Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. január 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9C/149/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613207832
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7613207832.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci žalobcu:
Mesto Spišská Nová Ves, so sídlom Radničné námestie 7, Spišská Nová Ves, IČO: 329614 proti
žalovaným: 1/ Q. P.H., K.. XX.X.XXXX, O. W. K. B., Q. X/XXX a 2/ J. P., K.. XX.X.XXXX, O. W. K. B.,
Q. X/XXX, o vypratanie bytu takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. a 2. rade a všetci s nimi spoločne bývajúci sú povinní vypratať byt č. XXX na X. poschodí
nachádzajúci sa v dome súpisné číslo XXXX na Ul. Q. Č.. X v W. K. B., pozostávajúci z dvoch obytných
miestností, kuchyne, kúpeľne, jedného WC a dvoch vedľajších miestností (predsieň, komora), ktorého
súčasťou je pivnica do 90 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a to bez bytovej náhrady.

Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojím návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.4.2013 domáhal, aby uložil žalovaným
povinnosť vypratať byt č. XXX nachádzajúci sa v obytnom dome súpisné číslo XXXX v W. K. B., Q.
X bez bytovej náhrady a zároveň aby žalovaných zaviazal spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi
trovy konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca je vlastníkom bytu, ktorý užívajú žalovaní v 1. a 2. rade v
nájme na základe Zmluvy o nájme mestského bytu zo dňa 11.10.2004 v znení dodatkov. V článku II
nájomnej zmluvy bol nájomný pomer dohodnutý na dobu určitú do 31.12.2006. K nájomnej zmluve
boli uzatvorené štyri dodatky, na základe ktorých bola pôvodná doba nájmu zmenená tak, že došlo k
predĺženiu nájomného pomeru do 31.10.2012. K uvedenému dňu boli žalovaní povinní byt odovzdať.
Napriek výzve žalobcu tak neurobili. Na nájomnom a na úhradách spojených s užívaním bytu žalovaní
dlžia žalobcovi sumu 2 502,54 eur.

Na základe návrhu žalobcu bol tunajším súdom dňa 28.5.2013 vydaný rozkaz na plnenie, ktorým súd
návrhu žalobcu vyhovel. proti rozkazu na plnenie v zákonnej lehote podal odpor žalovaná v 2. rade, v
ktorom uviedla, že so žalovaným v 1. rade sa dostali do finančných problémov

Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zotrvala na podanom žalobnom návrhu. Uviedla, že medzi
žalobcom a žalovaným v 1. rade bola uzatvorená nájomná zmluva týkajúca sa predmetného bytu v roku
1996, z ktorej je zrejmé, že nájom bol uzatvorený na dobu určitú. Neskôr a to najmä dodatkami č. l.2, 3 a
4 bol nájom bytu predlžovaný. Posledným dodatkom č. 4 to bolo do 30. 6. 2011. Ďalší dodatok už nebol
uzatváraný a teda nájomný vzťah skončil k uvedenému dňu. Pred ukončením nájomného vzťahu boli
obaja žalovaní písomne listom zo dňa 15. 6. 2011 upozornení na túto skutočnosť a zároveň boli vyzvaní,
aby sa z bytu vysťahovali k 1. 7. 2011, k čomu však nedošlo. Poukázala na článok 2 nájomnej zmluvy

z roku 1996, z ktorého je zrejmé, že obaja žalovaní boli upozornení, že v prípade uplynutia nájomnej
doby nemajú nárok na náhradný byt, ani na náhradné ubytovanie. Zo strany žalobcu došlo k pokusu o
prevzatie bytu, ktorý naďalej užívajú žalovaní, o čom svedčí zápisnica z dňa 7. 7. 2011 o prevzatí bytu.
Z tejto zápisnice je zrejmé, že žalovaní sa z bytu nevysťahovali. Napriek prísľubom žalovaného v 1.
rade tento vzniknutú situáciu žiadnym spôsobom neriešil. Žalovaní sú dlžní na nájomnom a poplatkoch
spojených s užívaním bytu. Predmetný byt žalovaní užívajú bez akéhokoľvek právneho dôvodu.

Žalovaný v 1. rade uviedol, že nájomnú zmluvu so žalobcom v roku 1996 uzatváral ako zamestnanec
Štátnych lesov. Potvrdil, že si bol vedomý, že zmluva sa uzatvárala na dobu určitú a tiež, že je si vedomý
toho, že nájomný vzťah bol skončený. S rodinou sa však nemá kam odsťahovať. Okrem neho a manželky
v predmetnom byte bývajú ich tri dcéry, z ktorých dve sú dospelé a najmladšia má 16 rokov Po dobu
asi 5 rokov u žalobcu už nepracuje. Pracovný pomer ukončil z dôvodu podnikania. V súčasnej dobe je
dobrovoľne nezamestnaný. Potvrdil tiež, že na nájomnom má dlh okolo 3.000,- eur. Ten nebol doposiaľ
vyrovnaný z dôvodu finančných problémov. Pred rokom 1996, kedy uzavrel zmluvu so žalobcom bývali
v 1-izbovom byte, ktorý patril obci. V predchádzajúcom byte mal uzavretú zmluvu taktiež na dobu určitú.
Nevlastní žiadne nehnuteľnosti, ani hnuteľný majetok väčšej hodnoty.

