Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. september 2013

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 3C/28/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2708899974
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Butašová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2013:2708899974.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci žalobcu: Q. Z., nar.

XX.X.XXXX, bytom K., L. K. XXXX/XX a proti žalovanému: E. X., nar. XX.X.XXXX, bytom K., S. XXXX/
XX o zaplatenie pôžičky v sume 90.247,85-Sk, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.,

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť trovy konania štátu v sume 612,02 -eur, a to do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku Okresnému súdu Skalica.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal na OS Skalica dňa 18.5.1999 žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu 90.247,85-Sk s 10% úrokom do troch dní od po právoplatnosti rozsudku.
Navrhol, zaviazať žalovaného aj na náhradu trov konania.

Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 16.4.1998 požičal žalovanému sumu 3.500,-DEM a účastníci

sa dohodli, že žalovaný vráti žalobcovi tieto do 90 dní odo dňa podpisu s 10% úrokom. Po podpísaní
čestného prehlásenia zo 16.4.1998, pri ktorom bol ako svedok prítomný Martin Adamovič, v dohodnutej
lehote žalovaný peniaze nevrátil. Strany sa dohodli, že žalovaný vráti peniaze do 30.11.1998, o čom
spísali listinu a popisy overili. Žalovaný naliehal na podpísaní ďalšej listiny, ktorá bola podpísaná dňa
3.5.1999 a podpis žalobcu overený na matrike v Skalici pod č. 781/1999. Žalovaný bol v službe /mestský
policajt/ a podľa tvrdenia žalobcu v žalobe nechal listinu žalovanému s tým, že si svoj podpis nechá
overiť na matrike.. Žalobca si pre listinu prišiel s tým, že žalovaný mu dal podpísanú listinu zo dňa

5.3.1999 a žalobcu mu dal overené prehlásenie. Žalobca tvrdil, že podpis žalovaného na matrike musel
byť sfalšovaný, lebo v overovacej knihe Mestského úradu K. pod č.- 785/1999 je úplne iné overenie.
Žalobca požiadal notára JUDr. E., Notársky úrad v K. o spísanie notárskej zápisnice - exekučného titulu.
Žalovaný sa dostavil o jeden deň skorej a uviedol, že peniaze žalobcovi vrátil a na základe toho mu vrátil
listinu a dlh považoval za vyrovnaný.

Súd vo veci po vykonanom dokazovaní výsluchom účastníkov, svedkov a listinnými dôkazmi rozhodol
dňa 20.11.2000 rozsudkom č.k. 4C 173/99-50, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu
90.247,85-Sk s odôvodnením, že žalovaný ani svedecky nepreukázal, že zaplatil žalobcovi 3850,-DEM,

v časti úroku 10% konanie zastavil, pre späťvzatie tohto nároku žalobcom. Žalobca vzal späť 10% úroku
zo sumy 3850,-DEM na pojednávaní dňa 2.2.2000, keď uviedol, že on už ani úrok z tejto sumy, ktoráby potom predstavovala celkom nárok na sumu 3850,-DEM plus 10% z tejto sumy sumu 4235,-DEM,
nechce. Žalovaný v časti zastavenia konania o 10% úroku odvolanie nepodal.

Rozsudok bol na odvolanie žalovaného odvolacím Krajským súdom v Trnave uznesením č. k. 8 Co

9/02-74 dňa 15.10.2002 zrušený a vec vrátená dňa 14.11.2002 OS Skalica na ďalšie konanie. Krajský
súdzaviazalprvostupňovýsúdzaoberanímsaplatnostizmluvyopôžičkenielenzhľadiskaustanovenia§
657Obč.zák.anasl.,alepredovšetkýmzhľadiska§39OZanasl.a§43anasl.Občianskehozákonníka.
Zaviazal prvostupňový súd vykonať dokazovanie na preukázanie účastníkmi tvrdených skutočností v
dostatočnom rozsahu, opätovne posúdiť výpoveď svedka Ondruša s tým, že pre záver o tendenčnosti

výpovede svedka S. X., brata žalovaného sa nemôže tendenčnosť zakladať iba na príbuzenskom
pomere svedka k žalovanému, zaviazať žalobcu na predlženie listiny z 30.11.1998 s vlastnoručnými
podpismi účastníkov na preukázanie dôkazného bremena zaviazať žalobcu na predloženie originálu
č. l. 5, podľa ktorého sa žalovaný zaviazal vrátiť požičanú sumu do 30.11.1998 a kde sú vlastnoručné
podpisy, ako aj originál prehlásenia z 3.5.1999 na č.l. 4 spisu. Krajský súd vyvodil, že zmluva o pôžičke
zo 16.4.1998 stratila uzatvorením novej zmluvy /prehlásenia/ založeného na č. l. 5 spisu účinnosť a

pre konanie je právne irelevantná. Ak žalovaný tvrdí že peniaze žalobcovi vrátil 2.5.1999, podpisy na
listine boli overené na matrike, mal súd zistiť túto skutočnosť nahliadnutím do overovacej knihy príslušnej
matriky, či sa podpisy skutočne overovali. Ak žalobca nepredloží originál tejto listiny, dostane sa do
dôkaznej núdze, lebo žalovaný tvrdí, že 3850,-DEM žalobcovi vrátil 2.5.1999, pričom originál listiny
žalovaný pri vrátení peňazí zničil. Ak žalobca nepredloží originál listiny z 30.11.1998, neunesie dôkazné

bremeno a možno dať za pravdu žalovanému, že peniaze vrátil a originál tejto zmluvy /prehlásenia/ bol
zničený, ktoré tvrdenie je logické. Žalovaný poprel, že bol overovať svoj podpis na listine z 3.5.1999
a súd to mal aj preukázané, čo je taktiež logické, lebo pokiaľ vrátil peniaze 2.5.1999, nebol dôvod
dávať overovať podpis žalovaného na listine z 3.5.1999. Krajský súd zaviazal prvostupňový súd nariadiť
grafologické skúmanie pravosti podpisu žalovaného na listine z 3.5.1999.

Žalobca trval na zaplatení sumy 90.247,80-Sk, t.j. pôvodne 3850,-DEM, v tom 10% úrok z požičanej
sumy 3500,-DEM.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že jeho povinnosť zaplatiť dlh zanikla, sumu 3500,-DEM
a k nej 10% úroku vrátil žalobcovi 2.5.1999.

Súd vykonal dokazovanie prehlásením z 3.5.1999, čestným prehlásením 16.4.1998, svedeckými

výpoveďami svedkov S. X., B.G., Z. B., osvedčovacou knihou Okresného úradu v Skalici, matriky,
výsluchom účastníkov, opätovným výsluchom svedka Z. B., znaleckým posudkom č. 39/2008 znalkyne
z odboru písmoznalectva Mgr. Aleny Najšlovej, z ktorých zistil skutkový stav veci:

Z čestného prehlásenia zo dňa 16.4.1998 a z výsluchu účastníkov mal súd preukázané, že v uvedený
deň žalobca žalovanému požičal 3.500,-DM, ktoré sa žalovaný zaviazal po dohode so žalobcom vrátiť

žalobcovi do 90 dní od požičania peňazí spolu s 10% úrokom. Svedeckou výpoveďou svedka Z. B., nar.
XX.X.XXXX mal súd preukázané, že žalovaný v prítomnosti svedka od žalobcu, ktorý zamenil 3.500,-
DM za koruny české prevzal 65.000,-Kč. V prítomnosti svedka účastníci zmluvného vzťahu spísali aj
čestné prehlásenie, ktoré podpísal aj svedok Z. Z..

