z.z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi
priznal náhradu trov konania XXX,XX eur za zaplatený súdny poplatok za návrh. Na jeho náhradu
zaviazal neúspešného žalovaného.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že súd prvého
stupňa vydal rozsudok napriek ponuke žalovaného na uzatvorenie zmieru, ktorý namiesto oznámenia
ponuky žalovaného na uzatvorenie zmieru žalobcovi, vec meritórne rozhodol. Preto aj napriek uznaniu
žalovanej istiny zo strany žalovaného, podáva žalovaný odvolanie, pretože okrem uloženej náhrady trov
konania presahujúcej sumu XX,XX eur, čo je XX % zo zaplateného súdneho poplatku, žalovaný napadá
aj úroky z omeškania X,XX %, pretože ich priznanie je v rozpore so skutkovým a právnym stavom veci.
Ďalej žalovaný uviedol, že súd vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav veci.
Uviedol, že upozorňoval súd, že došlo k porušeniu § 42 ods. 3 O.s.p., keď spolu so žalobou nedoručil
žalovanému aj prílohy žaloby, najmä faktúru, bez ktorej nebolo možné z daňovoúčtovného
pohľadu vyhovieť navrhovateľovej požiadavke na jej zaplatenie, pretože doručenie faktúry je všeobecne
uplatňovanou obchodnou zvyklosťou, žalobca žalovanému faktúru nikdy nezaslal. Až potom ako bola
dňa XX.X.XXXX súdom doručená žalovanému faktúra, žalovaný oznámil, že istinu uznáva a s poukazom
na zásadu hospodárnosti konania navrhuje uzatvorenie súdneho zmieru preto, aby sa žalobcovi vrátilo
XX % zaplatených súdnych poplatkov a žalovanému aby bola v rovnakej výške odpustená poplatková
povinnosť za podanie odporu, ktorého potrebu podania vyvolal súd prvého stupňa. Súd prvého stupňa
sa vôbec nepokúsil o uzatvorenie zmieru a vec namiesto toho meritórne rozhodol, aj keď žalobca a
žalovaný neboli prítomní na pojednávaní dňa X.X.XXXX. Ďalej žalovaný poukázal na aktívnu povinnosť
súdu pokúsiť sa o zmier podľa § 99 a § 100 O.s.p. Súd prvého stupňa mal preto povinnosť tlmočiť
žalobcovi ponuku žalovaného na uzatvorenie zmieru. Ďalej žalovaný k priznaným úrokom
z omeškania uviedol, že neboli splnené podmienky pre priznanie úrokov z omeškania od X.XX.XXXX
z toho dôvodu, že žalovanému nebola doručená faktúra podľa § 340 ods. 2 Obchodného
zákonníka, preto sa žalovaný nemohol od tohto dátumu dostať do omeškania so zaplatením peňažnéhodlhu. Až okamih doručenia faktúry zakladá omeškanie žalovaného. Dôkaz o doručení žalovanej faktúry
predložil súdu žalobca, doložil len poštovú doručenku tretej osoby - spoločnosti Q. s.r.o., ktorá sídli na
rovnakej adrese ako žalobca, preto až potom ako súd prvého stupňa doručil žalovanému predmetnú
faktúru dňa XX.X.XXXX, po uplynutí jednomesačnej lehoty splatnosti, začalo omeškanie žalovaného od
XX.X.XXXX a preto až od tohto dátumu mohol súd prvého stupňa priznať žalobcovi uplatnené úroky
z omeškania. Ak žalovanému zaslala predmetnú faktúru spoločnosť Q. s.r.o., toto doručenie nemôže
založiť splatnosť tejto faktúry, pretože len sám žalobca mohol vo vlastnom mene doručiť žalovanému
predmetnú faktúru a nie prostredníctvom tretej osoby. Žalovaný preto navrhol, aby súd uzatvoril súdny
zmier ohľadom úrokov z omeškania od XX.X.XXXX, pokiaľ sa žalovaný so žalobcom v rámci rokovania
o zmieri nedohodne inak.
