Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. marec 2012

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 2T/133/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5309010441
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erika Dodulíková
ECLI: ECLI:SK:OSCA:2012:5309010441.1

Rozhodnutie

Okresný súd Č a d c a na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.03. samosudkyňou Mgr. Erikou
Dodulíkovou, takto

r o z h o d o l

r o z h o d o l :

Obžalovaný F. V. J. Á. B. E. D. A. , nar. XX.X.XXXX v Č., trvale bytom J. Č.. XXX, okr. Č., živnostník,

j e v i n n ý, ž e

dňa 8.8.2009 v čase okolo 17.00 hod. v obci J., okr. Č., na prístupovej ceste do lesného porastu v

časti zv.V., neďaleko trvalého bydliska V. B., nar. XX.XX.XXXX, po otázke V. B., či nevie, kto rúbal v ich
lese, mu odpovedal, či je to jeho, následne V. B. uchopil za košeľu, začal s ním trhať, hodil ho o zem
vyhrážajúc sa mu slovami: „tuto je tvoj koniec, tu ťa zabijem“, kopal ho nohami do tela, počas toho mu
spadla odstavená motorka na zem a keď ju šiel postaviť, tohto využil V. B. a ukryl sa pred ním v húštine,
následne F. V. odišiel, po chvíli V. B. z lesa odišiel a keď bol asi 100 m od miesta svojho bydliska na

ceste, tu ho už čakal F. V. v čase okolo 17.15 hod., uchopil V. B. oboma rukami za košeľu so slovami:
„tu ťa už teraz konečne zabijem“, hodil ho na zem a opakovane ho na zemi kopal nohami po tele, pokiaľ
k nim neprišli tri vnučky V. B., ktoré videli fyzický útok F. V. na V. B. a išli na pomoc svojmu starému
otcovi, na čo F. V.B. z miesta ušiel, pričom V. B. utrpel fyzickým útokom F. V. zranenia: zlomeninu VIII.
rebra vpravo bez posunu úlomkov, pomliaždenie ľavého predlaktia v hornej časti s odreninami kože,
pomliaždenie sedacích svalov obojstranne ľahkého stupňa, pričom porucha zdravia a PN uňho trvala 4

týždne, a V. B. mal z konania a vyhrážok F. V. strach o svoj život a zdravie,

t e d a

- inému úmyselne ublížil na zdraví a spáchal taký čin na chránenej osobe,

- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a spáchal taký čin
na chránenej osobe,

- sa dopustil fyzicky, verejne a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

t ý m s p á c h a l

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1, ods.2 písm.a/ Tr.zák.,- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods.2 písm.b/ Tr.zák.,

- prečin výtržnosti podľa § 364 ods.1 písm.a/ Tr.zák.,

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 156 ods.2 Tr.zák., s použitím § 41 ods.1 Tr.zák., § 37 písm.h, m/ Tr.zák., § 38 ods.2, 4 Tr.zák.
na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov.

Podľa § 48 ods.2 písm.b/ Tr.zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u
j e do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 288 ods.1 Tr.por. súd poškodeného V. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. Č.. XXXX, s nárokom na
náhradu škody o d k a z u j e na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry podala dňa 06.11.2009 obžalobu na F. V. pre prečin ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods.1, ods.2 písm.a/ Tr.zák., prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods.2
písm.b/ Tr.zák., prečin výtržnosti podľa § 364 ods.1 písm.a/ Tr.zák., na skutkovom základe uvedenom
v obžalobe.

Na hlavnom pojednávaní vykonal súd dokazovanie výsluchom obžalovaného F. V., poškodeného V. B.,
svedkyne X. L., svedkyne V. L., svedkyne P. L., svedka Š. A., svedka P. Č.R., svedka X. F., svedka F.
A. svedka F. V., svedkyne P. V., znalca F.. P. K.Ň., svedkyne F. O., prečítaním listinných dôkazov a mal
zistený následný skutkový stav :

Obžalovaný F. V. na hlavnom pojednávaní uviedol, že niektoré skutky uvedené v obžalobe sa nestali a

svedkovia, ktorí to videli, vypovedali inak, ako vypovedať mali. Poškodenému pomáha a nemal dôvod
mu ublížiť. Ďalej uviedol, že dňa 8. 8. pomáhal kamarátovi rezať drevo spolu so Š. A., P. Č., X. F. a F.
A.. Po skončení práce sa traktorom pohol z miesta asi 30 m, keď prišiel p. B. a opýtal sa, či je to ich les,
že ich všetkých dostane do basy a že kradnú drevo. Do lesa prišiel na motorke a ostatní na traktore. Po
odvezení dreva mu kamarát A. povedal, že zabudol v lese sekeru, tak ju išiel hľadať do lesa na motorke,