Súd vyzval žalobcu na predloženie originálu listiny z 30.11.1998. Žalobca výzve nevyhovel s

odôvodnením, že originál a ani žiadna kópia tejto listiny neexistuje, nakoľko ju žalovaný zničil. Okrem
tohto žalobca uviedol, že po žalovanom sa nedomáha vrátenia pôžičky z č.l. 5, ako uviedol krajský súd,
ale z listiny, založenej na č.l. 15 v prílohovej obálke spisu, ktorú predložil na dôkaz súdu v origináli a na
ktorej je sfalšovaný podpis žalovaného.

Súd nevykonal nariadené dokazovanie Krajským súdom Trnava podľa uznesenia č.k. 8 Co 9/02-74,

týkajúce sa povinnosti žalobcu predložiť originál listiny z 30.11.1998, pretože originál listiny neexistuje,
nakoľko ju žalovaný zničil. Súd nevykonal ani dôkaz nahliadnutím do overovacej knihy matriky z30.11.1998, nakoľko bývalá matrikárka B.G. vo svojom podaní v súvislosti s nariadeným znaleckým
dokazovaním znalcom z odboru grafológie jednoznačne uviedla, že podpis žalobcu Z. osvedčila, ale
nikdy neosvedčovala ako jediná poverená osoba touto činnosťou podpis žalovaného X. v súvislosti so

žiadnou pôžičkou, niekedy v minulosti bol osvedčený podpis „X.“ v úplne inej veci a podpis „X.“ z tohto
osvedčenia podpisu musel byť prekopírovaný do osvedčenia č. 785/99. Keďže v spore bolo právne
irelevantné z hľadiska, či bol podpis žalovaného na listine z 30.11.1998 overený alebo nebol, súd aj pre
neexistenciu tejto listiny, ktorej obsah súd nemohol posúdiť, dôkaz nahliadnutím do overovacej knihy
nevykonal.

Uznesením č. k. 3C/28/2008 - 165 nariadil súd znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru
písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo a Mgr. Alenou Najšlovou a uložil jej , aby zistila, či E. X.
vlastnoručne podpísal prehlásenie zo dňa 3.5.1999 vľavo dole, založené v originály v prílohovej obálke
na č.l. 15 spisu a vo fotokópii na č.l. 4 spisu a ďalej zistiť, či B.G., matrikárka Okresného úradu Skalica
vlastnoručne do textu na druhej strane originálu prehlásenia zo dňa 3.5.1999 /založené v prílohovej
obálke v spise na č.l. 15 a vo fotokópii na č.l. 4 spisu / do pečiatky „podľa knihy na osvedčenie č. „vpísala“

785/1999, 3.5.1999, E. X.“ a či ide o vlastnoručný podpis B.G. po uvedenou pečiatkou „pod matrikár“ .
Znaleckým posudkom č. 39/2008 zo dňa 21.11.2008 znalkyne Mgr. Aleny Najšlovej bolo preukázané,
že analýzou a porovnaním sporného podpisu s nesporne pravými podpismi p. B.G. boli zistené tak
zhodné, ako i rozdielne znaky. Rozdielnym znakom miery variability je skon písma, istota písacieho
pohybu, písací tlak a rýchlosť. Z uvedeného bolo zrejmé, že sporný podpis k priezvisku „U.“ nie je pravým

podpisom p. U., ale bol vyhotovený napodobnením nesporne pravého podpisu, ktorý sa nachádza na
predmetnej listine nad sporným podpisom. Súd nemajúc pochybnosti o záveroch znaleckého posudku
Mgr. Najšlovej mal za preukázané z jej záveru, že matrikárka B.G., tak , ako to od počiatku tvrdila, nie je
pisateľkou údajov v overovacej knihe pod č. 785/1999, týkajúcej sa overenia podpisu a ostatných údajov
na listine z 3.5.1999.

Zo znaleckého posudku č. 39/2008 znalkyne Mgr. Najšlovej bolo ďalej preukázané, že analýzou a
vzájomným porovnaním sporného podpisu k priezvisku a menu X. E. - tohto sporného podpisu s
nesporne pravými podpismi E. X. boli zistené zhodné, podobné a v menšej miere rozdielne znaky.
Rozdielne znaky boli zistené tak vo všeobecnosti ako i zvláštnej rodine skúmania, a to najmä v:
Štruktúre podpisov /pozostávajúcich z dvoch častí/, spojitosti /vysoká/, spôsobe väzby /zmiešaná,

vyskytuje sa uhlová, girlandová, slučkové girlandy, v niektorých podpisoch aj arkády/, pisárskej rýchlosti /
vyššia/, písacieho tlaku /dynamický/, pomeroch merateľných veličín, sklone /mierne ľavosklonné/, kvalite
písaciehopohybu/vyskytujúsaajvlasovéťahy/smereapostupnostipísaciehopohybu,ženapísomnosti
Prehlásenie zo dňa 3.5.1999 /vľavo dole/, založené v origináli v prílohovej obálke na č.l. 15 spisu, sa
nachádza pravý podpis Kazimíra Ondruša. Z výsluchu žalovaného súd zistil, že si vysvetľuje pravosť

svojho podpisu na prehlásení z 3.5.1999 tak, že mu žalobca podsunul na podpis tri listiny, z toho jednu
bez textu , ktorú žalovaný bez toho, aby vedel čo podpisuje, aj vlastnoručne podpísal. Žalobca namietal,
že text listín, ktoré žalovaný podpisoval je na formáte papiera A4 rozdielne umiestnený, lebo na čestnom
prehlásení zo 16.4.1998 /označená účastníkmi ako čestné prehlásenie/ je text hore a podpisy pod
textom a na prehlásení z 3.5.1999 je dlhší text a podpisy sú na listine skoro dole, na tejto listine oproti

listine zo 16.4.1998 nie je pod podpisom a písacím strojom napísanými menami účastníkov riadkovanie
oproti čestnému prehláseniu, kde sú podpisy dané nad čiarami, teda je naznačené čiarami riadkovanie
pre podpis a mená, priezviská účastníkov napísané strojom sú pod naznačenými riadkami pre podpisy.

Opätovným výsluchom svedka Z. B., nar. XX.X.XXXX, bytom K., U. nebolo preukázané tvrdenie
žalovaného o tom, že listina z č.l. 15, prehlásenie, podľa ktorého bola splatnosť vrátenia do 30.11.1998

bola vyhotovená trojmo a že jednu by mal mať v držbe svedok. Svedok poprel, žeby v súvislosti s
pôžičkou poskytnutou žalobcom žalovanému mal nejakú listinu.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd vydal dňa 18.3.2009 pod č. k. 3C/28/2008-223 pre
žalovaného zaväzujúci rozsudok, ktorým uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 2696,11-eur do 3
dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom o trovách rozhodol, že o nich bude rozhodnuté samostatným

rozhodnutím.Práve zdôvodnil súd rozsudok ustanoveniami § 34, § 35 ods. 1 , § 37 ods. 1, § 39, § 40 ods. 1, 2 a 3 a
§ 657, všetky ustanovenia Občianskeho zákonníka , keď z vykonaného dokazovania a zisteného stavu
veci vyvodil súd ten právny záver, že žaloba o zaplatenie sumy 90.247,80-Sk bola podaná dôvodne.