Žalovaná v 2. rade uviedla, že dlh na nájomnom nie je vo výške 3.000,- eur, ale nižší. Je si vedomá toho,
že nájomnú zmluvu mali uzavretú na dobu určitú. Nemajú kam ísť, nemajú príbuzných, ku ktorým by sa
mohli nasťahovať. Je nezamestnaná, nie je evidovaná na úrade práce a nemá žiaden príjem.
Súd vykonal dokazovanie, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a zistil tento
skutkový stav:

Žalobca, ako vlastník budovy súpisné číslo 2117 v Spišskej Novej Vsi, Medza 6 so žalovanými dňa
11.10.2004 uzavrel písomnú Zmluvu o nájme mestského bytu, na základe ktorej prenechal žalovaným
ako nájomcom do užívania byt č. XXX na X. poschodí v dome súpisné číslo XXXX v W. K. B., Q. X,
pozostávajúci z dvoch izieb, kuchyne, kúpeľne, WC, komory a predsiene. Podľa článku II. uvedenej
nájomnej zmluvy, zmluva bola uzavretá na dobu určitú a to do 31.10.2006. Podľa Dodatku č. 4 zo dňa
1.11.2010 k uvedenej nájomnej zmluve, došlo k zmene článku II. zmluvy tak, že nájomný pomer sa
uzatvára na dobu určitú do 31.10.2012.

Listom zo dňa 31.8.2012 boli žalovaní vyzvaný na úhradu sumy 1 733,45 eur ako nedoplatku, ktorý
vznikol neuhradením mesačných predpisov nájomného a záloh na plnenia poskytované s užívaním bytu
za obdobie rokov 2010, 2011 a 2012. Zároveň im bolo zaslané upozornenie na ukončenie nájmu bytu
ku dňu 31.10.2012 a výzva na odovzdanie bytu, v prípade nepredĺženia doby nájmu zo strany žalobcu.

Z prehľadov mesačných úhrad týkajúcich sa predmetného bytu bolo zistené, že žalovaní za obdobie
rokov 2012 a 2013 nezaplatili ani jednu splátku nájomného a poplatkov spojených s užívaním bytu.

Podľa § 685 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov, (ďalej len
ako "Občiansky zákonník"), nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva
nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania;
nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak
nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

Podľa § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi
prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.

Podľa § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež
uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.

Podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ
proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje
sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na
dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.

Podľa § 712a ods. 9 Občianskeho zákonníka, pri zániku nájmu dohodnutého na určitý čas nemá nájomca
právo na bytovú náhradu. Osobitný zákon môže ustanoviť, kedy aj v týchto prípadoch má nájomca právo
na bytovú náhradu. (§ 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 189/1992 Zb. ).

Podľa § 4 zákona č. 189/1992 Zb., pri zániku nájmu dohodnutého na dobu určitú nájomca nemá právo na
bytovú náhradu, (§ 712 Občianskeho zákonníka.) okrem prípadu, ak nájom bytu skončil pred uplynutím
dohodnutej doby z dôvodu, že byt bez zavinenia nájomcu nie je možné ďalej užívať alebo ak ide o
služobný byt alebo o byt osobitného určenia a nájomca pred jeho užívaním ukončil užívanie iného bytu.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 189/1992 Zb., služobným bytom je byt, ktorého nájomca vykonáva prácu,
na ktorú je nájom služobného bytu viazaný.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 189/1992 Zb., služobným bytom je

a) byt postavený v prevádzkovej, verejnej alebo verejnoprospešnej stavbe a trvale určený na
bývanie zamestnanca povereného strážením, údržbou, obsluhou alebo inou obdobnou činnosťou
prevádzkového charakteru, bez ktorej nie je prevádzka možná, najmä byt, ktorý je súčasťou školy alebo
školského zariadenia, zdravotníckeho zariadenia, zariadenia sociálnej starostlivosti, hájovne, stavby
slúžiacej vodnému hospodárstvu alebo železničnej doprave,
b) byt v obytnom dome trvale určený na bývanie zamestnanca, ktorý je vlastníkom alebo správcom
tohto domu, poverený údržbou domu alebo výkonom niektorých služieb pre nájomcov bytov v dome
(domovnícky byt),
c) byt stavebne súvisiaci s nebytovými priestormi určenými na výkon obchodnej, výrobnej alebo inej
podnikateľskej alebo prevádzkovej činnosti a trvale určený na bývanie osoby, ktorá vykonáva v týchto
nebytových priestoroch uvedenú činnosť,
d) byt trvale určený na bývanie zahraničného lektora, ktorý sa podieľa na výchove a vzdelávaní žiakov
alebo študentov v školách alebo zariadeniach, alebo zahraničného stážistu,
e) byt získaný vojenskou správou zo štátnej bytovej výstavby podľa doterajších predpisov, ak jeho
nájomcom ku dňu účinnosti tohto zákona je vojak z povolania (vojenský byt),
f) byt získaný Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Federálnym ministerstvom vnútra alebo
Zborom väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky zo štátnej bytovej výstavby podľa doterajších
predpisov, ak jeho nájomcom ku dňu účinnosti tohto zákona je policajt Policajného zboru Slovenskej
republiky, Federálneho policajného zboru alebo Zboru hradnej polície alebo príslušník Zboru väzenskej
a justičnej stráže Slovenskej republiky (ďalej len "príslušník").

Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 189/1992 Zb., služobným bytom je aj byt vo vlastníctve štátu trvalo určený
na bývanie

a) profesionálnych vojakov ozbrojených síl,
b) príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov a príslušníkov ozbrojených zborov, príslušníkov
Slovenskej informačnej služby a príslušníkov Národného bezpečnostného úradu, 1b)
c) zamestnancov štátnych rozpočtových organizácií a štátnych príspevkových organizácií a
zamestnancov Armády Slovenskej republiky,
d) sudcov a prokurátorov.

Podľa § 2 ods. 1, 2 zákona č. 189/1992 Zb., bytom osobitného určenia je byt, ktorý stavebným
usporiadaním, umiestnením, vybavením alebo spôsobom užívania je určený na bývanie pre vymedzený
okruh osôb.

Bytom osobitného určenia je
a) byt stavebne určený na trvalé bývanie ťažko telesne postihnutej osoby, najmä bezbariérový byt,
b) byt trvale určený na bývanie osoby, ktorej na základe zákona alebo iného právneho predpisu patrí
počas výkonu verejnej funkcie právo bývať v zariadenom byte 3) (naturálny byt),
c) byt trvale určený na bývanie predstaviteľa alebo zamestnanca cudzieho zastupiteľského úradu
alebo člena alebo zamestnanca medzinárodnej organizácie, ktorej podľa medzinárodného práva
patria diplomatické výsady a imunity, ak nejde o občana Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
(diplomatický byt),
d) byt trvale určený na bývanie pestúnov a detí zverených do pestúnskej starostlivosti.

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu je odôvodnená a preto jej v plnom
rozsahu vyhovel. V konaní bolo preukázané, že byt, ktorý mali žalovaní vypratať, užívali na základe
nájomnej zmluvy uzavretej 11.10.2004 medzi žalobcom a žalovanými, ktorá však bola uzatváraná len
na dobu určitú. Naposledy Dodatkom č. 4 k uvedenej nájomnej zmluve bol nájomný pomer predlžený
na dobu určitú do 31.10.2012, ostatné podmienky zmluvy ostali nedotknuté. Uplynutím doby nájmu
došlo k zániku nájmu a tým vznikla žalovaným povinnosť predmetný byt vypratať, čo však dobrovoľne
neuskutočnili Žalovaní v 1. a 2. rade poukazujúc na uplynutie doby nájmu užívajú predmetný byt bez
právneho dôvodu a vzhľadom k týmto skutočnostiam žaloba žalobcu bola oprávnená a súdu nezostávalo
nič iné, len jej vyhovieť.

V zmysle § 712a) ods. 9 Občianskeho zákonníka, ani v zmysle § 4 zákona č. 189/1992 Zb. žalovaným
nevznikol nárok na bytovú náhradu, keďže nájomný pomer zanikol uplynutím doby a súd nezistil žiadne
iné skutočnosti na strane žalovaných, ktoré by odôvodňovali jej priznanie, keďže predmetný byt, ktorý
užívali nie je služobným bytom, ani bytom osobitného určenia podľa vyššie citovaných zákonných
ustanovení.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 150 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov
konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva
náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak
účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Žalobca, ktorý bol v konaní úspešný by mal nárok na náhradu trov konania zo strany žalovaných. Napriek
uvedenému súd náhradu trov konania úspešnému žalobcovi nepriznal a to poukazujúc na ustanovenie
§ 150 ods. 1 O.s.p. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že sa jedná o výnimočné ustanovenie, ktoré
je možné použiť len výnimočne z dôvodov hodných osobitného zreteľa. V danej veci s prihliadnutím
na osobitosti tejto veci súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Dôvody osobitného zreteľa
spočívajú v tom, že sa jedná o vypratanie bytu žalovaných, ktorý zabezpečujú osobnú starostlivosť dvom
maloletým deťom, kde príjmom rodiny je nateraz len príjem žalovaného v 1. rade, žalovaná v 2. rade je
nezamestnaná. Vzhľadom na rozhodnutie je nevyhnutné zo strany žalovaných zabezpečiť sebe a ich
maloletým deťom nové bývanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch
a exekučnom poriadku.