Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2014

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7So/146/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8012200388
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Závadská

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:8012200388.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Závadskej

a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej JUDr. Marianny Reiffovej, v právnej veci navrhovateľa Q. K.,
narodeného XX. N. XXXX, bytom v M. F.. XXX, zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou Annou
Haborákovou, bytom Šarišských Dravciach, č. 198, proti odporkyni Sociálnej poisťovni v Bratislave, Ul.
29. augusta č. 8, o výšku invalidného dôchodku, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského
súdu v Prešove z 10. júla 2012, č. k. 1Sd/34/2012-14, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 10. júla 2012, č. k.
1Sd/34/2012-14, p o t v r d z u j e .

Účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Prešove rozsudkom z 10. júla 2012, č. k. 1Sd/34/2012-14, podľa § 250q ods. 2
OSP potvrdil rozhodnutie z 1. februára 2012 číslo XXX XXX XXXX X, ktorým odporkyňa podľa § 263
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o sociálnom poistení") a podľa § 29 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení") zamietla žiadosť navrhovateľa
o zvýšenie invalidného dôchodku. Ďalej podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení priznala
navrhovateľovi od 14. decembra 2011 invalidný dôchodok v sume 182 € mesačne, ktorý od 1. januára
2012 podľa § 82 zákona o sociálnom poistení zvýšila na sumu 188,10 eur mesačne s tým, že podľa

§ 263a ods. 5 zákona o sociálnom poistení od 14. decembra 2011 zaniká nárok na doteraz vyplácaný
invalidný dôchodok v nižšej sume 173,70 € mesačne.

Súdprvéhostupňazistil,ženavrhovateľovibolpriznanýinvalidnýdôchodok od15.júla1981.Nazáklade
jeho žiadosti o opätovné prehodnotenie zdravotného stavu jeho zdravotný stav posúdili posudkoví lekári
sociálnehopoisteniaSociálnejpoisťovnevdňoch14.decembra2011a25.marca2012azhodneoznačili
za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa duševné choroby a poruchy správania zaradené v
prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení v kapitole V, položka 6, písm. a) s mierou poklesu 60 % s

navýšením o 10 % za iné zdravotné postihnutie, ktorým sú choroby zraku. Z týchto posudkov vyplynulo,
že navrhovateľ je podľa zákona o sociálnom zabezpečenia naďalej čiastočne invalidným a súčasne je
podľa zákona o sociálnom poistení invalidný s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
v rozsahu 70 %. Podľa názoru krajského súdu navrhovateľ nespochybnil závery posudkových lekárov
a ani súd nezistil ich nesprávnosť a nezákonnosť postupu.O náhrade trov konania krajský súd rozhodol s poukazom na § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 250k ods.
2 OSP. Navrhovateľovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal. Odporkyňa
zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.

Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ odvolanie. Namietal, že stanovenie 70 % miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nezodpovedá jeho zdravotnému postihnutiu, lebo mu
nedovoľuje vykonávať žiadnu prácu ani za uľahčených podmienok. Jeho duševná zaostalosť je vyššia
ako 60 % a strata jedného oka a problémy s druhým okom nemôžu predstavovať len 10 % mieru
poklesu lebo mu hrozí úplná slepota. Uviedol, že k odvolaniu predkladá nové nálezy odborných lekárov

zo psychiatrického a psychologického vyšetrenia.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne
správne. Uviedla, že posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na
schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Vo veciach
sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia,
a to tak na účely správneho ako aj súdneho konania. Navrhovateľ neuviedol žiadne nové skutočnosti,

ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho
poistenia zadovážených v tomto konaní, a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov
sociálneho poistenia spochybnili alebo vyvrátili. Pochybnosti navrhovateľa o tom, že jeho zdravotný
stav nebol v konaní správne posúdený, považovala odporkyňa za neodôvodnené a doložené len
jeho subjektívnym presvedčením, ktoré správnosť skutkových zistení a záverov posudkových lekárov

nemohlo spochybniť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2, § 250s OSP) preskúmal napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa v časti napadnutej odvolaním spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 2 OSP a dospel
k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.

Miera poklesu schopnosti sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou
príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
nesčítavajú (§ 71 ods. 6, 7 zákona č. 461/2003 Z. z. ).