Po tom vzal žalobca žalobu o 10% úroku späť, predmetom zaplatenia pôžičky zostala suma 81.223,02-
Sk / t.j. 90.247,80-Sk - 9.024,78,-Sk./. Žalobca v konaní tvrdil, že požičal žalovanému dňa 16.4.1998
sumu 3500,-DEM, ktoré sa podľa zhodných tvrdení účastníkov a podľa písomné Čestného prehlásenia
žalovaného zaviazal žalovaný vrátiť žalobcovi do 90-dní odo dňa požičania spolu s 10% úrokom, t.j. o
350,-DEM viacej. V konaní bolo ďalej výsluchom žalobcu a žalovaného preukázané, že túto písomnú

dohodu o záväzku nahradili účastníci novou dohodou, podľa ktorej, čo bolo preukázané iba výsluchom
účastníkov, nahradil ich nový prejav vôle o záväzku žalovaného zaplatiť žalobcovi požičaných 3500,-
DEM s 10% úrokom do novo dohodnutého termínu - do 30.11.1998. Žalovaný v konaní nepoprel, že
sumu 3500,-DEM a z toho úrok 10%, t.j. 350,-DEM žalobcovi neuhradil do termínu 30.11.1998. V konaní
bolo jednoznačne znaleckým dokazovaním preukázané, že strany prejavili vôľu, smerujúcu k uzavretiu
nového záväzku ohľadom vrátenia sumy 3500,-DEM a 350,-DEM, ktorý potvrdili svojimi podpismi na

písomnom Prehlásení z 3.5.1999. Zo strany žalovaného ide o uznanie záväzku , lebo uznal, že dlží
žalobcovi 3500,-DEM , požičaných mu žalobcom dňa 16.4.1998 a dohodnutým úrokom a zo strany
žalobcu a žalovaného o nový prejav vôle ohľadom splatnosti pôžičky a ďalšieho dohodnutého úroku
a ich splatnosti. Vykonaným znaleckým dokazovaním znaleckým posudkom znalkyne Mgr. Najšlovej
bolo jednoznačne vyvrátené tvrdenie žalovaného o tom, že on neprejavil vôľu, smerujúcu k uzavretiu

nového záväzku ohľadom zaplatenia sumy 3500,-DEM a ďalšieho 10% úroku z čiastky 3850,-DEM,
teda že by sa nezaviazal zaplatiť celkom žalobcovi sumu 4235,-DEM. S poukazom na ustanovenia §
40 ods. 3 Občianskeho zákonníka žalovaný svojím písomným prejavom vôle vyvolal právny úkon
smerujúci k zmene predchádzajúceho právneho úkonu, plnenie žalovaným malo byť do 30.11.1998 /
tento sa tým stal právne irelevantným/, a svojím vlastnoručným podpisom na prehlásení z 3.5.1999

tento prejav vôle potvrdil. Žalobca a žalovaný prejavili vôľu písomne uzavrieť zmluvu o pôžičke a aj keď
sa pre platnosť zmluvy o pôžičke nevyžaduje písomná forma, boli pre zmenu v záväzkovom vzťahu
akceptované písomné formy Keďže v prejednávanej veci ide o dvojstranný právny úkon - záväzkový
vzťah z pôžičky, kde na strane veriteľa vystupuje žalobca a na strane dlžníka vystupuje žalovaný, v
konaní bolo výsluchom žalobcu a jeho podpisom na prehlásení z 3.5.1999 preukázané, že sa strany

dohodli na ďalšom 10% úroku a aj na novej lehote splatnosti záväzku, pričom žalovaný sa zaviazal
dlh uhradiť do 30.5.1999. Žalovaný v prejednávanej veci, aj keď bol poučený o povinnosti podľa §
120 ods. 4 O.s.p., nenavrhol vykonať žiaden dôkaz, ktorým by vyvrátil svoje tvrdenie, že jeho podpis
na prehlásenie z 3.5.1999 sa dostal na túto listinu nejakým podvodným spôsobom. V konaní bolo
ďalej svedeckou výpoveďou svedka Z. B. preukázané, že žalovaný ešte dňa 7.5.1999 pred svedkom

uviedol, že peniaze nemá a preto súd nedal na tvrdenie žalovaného, že ich žalobcovi vrátil dňa 2.5.1999.
Žalovaný žiadnym spôsobom proti výpovedi svedka nič nenamietal, jeho výpoveď na pojednávaní,
na ktorom mal možnosť klásť svedkovi otázky nespochybnil. Žalovaný tiež nespochybnil už vôbec
nevyvrátil, že dňa 7.5.1999 sa so svedkom stretol pred kanceláriou notára JUDr. E. a že svedkovi
povedal, že peniaze žalobcovi ešte nevrátil, naopak, výpoveďou svedka B. mal súd za preukázané ,

že žalovaný k 7.5.1999 peniaze dlžil, lebo svedok dosvedčil, že účastníci sa bavili o tom, že u notára
JUDr. E. spíšu novú zmluvu. Súd nepovažoval z týchto dôvodov za hodnovernú výpoveď svedka S. X.,
ktorý mal svedeckou výpoveďou potvrdiť, že žalovaný vo svojom byte dal žalobcovi sumu 3850,-DEM.
Ak záväzok žalovaného mal zaniknúť vrátením peňazí žalobcovi dňom 2.5.1999, nemusel žalovaný
vôbec reagovať na výzvy notára ohľadom úhrady pôžičky. Žalovaný teda neuniesol dôkazné bremeno

na svoje tvrdenia, najmä ohľadom zániku jeho záväzku o vrátení dlhu žalobcovi, a preto súd rozhodol,
že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi pôžičku, k výške ktorej súd dospel tak, že v konaní nebola
preukázaná dohoda účastníkov o spôsobe, ako sa určí výška pôžičky v slovenskej mene ku dňu vrátenia
dlhu, respektíve splatnosti. Súd zistil, že k poslednému dohodnutému dátumu splatnosti pôžičky, t.j. k
30.5.1999 bol podľa NBS kurz jednej DEM k 1,-Sk vo výške 22,989,-Sk. Ak žalobca požadoval zaviazať

žalovaného na zaplatenie 90.247,80-Sk, tvrdiac, že ide o prepočet sumy 3850,-DEM, súd od sumy
90.247,80-Sk odpočítal 9.024,78 -Sk , t.j. 10% predstavujúci úrok, o ktorú bola vzatá žaloba späť. Pri
kurze 22,989-Sk za 1 DEM., by suma v DEM vyšla na čiastku 3925,69 DEM, a keďže žalobca žiadal
priznať iba čiastku 3850,-Sk, je zrejmé, že neprekročil kurz, určený NBS. Nakoľko však ide o sporové
konanie, súd pri rozhodovaní o nároku nemohol prekročiť petit žaloby a preto vychádzal pri rozhodovaní

o žalobe žalobcu zo žalovanej sumy 90.247,80-Sk. Rozdiel žalovanej sumy, zníženej o 10% úroku z
omeškania je 81.223,02-Sk, t.j. v prepočte na menu prijatú SR od 1.1.2009 suma 2696,11 -eur.Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Trnave svojím uznesením č.k. 23Co/27/2010-295 zo dňa
22.10.2010 zrušil rozsudok OS Skalica č.k. 3C/28/2008-223. Podľa uznesenia krajského súdu žalovaný
sa podľa obsahu odvolania domáhal zmeny rozhodnutia prvostupňového súdu tak, že žalobu sa

zamietne. Žalovaný poukázal na zrušenie prvého rozsudku Okresného súdu Skalica, pričom súd
ignoroval skutočnosť, že zmluva o pôžičke, ktorú uzavrel žalovaný dňa 16.4.1998 stratila platnosť
podpisom novej zmluvy z 30.11.1998, originál ktorej nie je schopný žalobca predložiť na dôkaz, pretože
po vrátení sumy 3850,-DEM žalovaným žalobcovi ju žalovaný roztrhal. Očitým svedkom tejto skutočnosti
bol aj svedok S. X., na svedectvo ktorého súd neprihliadol a ktorý bol účastný aj vyhrážok žalobcu voči

