Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. marec 2013

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 3T/215/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712010830

Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kollár

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2013:6712010830.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.03.2013 v konaní pred samosudcom
JUDr. Martinom Kollárom v trestnej veci obžalovaného nstržm. X. H. stíhaného pre prečin výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný nstržm. X. H. B. K. O. S. , nar. XX.XX.XXXX C. I. R. C., trvale bytom U., N. XXXX/X,

príslušník PZ zaradený ako referent OO PZ U. v služobnom pomere od 01.08.2008 č.o.z. XXXXXX,

j e v i n n ý ,

že
dňa 06.02.2010 v čase okolo 03.30 hod vo U. na R. I. pred budovou P. P. na mieste verejnosti
prístupnom po predchádzajúcej slovnej výmene názorov a vzájomným naťahovaním sa za bundy s K.

K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U., I. P. XXXX/XX tohto fyzicky napadol tým spôsobom, že ho rukou
udrel do oblasti hlavy, po čom K. K. spadol na zem a pri vstávaní zo zeme si pritiahol jeho hlavu a
kolenom ho kopol do oblasti hlavy, čím mu podľa znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a
farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia spôsobil zranenia a to tržnú ranu hornej pery dĺžky do 3 cm,
pohmoždenie ľavej strany hlavy, pohmoždenie a podvrtnutie pravého pleca s natiahnutím rotátorovej
manžety, ktoré si vyžadovali práceneschopnosť v trvaní do 7 dní,

t e d a

dopustil sa slovne a fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

č í m s p á c h a l

prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 3, § 56 ods. 2 Tr. zákona na peňažný
trest vo výške 600,- (šesťsto) eur.Podľa§57ods.3Tr.zákonasúdpreprípad,žebyvýkonpeňažnéhotrestumoholbyťúmyselnezmarený,
ustanovuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) mesiace.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd u k l a d á obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému:
Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. Bratislava, Mamateyova 17, IČO 35937874 škodu vo výške 166,93
eur,
K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., I. P. XXXX/XX škodu vo výške 671,- eur.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný X. H. na hlavnom pojednávaní dňa 25.02.2013 uviedol, že sa necíti byť vinný. Uviedol, že

v predmetnú noc a hodinu odchádzali spoločne s Ľ. J. a W. Q.. Pri vonkajšom vchode sa rozlúčili s
čašníkom, ktorý za nimi zavrel posuvné dvere na fotobunku, ktoré potom hore uzamkol. Po odchode
od vchodu vo vzdialenosti asi 10-15 metrov následne pristúpili K. s C. k dverám a začali do týchto kopať
a vykrikovať na čašníka, aby im prišiel otvoriť dvere. J. im začal hovoriť, aby do tých dverí nekopali a
vtedy K. začal J. nadávať. Po tom, ako si C. išiel hore po bundu, tak sa K. s J. začali navzájom strkať,

pričom obžalovaný na J. kričal, aby to neriešil. Keďže J. na túto vec nereagoval, prišiel k nim a obidvoch
od seba rukami oddelil. K. začal naňho nadávať, že prečo sa do toho stará. Následne, keď neprestali,
povedal im, že je policajt a nechce mať s tým problémy. Keď sa otočil k K. chrbtom a povedal J., že
idú domov a vzápätí sa otočil naspäť k K., okamžite od neho inkasoval úder päsťou pod ľavé oko a
potom ešte jeden smerom na zuby. Keď chcel K. pokračovať v útoku, tak ho od seba odstrčil. Po tom ako

poškodeného od seba odsotil, nedošlo medzi nimi k žiadnemu fyzickému konfliktu. K. bol pod vplyvom
alkoholu, ale keď prišli policajti, nikto z nich priamo na mieste nebol podrobený dychovej skúške a toto sa
v jeho prípade udialo až na obvodnom oddelení a pravdepodobne takisto aj u poškodeného. Obžalovaný
medzitým išiel na ošetrenie zranení, zašívali mu ranu. Pokiaľ sa týka svedka Q., k jeho pohybu a ani to,
čo robil, sa nevie vyjadriť, ale v čase, keď incident skončil, bol na mieste činu. Obžalovaný ďalej uviedol,

