Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. september 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/149/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509224133
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1509224133.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a

členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Márie Hajdínovej, v právnej veci navrhovateľa: H. F.I.,
Z..F..P.., Z. XXXX, R., IČO: XX XXX XXX, zastúpený advokátom: JUDr. Pavol Konečný, Stráž 3/223,
Zvolen, proti odporcovi: O. B., nar. XX. X. XXXX, bytom O. X.. Č.. X, N., t. č. na neznámom mieste,
zastúpený opatrovníkom V. W., R. P. Z. N. L., Z. X.. Č.. X/A, N., o zaplatenie istiny 640, 19 eur s
príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 17.
januára 2012, č. k. 14C 418/2010 - 91 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa úrokov z

omeškania m e n í tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 9,5
% ročne zo sumy 40, 60 eur odo dňa 18. 1. 2007 do zaplatenia, vo výške 9, 5 % ročne zo sumy 40, 63
eur odo dňa 18. 2. 2007 do zaplatenia, vo výške 9, 5 % ročne zo sumy 35, 77 eur odo dňa 18. 3. 2007 do
zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 35,09,- eur odo dňa 19. 4. 2007 do zaplatenia, vo výške 8,5 %
ročne zo sumy 488, 10 eur odo dňa 18. 5. 2007 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa náhrady trov prvostupňového konania m e n í tak, že
odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 96, 90 eur k rukám právneho
zástupcu navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok vo výške 54, 50 eur na účet Okresného súdu Bratislava
V, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi na číslo
účtu XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXX istinu vo výške 640, 19 eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku a vo zvyšku (v časti uplatneného úroku z omeškania) návrh navrhovateľa zamietol. Zároveň
určil,žezmluvnápodmienka,ktorejobsahomjeoprávnenieveriteľauplatniťsizmluvnýúrokzomeškania
vovýške0,05%zdlžnejsumyzakaždýdeňomeškaniavočidlžníkoviakospotrebiteľovi,jeneprijateľnou

zmluvnou podmienkou. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 261 ods. 1, § 262 Obchodného
zákonníka, ust. § 53 ods. 2, § 54 ods. 1, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ust. § 42 ods. 1, § 43 ods.
1 zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, ust. § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky
č. 87/1995 Z. z. a vecne tým, že právny predchodca navrhovateľa Z. H., V..Z.., ako poskytovateľ služieb
uzavrel s odporcom ako užívateľom fyzickou osobou (nepodnikateľom) dňa 26.04.2006 a 30.10.2006
podľa zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách Zmluvu o pripojení, ktorej neoddeliteľnou
súčasťou boli Všeobecné podmienky poskytovania verejnej elektronickej komunikačnej služby Internet

a Všeobecné podmienky verejnej telefónnej služby (VTS), v ktorých si poskytovateľ služieb stanovil,že vzťahy medzi účastníkom a ST, ktoré nie sú upravené v zákone o elektronických komunikáciách,
v Zmluve o pripojení, vo Všeobecných obchodných podmienkach a Tarife služby internet, sa riadia
Obchodným zákonníkom. Uviedol, že navrhovateľ nepreukázal, že by medzi účastníkmi zmluvy došlo

k dohode v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka a Všeobecné obchodné podmienky boli
zmluvnými podmienkami právneho predchodcu bez možnosti voľby práva odporcom ako spotrebiteľom
a zo Zmluvy o pripojení je preukázané len, že odporca svojim podpisom potvrdil prevzatie Všeobecných
podmienok, ktorých obsah nemal možnosť odporca ovplyvniť a preto súd prvého stupňa posudzoval
vzťah účastníkov konania ako občianskoprávny vzťah podľa Občianskeho zákonníka a zák. č. 610/2003

Z. z.

Súd prvého stupňa mal preukázané, že odporca užíval služby poskytované navrhovateľom a faktúrami č.
XXXXXXXXXX, splatnou dňa 17. 3. 2007 vo výške 35, 77 eur, č. XXXXXXXXX, splatnou dňa 18. 4. 2007
vo výške 35, 09 eur, č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 17. 5. 2007 vo výške 488, 10 eur, č. XXXXXXXXXX,
splatnou dňa 17. 1. 2007 vo výške 40, 60 eur, č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 17. 2. 2007 vo výške 40,
63 eur, právny predchodca navrhovateľa vyfakturoval odporcovi užívanie telefónnych služieb a zmluvnú