osobe žalovaného. Žalobca ani nepopiera, že listina z 30.11.1998 bola zničená. Žalovaný v odvolaní
namietal, že prvostupňový súd v konaní neprihliadol ani k dôkazom, že žalobca v minulosti manipuloval
s verejnými listinami. Konanie žalobcu je špekulatívne, svedčí o tom skutočnosť, akým spôsobom
postupuje pri vymáhaní sumy, na základe akých skutočností uplatňoval žalovanú sumu. Jediným
aspektom sporu medzi účastníkmi, ktorý svedčí v prospech žalobcu je znalecký posudok Mgr. Najšlovej
zo dňa 21.11.2008. K tomuto dôkazu žalovaný uviedol , že dôkazný materiál je v rozpore so zákonom o

ochraneosobnýchúdajovanemôžeslúžiťakodôkaz.Pokiaľsúdprirozhodnutíhodnotilvýpoveďsvedka
Z. B. ako hodnovernú, poprel žalovaný pravdivosť výpovede svedka, nakoľko sa so svedkom 7.5.1999
nestretol. Žalovaný nemal dôvod reagovať ani na výzvu notára ohľadom úhrady pôžičky, pretože dňa
2.5.1999 pôžičku vrátil. Súd dal prednosť vykonštruovaným a pochybným tvrdeniam a svedectvám zo
strany žalobcu. Žalovaný v odvolaní namietal aj nesprávny postup prvostupňového súdu pri výpočte

sumy, na zaplatenie ktorej bol žalovaný rozsudkom zaviazaný. Žalobca nemohol vedieť k 18.5.1999 kurz
NBS k DM dňa 20.11.2000.

Žalobca podal k odvolaniu vyjadrenie, podľa ktorého navrhol napadnutý rozsudok OS Skalica
potvrdiť. Vo vyjadrení uviedol, že pri prepočte dlžnej sumy bol kurz k 18.5.1999 1 DM k 1 SKK
23,441, čo je žalovaná suma 90.247,85-Sk. Žiadal prihliadnuť na závery znaleckého posudku, ktorý

potvrdil pravosť podpisu žalovaného na listine z 3.5.1999, čo žalovaný vôbec nepopieral. Krajský súd
vypočul v odvolacom konaní žalobcu aj žalovaného a uviedol vo svojom uznesení, že z výpovede
žalovaného vyplýva, že dňa 16.4.1998 uzavrel so žalobcom prvú zmluvu, pričom podpisy na tejto
zmluve overované neboli. Svedok B. nebol prítomný pri podpisovaní zmluvy. Žalovaný nebol schopný
vrátiť sumu do 90 dní a preto požiadal žalobcu o zmenu termínu vrátenia peňazí do 30.11.1998 a

podpísal prehlásenie, na ktorom boli aj overené podpisy. Prehlásenie sa podpisovalo 3x, originál s
overenými podpismi dostal žalobca, jeden originál bez overených podpisov dostal žalovaný a tretí
originál bez overených podpisov dostal svedok B., ktorý nebol pri tom, ako sa prehlásenie z 30.11.1998
podpisovalo. Prehlásenie z 3.5.1999 žalovaný nevyhotovoval, o takomto nevedel, dozvedel sa o jeho
existencii až v súdnom konaní. V priebehu konania tvrdil, že on na takúto listinu nedal podpis, podpis

na listine z 3.5.1999 nie je jeho podpisom. Dňa 9.3.2000 bol na výsluchu v K., podával v tejto veci
vysvetlenie u vyšetrovateľa p. E., o výsledku doteraz nevie. Žalovaný vychádzal z toho, že žalobca
podal pravdepodobne trestné oznámenie. Žalovaný sa nevedel vyjadriť k tomu, kedy bola spisovaná
listina z 30.11.1998, pravdepodobne v júli, auguste 1998, v matričnej knihe je to poznamenané. Odvolací
súd uzavrel, že žalovaný sa so žalobcom v ich výpovediach zhodujú až po listinu z 3.5.1999. Žalovaný

vo výpovedi tvrdil, že žalobca bol za ním 3.5.1999 v práci s tým, že bude žiadať od neho peniaze,
pretože nezaplatil ďalší úrok naviac. Podľa uznesenia Krajského súdu v Trnave z výpovede žalobcu
vyplýva, že prvé čestní prehlásenie bolo dňa 16.4.1998, žalovaný sa zaviazal vrátiť požičanú sumu
do 90 dní. Žalovaný sumu nevrátil a dohodli sa, že ju vráti do 30.11.998, o tom spísali v júli alebo v
auguste 1998 prehlásenie. Na matrike boli obaja overiť podpisy. Žalobca tvrdil, že listina bola vyhotovená

iba jeden krát a žalobca si ju ponechal. Potom sa spísalo ďalšie prehlásenie 3.5.1999, kde bol termín
na vrátenie peňazí do 30.5.1999. Žalobca zaniesol toto prehlásenie žalovanému s tým, aby tam bol
overený podpis. Žalovaný bol v práci, povedal, že nemá čas, prehlásenie mu žalobca odovzdal , pričom
žalovaný mu prehlásenie, ktoré si nechal overiť na matrike priniesol pred činžiak, kde býva žalobca.
Žalovaný chcel od žalobcu druhú zmluvu. Žalobca chcel mať podpisy overené, trval na ich overení.

Ani po tretí krát žalovaný peniaze nevrátil a žalobca mal za to, že pokiaľ podpisy nebudú overené,
nemohol by túto sumu dostať naspäť od žalovaného. Žalobcovi sa nezdal podpis matrikárky na listine z
3.5.1999 porovnaním s podpisom u svojho mena, potom žalobca zistil overovaním na matrike, že pod
číslom u podpisu žalovaného na listine z 3.5.1999 nebol zápis týkajúci sa podpisu žalovaného, preto
žalobca nečakal do 30.5.1999, ale podal žalobu na súd už 18.5.1999. žalobca nepodal na žalovaného

trestné oznámenie, podal iba u p. E.stne vyjadrenie a predpokladal, že si žalovaného vyšetrovateľ na
základe tohto predvolal. Žalobca pri výpovedi pre krajským súdom uviedol, že listiny zo dňa 3.5.1999odovzdal žalovanému na overenie podpisu dňa 3.5.1999 a žalovaný mu ich vrátil medzi 14.00 -16.00
hodinou v ten istý deň. Odvolací súd poukázal na skorší rozsudok OS Skalica a na skoršie rozhodnutie
odvolacie súdu, ktorým bol prvostupňový rozsudok zrušený. Poukázal ďalej na predmet konania, ktorým

je zaplatenie peňažnej sumy z titulu pôžičky, na záver prvého uznesenia krajského súdu o stratení
účinnosti prvého prehlásenia zo 16.4.1998 a záver odvolacieho súdu, že súd mal skúmať a zistiť nielen
platnosť pôžičky podľa § 657 OZ, ale aj podľa ustanovení § 39 a nasl. OZ a § 43 a nasl. OZ, pričom v
spise absentuje originál prehlásenia z 30.11.1998, súd mal skúmať nahliadnutím do overovacej knihy,
či skutočne sa overovali podpisy na tejto zmluve, súd mal skúmať, či existuje originál prehlásenia z

