Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/74/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812010034
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Urbanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5812010034.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Urbanovej a sudkýň JUDr.

Dany Wänkeovej a JUDr. Evy Kyselovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 30. októbra 2013 v Žiline,
o odvolaní obžalovaného N. U. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp. zn. 4T/11/2012 zo dňa
10.5.2013 , takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), d), e) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp.zn.
4T/11/2012 zo dňa 10.5.2013.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovaného N. U., nar. XX.X.XXXX, bytom M., T. č. XXX,

u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :

1./ v dobe od 23.15 hod. dňa 30.7.2011 do 00.20 hod. dňa 31.7.2011, po tom ako vytiahol J. A., nar.
X.X.XXXX z diskotéky na parkovisko pred futbalové ihrisko v obci M., okres Q., žiadal od neho, aby

mu povedal, kde je zváračka P. U., kde po zápornej odpovedi vybral z tam stojaceho nestotožneného
vozidla palicu, ktorou minimálne päťkrát udrel J. A. do rôznych častí tela, potom sa ho opäť opýtal,
kde je zváračka a po zápornej odpovedi mu prikázal zatelefonovať H. Y., aby tento prišiel k nim
pred futbalové ihrisko, následne prikázal J. A., aby šiel do garáže H. Y. zváračku nájsť, pričom
spôsobil J. A. pomliaždenie ľavého ramena, pomliaždenie v oblasti ľavej bedrovej kosti, pomliaždenie a
odreninu prednej hrudnej steny, pomliaždeniny a odreniny prednej strany krku, pomliaždenie ľavej paže,
nevyžadujúce si vystavenie práceneschopnosti,

2./ po príchode H. Y., nar. X.X.XXXX, na parkovisko pred futbalové ihrisko v obci M., okres Q., sa aj

tohto spýtal, kde je zváračka a po zápornej odpovedi ho raz udrel päsťou do tváre, v dôsledku čoho
H. Y. spadol na zem, kde ho N. U., nezistený počet krát udrel palicou do rôznych častí tela, pričom
naňho stále kričal, aby mu povedal, kde je zváračka, a potom čo sa H. Y. postavil, vytiahol N. U.
plynovú pištoľ a po zamierení smerom na jeho tvár jedenkrát vystrelil, na čo H. Y. spadol na zem, pričom
H. Y. následkom konania N. U. utrpel trieštivú zlomeninu ľavej čeľuste s posunom úlomkov, trieštivú
zlomeninu ľavej očnice s posunom úlomkov, viacnásobnú zlomeninu čeľustno-jarmovo-očnicového
komplexu vľavo, zakrvácanie do čuchovej prínosovej dutiny obojstranne, zakrvácanie do ľavej čeľustnej

prínosovej dutiny, krvácanie do ľavej očnej gule s odlúčením sietnice, krvácanie do prednej očnej komory
vľavo, pomliaždenie ľavej očnej gule ťažkého stupňa s krvácaním do očnej gule, tržnozmliaždenú ranu v
ľavej pod očnicovej oblasti s rozpadom rany, krvné podliatiny okolo očnicového obojstranne, vychýlenie
nosovej prepážky doľava, ktoré zranenie si vyžiadalo práceneschopnosť v dĺžke viac ako 42 dní s
trvalým následkom straty funkcie oka v dôsledku odstránenia ľavej očnej gule so zohyzdením tváre,t e d a

v bode 1/

iného násilím nútil, aby niečo konal a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou

a na chránenej osobe - dieťati,

v bode 2/

iného násilím nútil, aby niečo konal a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou
a spôsobil ním ťažkú ujmu na zdraví,

č í m s p á c h a l

v bode 1/, 2/

pokračovací obzvlášť závažný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. a), b), ods. 3 písm. a) Tr.
zák., § 138 písm. a) Tr. zák., § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 189 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo
výmere 10 (desať) rokov.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný N. U. uznaný vinným v bode 1/ zo zločinu vydierania podľa §
189 ods. 1, 2 písm. a), b) Tr. zák. a v bode 2/ z obzvlášť závažného zločinu vydierania podľa § 189 ods.