pokutu v sume 1, 66 eur za nedodržanie doby splatnosti, pričom odporca fakturované sumy v celkovej
výške žalovanej istiny 640, 19 eur, neuhradil. Medzi odporcom a právnym predchodcom navrhovateľa Z.
H.,V..Z..podľasúduprvéhostupňavznikoltakuzavretímZmluvyopripojeníobčianskoprávnyzáväzkový
vzťah, pričom právny predchodca navrhovateľa si svoje záväzky vyplývajúce zo Zmluvy o pripojení plnil
poskytovaním služieb a tým mu vzniklo právo na zaplatenie ceny poskytnutých služieb, vyfakturovanej

právnym predchodcom navrhovateľa. Súd prvého stupňa vzhľadom na vykonané dokazovanie návrhu
navrhovateľa ako dôvodne podanému v časti o zaplatenie ceny poskytnutých služieb vo výške 640,19,-
eur vyhovel a vo zvyšku súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol. Uviedol, že nároky, ktoré si
navrhovateľ v tomto konaní uplatňuje, vyplývajú zo spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej dňa 26. 4. 2006
a 30. 10. 2006 a dňa 1. 4. 2004 nadobudol účinnosť zák. č. 150/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa

Občiansky zákonník a spotrebiteľské zmluvy uzavreté pred účinnosťou tohto zákona museli byť v zmysle
§ 879 f ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka dané do súladu s § 53 a 54 do troch mesiacov odo dňa
účinnosti tohto zákona a tie zmluvné podmienky, ktoré neboli s novou právnou úpravou zosúladené, sa
po uplynutí určenej lehoty stali neplatnými.

Článok Všeobecných podmienok poskytovania verejnej elektronickej komunikačnej služby Internet a

Všeobecných podmienok verejnej telefónnej služby (VTS), v ktorom si právny predchodca navrhovateľa
stanovil platenie úroku z omeškania vo výške 0, 05 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania,
súd prvého stupňa považoval za zmluvnú podmienku, ktorá sa odchýlila od Občianskeho zákonníka
v neprospech spotrebiteľa. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že Občiansky zákonník v § 517 ods. 2
odkazom na osobitný predpis určuje výšku úroku z omeškania kogentne a v spotrebiteľskej zmluve

takétodojednanieniejemožnéuplatniťvneprospechspotrebiteľaavtomtoprípadezmluvnúpodmienku
upravujúcu výšku úroku z omeškania v neprospech spotrebiteľa považoval súd prvého stupňa za
neplatnú a vzhľadom na jej zakotvenie právneho predchodcu navrhovateľa v štandardných zmluvných
Všeobecných podmienkach z roku 2006, t.j. po účinnosti § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré
spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť za neprijateľné, nakoľko pri jeho uplatnení sa od spotrebiteľa

vyžaduje, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Vzhľadom na uvedené, súd prvého stupňa navrhovateľovi nepriznal ani zákonnú výšku úroku z
omeškania vyplývajúcu z § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z. z. Navrhovateľ si uplatňoval úrok z omeškania vo výške 18,25 % ročne z dlžnej sumy podľa
§ 369 Obchodného zákonníka, ako zmluvný úrok z omeškania vo výške 0, 05 % denne z dlžnej sumy

dojednaný v súlade s časťou X. bod 3 Všeobecných podmienok, podľa ktorého vzťahy medzi účastníkmi,
ktoré nie sú upravené v zákone o elektronických komunikáciách, v zmluve o pripojení, vo Všeobecných
podmienkach a Tarife ST, sa riadia Obchodným zákonníkom. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o
občianskoprávny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorej podmienky neboli individuálne dohodnuté, ako
aj s poukazom na ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinným od 1. 4. 2004, vo zvyšku

súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne § 142
ods. 2 O. s. p. a vecne úspechom navrhovateľa čo do istiny a neúspechom navrhovateľa čo do úroku z
omeškania, z dôvodu ktorého žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, a to vo výroku,ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa v časti uplatneného nároku na zaplatenie úroku
z omeškania a vo výroku o trovách konania a navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti
zmeniť a odporcu zaviazať zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 9, 5 % ročne zo sumy 35,