Zo spisov vyplýva, že podľa záverov lekárskej správy MUDr. V. K., posudkovej lekárky sociálneho

poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky v Prešove zo 17. augusta 2007 je navrhovateľ od 28. júla 2007
invalidný s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 70 %. Za rozhodujúce
zdravotné postihnutie posudková lekárka označila duševné choroby a poruchy správania sa (kód 70), s
mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou 60
% podľa kapitoly V, položky 6 písm. a/ prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení. Pri tomto zdravotnom

postihnutí bolo možné stanoviť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní
so zdravou fyzickou osobou v rozpätí od 40 % do 60%. Z dôvodu iného zdravotného postihnutia
navrhovateľa, ktorým je slepota na jedno oko a poruchy refrakcie a akomodácie (H 54,4), posudková
lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne podľa 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení navýšila
mieru poklesu o 10 %.

Navrhovateľ žiadosťou doručenou odporkyni 19. decembra 2011 požiadal o prehodnotenie zdravotného
stavu a aj v odvolaní uviedol, že nesúhlasí s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť,
určenou v porovnaní so zdravou fyzickou osobou v rozsahu 70 %.

Zdravotný stav navrhovateľa naposledy hodnotila MUDr. K. M., posudková lekárka sociálneho poistenia
ústredia, vysunuté pracovisko v Prešove, ktorá v lekárskej správe z 23. mája 2012 na základe vlastného

vyšetrenia navrhovateľa a podľa lekárskych nálezov odborných lekárov (psychiatrické vyšetrenie z28.februára 2007 a z 31. októbra 2011, oftalmologické vyšetrenie z 30. septembra 2011, interné
vyšetrenie z 3. novembra 2011 a zo 14. marca 2007, chirurgické vyšetrenie z 20. októbra 2008
a z 29.septembera 2008, prepúšťacia správa z traumatologického oddelenia Fakultnej nemocnice s

poliklinikouvPrešove z23.septembra2008)dospelakzáveru,žerozhodujúcimzdravotnýmpostihnutím
navrhovateľa sú duševné choroby a choroby správania (kód MKVH-10 F 70) zaradené v kapitole V.
položka 6 písm. a/ podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu 60%, teda na hornej
hranici rozpätia od 40 % - 60 %.

Z dôvodu iného zdravotného postihnutia navrhovateľa, ktorým je strata ľavého oka po úraze a znížená

zraková ostrosť pravého oka pre šedý zákal na úrovni strednej slabozrakosti (kód MKCH-10: H 54.4)
posudková lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia so pracoviskom v Prešove
navýšila mieru poklesu o 10 % podľa 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení.

V lekárske správe z 23. mája 2012 posudková lekárka sociálneho poistenia MUDr. K. M. odôvodnila
uvedené percento miery poklesu nasledovne: „...stanovenie inteligenčného kvocientu nebolo v
dolnom ale v hornom pásme, čo skôr zodpovedalo dolnej hranici rozpätia (40 %). V súčasnej

dobe je psychológom zistené ešte priaznivejšie IQ (napríklad verbálne IQ až 73). Zhodnotením
psychiatrickopsychologického vyšetrenia a zároveň očného vyšetrenia bez ohľadu na to, ktoré z
ochorení by bolo rozhodujúce, sme zistili, že priznaná miera 70 % je najvyššia možná miera, ktorú bolo
možné priznať po zhodnotení zdravotného stavu počnúc rokom 2007". Posudok posudkového lekára
Sociálnej poisťovne pobočka Prešov zo 14. decembra 2011 považovala za správny a nezistila dôvod

na zmenu jeho záverov.

Spomínaným lekárskym posudkom zo 14. decembra 2011 MUDr. M. B. posudkový lekár sociálneho
poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov zo zdravotnej dokumentácie ustálil, že zdravotný stav
navrhovateľa podmieňuje invaliditu s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 70%
(60% pre ľahkú duševnú zaostalosť s poruchami správania, ktoré navýšil o 10 % pre slepotu ľavého

oka, berúc do úvahy nález na pravom oku).