1, 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti
napadnutého rozsudku. Za toto konanie mu bol uložený podľa § 189 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák.,
§ 38 ods. 3 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR PL.ÚS 160/2011
zo dňa 28.11.2012 úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 147 mesiacov (12 rokov a 3 mesiace). Podľa
§ 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody bol zaradený do ústavu na výkon trestu

s maximálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, a to bezprostredne po jeho vyhlásení. Odvolanie
podal proti všetkým výrokom rozsudku. Podaním, ktoré bolo okresnému súdu doručené dňa 22.7.2013 a
následne podaním, ktoré bolo krajskému súdu doručené dňa 28.10.2013 odvolanie písomne odôvodnil.
Prostredníctvom obhajcu uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa považuje za jednostranný. Okresný

súd v rozpore s príslušnými zásadami trestného konania, z kontextu dôkazov a skutočností z nich
vyplývajúcich, vyňal len tú časť, ktorá preukazuje jeho vinu, hoci ide o dôkazy zabezpečené mimo
konania pred súdom. Podľa odvolateľa súd nevyhodnotil jednotlivé dôkazy v súhrne a objektívne, ale
účelovo, v snahe preukázať jeho vinu. Navyše, v dôvodovej časti rozsudku komentuje dôkazy a z nich
vyplývajúce skutočnosti v rozpore s ich skutočným obsahom. Opakovane tvrdil, že dňa 30.7.2011

v nočných hodinách sa nachádzal na parkovisku, vedľa ktorého prebiehala diskotéka, v prítomnosti
svedkov P. U. a G. X.. Nevidel žiadnu bitku, len zaregistroval svedkyňu M. Y., ktorá mala požitý alkohol,
svietila mu mobilom do tráve a tvrdila, že napadol jej manžela. Uvedené nebola pravda. Tvrdil, že
nie je vlastníkom plynovej zbrane, poškodených Y. a A. v ten večer nevidel. Namietal vierohodnosťsvedeckých výpovedí poškodeného H. Y. a J. A.. Obidvaja počas diskotéky v obci M. požili značné
množstvo alkoholických nápojov, ktorými sa priviedli do stavu značnej opilosti. Preto vzniká otázka,
do akej miery boli títo svedkovia v inkriminovanej dobe schopní v takomto stave správne interpretovať

udalosti, ktoré prebehli počas diskotéky, a už vôbec vznikajú vážne pochybnosti o ich spôsobilosti
správne a objektívne uvádzať skutočnosti, týkajúce sa ich zranenia, ale najmä osoby, ktorá ich vznik
zapríčinila. Odvolateľ poukázal na nezákonný postup polície pri výsluchu poškodených. Orgány polície
účelovo „presvedčili“ jednotlivých svedkov, že páchateľom trestného činu je on, a to aj napriek tomu, že
najmä poškodení a tiež svedkyňa M. Y. si neboli istí osobou páchateľa. Na tieto výpovede nie je možné

prihliadať. Následne poškodený H. Y. na hlavnom pojednávaní dňa 28.2.2013, jednoznačne potvrdil,
že páchateľom, ktorý ho fyzicky napadol a spôsobil mu zranenia, nebol on. Rovnako poškodený J. A.
na tom istom hlavnom pojednávaní nepotvrdil, že páchateľom trestnej činnosti proti jeho osobe a proti
poškodenému H. Y. by bol on. Obžalovaný uviedol, že tento záver poškodených vyplýval z ich stretnutia
s neznámym mužom v bare, ktorý sa na neho podobal Tento muž okrem vulgárností požadoval od nich,
aby pred súdom vypovedali tak, ako predtým. On by isto v prípade stretnutia s týmito poškodenými

nenútil ich k tomu, aby vypovedali v jeho neprospech. Odvolateľ ďalej poukázal na výpoveď svedka
P. U. a G. X., ktorí na hlavnom pojednávaní potvrdili, že bol pri nich počas celej doby, keď prišli na
parkovisko. Tiež potvrdili, že sa od nich nevzdialil, a nemal so žiadnou osobou konflikt. Z dôkazov, ktoré
boli vykonané na hlavnom pojednávaní teda nevyplýva, že by sa trestnej činnosti dopustil on. Súd
prvého stupňa nerešpektoval tieto skutkové a dôkazné zistenia, a v rozpore s dôkazmi zabezpečenými

