Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. január 2014

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 2C/18/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813203078
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jagnešák

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2014:5813203078.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudcom JUDr. Miroslavom Jagnešákom, v právnej veci navrhovateľky:

I. Q. rod. Z., nar. XX.XX.XXXX/XXXX, G., Z. XXX/XX, proti odporcovi: Z. Q., nar. XX.XX.XXXX/XXXX,
G., Z. XXX/XX, v konaní o rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

I/ Súd manželstvo navrhovateľky I. Q., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX a odporcu Z. Q., nar. XX.XX.XXXX,
uzavreté dňa XX.XX.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu U. O., zväzok 4,
ročník 1990, strana 181, poradové číslo 13, rozvádza.

II/ Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom doručeným tunajšiemu súdu 15.04.2013 žiadala, aby súd rozviedol jej
manželstvo s odporcom, ktoré bolo uzavreté dňa 07.06.1990 a je zapísané na Matričnom úrade v U.

O.. V návrhu uviedla, že ich komunikácia je zlá, odporca sa nezaujíma o potreby domácnosti aj napriek
tomu, že bývajú v spoločnej domácnosti spolu s dvoma dospelými synmi v dvojizbovom byte. Odporca
neplatí pohľadávky vzniknuté z jeho živnosti, sú voči nemu vedené exekúcie, vedie záhaľčivý život,
nezaujíma sa o prácu, nemá príjmy, len výdavky na živnosť, ktoré si neplatí, a tým mu vznikajú dlhy a
tak ohrozuje ich spoločné bývanie. S ohľadom na rozdielnosti názorov na spolužitie preto navrhovateľka
trvá na rozvode manželstva.

Navrhovateľka pred súdom zotrvala na podanom návrhu na rozvod manželstva, ako aj na odôvodnení v
ňom uvedenom. Ako manželia spolu nežijú intímnym životom viac ako šesť rokov. Uviedla, že odporca

má dlžoby, ktoré súvisia s jeho bývalým podnikaním, následne sú jeho pohľadávky vymáhané exekučne,
čo zaťažuje celú rodinu, vznikajú medzi nimi nedorozumenia a hádky. Z ich manželstva pochádzajú dve
deti a to dvaja synovia, ktorí sú už dospelí, sú slobodní a bývajú spolu s nimi v spoločnej domácnosti a
to v dvojizbovom byte, ktorého sú vlastníkmi. Toho času je zamestnaná ako upratovačka v B. SD G. v
predajni E. G.. Uviedla, že dôvodom rozvodu manželstva nie je známosť s iným mužom.

Odporca pred súdom uviedol, že súhlasí s návrhom na rozvod manželstva, keď je to prianie
navrhovateľky. Súhlasil aj s tým, čo uviedla v písomnom podanom návrhu na rozvod. Podľa neho
problémy v manželstve nastali potom, čo mal podlžnosti, ktoré súviseli s jeho podnikateľskou činnosťou,

keď mu vznikli nedoplatky jednak na sociálnej poisťovni a jednak na zdravotnej poisťovni a ktoré
podlžnosti sú už vyrovnané, ale za cenu, že si museli narobiť ďalšie dlhy na ich vyplatenie. Dôsledkom
týchto dlhov vznikajú nepokoje medzi nimi. Uviedol, že nemá známosť s inou ženou.Okrem výsluchu účastníkov rozvodového konania sa súd oboznámil so sobášnym listom, z obsahu
ktorého zistil, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 07.06.1990, so správou Mesta G., z ktorej súd zistil,
že obaja účastníci sú prihlásení na trvalý pobyt v G. v zmysle podaného návrhu.

Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú
vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel
a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Po vykonanom dokazovaní výsluchom účastníkov konania a po oboznámení sa s listinnými dôkazmi
založenými v spise, ktoré sa na toto rozvodové konanie vzťahujú, súd manželstvo účastníkov konania
rozviedol, nakoľko dospel k záveru, že neplní svoj účel, ktorý treba vidieť vo vytváraní rodinného

prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde by manželia žili vo vzájomnej zhode,
citovom zblížení poskytujúc si vzájomne podporu a pomoc. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
manželstvo účastníkov konania už dlhú dobu nenapĺňa vyššie uvedené atribúty. Spolu nekomunikujú,
ako manželia spolu nežijú dlhú dobu a každý si samostatne organizuje svoj život.

Pri vyhotovovaní písomného znenia rozsudku súd vychádzal z ust. § 157 ods. 3 OSP, podľa ktorého

ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí
sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona,
podľa ktorých rozhodol.

Rozhodnutie o náhrade trov konania sa zakladá na ust. § 144 veta prvá OSP, podľa ktorého účastníci
nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu

manželstvo je alebo nie je.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

Podľa § 205 OSP ods. 1, 2 v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(3) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Účastníci konania sa vzdali práva podať odvolanie voči všetkým výrokovým častiam rozsudku.V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z.).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 ZR).