že poškodeného predtým nepoznal a pokiaľ uvádza, že poškodený bol pod vplyvom alkoholu, videl ho
osobne popíjať v P. P.. Ďalej uviedol, aké zranenia mu mali byť spôsobené. Obžalovaný ešte dodal, že
to, že poškodený je vojak, sa dozvedel až na obvodnom oddelení.

Napriek popieraniu skutku je obžalovaný usvedčovaný výpoveďou poškodeného K. K., ktorý uviedol, že

dôvodom, prečo sa s K. C. vrátili na miesto, bola okolnosť, že si K. C. zabudol v P. P. bundu. Keďže
podnik bol otvorený, vošiel do budovy, poškodený ho zatiaľ čakal pred budovou P. P., čakal sám. Presne
si už nepamätá, ako prišiel do konfliktu, vie, že tam okrem neho boli ešte tri osoby, okrem pána H. tam
bol Q. a J., ale ani jedného v čase incidentu nepoznal. Dôvod, prečo vznikol konflikt medzi nimi nevie,
ale najprv vznikol slovný konflikt. Okrem slovného konfliktu s pánom H. možno bol do sporu zatiahnutý

aj pán J., ale na toto si presne nespomína. Nevie sa vyjadriť, čo presne pánovi H. vravel, ale asi sa
mu to nepáčilo. Dedukoval to z toho dôvodu, že ho chcel fyzicky napadnúť, on ho upozornil na to, že je
vojak, že sa nechce dostať do nejakého problému. Obžalovaný ho napadol tým spôsobom, že ho udrel
päsťou do ľavej zadnej časti hlavy, a to asi päsťou pravej ruky v čase, keď stáli tvárou v tvár. Po tomto
údere spadol na zem, zachytával sa svojou pravou rukou smerom dozadu, ale aj napriek tomu spadol.

Tak ako sa dvíhal hore, ale vystretý ešte nebol, dostal ďalší úder kolenom na ústa. Následkom tohto
úderu začal krvácať, zavolal políciu a to, že je pán H. policajt, sa dozvedel ešte na mieste incidentu,
keďže sa vyjadril, že prídu jeho kamaráti. Ostatní dvaja svedkovia, teda Q. a J. nemali účasť na tomto
incidente. Pán C. ešte kričal, prečo ho bijú, po tom, ako bol druhýkrát udretý už kolenom. Vie, že pán C.
tam mal konflikt, ale toto nevidel, pán C. ho chcel brániť, vie, že trafil svedka J. a zlomil mu sánku, ale

či trafil aj pána H., to nevie. Policajti prišili na miesto behom chvíľky, možno nejakých 5 minút. Policajti
mu povedali, aby sa išiel dať ošetriť a potom že sa má dostaviť na obvodné oddelenie vypovedať. Na
ošetrenie išiel spolu s C., kde mu zošili vrchnú peru. Po tom, čo absolvoval ošetrenie, išiel na OO PZ.
Poškodený nemá vedomosť o tom, že by za ním niekto zamkol budovu a ani to, že by mal niekomu pri
roztržke spôsobiť nejaké údery.

Svedok K. J. vypovedal zhodne ako v spise na č.l. 228.7, kde uviedol, že náhodne išiel cez mesto popri
tržnici, stretol sa s W. K., ktorý mu vzápätí ukázal rukou smerom k P. P., že čaká na kamaráta, ktorý
sa práve naťahuje s nejakými ľuďmi. Padali tam navzájom rôzne vulgárne nadávky a po určitom čase
sa z tých troch chlapov dvaja vybrali k tomu menšiemu (K. K.), či sa chce biť. Tento uviedol, že sa biť

nechce, lebo je vojak a bude mať z toho problémy. Po tom ako sa otočil, videl, ako ten menší muž, oktorom teraz vie, že sa volá K., bol skrčený a niekto ho napádal tým, že ho mal udrieť kolenom, aspoň to
tak vyzeralo. Ten väčší niečo spravil nohou a ten menší spadol na zem. Videl len obrysy postáv, nevidel
do tváre, takže sa nevie vyjadriť, či práve obžalovaný bol tým väčším.