v trestnom konaní, nerešpektujúc jeho právo na spravodlivý proces, a tiež nerešpektujúc jednotlivé
zásady Trestného poriadku, uznal ho vinným zo žalovaných skutkov a odsúdil ho. Takýmto postupom
porušil základné zásady trestného konania zakotvené v ust. § 2 Tr. por. V podaní zo dňa 28.10.2013,
označenom ako doplnenie odvolania, obžalovaný okrem iného namietal pisárske chyby v písomnom
vyhotovení rozsudku, a tiež nezhodu písomne vyhotoveného rozsudku s rozsudkom vyhláseným na

hlavnom pojednávaní. Namietal aj právne posúdenie jeho konania. Uviedol, že prvostupňový súd jeho
konanie kvalifikoval ako dva samostatné skutky, čo následne malo vplyv aj na rozhodnutie o treste. Za
predpokladu, že by bola pravda za čo bol odsúdený, jeho konanie malo byť posúdené ako jeden skutok
a ak by tak súd urobil, nebol by dôvod na použitie asperačnej zásady pri rozhodovaní o uložení trestu.
V tejto súvislosti citoval ustanovenie § 122 ods. 9, 10 a tiež ods. 13 tohto právneho ustanovenia. S

poukazom na uvedené nebol dôvod, aby jeho konanie bolo posudzované ako dva samostatné skutky,
pretože ak by sa tieto stali tak, ako to uvádza obžaloba, tak by išlo o dva čiastočné útoky jedného skutku,
majúceho charakter pokračovacieho konania. V závere odvolateľ navrhol, aby krajský súd napadnutý
rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

Príslušný prokurátor sa k písomne podanému odvolaniu nevyjadril.

Obžalovaný N. U. sa na verejné zasadnutie neustanovil. Svoju neúčasť ospravedlnil, a zároveň žiadal a
dal výslovný súhlas, aby sa verejné zasadnutie vykonalo v jeho neprítomnosti. Obhajca obžalovaného
na verejnom zasadnutí trval na dôvodoch písomne podaného odvolania a navrhol obžalovaného spod
obžaloby postupom podľa § 285 písm. c) Tr. por. oslobodiť, prípadne vec vrátiť okresnému súdu na
nové prejednanie a rozhodnutie. Prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť

podľa § 319 Tr. por.

Krajský súd na podklade podaného odvolania po zistení, že v predmetnej veci niet zákonného dôvodu
na postup podľa § 316 Tr. por., preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Pri preskúmaní
prihliadal aj na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale sú takej povahy, že by mohli byť

dôvodom na podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Následne zistil, že odvolanie
obžalovaného bolo podané v zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom a je dôvodné, ale aj
pre iné skutočnosti, ako uvádza odvolateľ.

Odvolací súd po splnení preskúmavacej povinnosti zistil, že napadnutý rozsudok vo vzťahu ku
skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu trpí takými chybami, pre ktoré je nie

len nezrozumiteľný, ale i nezákonný a preto bolo potrebné ho zrušiť. Išlo nielen o pisárske chyby, ale i
o gramatické nesprávnosti. Takýmto postupom okresný súd porušil ustanovenie § 163 ods. 3 Tr. por. Vzmysle citovaného právneho ustanovenia, pokiaľ ide o výrok o vine, súd vždy rozhoduje o skutku, ktorý
je uvedený v obžalobe. To však neznamená, že nemôže skutok, a jeho právne označenie upraviť tak,
aby bola zachovaná jeho totožnosť.

V predloženej veci konajúci súd bez zmeny oproti obžalobe mechanicky prevzal i nesprávnosti v
nej uvedené. Krajský súd v rámci odvolacieho konania bez toho, aby menil skutkový stav zistený
súdom prvého stupňa, bez toho, aby menil totožnosť skutku opravil pisárske chyby v opise skutkov,
spočívajúce v označení času ...00.200 hod...(správne malo byť 00.20 hod.), ... na parkovisko pre
futbalové ihrisko...(správne malo byť pred futbalové ihrisko), ...odreninu prednej hrudnej ste...(správne

malo byť steny), ...vytiahol N. U. sa na H. Y. plynovú pištoľ...(správne malo byť vytiahol N. U. na H. Y.), ...
tiež vnikol trvalý následok...(správne malo byť tiež vznikol trvalý následok). Odvolací súd takto napravil
uvedené nesprávnosti sám týmto novým rozhodnutím tak, aby výrok o vine zodpovedal stavu veci a
zákonu. Rovnako krajský súd v rámci odvolacieho konania pri rešpektovaní zásady zákazu zmeny k
horšiemu napravil i nesprávny výrok o treste spočívajúci v porušení ustanovení Trestného zákona.