77 eur odo dňa 18. 3. 2007 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 35, 09 eur odo
dňa 19. 4. 2007 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8, 5 % ročne zo sumy 488, 10 eur odo dňa 18.
5.2007dozaplatenia,úrokzomeškaniavovýške9,5%ročnezosumy40,60eurododňa18.1.2007do
zaplatenia,úrokzomeškaniavovýške9,5%ročnezosumy40,60eurododňa18.2.2007dozaplatenia
avýrokotrováchkonaniazmeniťtak,žeodporcovibudeuloženápovinnosť,zaplatiťnavrhovateľovitrovy

konania. Navrhovateľ uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p., keď súd prvého stupňa síce správne identifikoval
povahu záväzkového vzťahu medzi odporcom a právnym predchodcom navrhovateľa ako zmluvu
spotrebiteľskú, avšak nesprávne vyhodnotil voľbu režimu Obchodného zákonníka ako aj dojednanie
účastníkov zmluvného vzťahu o úrokoch z omeškania vo výške 0, 05 % denne z dlžnej sumy ako
neprijateľné podmienky, keďže súd prvého stupňa podľa navrhovateľa nebral do úvahy ani možnosť

moderácie úrokov z omeškania na výšku podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. v
znení neskorších predpisov. Navrhovateľ vo svojom odvolaní uviedol, že právne závery prvostupňového
súdu o neprijateľnosti zmluvných podmienok, ktorými si účastníci spotrebiteľskej zmluvy dojednajú voľbu
Obchodného zákonníka ako rozhodného práva ich zmluvného vzťahu ako aj následne v súlade s §
369 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvne dohodnutý úrok z omeškania, nevyplývajú zo žiadnych

ustanovení objektívneho práva Slovenskej republiky, pričom takéto podmienky v čase vzniku záväzkovo
- právneho vzťahu medzi právnym predchodcom navrhovateľa Z. H., V..Z.. a odporcom, vyslovene
nezakazuje vo svojich ustanoveniach ani Občiansky zákonník, ani zákon o ochrane spotrebiteľa a ani
samotná Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993, o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Navrhovateľ uviedol, že právny predchodca navrhovateľa Z. H., V..Z.. má za zákonom

predpokladaných okolností povinnosť uzatvoriť zmluvu o pripojení s každým záujemcom a to bez ohľadu
na poskytnutie určitých záruk riadneho plnenia zo strany týchto subjektov a napriek skutočnosti, že sa na
trhu správa ako klasický súkromnoprávny subjekt, jeho podnikateľské riziko je oproti iným súťažiteľom
zvýšené a to najmä v dôsledku určitej obmedzenej zmluvnej voľnosti, a to jednak pri samotnom
vstupe do právnych vzťahov s jednotlivými účastníkmi, ako aj pri ich trvaní, kedy napriek neplneniu

účastníka zmluvného vzťahu má zákonom limitované možnosti správania sa a za takýchto okolností má
účinnú možnosť chrániť sa proti protiprávnym stavom neplnenia účastníkov jedine úpravou podmienok
záväzkového vzťahu, ktorú zákon dovoľuje. Navrhovateľ poukázal na časť IX bod 3 Všeobecných
podmienok na poskytovanie verejnej telefónnej služby, podľa ktorej vzťahy medzi účastníkom a právnym
predchodcom navrhovateľa, ktoré nie sú upravené v zákone o elektronických komunikáciách, v zmluve o

pripojení, v týchto všeobecných podmienkach a Tarife ST, sa riadia Obchodným zákonníkom a účastníci
zmluvy o pripojení nesporne platne dojednali voľbu Obchodného zákonníka na právne vzťahy, ktoré
zmluva o pripojení, všeobecné podmienky ani tarifa priamo neupravujú. Poukázal na skutočnosť, že
odporca dobrovoľne nesplnil svoje splatné peňažné záväzky preukázateľne od 19. 1. 2007, resp. od
19. 2. 2007, 19. 3. 2007, 20. 4. 2007, 19. 5. 2007 a počnúc týmito dňami sa dostal objektívne do

omeškania a preto navrhovateľovi vznikol nárok na príslušné úroky z omeškania. Navrhovateľ vo svojom
odvolaní poukázal na ust. § 522 prvá veta, § 523 Občianskeho zákonníka, ktorý vymedzuje jedinú
právnu skutočnosť, a to omeškanie veriteľa, kedy za takýchto okolností dlžník, ktorý je v omeškaní s
plnením svojho peňažného dlhu nie je povinný platiť úroky z omeškania. Namietol, že prvostupňový
súd nad rámec zákona, resp. v rozpore s ním stanovil ďalšiu právnu skutočnosť, s ktorou súd spája