30.11.1998, ak nebude originál predložený, žalobca sa dostal do dôkaznej núdze. V druhom zrušujúcom
rozhodnutí odvolací súd poukázal na záver predchádzajúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý
vychádzal pri svojich záveroch z tvrdenia žalovaného, že peniaze vrátil 2.5.1999, pričom originál zničil.
Pokiaľ žalobca, nepredloží originál tejto zmluvy, neunesie dôkazné bremeno o tvrdených skutočnostiach
a možno dať za pravdu žalovanému , že originál bol zničený po vrátení peňazí. Pokiaľ žalovaný
poprel podpis na prehlásení z 3.5.1999, keď z dokazovania bolo nepochybne preukázané, že overenie

podpisu je sfalšované a pokiaľ žalovaný peniaze skutočne vrátil, nemá logiku, aby žalovaný podpisoval
nové prehlásenie zo dňa 3.5.1999. Pre platnosť zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje overenie podpisov,
je možné preukázať pravosť podpisu na prehlásení z 3.5.1999 iba znalcom z odboru grafológie,
pre takéto znalecké dokazovanie je potrebný originál. Súdu bolo vytknuté, že u svedka Ondruša
nehodnotil dôkaz, resp. dôkazy vo vzájomnej súvislosti a založenie záveru o jeho tendenčnosti iba

na príbuzenskom pomere so žalovaným. Žalobca sa ani nedomáhal plnenia na základe prehlásenia
z 30.11.1998, sám žalobca uviedol, že originál neexistuje, domáha sa plnenia podľa prehlásenia z
3.5.1999. Ďalej sa v uznesení Krajského súdu v Trnave č.k. 23Co/27/2010-295 opisujú skutkové zistenia
prvostupňového súdu ohľadom záverov znaleckého dokazovania zo znaleckého posudku znalkyne Mgr.
Najšlovej v súvislosti s pravým podpisom žalovaného na listine z č.l. 15 (prehlásenie z 3.5.1999) a

vylúčenie pravosti podpisu matrikárky B.G. u rukou písaného textu v overovacom čísle 785/1999,
kde ide o podpis vyhotovený napodobením podpisu pod pečiatkou, ktorou bola overená pravosť
podpisu Q. Z.. Konštatovanie žalovaného k záverom znaleckého posudku Mgr. Najšlovej je, že listinu
nikdy žalovaný nepodpísal, žalovaný pritom vychádza zo svojho vedomia, že takýto dokument nikdy
nepodpisoval, preto nepripúšťa, že ide o jeho pravý podpis, výsledky znaleckého dokazovania sa

mu zdajú nepresvedčivé. Pokiaľ sa týka listiny z 30.11.1998, dňa 30.11.1998 žalovaný podpisoval tri
identické prehlásenia, jeden exemplár dostal žalobca s overenými podpismi, druhý si ponechal žalovaný
bez overenia podpisov a tretí obdržal svedok B., všetky tri dokumenty ležali položené tak, že iba na
vrhu bol dokument s textom a z ostatných dvoch vyčnievali iba časti na podpisy, žalovaný si uvedomil,
že druhé a tretie prehlásenie vôbec nevidel a s najväčšou pravdepodobnosťou podpísal zrejme čistý

papier, z ktorého žalobca vyhotovil potom vyhlásenie z 3.5.1999. Odvolací súd upozornil na skutočnosť,
že po tom, čo boli známe výsledky znaleckého dokazovania vo veci, tieto sú natoľko závažné, že súd
prvého stupňa bol povinný oznámiť orgánom činným v trestnom konaní skutočnosti, ktoré vyšli v konaní
najavo a vyčkať na výsledky prípadného vyšetrovania. Prvostupňový súd rozhodol predčasne, bolo
jeho povinnosťou oznámiť výsledky znaleckého dokazovania a oznámiť skutočnosti, ktoré môžu napĺňať

skutkovú podstatu trestného činu a počkať na výsledky preverovania a zistené skutočnosti zhodnotiť
v prejednávanej veci. Na základe týchto skutočností podal trestné oznámenie odvolací súd a zaviazal
prvostupňový súd vyčkať na závery postupu príslušného prokurátora , predmetné konanie prerušiť
a následné závery zohľadniť pri posudzovaní nároku žalobcu. Za úlohu prvostupňovému súdu dal
odvolací súd zistiť stav konania na príslušnej prokuratúre a prípadne konanie vo veci účastníkov prerušiť

podľa § 109 ods. 2 O.s.p., na základe výsledkov vyhodnotiť všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti
postupom podľa § 132 O.s.p. a vo veci opätovne rozhodnúť, vrátane trov odvolacieho konania.

Na základe oznámenia Krajského súdu v Trnave o zistení skutočností, ktoré nasvedčujú tomu, že mohol
byť spáchaný trestný čin bolo vyhovené žiadosti Obvodného oddelenia PZ Skalica a zapožičaný mu spis
OS Skalica sp. zn. 3C/28/2008, týkajúci sa predmetnej veci účastníkov Q. Z. a E. X. k šetreniu vo veci

podozreniaztrestnéhočinufalšovaniaapozmeňovaniaverejnejlistiny,úradnejpečateaúradnejuzávery
podľa§176ods.1Trestnéhozákonaplatnéhoaúčinnéhovčasespáchania.Nazákladežiadanejsprávy
prvostupňovým súdom Okresná prokuratúra Skalica podaním zo dňa 14.2.2011 oznámila, že trestné
oznámenieKSvTrnavez20.12.2010bolouznesenímpoverenéhopríslušníkaPZObvodnéhooddelenia
Skalica sp. zn. ORP-75/SI-SI-2011 dňa 2.2.2011 v zmysle ustanovenia § 197 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku

odložené z dôvodu, že trestné stíhanie je premlčané.Vzhľadom na výsledok podaného trestného oznámenia súd pokračoval v dokazovaní opätovných
výsluchom účastníkov a nariadil ďalšie znalecké dokazovanie. za účelom zistenia, kto, či žalobca alebo
žalovaný je pisateľom údajov daných na listinu z 3.5.1999 na jej zadnú stranu, ktorá.

Žalobca poukázal na to, že si žalovaný vo svojich výpovediach odporuje, ak tvrdí, že mali existovať 3
čestné prehlásenia k druhej zmluve z 30.11.1998, pričom prvá zmluva zo 16.4.1998 stratila platnosť a
u druhej zmluvy žalovaný tvrdí, že existovali dve kópie a jeden originál, pričom žalovaný mal podpísať
všetky tri vyhotovenia z 30.11.1999 s tým, že obsah spodných dvoch listín zmlúv nevidel. Žalovaný
si protirečí v tom, že videl originál, že dostal druhú kópiu, ktorú však podľa svojich vyjadrení a tvrdení

nemal. Ak prevzal podľa svojich tvrdení žalovaný čo i len jednu kópiu druhej zmluvy, musel poznať obsah
a vedieť, čo je v listine uvedené. Žalobca namietal, že neexistovali žiadne tri vyhotovenia zmluvy,
existovalo iba jedno, ktoré si ponechal žalobca. Ešte bola spísaná aj tretia zmluva a tú predložil na dôkaz
súdu, u ktorej grafológ, skúmaním podpisu žalovaného zistil, že sa jedná o jeho pravý podpis. Nešlo
však o pravý podpis v pečiatke matriky.

Žalovaný vo výpovedi zopakoval svoje tvrdenie k záverom znalkyne Mgr. Najšlovej k jej označeniu

za jeho pravé podpisy na listine, od ktorej žalobca odvodzuje svoje právo na zaplatenie pôžičky.
Podľa žalovaného tvrdenia sa jeho podpisy dostali na listinu, kde je dátum 3.5.1999 tak, že iba vrchná
listina mala obsah a ostatné dva listy boli prázdne bez obsahu a podsunuté mu na podpis. Nevedel
uviesť, kto uviedol v overovacej knihe na matrike jeho podpis, znalkyňa sa k tomu nevyjadrovala. Jeho
podpis pri spochybnenom poradovom čísle 785/1999 v matrike nefiguruje. Dal súdu k dispozícii originál

predvolania Okresného riaditeľstva PZ, odbor kriminálnej polície Senica, ktorým ho tento orgán vyzval,
aby sa dňa 9.3.2000 dostavil do budovy ORPZ v Senici o 8:00 hod, miestnosť č. 66 z dôvodu podania
vysvetleniavzmysle§17Zákonač.171/1993Z.z..Súdzistil,žesajednáotlačivo,naktoromjeuvedené
telefónne číslo, hrozba pokuty 5.000,-Sk, predvolanie je bez pečiatky a je v ňom nečitateľný podpis.
Na prvej strane predvolania je meno priezvisko žalovaného bez ďalších údajov o osobe predvolávaného

a adresa Mestská polícia Skalica. Žalovaný vo výpovedi uviedol, že sa na predvolanie dostavil, nebol
s ním spisovaný žiaden záznam, vypočúvala ho osoba s menom R. alebo R. E.. Žiaden záznam so
žalovaným spisovaný nebol a voči žalovanému nebolo vedené políciou žiadne konanie. Vyšetrovateľovi
žalovaný povedal, že peniaze vrátil.

Súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectva za účelom zistenia, či údaj -

poradové číslo 785/1999 a dátum 3.5.1999 a meno a priezvisko E. X. sú údajmi ktorých pisateľom
bol či navrhovateľ alebo odporca a to údajov, ktoré sú ako originály zapísané v Matrike Skalica. Vo
veci bola uznesením č.k. 3C/28/2008-317 zo dňa 4.12.2012 ustanovená opätovne znalkyňa Mgr.
Najšlová, ktorá podala pod č. 33/2012 dňa 10.10.2012 znalecký posudok, vypracovaný 5.10.2012.
V posudku na základe tam uvedených metód, opisom postupu prác, vyhodnotením sporného

materiálu a na základe dôkazovej časti dospela znalkyňa k záveru, že pisateľom sporných zápisov s
najväčšoupravdepodobnosťouniejeE.X.,vzhľadomnacharakterspornýchzápisov(malýrozsah)akoi
porovnávaciehomateriálu(neobsahujekurzívnepísmo)niejemožnéurčiťzáverskúmaniajednoznačne.
Porovnávací materiál od Q. Z. znalkyňa nemala k dispozícii, preto k expertíze nepristúpila. Na účely
písmoznaleckej expertízy bolo potrebné predložiť ukážky rukopisu - kurzívneho písma oboch účastníkov

z roku 1998 až 2000. Skúšky písma účastníkov vykonaných v súčasnom čase by neboli vzhľadom na
veľký časový odstup od vzniku sporných zápisov vhodným porovnávacím materiálom a podľa poznámky
znalkyne, nedá sa vylúčiť pri skúškach písma ani úmyselné pozmenenie vlastného rukopisu. Pre malý
rozsahspornýchzápisovznalkyňaaninepredpokladalaurčeniejednoznačnéhozáveruanipripredložení
potrebných porovnávacích materiáloch. V časti znaleckého posudku „ Iné zistenia znalca „ znalkyňa

uviedla, že napriek tomu, že podpisy na spornej písomnosti - prvá strana, sú originály, papier spornej
písomnosti,(súdpoznamenáva,žeideoprehláseniez3.5.1999,listinuzč.l.15spisu)vykazujeznakypo
kopírovaní, znalkyňa na bližšie vysvetlenie uviedla, že papier „prešiel“ nejakým kopírovacím zariadením.
Bližšie vysvetlenie by mohlo poskytnúť skúmanie na oddelení grafickej diagnostiky KEÚ PZ.

Na písomnú žiadosť súdu, aby znalkyňa verbálny prejav použitý v znaleckom posudku znejúci,

že pisateľom sporných zápisov s najväčšou pravdepodobnosťou nie je Kazimír Ondruš súdu bližšie
ozrejmila, napríklad v tom smere, či je najväčšia pravdepodobnosť napríklad 80%, 99% a podobne,alebo inak vyjadriť záver ohľadom významu s najväčšou pravdepodobnosťou, znalkyňa dňa 30.7.2013
oznámila, že iba v záujme vyriešenia veci pripodobuje význam tak, že ak bude pomyselná os, na
začiatku (ľavej strane je 0), ktorá by znamenala „je pisateľ“ a na konci osi (pravej strane) 100

„nie je pisateľ“, miera pravdepodobnosti by sa v tomto prípade pohybovala veľmi blízko pravého konca
pomyslenej osi.

Žalobca, po oboznámení sa aj s odpoveďou znalkyne danej na základe písomnej žiadosti súdu, k
znaleckému posudku č. 33/2012 dal vyjadrenie, podľa ktorého znaleckým posudkom nebolo vyvrátené,
že pisateľom podpisu v matrike nie je žalovaný. Znalkyňa urobila záver na základe nedostatku

predložených materiálov. Mal za to, že medzi ním a žalovaným došlo 3.5.1999 k zmluve a pravosť
podpisu žalovaného na nej znalkyňa potvrdila, podľa žalobcu znalkyňa potvrdila, že listina z 3.5.1999
je originálom, pri tvrdení žalobca vychádzal zo ZP Mgr. Najšlovej z časti III. Záver. V časti Iné zistenia
znalca sa znalkyňa podľa žalobcu vyjadrovala aj k tomu, že druhá strana listiny z 3.5.1999 napriek tomu,
že znalkyňa listinu označila - prvú stranu listiny za originál, druhá strana vykazuje znaky kopírovania.
Žalobca považoval za dôkaz toho, že 2.5.1999 odporca mu peniaze nevrátil aj výpoveď svedka

Adamoviča, pred ktorým sa žalovaný vyjadril, že peniaze k 2.5.1999 nevrátil, že peniaze nemá.
Žalovaný tak urobil pred svedkom 7.5.1999, preto treba mať za hodnovernú listinu z 3.5.1999, keď táto
dátumom predchádzala vyjadrenie žalovaného pred svedkom Adamovičom.

Žalovaný poprel pravdivosť výpovede svedka B. v tom, že mu mal pred notárskym úradom 7.5.1999
povedať, že peniaze nemá. Pre úradom nebol.

Žalobca poukazoval na výpoveď žalovaného z pojednávania konaného 22.11.2010, podľa ktorej bola
zmluva vyhotovená v troch origináloch, z ktorých on si ponechal ten, ktorý nebol na matrike overený ,
žiada po žalovanom zodpovedať , kde sú ďalšie dve zmluvy, keď aj jednu žalovaný zničil. Žalovaný
opakoval, že on dostal neoverenú zmluvu, ktorú po vrátení peňazí roztrhal a jednu overenú a jednu
neoverenú mal žalobca. Overenú zmluvu z 30.11.1998 mal len žalobca, tú dal žalovanému až potom,

keď mu vyplatil peniaze. Žalovaný uviedol, že nemu sa jeho neoverená zmluva nezachovala, možno
skončila v popolnici. Úplne mu vypadlo z pamäti, že podpisovali tri zmluvy, bral to, že keď jedna nie
je overená, že nie je dôležitá. Roztrhal tú od žalobcu, ktorá bola overená a ktorú mu dal žalobca pri
vrátení peňazí.

Žalovaný zmenil výpoveď a tvrdil, že jeho pravý podpis na listinu u 3.5.1999 sa dostal na túto listinu,

keď podpisoval zmluvu zo 16.5.1998 ( zrejme ide o omyl u účastníka, má byť zo 16.4.1998, počas
celého konania sa súdy zoberali listinou zo 16.4.2008 a žiadny z účastníkov netvrdil existenciu zmluvy či
prehlásenia zo 16.5.1998). Žalovaný tvrdil, že listina z 3.5.1999 napriek tomu, že zmluva bola podpísaná
ním 16.5.1998 ( zrejme 16.4.1998) sa mu listina z 3.5.1999 dostala na podpis zrejme ako čistý hárok
pri podpise zmluvy zo 16.4.1998.

Žalovaný stále tvrdil, že originál zmluvy bol zničený, peniaze žalobcovi vrátil, so závermi znalkyne Mgr.
Najšlovej súhlasil bez výhrad.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže

sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje

zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba
písomne.

Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou
osobou.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa

druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci, po vykonaní ďalšieho dokazovania a s poukazom
na názor odvolacieho súdu, ktorým je prvostupňový súd viazaný tunajší súd dospel k záveru, že žalobe
nie je možné vyhovieť.