Žalobca vo vydrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že súd prvého stupňa vo veci rozhodol správne
na pojednávaní aj bez prítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil iba XX minút pred
začatím pojednávania a žiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že ak nedôjde do
XX.X.XXXX k úhrade istiny dlhu, súd sa má pokúsiť o uzatvorenie zmieru. Žalovaný neuviedol žiaden
relevantný dôvod pre odročenie pojednávania a návrh na uzatvorenie zmieru bol len jeho procesnou
obranou, pretože žalovaný sa nekontaktoval so žalobcom ohľadom uzatvorenia zmieru
a jednostranný návrh na uzatvorenie zmieru, navyše podmienený splnením rozväzovacej podmienky,
že ak nedôjde od XX.X.XXXX k zaplateniu dlhu, súd sa má pokúsiť o zmier, je
právne irelevantný a nezakladá povinnosť súdu bez vôle druhého účastníka uzavrieť zmier. Žalobca
ďalej nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že nemá nárok na úroky z omeškania od X.XX.XXXX, pretože
žalobca nedoručil žalovanému predmetnú faktúru z toho dôvodu, že žalobca v konaní predložil poštovné
doručenky podpísané žalovaným, ktorých podpisom potvrdil prevzatie zásielok a na doručenkách sú
uvedené čísla faktúr a spoločnosť Q. Q. s.r.o., ktorá je odosielateľom týchto zásielok. Žalobca uviedol, že
patrí do skupiny majetkov prepojených firiem - koncernu Q. SE so sídlom vo V. a Q. pošta má uzatvorenú
zmluvu o preprave zásielok len s touto firmou Q., preto táto firma doručuje zásielky aj v mene žalobcu
s tým, že na zásielkach je uvedený údaj o odosielateľovi zásielok ako to bolo aj v prejednávanej veci.
Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu.
Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia
§ 212 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), bez nariadenia pojednávania podľa §
214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej podľa § 214
ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru,
že odvolanie nie je dôvodné.
Odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť napadnutého rozsudku a
jeho odôvodnenia a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje. Na doplnenie dôvodov napadnutého rozsudku
súdu prvého stupňa a k odvolaniu žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné:
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že účastníci konania, teda žalobca aj žalovaný majú
procesnú dôkaznú povinnosť, teda povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie svojich tvrdení a tento dôkaz
súdu predložiť.Podľa § 132 ods. 1 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci.
Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa, z toho čo vyšlo v konaní najavo, vyvodil správne
skutkové a právne závery a vo veci správne rozhodol.
Žalovaný v odvolaní namieta, že súd prvého stupňa vo veci rozhodol predčasne, ak sa nepokúsil podľa
§ 99 O.s.p. o uzatvorenie zmieru medzi účastníkmi konania tak ako to navrhoval žalovaný.
Podľa § 99 ods. 1 O.s.p., ak to povaha vecí pripúšťa, môžu účastníci skončiť konanie súdnym zmierom.
O zmier sa má súd vždy pokúsiť. Ak to umožňujú okolnosti prejednávanej veci, môže súd pred prvým
pojednávaním a počas konania účastníkov vyzvať, aby sa o zmier pokúsili mediáciou a zúčastnili sa na
informatívnom stretnutí u mediátora zapísaného v registri mediátorov.
Súdny zmier podľa citovaného ustanovenia § 99 ods. 1 O.s.p. môžu účastníci konania uzavrieť pred
súdom, teda na pojednávaní, ktoré súd nariadi. V prejednávanej veci súd prvého stupňa nariadil
pojednávanie na deň X.X.XXXX, na ktoré predvolal účastníkov konania, žalovanému predvolanie na
toto pojednávanie bolo doručené XX.X.XXXX. Dva dni pred termínom nariadeného pojednávania na deň
X.X.XXXX a to dňa X.X.XXXX žalovaný doručil súdu svoje písomné vyjadrenie k veci spolu so žiadosťou
o odročenie tohto pojednávania, pretože mu neboli zaslané spolu so žalobou aj prílohy žaloby a nevie sa
vyjadriť k veci a má podozrenie „o vykonštruovanosti žaloby“. Súd prvého stupňa preto toto pojednávanie
dňa X.X.XXXX odročil a dňa XX.X.XXXX doručil žalovanému prílohy žaloby - objednávku, faktúru č.
XXXXXXXXXX, súpis vykonaných prác a dodávok, fotokópiu doručeniek, poslednú výzvu k
platbe zo dňa XX.XX.XXXX a poslednú výzvu k platbe zo dňa XX.X.XXXX. Na ďalšie pojednávanie
nariadené súdom prvého stupňa na deň X.X.XXXX sa žalovaný opätovne nedostavil a svoju neúčasť
na tomto pojednávaní riadne neospravedlnil vážnymi dôvodmi, pre ktoré sa nemôže zúčastniť na tomto
pojednávaní podľa § 119 ods. 2 O.s.p. Predvolanie na pojednávanie na deň X.X.XXXX bolo žalovanému
doručené XX.X.XXXX. Písomným podaním z XX.X.XXXX, ktoré žalovaný osobne doručil
súdu prvého stupňa dňa X.X.XXXX, teda v deň konania pojednávania navrhol, aby mu súd „poskytol
lehotu do XX.X.XXXX na uhradenie dlhu, pričom, ak by sme neboli schopní v tomto termíne dlh vyrovnať,
mohol by súd následne z titulu nášho omeškania pristúpiť k vydaniu meritórneho rozhodnutia vo veci“.