neexistenciu stavu omeškania na strane odporcu a teda zánik nároku navrhovateľa na zaplatenie úroku
z omeškania a to skutočnosť dojednania účastníkov zmluvného vzťahu úrokov z omeškania vo výške
0, 05 % denne z dlžnej sumy, ako aj voľbu Obchodného zákonníka ako neprijateľné podmienky a vo
svojich dôsledkoch teda absolútne neplatné. Podľa navrhovateľa je možné vyvodiť záver o možnej
aplikovateľnosti Obchodného zákonníka aj na oblasť spotrebiteľských zmlúv, ktorý nakoniec vyplýva zo

samotnej úpravy Obchodného zákonníka, pričom je zrejmé, že pokiaľ zákonodarca novelou účinnou
od 15. 1. 2009 upravil zákonné znenie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka tým spôsobom,
že vylúčil možnosť dojednať v spotrebiteľských zmluvách úroky z omeškania nad výšku ustanovenú
predpismi občianskeho práva, tak zároveň jednoznačne potvrdil, že samotná aplikácia Obchodného
zákonníka je v týchto prípadoch prípustná. Navrhovateľ uviedol, že v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho

zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. má právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania z každej jednotlivej zameškanej faktúry vo výške dvojnásobku základnej úrokovej
sadzby určenej Národnou bankou Slovenska, platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu a odmietol postup súdu prvého stupňa, ktorý zneužil možnosť moderovať úroky z omeškania nazákonom prípustnú hranicu. K výroku o trovách konania uviedol, že procesný úspech navrhovateľa v
časti týkajúcej sa celej pohľadávky a jeho neúspech iba v príslušenstve žalovanej pohľadávky podľa
názoru navrhovateľa možno v odôvodnených prípadoch považovať za neúspech v pomerne nepatrnej

časti podľa § 142 ods. 3 O. s. p. a súd prvého stupňa mal zaviazať odporcu na zaplatenie trov konania
tak, ako si ich navrhovateľ uplatnil v návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 15. 12. 2009, v
plnej výške. Navrhovateľ vytkol postup súdu prvého stupňa a vyhodnotil ho ako rozporný s ústavnou
zásadou rovnosti účastníkov konania tým, že súd prvého stupňa nepriznal navrhovateľovi náhradu trov
právneho zastúpenia a neexistuje podľa navrhovateľa žiadny zákonný dôvod, pre ktorý súd prvého

stupňa nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania. Súd prvého stupňa podľa navrhovateľa na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádzalo
z nesprávneho právneho posúdenia veci a odporuje dobrým mravom, nakoľko navrhovateľ v konaní iba
bránilsvojeprávoprotiodporcovi,ktorýsinesplnilriadneavčassvojuzmluvnúakoajzákonnúpovinnosť.

Opatrovníčka odporcu sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.

V priebehu odvolacieho konania písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 16. 10. 2012

navrhla prostredníctvom svojho právneho zástupcu obchodná spoločnosť H. F., Z..F..P.., Z. XXXX, R.,
IČO: XX XXX XXX pripustiť zmenu účastníkov na strane navrhovateľa z dôvodu, že dňa 20. 6. 2012
došlo medzi obchodnou spoločnosťou G. Z., Z..F..P.. “. G.“, G. X.. Č.. XXXX, Z., IČO: XX XXX XXX,
v ktorej mene konal správca Z., G..Z.., U. X.. Č.. XX, N. N., IČO: XX XXX XXX, správca konkurznej
podstaty úpadcu G. Z., Z..F..P.. “. G. ako postupcom a spoločnosťou H. Y. U.., Z. XX, T. T., P. H. Y., T.

F. Z., S., O., Z., IČO: XX XXX ako postupníkom, k uzavretiu Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.
6. 2012 (Zmluva 1), súčasťou ktorej bolo postúpenie pohľadávky postupcu voči odporcovi, vymáhanej
v predmetnom súdnom konaní na postupníka. Obchodná spoločnosť H. Y. U.. ako postupca uzavrela
dňa 27. 6. 2012 Zmluvu o postúpení so spoločnosťou H. F., Z..F..P.., Z. XXXX, R., IČO: XX XXX XXX
ako postupníkom (Zmluva 2), predmetom ktorej bolo aj postúpenie pohľadávky postupcu voči odporcovi,

uplatnenej v tomto súdnom konaní, na postupníka. Spoločnosť H. F., Z..F..P.. zároveň vyjadrila súhlas
so vstupom do konania a predložila aj predmetné Zmluvy o postúpení pohľadávok.