Navrhovateľ k odvolaniu predložil nález MUDr. Z. K. z 23. augusta 2012 z vyšetrenia v psychiatrickej
ambulancii. Záver tohto nálezu znie: „Ľahká duševná zaostalosť s poruchami správania F 70.1. Poruchy
osobnosti a správania po úraze hlavy F 70.0.“

Navrhovateľ ďalej predložil nález PhDr. K. W. z 30. júla 2012 z ambulancie klinickej psychológie z

Prešova, podľa ktorého z testových výsledkov bol zistený IQ pod 72, fluidná inteligencia v pásme
mentálnej retardácie.

Odvolacísúdzistil,žeposudkovílekárisociálnehopoisteniapobočkyaústrediazhodnotilizdravotnýstav
navrhovateľa dostatočne a objektívne a zo záverov ich lekárskych posudkov je zrejmé, že diagnózami
v nových nálezoch zo psychiatrie a z klinickej psychológie sa posudkoví lekári sociálneho poistenia

zaoberali.

Odvolací súd k odvolaniu navrhovateľa uvádza, že navrhovateľ musí spochybniť nálezmi odborných
ošetrujúcich lekárov, že jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav spĺňa podmienky invalidity a rozsahu
jej závažnosti. Posudkoví lekári sociálneho poistenia po vlastnom vyšetrení žiadateľa o invalidný
dôchodok posudzujú, či z predloženej zdravotnej dokumentácie vyplývajú podmienky pre vznik nároku

na invalidný dôchodok a v akom rozsahu podmieňujú invaliditu. V prílohe č. 4 zákona o sociálnom
poistení je uvedené, ktoré zdravotné poškodenia sú rozhodujúce pre určenie percentuálnej miery
invalidity. Napríklad všeobecné posudkové hľadisko pre duševné choroby a choroby správania (druhu
zdravotného postihnutia) kapitoly V. pri stanovení poklesu schopnosti zárobkovej činnosti je potrebné
prihliadnuť na vývoj osobnosti v afektívnej, emocionálnej oblasti, na schopnosti adaptácie, na vplyvy

prostredia, možnosti pracovného a sociálneho zaradenia. Pri položke 6 písm. a), citovanej prílohy
ktorú posudkoví lekári vyznačili v lekárskych posudkoch je uvedené zdravotné postihnutie - ľahkámentálna retardácia (horné, stredné a dolné pásmo, IQ v pásme 50 - 69, s prihliadnutím na sociálnu
prispôsobivosť) s mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v rozmedzí 40 % až 60 %.

V prejednávanej veci na základe konania o opravnom prostriedku bol vypracovaný nový lekársky

posudok posudkového lekára 23. mája 2012 ohľadne navrhovateľom namietanej nespokojnosti s
určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Odvolací preto rovnako ako súd
prvého stupňa dospel k záveru, že lekárske posudky zodpovedajú zákonu, lebo zohľadnili zdravotný stav
amierupoklesu zozdravotnejdokumentáciepredloženejnavrhovateľomaobsahujúdôvodypriznaného
percenta miery poklesu v rozsahu, zodpovedajúcom vykonanému dokazovaniu.

Navrhovateľ ani v odvolacom konaní nepredložil taký dôkaz, z ktorého by vyplývalo hodnotenie jeho

zdravotného stavu, ktoré by bolo v rozpore s hodnotením posudkových lekárov sociálneho poistenia.
O ich odbornej úrovni, objektívnosti a správnosti záverov posudkových lekárov sociálneho poistenia
odvolací súd preto nemal dôvod pochybovať.

Odvolací súd dokazovanie vykonané odporkyňou aj súdom prvého stupňa pokladal za dostačujúce pre
svojevlastnérozhodnutie.Zobsahulekárskychposudkovnepochybnevyplýva,žeodporkyňazhodnotila

všetky zdravotné ťažkosti navrhovateľa.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dospel k záveru, že súd prvého stupňa nepochybil, ak na
základe výsledkov vykonaného dokazovania považoval rozhodnutie odporkyne z 1. februára 2012 číslo
XXX XXX XXXX X za vecne správne a ako zákonné ho potvrdil. Z uvedeného dôvodu napadnutý
rozsudok Krajského súdu v Prešove podľa § 219 OSP potvrdil ako vecne správny.

V prejednávanej veci navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný, preto mu odvolací súd nepriznal
náhradu trov odvolacieho konania (§ 250k ods. 1 OSP). Úspešná navrhovateľa právo na náhradu trov
konania zo zákona nemá.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.