Pokiaľ ide o právne označenie konania obžalovaného je potrebné uviesť, že i keď prvostupňový súd

v právnej vete uviedol, že obžalovaný N. U. spáchal skutky závažnejším spôsobom konania a tento
závažnejší spôsob konania v bode 1/ a 2/ i konkretizoval, v rozpore s ustanovením § 163 ods. 3 Tr.
por. neuviedol jeho zákonné pomenovanie. I toto pochybenie súdu prvého stupňa napravil krajský súd
vlastným rozhodnutím tak, že pri právnej kvalifikácii konania obžalovaného uviedol ustanovenie § 138
písm. a) Tr. zák. (závažnejší spôsob konania-so zbraňou), a ustanovenie § 139 ods. 1 písm. b) Tr.

zák. (chránená osoba-dieťa).

Súd prvého stupňa pochybil i v tom, že konanie obžalovaného N. U. právne kvalifikoval ako dva
samostatné trestné činy, a to v bode 1/ ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. a), b) Tr.
zák., a v bode 2/ ako obzvlášť závažný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. a), ods. 3 písm. a)
Tr. zák. Uvedené je v rozpore s ustanovením § 122 ods. 10 Tr. zák.

V zmysle citovaného právneho ustanovenia za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ
pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje
ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v
čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer
páchateľa spáchať uvedený trestný čin; to neplatí vo vzťahu k čiastkovým útokom spáchaným mimo

územia Slovenskej republiky. Tiež treba uviesť, že v rámci danej skutkovej podstaty môže isť aj o
naplnenie rôznych alternatív toho istého trestného činu.

V predloženej veci, čiastkové útoky uvedené v bode 1/ a 2/ spája objektívna súvislosť, ktorá je daná
časovou súvislosťou v ich páchaní (skutky boli spáchané bezprostredne jeden po druhom), miestom a
rovnakým spôsob ich páchania, a tiež rovnakým predmetom útoku (oboch poškodených nútil, aby niečo

konali s použitím zbrane-palice, a plynovej pištole). Uvedené čiastkové útoky, z ktorých každý napĺňa
znaky skutkovej podstaty trestného činu vydierania, sú zo subjektívnej stránky spojené jedným a tým
istým zámerom obžalovaného t.j. násilím donútiť poškodených, aby niečo konali. Postupné útoky v bode
1/ a 2/ sú vlastne realizovaním tohto jedného zámeru. Ide o jeden dej, ktorým obžalovaný N. U. dvoma
čiastkovými útokmi uskutočnil jeden a ten istý trestný čin.

Z uvedeného vyplýva, že pri správnom použití zákona malo byť konanie obžalovaného N. U. v bode 1/,
2/ právne posúdené ako jeden pokračovací obzvlášť závažný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2
písm. a), b), ods. 3 písm. a) Tr. zák. s odkazom na ustanovenie § 138 písm. a) Tr. zák. a § 139 ods.
1 písm. a) Tr. zák.

Logickým dôsledkom nesprávnej právnej kvalifikácie konania obžalovaného v napadnutom rozsudku

je potom i výrok o treste, keď pri ukladaní trestu okresný súd použil ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. zák.Krajský súd v rámci odvolacieho konania pri rešpektovaní zásady zákazu zmeny k horšiemu napravil i
tento nesprávny výrok o treste tak, aby zodpovedal stavu veci a zákonu.

Krajský súd pri preskúmaní predloženej veci zistil i ďalšie porušenie ustanovení Trestného zákona, a

to ustanovenia § 76 ods. 1 Tr. zák., podľa ktorého ochranný dohľad uloží súd páchateľovi, ktorého
odsudzuje za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody. Keďže odvolanie vo
veci podal len obžalovaný, krajský súd túto nezákonnosť nemohol napraviť, pretože jeho uložením by
došlo k zhoršeniu postavenia obžalovaného a k porušeniu zásada zmeny k horšiemu.

Spoukazomnauvedené,pokiaľobžalovanývodvolanípoukazovalnapisárskechybyainénesprávnosti
napadnutého rozsudku a tiež, keď namietal právne posúdenie jeho konania a zákonnosť uloženého

trestu, jeho odvolacie výhrady boli oprávnené a dôvodné. V ostatnej časti považoval krajský súd jeho
odvolanie za nedôvodné.