Odvolací súd uznesením zo dňa 10. septembra 2013, sp. zn. 2Co 149/2012 pripustil, aby do konania na
miesto doterajšieho navrhovateľa vstúpil ako navrhovateľ H. F., Z..F..P.., Z. XXXX, R., IČO: XX XXX XXX.

Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. l O. s. p. v znení

účinnom od 1. 1. 2013, túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s.
p., keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 214
ods. l O. s. p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol
bez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania
a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 11. septembra 2013 podľa

§ 211 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli
účastníci upovedomení zákonným spôsobom.

Predmetom prvostupňového a odvolacieho konania bolo predovšetkým právne posúdenie otázky, či
navrhovateľovi vznikol zákonný nárok na zaplatenie príslušenstva k žalovanej istine, t. j. úrokov z
omeškania, keď súd prvého stupňa svojim rozhodnutím v napadnutej zamietajúcej časti dospel k záveru,

že úrok z omeškania nemožno navrhovateľovi priznať a to ani z časti, nakoľko navrhovateľom uplatnený
nárok na zaplatenie zmluvného úroku z omeškania vo výške 0, 05 % z dlžnej sumy za každý deň
omeškania posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou

práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo
ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.Spotrebiteľskou zmluvou je zmluva, ktorá sa uzatvára za rovnakých zmluvných podmienok s väčším
počtom spotrebiteľov, pričom tieto podmienky sú vopred pripravené dodávateľom a spotrebiteľ nemôže
ovplyvniť ich obsah. To znamená, že k zmluvným (obchodným) podmienkam môže spotrebiteľ buď

pristúpiť, resp. nepristúpiť a nemá zásadným spôsobom možnosť takéto podmienky modifikovať.
Spotrebiteľskou zmluvou je tak akákoľvek súkromnoprávna zmluva s takýmito znakmi a to bez ohľadu na
to, či je upravená Občianskym zákonníkom, Obchodným zákonníkom alebo iným osobitným zákonom.

Prvostupňový súd správne zistil skutkový stav veci a ustálil, že dňa 26. 4. 2006 uzavrel právny
predchodca navrhovateľa Z. H., V..Z.. ako dodávateľ a odporca ako spotrebiteľ Zmluvu o pripojení podľa

zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej aj „Zmluva“), ktorá bola svojou povahou
zmluvou spotrebiteľskou. Navrhovateľ vystupuje v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako
dodávateľ, t.j. ako osoba, ktorá pri uzavieraní a plnení zmluvy koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti
a odporca v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka vystupuje ako spotrebiteľ, t.j. ako osoba, ktorá
nekonávrámcipredmetusvojejpodnikateľskejčinnosti.Navrhovateľjetaknepodnikajúcafyzickáosoba,
ktorá uzatvorila adhéznu (štandardnú, typovú) zmluvu s vopred vypracovaným predmetom plnenia.

Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(ďalej aj „smernica“) zároveň upravuje inštitút zmluvného práva, a to obsahovú kontrolu štandardných
spotrebiteľských zmlúv. Smernica ukladá členským štátom povinnosť zabezpečiť ochranu spotrebiteľa
pred nekalými, resp. neprijateľnými klauzulami v zmluvách, na tvorbe ktorých sa spotrebiteľ nepodieľal
a ktoré zásadným spôsobom zhoršujú jeho postavenie. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských

zmluvách sú absolútne neplatné. Uvedená smernica bola transponovaná do slovenského právneho
poriadku dňom 1. 4. 2004, zák. č. 150/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1960 Zb.
Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a to do ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho
zákonníka. V sporoch zo spotrebiteľských zmlúv môže teda súd aj bez návrhu vysloviť, že určitá
podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná (§ 153 ods. 3 O. s. p.).