no nenašiel ju. Pán B. v lese ešte bol, videl ho zo vzdialenosti 50-60 metrov a keď sekeru nenašiel,
odišiel preč ku A. a neskôr domov zaniesť mot. pílu. Na to šiel ku bratrancovi F. V., ktorý býva kúsok od
B.. Tam ho videl s drevom a išiel za B. aby sa ho spýtal prečo on má všetky lesy, všetko mu patrí a žiadne
povolenie na ťažbu dreva nemá. Chcel si odfotiť jeho drevo na telefón, pretože sa mu zdalo, že na toľko
dreva nemá povolenie. Pán B. mu vtedy buchol po telefóne a poškrabal ho na krku. Dôkaz o tom, že

odfotil drevnú hmotu tak, ako uvádza nemá. Sotil poškodeného, aby mu neublížil a aby mu nebuchol
po telefóne a keď ho odsotil, chytil ho za košeľu, ktorá sa mu roztrhla a spadol na zadok a lakeť. Vtom
vzápätí vyšli 3 vnučky, ktoré to videli, začali tam kričať, nech ho nechá tak. Na to odišiel preč ku F. V.,
ktorý mu povedal, že má na krku škrabanec. Ďalej uviedol, že po dátume 8. 8. 2009 telefonicky nahlásil
K. H. (lesníkovi), že poškodený kradol v lese drevo a že možno aj to bol dôvod, prečo ho poškodený

udal. Poškodený však podal trestné oznámenie hneď po konflikte s obžalovaným, teda dňa 8.8.2009,
preto nemohol vedieť že ho obžalovaný ohlásil lesníkovi. Obžalovaný sa priznal k tomu, že poškodeného
sotil, že ho chcel chytiť aby nespadol na zem a že sa mu utrhla košeľa. Poprel, že by ho kopal, držal
pod krkom alebo sa mu vyhrážal, údajne potom kosil trávu. Avšak zranenia, ktoré sú zadokument. v lek.
správach a ktoré mal poškod. utrpieť nevedel vysvetliť. Uviedol, že je možné, že predlaktie si zranil pri

páde, no zlomeninu rebra si nevie vysvetliť ako ani iné zranenia, nemá ani vedomosť o tom, že by si
takéto zranenie spôsobil inokedy.Svedok poškodený V. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 8.8.2009 videl ako v lese odnášajú
drevo Č., A. T. A., toho sa opýtal, kde to drevo rúbali a čie to je, na čo mu A. odpovedal, že vzadu a nevie
koho je. Obžalovaného stretol na motorke na motorke a keďže išli oproti sebou, s motorkou zastavil.

Opýtal sa ho, či nevie, kto to tam rúbal a chcel ísť ďalej, no vtedy oprel motorku a vulgárne mu nadával.
Povedal mu, že to nie je iba jeho, ale spoločné. Následne ho obžalovaný chytil za kabát a hodil ho na
zem, pričom sa mu začal vyhrážať, že tuto je jeho koniec, že ho zabije. Vtom mu opretá motorka spadla
a on ju išiel dvíhať. V ten moment sa poškodený bežal skryť do blízkej húšťaviny. Neskôr bežal smerom k
svojmu domu. Obžalovaný ho čakal cca 70 metrov od jeho domu a opätovne sa mu vyhrážal slovami: „tu

ťa už teraz konečne zabijem“. Chytil ho a hodil na zem, kde ho začal kopať. Začal kričal o pomoc, počuli
to jeho vnučky, ktoré boli práve v záhrade a zavolali políciu. Neskôr ho policajti odviezli do nemocnice.
Ďalej uviedol, že obžalovaný pred políciou utekal.

Svedkyňa X.Í. L., vnučka poškodeného na hlavnom pojednávaní uviedla, že z časti so sestrami bola
svedkom napadnutia poškodeného obžalovaným, videla iba ako obžalovaný kopal poškodeného. So
setrami sa v tom čase nachádzala v záhrade, na to miesto síce nevideli priamo, ale počuli hluk a kričanie

o pomoc. Bežali teda na dané miesto, z diaľky videli, že poškodený leží na zemi a obžalovaný ho
kope. Presne akým spôsobom ho obžalovaný kopal sa nevedela bližšie vyjadriť, nakoľko to videla zo
vzdialenosti cca 100 metrov, avšak bola si istá, že videla kopance. Bežali mu na pomoc, obžalovaný ich
asi videl, pretože na poškodeného prestal útočiť. Keď prišli k obžalovanému a poškodenému, poškodený
sa pokúšal pozbierať zo zeme. Obžalovaný následne odišiel. Poškodeného odviedli domov, a zavolali

políciu. Poškodený mal dotrhanú košeľu, mal odreniny, krvácala mu pera, mal škrabance po tvári a
aj po tele a nepamätá sa, či on sám sa sťažoval, že ho niečo bolí. Ďalej uviedla, že obžalovaného
pozná len z videnia, že pred týmto dňom nemali poškodený s obžalovaným medzi sebou konflikty. Ďalej
uviedla, že bezprostredne po konflikte na miesto neprišla žiadna osoba okrem nej a jej sestier . V ich
bezprostrednom susedstve sa nachádza jeden dom a skutok sa stal na takom mieste, ktoré nie je dobre

viditeľné z iných domov.