Svedok W. Q. vypovedal zhodne ako v spise na č.l. 229.2, kde uviedol, že spolu s J. a H. videli, že
pravdepodobne C. kopal do dverí a snažil sa dostať dnu. Po tom, ako prišiel barman K. S., zobral C.
smerom hore do baru. Medzitým svedok začal telefonovať a bol od ostatných vzdialený asi 10 metrov
a vtedy počul, ako sa vonku začali hádať všetci medzi sebou, H. niekomu hovoril, že je policajt a biť

sa nechce a keď sa nato otočil k nim, tak videl, že C. udrel päsťou do tváre J. a zlomil mu sánku. Po
príchode na miesto videl, že aj H. má tržnú ranu pod okom a krvácal. Nevie sa vyjadriť, či aj K. mal nejaké
zranenie, keďže mu nevenoval pozornosť. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodený mal rozbitý
nos, resp. mal zakrvavené okolo nosa. Pred skutkom poznal osobne len C. a o tom, že poškodený K.
je vojak, sa dozvedel až na mieste incidentu, ale až po ňom.

Svedok W. K. vypovedal zhodne ako v spise na č.l. 227.2, kde uviedol, že sa pri ňom zastavil K. J., s
ktorým sa dal do reči a popritom registroval situáciu medzi K. a H., títo sa navzájom chytili za bundy a
začali sa naťahovať. Následne videl, ako K. spadol na zem a keď sa dvíhal zo zeme, H. si ho rukami
pritiahol k sebe a kopol ho kolenom do oblasti tváre. K. kľačal na kolenách a kvapkala mu nosa krv.
Svedok sa nezaujímal o to, že či mal H. nejaké zranenia z incidentu. Priamo pri incidente nebol, incident

sledoval z nejakej vzdialenosti, ale nevie presne špecifikovať z akej veľkej. Nevie sa vyjadriť k tomu, že
či si obžalovaný s poškodeným nadávali. Usudzuje, že obidvaja boli pod vplyvom alkoholu, keď išli z
diskotéky, je to jeho názor. Pán K. sa držal bundy pána H., aby udržal rovnováhu. Nevie sa vyjadriť k
tomu, či prípadne obžalovaného nenapadol.

Svedok K. S. vypovedal zhodne ako v spise na č.l. 230.2, kde uviedol, že žiadnu hádku ani fyzické
napádanie neregistroval a neregistroval ani to, že by niekto búchal alebo kopal do vchodových dverí.

Svedok W. J. vypovedal zhodne ako v spise na č.l. 231.2, kde uviedol, že po tom, ako sa spoločne s
K. vracali do baru, na námestí pred podnikom už prebiehala roztržka, zaregistroval iba zakrvaveného

K. na tvári a ďalšie veci si už nepamätá, keďže bol značne pod vplyvom alkoholu. Nevie sa vyjadriť, čo
predchádzalo tomuto konfliktu, aké boli verbálne útoky a kto koho prvý napadol.