Odhliadnuc od neprijateľnej zmluvnej podmienky je daná aj náležitá aplikácia § 54 ods. 1, veta prvá
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Ide o normu kogentnej povahy,
podľa ktorej zmluvné dojednania spotrebiteľských zmlúv sa nesmú odchýliť od zákona v neprospech
spotrebiteľa. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že vyslovenie neprijateľnosti zmluvného úroku z

omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania samo o sebe ešte neznamená, že
odporca ako spotrebiteľ (dlžník) je zbavený sankcie spojenej s omeškaním s plnením peňažného dlhu.
Výška úrokov z omeškania je podľa predpisov občianskeho práva výškou kogentnou, pričom všeobecne
sa uznáva, že najvyššiu výšku úrokov z omeškania nie je možné prekročiť a je upravená v Občianskom
zákonníku s odkazom na nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z. a priznanie zákonného úroku z omeškania

rešpektuje ustanovenie § 54 ods. 1, veta prvá Občianskeho zákonníka.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 494 Občianskeho zákonníka, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho
sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlh musí byť splnený riadne a včas.

Čas splnenia veriteľovej pohľadávky môže byť predovšetkým dohodnutý účastníkmi, ustanovený
právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Jedným z právnych následkov omeškania dlžníka s plnením peňažného dlhu je teda i povinnosť
dlžníka platiť úroky z omeškania, ktoré úroky sú príslušenstvom pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho
zákonníka). Ide tu o objektívnu zodpovednosť dlžníka za tento stav, jeho zavinenie sa nevyžaduje.

Výšku úrokov z omeškania výslovne upravuje právny predpis - nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, pričom v zmysle § 3 účinného odo dňa 18.

1. 2007 do 18. 5. 2007, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou
bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, tzn., že rozhodujúcim
pre priznanie výšky úrokov z omeškania je prvý deň omeškania a v tento deň je platný dvojnásobok
diskontnej sadzby, určený Národnou bankou Slovenska.

Z povahy ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995

Z. z. vyplýva, že kogentne je stanovená iba horná hranica úroku z omeškania, takže jej prekročenie nie
je prípustné. Veriteľovi peňažnej pohľadávky však nič nebráni, aby od dlžníka, ktorý je v omeškaní s
plnením peňažného dlhu, uplatňoval úroky z omeškania aj v menšom rozsahu, než ustanovuje citovaný
právny predpis. Príslušenstvo pohľadávky uplatnenej pre dobu „do zaplatenia“ pohľadávky nemusí byť v
návrhu na začatie konania presne vyčíslené; stačí, ak je v návrhu uvedený druh príslušenstva, spôsob,

ktorým možno určiť jeho výšku (sadzbu) a deň, od ktorého má byť príslušenstvo priznané.

V posudzovanej veci vychádzajúc zo skutkových a právnych záverov súdu prvého stupňa je nesporným
(v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa ani nie je predmetom odvolacieho prieskumu), že odporca
uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa, obchodnou spoločnosťou Z. H., V..Z.., so sídlom: N. XX,
N., IČO: XX XXX XXX, Zmluvu o pripojení podľa zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách,

predmetom ktorej bolo poskytnutie verejnej telefónnej služby, pričom zo strany odporcu došlo k
porušeniu dohodnutých zmluvných podmienok a napriek výzvam neboli z jeho strany za poskytnuté
plnenie vyrovnané omeškané platby vyúčtované vo výške 35, 77 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX,
splatnou dňa 17. 3. 2007, vo výške 35, 09 eur, faktúrou č. XXXXXXXXX, splatnou dňa 18. 4. 2007, vo
výške 488, 10 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 17. 5. 2007, vo výške 40, 60 eur,

faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 17. 1. 2007, vo výške 40, 63 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX,
splatnou dňa 17. 2. 2007 a zároveň bolo nesporné, že odporca navrhovateľovi v konaní uplatnenú
pohľadávku (istinu) nezaplatil.

Z uvedeného teda vyplýva, že odporca sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu a
navrhovateľovi vzniklo právo požadovať zaplatenie nielen istiny, ale aj úrokov z omeškania, a to vo

výške určenej osobitným vykonávacím predpisom, platným v čase k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu, t.j. dňom 18. 1. 2007 vo výške 40, 60 eur, dňom 18. 2. 2007 vo výške 40, 63 eur, dňom
18. 3. 2007 vo výške 35, 77 eur, dňom 19. 4. 2007 vo výške 35, 09 eur a dňom 18. 5. 2007
vo výške 488, 10 eur.

Navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 18, 25 % ročne

od podania návrhu a odvolacím návrhom žiadal priznať úroky z omeškania vo výške 9, 5 % ročne zo
sumy 35, 77 eur odo dňa 18. 3. 2007, 9 % ročne zo sumy 35, 09 eur odo dňa 19. 4. 2007, 8, 5 % ročne
zo sumy 488, 10 eur odo dňa 18. 5. 2007, 9, 5 % ročne zo sumy 40, 60 eur odo dňa 18. 1. 2007, 9, 5
% ročne zo sumy 40, 60,- eur odo dňa 18. 2. 2007, všetko do zaplatenia.

V konaní nebola spornou otázka omeškania odporcu s plnením peňažného dlhu dňom 18. 1. 2007 vo

výške 40, 60 eur, ku ktorému bola výška úroku z omeškania 9, 5 % (dvojnásobok diskontnej sadzby NBS
vo výške 4,75%), dňom 18. 2. 2007 vo výške 40, 63 eur, kedy bola výška úroku z omeškania 9, 5 %(dvojnásobok diskontnej sadzby NBS vo výške 4,75 %), dňom 18. 3. 2007 vo výške 35, 77 eur bola výška
úroku z omeškania 9, 5 % (dvojnásobok diskontnej sadzby NBS vo výške 4, 75 %), dňom 19. 4. 2007
vo výške 35, 09 eur bola výška úroku z omeškania 9 % (dvojnásobok diskontnej sadzby NBS vo výške

4, 50 %) a dňom 18. 5. 2007 vo výške 488, 10 eur bola výška úroku z omeškania 8, 5 % (dvojnásobok
diskontnej sadzby vo výške 4, 25 %), čiže dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na plnenie poskytnutej
odporcovi obchodnou spoločnosťou Z. H., V..Z.. na zaplatenie istiny vznikla odporcovi povinnosť zaplatiť
úroky z omeškania, a to vo výške určenej v § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., účinného v čase
prvého dňa omeškania s peňažným plnením.

Na rozdiel od súdu prvého stupňa odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že v
danom prípade je potrebné, a to s poukazom na stanovenie výšky úrokov z omeškania aplikovať § 3
ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., účinného od 18. 1. 2007 do 18. 5. 2007, kedy právna úprava
stanovovala, že výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou
Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Vzhľadomnauvedenédospelodvolacíkzáveru,ženároknavrhovateľavčastipríslušenstvapohľadávky

v rozsahu uplatnenom v odvolaní je dôvodný a oprávnený a preto odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa príslušenstva pohľadávky podľa § 220 O. s. p. zmenil, nakoľko
neboli splnené podmienky na potvrdenie a ani na zrušenie rozhodnutia v tejto časti a navrhovateľovi
priznal úrok z omeškania vo výške 9, 5 % ročne zo sumy 40, 60,- eur odo dňa 18. 1. 2007 do zaplatenia,
vo výške 9, 5 % ročne zo sumy 40, 63 eur odo dňa 18. 2. 2007 do zaplatenia, vo výške 9, 5 % ročne zo

sumy 35, 77 eur odo dňa 18. 3. 2007 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 35, 09 eur odo dňa 19.
4. 2007 do zaplatenia, vo výške 8, 5 % ročne zo sumy 488, 10 eur odo dňa 18. 5. 2007 do zaplatenia.

Navrhovateľ svojim odvolaním napadol aj výrok prvostupňového rozhodnutia, ktorým rozhodol o trovách
konania tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Podľa § 142 ods. 3 O. s. p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať

plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške
plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba
tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia neúspech v pomerne nepatrnej časti veci zakladá nárok
na celú náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Pomerne nepatrná časť

sa môže týkať nároku na príslušenstvo, časti uplatneného nároku, ktorá podľa súdnej praxe neprevýši
5 až 10% z uplatneného nároku vyjadreného v peniazoch.

V danom prípade vzhľadom na uplatnený nárok navrhovateľa - navrhovateľ sa domáhal zaplatenia
640,19,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 18, 25 % ročne a rozhodnutím súdu prvého
stupňa bola navrhovateľovi priznaná istina v plnej výške (640, 19 eur) a rozhodnutím odvolacieho

súdu bol navrhovateľovi priznaný aj zákonný úrok z omeškania v rozmedzí 8, 5 % až 9, 5 % a ide o
prípad neúspechu navrhovateľa len v nepatrnej časti, keď bol zamietnutý návrh navrhovateľ len v časti
presahujúcej výšku zákonného úroku z omeškania, odvolací súd dospel k záveru, že o trovách konania
je potrebné rozhodnúť v zmysle § 142 ods. 3 O. s. p. navrhovateľovi priznať plnú náhradu trov konania.