Zároveň v tomto písomnom podaní žalovaný navrhol, že „ak nedôjde do XX.X.XXXX k úhrade
istiny dlhu, pokúsil by sa súd o uzavretie zmieru“.
Odvolací súd tak ako to správne posúdil aj súd prvého stupňa nepovažuje toto písomné podanie
žalovaného z XX.X.XXXX za riadny návrh na uzatvorenie súdneho zmieru. Toto písomné podanie je
svojím obsahom uznaním základu predmetu sporu XX.XXX,XX eur, aj uznaním omeškania žalovaného
s jeho úhradou.
K samotnému tvrdeniu žalovaného o tom, že súd prvého stupňa sa napriek jeho ponuke na uzatvorenie
súdneho zmieru o tento zmier nepokúsil a návrh žalovaného na súdny zmier nedoručil žalobcovi ale
meritórne rozhodol, odvolací súd udáva:
Súd prvého stupňa nemohol schváliť súdny zmier účastníkov konania, pretože sám žalovaný, ktorý tento
súdny zmier navrhol sa nedostavil na dve nariadené pojednávania a súd môže súdny zmier schváliť
len na nariadenom pojednávaní. Ďalej je treba uviesť, že navrhovaný súdny zmier musí vyhovovaťpožiadavke určitosti a žalovaný nenavrhol žiadny konkrétny zmier o predmete sporu, ktorou je peňažná
pohľadávka XX.XXX,XX eur a zákonné úroky z omeškania X,XX % ročne z tejto peňažnej pohľadávky.
Podmieňovanie uzatvorenia súdneho zmieru v nejasnej budúcnosti, ak žalovaný dobrovoľne neuhradí
uplatnenú pohľadávku pre žalobcu, sa prieči ustanoveniam § 99 O.s.p. o účele súdneho zmieru,
ktorý je svojou povahou dvojstranným dispozitívnym úkonom účastníkov konania, procesnou dohodou,
ktorá má povahu hmotnoprávneho určenia príslušných práv a povinností a má účinky právoplatného
rozsudku. Navyše súd v priebehu konania podľa § 6 O.s.p. má postupovať v konaní v súčinnosti so
všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná. Nemožno preto považovať
postup súdu prvého stupňa za postup, ktorý je v rozpore s citovaným ustanovením § 6 O.s.p., ak súd
neakceptoval nejasný návrh žalovaného na nejasný súdny zmier v nejasnom termíne v budúcnosti a to
vtedy, ak by žalovaný neuhradil uplatnenú pohľadávku žalobcu dobrovoľne do XX.X.XXXX.
Odvolací súd preto považuje za správne rozhodnutie súdu prvého stupňa o istine uplatnenej pohľadávky,
pretože žalobca preukázal, že pre žalovaného vykonal práce valcom, svedčí o tom aj potvrdený súpis
vykonaných prác a dodávok zo strany žalovaného z XX.X.XXXX a preto správne
zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny uplatnenej pohľadávky XX.XXX,XX eur. Tvrdenie žalovaného
v priebehu konania o tom, že zo strany žalobcu môže ísť o vykonštruovanú
žalobu, je preto nedôvodné.
Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zaviazal žalovaného aj na zaplatenie
zákonných úrokov z omeškania X,X % ročne od X.XX.XXXX, pretože žalobca preukázal, že cenu
vykonaných prác žalovanému vyfakturoval faktúrou č. XXXXXXXXXX z
XX.X.XXXX, teda X deň po vykonaní prác, ktorú doručil žalovanému XX.X.XXXX, ako to vyplýva z
poštovej doručenky. To, že ako odosielateľ na tejto poštovej doručenke je uvedená obchodná spoločnosť
Q. s.r.o. B., nie je pre posúdenie veci právne významné, pretože z predmetnej poštovej doručenky jasne
vyplýva, že obsahom poštovej zásielky je faktúra č. XXXXXXXXXX od obchodnej spoločnosti Q. Q. s.r.o.
- žalobcu.
Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v
celom rozsahu ako vecne správny, vrátane trov konania.
O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení
s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania,
pretože žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho
konania a úspešnému žalobcovi preukázateľné trovy tohto odvolacieho konania nevznikli.
Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.