Obhajobné tvrdenie obžalovaného prezentované pred súdom prvého stupňa i v odvolacom konaní,
že konanie popísané v napadnutom rozsudku nespáchal on, ale osoba, ktorá sa na neho podobá,
predstavuje sa jeho menom a robí výtržnosti po celej Orave, nezodpovedá zistenej dôkaznej situácii. Z

dôkazov vykonaných pred súdom prvého stupňa bolo bez pochybností preukázané, že obžalovaný N.
U. sa v rozhodnom čase zdržiaval na parkovisku pred futbalovým ihriskom v obci M.. Uvedené potvrdil
sám obžalovaný i svedok G. X. a P. U.. Treba uviesť, že v predloženej veci, podkladom pre vydanie
odsudzujúceho rozsudku boli pre prvostupňový súd výpovede poškodeného H. Y. a poškodeného J.
A.. K čiastkovému útoku uvedenému pod bodom 1/ napadnutého rozsudku vypovedal poškodený J.

A. na hlavnom pojednávaní dňa 28.2.2013 (č.l. 465). Uviedol, že bol na diskotéke, tancoval, keď ho
obžalovanýchytilavyvliekolvon.Tamhobil.Bilhopalicou,ktorúvytiaholzauta.Prikázalmu,abyzavolal
Y.. Tvrdil, že mu ukradol zváračku. Videl, ako obžalovaný vytiahol zbraň a strelil do H. Y.. Poškodený
H. Y. na tom istom hlavnom pojednávaní uviedol, že na parkovisko pred futbalové ihrisko prišiel po tom
ako mu telefonoval J. A.. Obžalovaný, ktorý tam bol prítomný, sa ho pýtal na zváračku. Po zápornej

odpovedi dostal ranu rukou a potom drevenou palicou. Následne prišla rana z plynovej pištole, ktorá
ho zasiahla do ľavej časti tváre. Spadol na zem. Vystrelil neznámy, ktorý sa ho opakovane pýtal, kde je
zváračka. V tejto súvislosti treba uviesť, že poškodený H. Y. vo výpovedi zo dňa 28.4.2011, ktorá bola
na hlavnom pojednávaní zákonným spôsobom prečítaná, popísal konanie obžalovaného tak podrobne
a presvedčivo, že ani krajský súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že bol to práve obžalovaný N.

U., ktorý v rozhodnom čase požadoval od poškodeného zváračku, následne ho udrel päsťou do tváre,
po údere ktorom poškodený spadol na zem a potom ho niekoľkokrát udrel palicou, mieril pištoľou na
jeho tvár a následne z tejto vystrelil. Treba uviesť, že poškodení H. Y. a J. A., v podstatných bodoch
vypovedali zhodne. Ich tvrdenie, že s odstupom času stretli osobu, ktorá sa podobala na obžalovaného,
nevyznelo presvedčivo a tak, aby spochybnilo jednoznačne preukázanú účasť obžalovaného na konaní.

Shodnotenímvierohodnostivýpovedepoškodených, ktoréprezentovalsúdprvéhostupňavodôvodnení
svojho rozhodnutia na č.l. 10 sa krajský súd bez výhrad stotožňuje. V tejto súvislosti tiež poukazuje
i na podpornú výpoveď svedkyne M. Y., manželky poškodeného H. Y.. S výpoveďami poškodených
korešponduje i znalecký posudok z odboru zdravotníctvo-chirurgia, v ktorom sú podrobne popísané
zranenia, ktoré boli poškodeným spôsobené. Z obsahu znaleckého posudku okrem iného je zistiteľné,

že vzhľadom na charakter, rozsah a lokalizáciu poranení, ktoré poškodený H. Y. v rozhodnom čase
utrpel, najmä pokiaľ ide o komplikovanú zlomeninu tvárových kostí v oblasti ľavej očnice, roztrhnutie
ľavej očnej gule, tieto zranenia zanechajú u neho trvalé následky, a to stratu ľavej očnej gule s výrazným
zúžením zorného pola a poruchami priestorovej orientácie, jazvy tvárovej oblasti a tiež poškodenie tváre
sprevádzané funkčnými poruchami. Znalec tiež konštatoval, že u poškodeného je značný predpoklad

sťaženia spoločenského uplatnenia, resp. zníženia pracovnej schopnosti poškodeného.