Svedok K. C. vypovedal zhodne ako v spise na č.l. 233.2 a ďalej uviedol, že to, že obžalovaný má byť
príslušníkom polície, nezaznelo počas incidentu, zistilo sa to z toho dôvodu, že po incidente poškodený

volal políciu, tak obžalovaný povedal, že nech prídu, že to sú jeho kamaráti, že sa mu nič nestane. Prišli
dvaja členovia hliadky, poškodený hovoril, že čo sa mu malo stať a bolo mu povedané, aby šiel na
ošetrenie a potom aby sa dostavil na políciu. Pokiaľ sa týka napadnutia poškodeného obžalovaným,
videl len jeden úder kolenom a tento útok videl približne zo vzdialenosti 10-12 metrov a nič mu nebránilo
vo výhľade. Najprv si ani nevšimol konkrétne zranenia poškodeného, až potom, keď bol očistený od krvi,

mal opuch, nevie, či obidvoch očí, respektíve také začervenané miesto. Krvácal z úst, a z pery určite, vie,
že mal jeden zub zarazený, aj sa mu kýval. Na ošetrení bol spoločne s poškodeným, išli tam ako im to
bolo odporučené hliadkou polície a aj na políciu išli spolu. Na obžalovanom nevidel žiadne zranenia, ale
videl ho na chirurgickej pohotovosti. Svedok uviedol, že poškodený K. sa nevyjadroval nejak nepatrične
na adresu obžalovaného.

Vzhľadom na spôsobené zranenia bol do konania pribratý znalec z odboru chirurgie MUDr. I. O. X., ktorý
zotrval na obsahu a záveroch znaleckého posudku č. 61/2011, kde u poškodeného K. K. konštatoval
zranenia: tržnú ranu hornej pery, pohmoždenie ľavej strany hlavy, pohmoždenie a podvrtnutie pravého
pleca s natiahnutím rotátorovej manžety. Jedná sa o ľahké povrchové zranenia. Doba liečenia je pri

takýchto prípadoch do 7 dní. U poškodeného sa jedná o ľahké zranenia, najviditeľnejšie zranenie je tržná
rana hornej pery do 3 cm, čo je zranenie najobjektívnejšie hodnotiteľné. Aj ostatné zranenia by hodnotil
ako ľahké. Zranenie pery je typickým zranením, ktoré mohlo byť spôsobené úderom rukou, určite tam
nejaké mechanické násilie pôsobilo. Pohmoždenie pravého pleca mohlo byť spôsobené pádom, takisto
aj pohmoždenie ľavej strany hlavy mohlo byť spôsobené nejakým úderom alebo kopnutím, ale bližšie

sa k tomu vyjadriť nevie. Pokiaľ sa týka vrchnej pery, tak tam je a bude prítomná jazva, ostatné zranenia
sú bez trvalých následkov. Znalec ďalej uviedol, že intenzita pôsobiaceho násilia bola menšej intenzity.Z lekárskej správy Nemocnice Vaše zdravie U. vyplýva, že poškodený bol vyšetrený a ošetrený dňa
06.02.2010 o 04.19 hod so stanovením tržnej rany na hornej pere v dĺžke 3 cm s tým, že bola v lokálnej
anestéze vykonaná sutúra rany. Následne dňa 10.02.2010 o 06.44 hod bol poškodený ošetrovaný

s diagnózou distenzia rotátorovej manžety. Následne bol poškodený podrobený neurologickému
vyšetreniu, CT vyšetreniu.

Napriek popieraniu skutku je obžalovaný usvedčovaný výpoveďou poškodeného K. K., ktorý zotrval
na svojich výpovediach z prípravného konania, túto svoju výpoveď žiadnym spôsobom v podstatných

rysoch nezmenil a do jeho výpovede zapadajú aj výpovede svedkov K. C., W. K., K. J., ktorí sa
na incidente nezúčastnili, ale tento z istej vzdialenosti pozorovali a potvrdili napadnutie poškodeného
obžalovaným, niektorí v celom rozsahu a niektorí len pokiaľ sa týka úderu kolenom do oblasti hlavy.
Všetci svedkovia potvrdili, že incidentu predchádzali slovné útoky aj s viacerými vzájomnými nadávkami.
Poškodený sa navyše hneď po incidente dal ošetriť, pričom predtým volal políciu. Podľa názoru súdu
poškodený nemal iný dôvod volať políciu, ako ten, že bol napadnutý. Takisto zranenia potvrdzujú aj