Trovy právneho zastúpenia v prípade plného úspechu navrhovateľa v prvostupňovom konaní

predstavovali odmenu advokáta za 2 úkony právnej služby a to príprava a prevzatie zastúpenie dňa 14.
12. 2009 a písomné podanie vo veci samej dňa 15. 12. 2009 v celkovej výške 96, 90 eur.

Odmena advokáta za jeden úkon právnej služby predstavuje v zmysle § 10 ods. 1 Vyhlášky MS SR č.
655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb sumu 41, 50 eur,
a to za prípravu a prevzatie zastúpenie dňa 14. 12. 2009 v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) Vyhlášky MS

SR č. 655/2004 Z. z. a za písomné podanie vo veci samej dňa 15. 12. 2009 v zmysle § 14 ods. 1 písm.c) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., t.j. odmena spolu za dva úkony právnej služby je vo výške 83,-
eur a za režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. vo výške 13, 90 eur (2
x 6, 95 eur), t.j. spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 96, 90 eur, ktorú odvolací súd uložil

odporcovi s poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 O. s. p. zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa,
a preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania v zmysle § 220
O. s. p. zmenil tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi k rukám právneho zástupcu
navrhovateľa náhradu trov konania vo výške 96, 90 eur.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods.

1 O. s. p. tak, že navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko navrhovateľ si
právo na ich náhradu neuplatnil.

Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ak je
poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok
alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

Podľa § 4 ods. 2 písm. m) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra

trestov, od poplatku je oslobodený správca podľa osobitného predpisu 3f).

Podľa § 7 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, cena
príslušenstva sa zahrnie do základu poplatku len vtedy, ak je príslušenstvo samostatným predmetom
poplatkového úkonu.

Podľa § 7 ods. 5 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ak ide

o opakujúce sa plnenie na neurčitý čas, na dobu života alebo na čas dlhší ako tri roky, za cenu plnenia
sa považuje trojnásobok ceny ročného plnenia.

Z., G..Z.., U. X.. Č.. XX, N. N., IČO: XX XXX XXX ako správca bol v čase podania návrhu na začatie
konania a v čase podania odvolania oslobodený od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 2 písm. m) zák. č.
71/1992 Zb. , nebol preto povinný súdny poplatok za návrh na začatie konania a za odvolanie zaplatiť

a v zmysle § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. je odporca ako neúspešný účastník v konaní povinný zaplatiť
súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 38,- eur ( 6 % zo sumy 640,19,- eur) v zmysle
sadzobníka súdnych poplatkov, Položka 1. písm. a) prílohy zák. č. 71/1992 Zb. a za podané odvolanie
vo výške 16,50,- eur v zmysle § 7 ods. 2 v spojení s § 7 ods. 5 zák. č. 71/1992 Zb. a sadzobníka súdnych
poplatkov Položka 1. písm. a) prílohy zák. č. 71/1992 Zb. Výšku súdneho poplatku za odvolanie odvolací

súd vypočítal zo základu poplatku vo výške 167, 31 eur (9, 5 % ročne zo sumy 40, 60 eur predstavuje 3,
86 eur ročne x 3 roky = 11, 58 eur, 9, 5 % ročne zo sumy 40, 63 eur predstavuje 3, 86 eur ročne x 3 roky
= 11, 58 eur, 9, 5 % ročne zo sumy 35, 77 eur predstavuje 3, 40 eur ročne x 3 roky = 10, 20 eur, 9 %
ročne zo sumy 35, 09 eur predstavuje 3, 16 eur ročne x 3 roky = 9, 48 eur, 8, 5 % ročne zo sumy 488,
10 eur predstavuje 41, 49 eur ročne x 3 roky = 124, 47 eur), čo predstavuje 10, 04 eur ako 6 % zo sumy

167, 31 eur, a preto v zmysle Položky 1. písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov ako prílohy zák. č.
71/1992 Zb. odvolací súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie navrhovateľa
v zákonom stanovenej výške 16, 50 eur.

Z uvedených dôvodov uložil odvolací súd odporcovi v zmysle § 9 ods. 2, 3 zák. č. 71/1992 Zb. zaplatiť
súdny poplatok vo výške 54, 50 eur, na účet súdu prvého stupňa.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.