S poukazom na uvedené krajský súd uzatvára, že vykonaným dokazovaním tak v prípravnom konaní,
ako aj na hlavnom pojednávaní bolo bezpečne preukázané, že obžalovaný N. U. spáchal skutky pod
bodom 1/, 2/ spôsobom a za okolností uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Objektom trestného činu vydierania podľa § 189 Tr. zák., t.j. záujmom, ktorý je týmto ustanovením

chránený je „slobodné rozhodovanie človeka“, ktoré však treba chápať v kontexte s chránenými právamia oprávnenými záujmami fyzických osôb a právnických osôb aj so záujmami spoločnosti a ústavným
zriadením SR. V právnej spoločnosti možno iného nútiť, aby niečo konal, opomenul alebo trpel len
z dôvodov, spôsobom a prostriedkami, ktoré sú v súlade s Ústavou a zákonmi, teda len na základe

zákonov a len právnymi, resp. zákonnými prostriedkami. Obžalovaný N. U. takto nekonal. Použitím
zbrane, ktorou v tomto prípade je palica i plynová pištoľ nútil poškodeného J. A. a tiež H. Y. vyjadriť sa k
odcudzenejzváračketakýmspôsobom,ktorýnapĺňaznakytrestnéhočinuvydierania.Vpriamejpríčinnej
súvislosti s takýmto násilným konaním obžalovaného bola poškodenému H. Y. spôsobená ťažká ujma
na zdraví.

K právnej kvalifikácii konania obžalovaného sa krajský súd vyjadril v predchádzajúcej časti tohto
rozhodnutia a na tomto mieste iba opakovane uvádza, že obžalovaný N. U. dvoma čiastkovými útokmi
popísanými v bode 1/, 2/ sa dopustil jedného pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu vydierania
podľa § 189 ods. 1, 2 písm. a), b), ods. 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm.
a) Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Zákonodarca pri takomto právnom posúdení konania
obžalovaného vymedzil trestnú sadzbu pri trestnom čine podľa § 189 ods. 3 Tr. zák. v rozpätí od 10 rokov

až na 20 rokov. Pokiaľ ide o hodnotenie osoby obžalovaného, z obsahu predloženého spisu je zistiteľné,
že obžalovaný má v odpise registra trestov 1 záznam, keď rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín zo
dňa 22.10.1996 bol uznaný vinným z trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. a bol mu uložený
trest odňatia slobody vo výmere 3 roky a 6 mesiacov. V odôvodnení rozhodnutia okresného súdu
na č.l. 11 je nesprávne uvedené 23 rokov a 6 mesiacov. Toto odsúdenie mu bolo zahľadené, a hľadí sa

na neho akoby odsúdený nebol. V registri priestupkov záznam nemá, na verejnosti sa správa slušne.
Uvedené zistenia krajský súd vyhodnotil u obžalovaného ako poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm.
j) Tr. zák. Priťažujúce okolnosti u obžalovaného zistené neboli. Pri prevahe poľahčujúcich okolností
bolo potrebné upraviť zákonom určenú trestnú sadzbu v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák., v zmysle ktorej
krajský súd mal možnosť obžalovanému uložiť trest v rozpätí od 10 rokov do 16 rokov a 8 mesiacov. Pri

úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie,
následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy, vychádzal odvolací súd zo zásady, že trest
je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Trest je
jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, samozrejme musí vyjadrovať aj morálne
odsúdenie páchateľa. Trest odňatia slobody uložený obžalovanému vo výmere 10 rokov považuje

krajský súd za zákonný, spravodlivý a objektívny obraz potrieb individuálnej a generálnej prevencie.
Podľa názoru krajského súdu takto uložený trest v plnej miere zodpovedá závažnosti spáchaného
zločinu, spôsobu jeho vykonania i jeho následkom, a v neposlednej miere zohľadňuje tiež možnosť
nápravy a pomery obžalovaného. Pri uložení trestu odvolací súd postupoval podľa všeobecných zásad
ukladania trestov tak ako to vyplýva z ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zák. Obžalovaný bol na výkon trestu

odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia tak, ako to ukladá
ustanovenie § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák.

S ohľadom na uvedené krajský súd o odvolaní obžalovaného rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.