jednotlivé lekárske správy a závery znaleckého posudku znalca MUDr. X., ktorý popísal, že zranenia
poškodeného vznikli úmyselným konaním inej osoby, aj keď menšej intenzity a so spôsobením menších
zranení. Táto okolnosť potom odôvodňuje aj skutočnosť, prečo skutok nebol kvalifikovaný aj ako prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, ale len ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm.
a/ Tr. zákona. Skutočnosť, že bola vyvolaná výtržnosť nie je sporná a takisto podľa názoru súdu nie je

sporné, že táto výtržnosť vzbudila pohoršenie, keďže niektorí svedkovia mali tendenciu zamiešať sa do
incidentu a tento nejakým spôsobom urovnať. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný na mieste verejnosti
prístupnom a za prítomnosti viacerých osôb napadol iného, dopustil sa prečinu výtržníctva podľa §
364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona. Je preukázané, že predmetný skutok sa stal, tento skutok naplnil
formálne znaky prečinu výtržníctva a je preukázané, že ho spáchal obžalovaný. Pokiaľ sa obhajoba

domáhala použitia ustanovenia § 10 ods. 2 Tr. zákona s tým, že tu chýba materiálny korektív a že
skutok by eventuálne mohol byť posúdený ináč a v inom konaní, v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zákona
sa vyžaduje, aby stupeň spoločenskej nebezpečnosti bol aspoň nepatrný. Aj keď je súd toho názoru,
že sa nejedná o nejaké flagrantné porušenie trestného zákona, kde by mal byť ukladaný exemplárny
trest, nemožno opomenúť okolnosť, že obžalovaný bol v čase incidentu príslušníkom OO PZ U. a

vzhľadom na tieto okolnosti sa obhajoba nemôže domáhať ustanovenia § 10 ods. 2 Tr. zákona, keďže
na príslušníkov polície musia byť z titulu svojej funkcie, keďže sú osobitne chránení pri výkone svojej
právomoci, stanovené zvýšené kritériá na ich správanie a konanie. Obžalovaný mal dostatok možností,
ako z konfliktu vycúvať, resp. sa ho nezúčastniť, napriek tomu v incidente pokračoval a preto musí niesť
následky trestnej zodpovednosti.

Obžalovaný nstržm. X. H. doposiaľ nebol súdne trestaný, v rámci hodnotenia výkonu služby bol
obžalovaný dvakrát disciplinárne odmenený a dvakrát disciplinárne potrestaný. Výkon štátnej služby je u
obžalovaného na dostatočne požadovanej úrovni. Obžalovaný nie je evidovaný v evidencii priestupkov.

Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu riadil sa ustanoveniami § 34 Tr. zákona. Spoločenská
nebezpečnosť konania obžalovaného spočíva v tom, že tento narušil právom chránený záujem štátu
a spoločnosti na ochrane života a zdravia obyvateľov. Pri hodnotení osoby obžalovaného súd zistil jednu
poľahčujúcu okolnosť, a to že viedol pred skutkom riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zákona). Pri prevahe
poľahčujúcich okolností je súd toho názoru aj s prihliadnutím na charakter skutku, že bude postačujúce

ukladať peňažný trest vo výške 600,- eur so stanovením náhradného trestu odňatia slobody v trvaní 3
mesiacov pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu.

V adhéznom konaní si poškodení Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. Bratislava a K. K. uplatnili nároky
na náhradu škody, a to poisťovňa titulom nákladov spojených s ošetrením poškodeného a K. K. titulom

bolestného. Tieto nároky boli verifikované jednak predloženými dokladmi zdravotnej poisťovne a jednak
znaleckým posudkom znalca z odboru chirurgie, preto pri uznaní viny bol obžalovaný zaviazaný na ich
náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa jeho oznámenia, cestou

tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie vprítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. poriadku).