Závery odvolacieho súdu tak pri prvom zrušení rozsudku vydaného tunajším súdom ako aj pri druhom

zrušení rozsudku prvostupňového súdu zaviazali prvostupňový súd vykonať dokazovanie znaleckým
dokazovaním znalcom z odboru grafológie (písmoznalectva), ku ktorému bol potrebný originál listiny, v
ktorej bola splatnosť vrátenia peňazí do 30.11.1998, podľa ktorej prišlo medzi účastníkmi k dohode o
novej splatnosti vrátenia peňazí žalovaným žalobcovi, a to do z 30.11.1998. Súd z výsluchu žalobcu a
žalovaného, ohľadom tohto listinného dôkazu vyvodil, že listina neexistuje, pričom z výpovede žalobcu

vyplynulo, že ju s matrične overenými podpismi účastníkov žalobca odovzdal do dispozície žalovaného
a žalovaný listinu zničil, roztrhal. K záveru, že žalobca skutočne listinu s úradne overenými podpismi
účastníkov buď z júla alebo z augusta 1998, na tom, že išlo o toto obdobie sa účastníci zhodli, súd
dospel na základe toho, že žalobca počas celého konania, začatého na jeho návrh v roku 1999 opak
o odovzdaní listiny žalovanému nikdy netvrdil, skutočnosť nepoprel. Po prvom rozhodnutí odvolacieho

súdu sa vyjadril, že on listinou, s overenými podpismi účastníkov, kde mal žalovaný lehotu na vrátenie
peňazí do 30.11.1998 nedisponuje, čo zrejme podľa neho malo uniknúť pozornosti odvolacieho súdu ,
aj podľa žalobcu bola listina s podpismi účastníkov overenými buď v júli alebo v auguste 1988 s lehotu
vrátenia peňazí do 30.11.1998 žalovaným zničená. Vychádza teda záver, že žalovaný pred vyhotovením
listinyz3.5.1999(vtejtolistineužjesuma4.235,-DEM,tedaajsďalší10%úrok)skutočnevrátilžalobcovi

dlh v sume 3850,-DEM, tak, ako to tvrdil žalovaný a dosvedčil svedok S. X. a na základe tejto skutočnosti
žalobca žalovanému odovzdal listinu, v ktorej bola uvedená suma 3850,-DEM. Obsah listiny nemožno
preskúmať ani znalcom, pretože originál listiny sa nedostal do dispozície súdu a aj podľa záverov
odvolacieho súdu, mal ju ako dôkaz predložiť žalobca, ktorého zaťažuje v spore dôkazné bremeno. Ak
žalovaný tvrdil, že peniaze v sume 3850,-DEM vrátil žalobcovi 2.5.1999, žalobca nepoprel, že oproti

vráteniu dal žalovanému listinu, kde bola splatnosť sumy 3850,-DEM do 30.11.1998, dlh žalovaného
zanikol zaplatením.

Pokiaľ žalobca tvrdil, že on opiera svoj nárok o listinu z 3.5.1999, v nadväznosti na neunesenie
dôkazného bremena ohľadom listiny na sumu 3850,-DEM, splatnej do 30.11.1998 nepatrí žalobcovi
po práve po žalovanom zaplatiť žalovanú sumu, pretože nebol dôvod po zaplatení sumy 3850,-DEM

vystavovať ďalšie prehlásenie, datované 3.5.1999., keď dlh žalovaného pred týmto dňom zanikol. Preto
jelogické,žežalovanýnemaldôvoddostavovaťsadňa3.5.1999namatrikukovereniusvojhopodpisu.V
konaní bolo vyvrátené tvrdenie, zodpovedajúce naznačovaniu zo strany žalobcu, že žalovaný sfalšoval
údaje na zadnej strane listiny z 3.5.1999, týkajúce sa jeho podpisu v údajnom matričnom zázname č.
785/1999, a to ďalším znaleckým posudkom č. 33/2012 znalkyne Mgr. Najšlovej a jej vysvetlením na

žiadosť súdu, z čoho je pre súd jednoznačné, že žalovaný nie je pisateľom zápisov na zadnej strane
tejto listiny. Žalovaný ak zaplatil dlh pred vyhotovením listiny z 3.5.1999, nemohol mať žiadny záujemna dostavení sa k notárovi, z ktorého výzvy ani nie je zrejmé, akého čestného prehlásenia sa malo
týkať spísanie notárskej zápisnice, možno sa iba z časového sledu udalostí, ktoré boli zistené v konaní
domnievať, že malo ísť o uznanie dlhu z listiny z 3.5.1999 ohľadom sumy 4235,-DEM. Tým, že žalovaný

sumu 3850,-DEM oproti vydaniu listiny, v ktorej bola uvedená splatnosť sumy 3850,-DEM dostal od
žalobcu do dispozície sa zdá aj pravdepodobná motivácia žalobcu, tvrdená žalovaným, že žalobca chcel
po žalovanom iba ďalší úrok z požičanej sumy a preto vyhotovil žalobca ďalšie prehlásenie z 3.5.1999.

K listine z 3.5.1999 na sumu 4235,-DEM, ktorá mala byť splatná 30.5.1999 súd uvádza, že ju považuje
za neplatný právny úkon žalovaného. K záveru súd dospel na základe znaleckého posudku znalkyne

Mgr. Najšlovej, z jej v časti posudku č. 33/2012 „Iné zistenia znalca“, v ktorej sa uvádza, že papier, na
ktorom je zachytený obsah prehlásenia prešla kopírovacím zariadením.

Súd pri závere o neplatnosti právneho úkonu vychádzal z ustanovenia § 34 OZ (právny úkon je prejav
vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy
s takýmto prejavom spájajú) a z tvrdenia žalobcu, že žalovanému vznikol záväzok zaplatiť žalobcovi
peňažnú čiastku. Žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby, navrhol v zmysle § 80

písm. b/ O.s.p. aby sa rozhodlo o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu
alebo z porušenia práva. Žalobca je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré sa opiera jeho právo alebo
iný nárok. Podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej a
žalobca v návrhovom konaní tvrdil, že mu vznikol nárok na plnenie zo záväzkového vzťahu, všeobecne
charakterizovanom v ustanovení § 488 OZ ako právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na

plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Svoje tvrdenia vyvodil z
právneho vzťahu, ktorým malo byť písomné prehlásenie žalovaného - dlžníka, že dlží žalobcovi sumu
4235,-DEM a jeho záväzok uhradiť ich do 30.5.1999. Zo strany žalovaného sa teda malo u prehlásenia z
3.5.1999 jednať o právny úkon s prejavom vôle, s ktorým zákon u peňažného záväzku spája vznik, zánik
práv a povinností z požičania peňazí veriteľom (žalobcom) dlžníkovi (žalovanému). Z časti znaleckého

posudku Mgr. Najšlovej č. 33/2012, označenej ako Iné zistenia znalca treba vyvodiť, že žalobca predložil
na skúmanie časť listiny, vyhotovenej ako kópia (papier prešiel podľa znalkyne kopírovacím zariadením)
a časť listiny, týkajúca sa podpisu žalovaného je originálnym, pravým podpisom žalovaného, pričom
žalobca sa mylne domnieval, že znalkyňa určila celú listinu, jej prvú stranu s podpisom žalovaného za
originál. Súd dospel k záveru, že aj vzhľadom na tvrdenia žalovaného počas celého konania, že nikdy

neprejavil vôľu zaplatiť žalobcovi 4235,-DEM podľa prehlásenia z 3.5.1999, predloženie prehlásenia
z 3.5.1999 bez originálu tejto listiny žalobcom, listiny v stave, ako zistila znalkyňa nemôže zaväzovať
žalovaného a napriek tomu, že je žalovaný pisateľom podpisu na listine z 3.5.1999, chýba jeho prejav
vôle k vzniku záväzku podľa obsahu, zachyteného písomne na listine z 3.5.1999. Takýto právny úkon
žalovaného v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka nebol zo strany žalovaného

preukázaný, chýbajú mu náležitosti vôle konajúceho konať slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne,
preto je právny úkon zachytený na listine neplatný a bez prejavu vôle konajúceho je právne irelevantné,
že je pisateľom podpisu na listine žalovaný a nemôže nastať právny účinok ustanovenia § 40 ods.
3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou
osobou, pretože podpisom sa iba potvrdzuje právny úkon ako prejav vôle konajúceho.

Súd z týchto dôvodov nepovažuje za potrebné zaoberať sa v odôvodnení tým, ako sa podpis žalovaného
dostal na listinu z 3.5.1999, keďže sa javí, že ide o fotomontáž listiny a má aj za bezvýznamné pre záver
o neplatnosti právneho úkonu to, či sa svedok Adamovič stretol so žalovaným 7.5.1999 pred notárskym
úradom. Podľa názoru súdu pri závere znalkyne Mgr. Najšlovej v jej ZP č. 33/2012 jedinou osobou,
ktorá mohla mať záujem na daní overovacej pečiatky matriky na druhú (zadnú stranu) listiny s menom

žalovaného je osoba žalobcu, ktorý počas celého konania, tiež vo svojej výpovedi pred odvolacím
súdom prednášal, že ak by na listine nebol overený podpis žalovaného, žalovaný by mu žalovanú sumu
nezaplatil.

Žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby, je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré
sa opiera jeho právo alebo iný nárok. Podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich

z hľadiska veci samej. Žalovaný ako druhá procesná strana má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktorévo svojej podstate znamenajú alebo znamenali, že právo (nárok) žalobcu nevzniklo, zaniklo, zmenilo
sa, prípadne je tu iná prekážka pre jeho súdne uplatnenie. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre
bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojace procesné strany. Neunesenie bremena

tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu toho účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia
o konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania
obsiahnutého v právnej norme.

Dôkazné bremeno súvisí s dôkaznou povinnosťou, ktoré platné právo upravuje v § 120 ods.1 O.s.p.

Podľa § 120 ods.1 veta prvá O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená unesenie dôkazného bremena. Procesná strana môže splniť

dôkaznú povinnosť, avšak ak ju splní len tak, že to nevedie k preukázaniu jej tvrdení, resp. splní ju
bez náležitej procesnej pozornosti, dôkazné bremeno neuniesla. Dôsledkom neunesenia dôkazného
bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné
bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze, keďže neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také
dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti.

Dôkazné bremeno síce postihuje účastníka konania, ale obsah tohto procesného bremena má aj ďalší
význam, ktorý sa spája s tým, že napriek všetkým vo veci vykonaným dôkazom skutkový stav zostane
neobjasnený. Neobjasnené skutkové okolnosti sa považujú za nedokázané.

Z uvedeného vyplýva, že z vykonaného dokazovania súd nemal preukázané, či skutočne vznikol medzi
účastníkmi konania platne právny vzťah z listiny z 3.5.1999, na základe ktorého si žalobca odôvodnil svoj

uplatnený nárok, keďže listinu (prehlásenie žalovaného, založené na č.l. 15) z 3.5.1999 súd posúdil ako
neplatnú z dôvodu, že nebolo v konaní preukázané, že je právnym úkonom žalovaného, vyplývajúcim
z jeho prejavu vôle, aj keď je podpísaná žalovaným, pričom súd poukazuje na to, že žalobca sa o
iný zmluvný vzťah vo svojich tvrdeniach neopieral. Svoj uplatnený nárok odôvodňoval len na základe
predloženej listiny s dátumom 3.5.1999. O tejto predloženej listine nemožno urobiť právny záver, že

z nej vyplýva vôľa, právny úkon žalovaného potrebný k tomu, aby bolo možné vzťah medzi žalobcom
a žalovaným posúdiť ako právny záväzkový vzťah, oprávňujúci žalobcu na plnenie od žalovaného.
Žalobca na svoje tvrdenie o povinnosti žalovaného zaplatiť mu žalovanú sumu neuniesol dôkazné
bremeno a bolo preto potrebné žalobu zamietnuť.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. V sporovom konaní bol úspešným účastníkom

konania žalovaný, ktorému by patrila náhrada trov konania, účelne vynaložených na bránenie svojho
práva. Nakoľko sa však žalovaný práva na súdne trovy vzdal, uviedol, že ich neuplatňuje, vyslovil súd,
že sa mu náhrada trov konania nepriznáva.

O povinnosti žalobcu zaplatiť trovy konania štátu súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § § 137
O.s.p., podľa ktorého súd trovami konania aj trovy dôkazov a podľa § 148 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého

štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. V konaní
bolo nariadené znalecké dokazovanie, na ktorý zložil preddavok na dva krát celkom v sume 10.000,-
Sk žalobca, na jeho dôkaz o tvrdení o pravosti podpisu žalovaného na listine z 3.5.1999. V zmysle
návrhu žalobcu bolo znalecké dokazovanie vykonané na základe uznesenia č. k. 3C/28/2008 - 165,
ktorým súd nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo

a Mgr. Alenou Najšlovou a uložil jej , aby zistila, či Kazimír Ondruš vlastnoručne podpísal prehlásenie
zo dňa 3.5.1999 vľavo dole, založené v originály v prílohovej obálke na č.l. 15 spisu a vo fotokópii
na č.l. 4 spisu a ďalej zistiť, či B.G., matrikárka Okresného úradu Skalica vlastnoručne do textu na
druhej strane originálu prehlásenia zo dňa 3.5.1999 /založené v prílohovej obálke v spise na č.l. 15 a
vo fotokópii na č.l. 4 spisu / do pečiatky „podľa knihy na osvedčenie č. „vpísala“ 785/1999, 3.5.1999,

E. X.“ a či ide o vlastnoručný podpis B.G. po uvedenou pečiatkou „pod matrikár“. Znalkyňa znalecký
posudok podala pod č. 39/2008 a vyúčtovala si odmenu za znalecký úkon, o priznaní znalečného vovýške 16.045-Sk je rozhodnuté právoplatným uznesením OS Skalica č.k. 3C/28/2008-205. Pri pokrytí
preddavkom znalečného od žalobcu v sume 10.000,-Sk zostáva rozdiel vo výške 5545,-Sk (184,06 -
eur), ktorý bol znalkyni vyplatený z rozpočtových prostriedkov súdu, teda trovy účastníka znášal štát,

pričom žalobca oslobodený od súdnych poplatkov nebol ( druhá veta ustanovenia § 148 ods. 1 O.s.p.:
Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti
tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.) žalobca bol v konaní účastníkom neúspešným,
dôkaz vykonaný znaleckým dokazovaním bol vykonávaný na jeho návrh, nie sú u neho podmienky
pre oslobodenie od súdnych poplatkov a preto mu je uložená povinnosť nahradiť štátu trovy konania,

štátom vynaložené ako trovy dôkazu účastníka. Neúspešnému žalobcovi v konaní vznikla na základe
jeho tvrdenia o sfalšovaní podpisu žalovaným na zadnej strane listiny z 3.5.1999 povinnosť uhradiť aj
trovy za ďalší znalecký posudok znalkyne Mgr. Najšlovej, ňou podaný pod č. 33/2012 z dôvodu, že trovy
dôkazu hradil štát vo výške 425,98-eur na základe právoplatného uznesenia OS Skalica č.k. 3C/28/2008
- 343 a žalobca nespĺňal predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného
súdu ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p.skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.Podľa § 251 ods. l O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.