Svedkyňa V. L., vnučka poškodeného na hlavnom pojednávaní uviedla, že bola vonku so sestrami, keď
počuli výkriky o pomoc. Keďže bývajú v jednej domácnosti s poškodeným, vedia, aký má hlas, preto
ho spoznali a všetky tri rýchlo utekali k lesu, kde videli poškodeného, ako leží na zemi a obžalovaný
ho kope. Začali kričať, nech ho pustí. Potom, čo ich obžalovaný videl, prestal, začal niečo nadávať a

odišiel. Prišli k poškodenému a zobrali ho domov. Ďalej uviedla, že poškodený ležal na zemi na boku,
nepamätá si, na ktorom. Videla, že obž. kopal poškodeného do oblasti brucha, nevie koľkokrát, možno
3-4 krát. Neregistrovala to, zaujímalo ju, že poškodený leží na zemi a niekto ho kope. Potom čo počula
volanie o pomoc, dobehla prvá ona pred sestrami. Od ich domu k miestu, kde ležal poškodený bežali
3-4 min. Zo záhrady dané miesto napadnutia poškodeného nevideli, pretože vo výhľade bránili stromy,

počuli iba krik, nevie z akej vzdialenosti prvýkrát aj vizuálne videli poškodeného. Iný spôsobom fyzického
napádania nevidela. Podľa jej názoru bolo kopanie hrubé, vzhľadom na vek jej starého otca a vzhľadom
na príbuzenský vzťah. Následne vypovedala, že poškodený bol celý doškrabaný po tvári, mal úplne
roztrhanú košeľu a sťažoval sa, že ho bolí v oblasti brucha na pravej strane. No nie je si tým úplne istá,
ukazoval v podstate na oblasť brucha. Z nemocnice sa vrátil neskoro večer po tomto skutku určitú dobu

nikam nechodil, hoci predtým chodil bežne na nákup, do lesa. Určite nekosil. Neskôr sa jej mamy pýtala
suseda p. O., čo sa stalo, že počula nejaký krik, nejaké volanie o pomoc. Jej mama nevedela, čo sa
presne stalo, vedela iba to, čo jej povedala svedkyňa so sestrami. P. F. O. povedala jej mame, že počula
volanie o pomoc. P. O. býva v ich bezprostrednom susedstve. Ďalej uviedla, že si už nepamätá na ďalšie
zranenia poškodeného, pamätá si, že košeľa, kt. mal oblečenú, bola celá roztrhaná, teda každý diel bol

poškodený, nebol na nej rukáv. Myslí, že rukáv bol utrhnutý. Košeľu videla na poškodenom pred útokom
a bola nepoškodená. Nepamätá si, čo mal obž. oblečené ani obuté. Ďalej uviedla, že v predmetný deň
obž. ešte stretli pri dome, nevie, kade prešiel, ale už bol na motorke, išiel popod horu a rukou naznačoval
niečo popod krk, myslela si, že to, čo ukazoval smeruje na deda, že je zle a že mu chce ublížiť.

Svedkyňa P. L., vnučka poškodeného na hlavnom pojednávaní uviedla, že sedeli vonku spolu so

setrami a počuli, ako niekto kričí a volá o pomoc. Najskôr nevedeli, čo sa deje, neskôr spoznali
hlas poškodeného, tak utekali na miesto, pozrieť sa čo sa deje, keď boli bližšie, videli, že niekto bije
poškodeného. Spoznali, že je to obžalovaný - bratranec ich mamy F. V.. Kričali naňho, aby poškodenéhopustil, keď ich obž. zbadal, tak ho pustil a išiel preč, potom zobrali deda a obž. začal niečo kričať.
Počas fyzického napádania poškodený ležal na zemi na chrbáte, obž. bol na ňom, sedel, bil deda
rukami po celom tele a ešte ho aj kopal a do ktorých častí tela a koľkokrát to bolo. Na miesto so

setrami bežali približne rovnako, nepamätá si koľká v poradí dobehla. Pamätá si len, že poškodený
sa sťažoval na bolesti hlavy. Policajtov potom zavolala asi V.. O žiadnom konflikte, ktorý by mal pred
týmto dňom obž. s poškodeným nevie. Nepamätá si, čo v tento deň mal obž. obuté a oblečené. Na
poškodenom si všimla, že bol doškriabaný po tvári a mal roztrhanú košeľu, bol po tvári dokrvavený.
Košeľa bola roztrhaná kompletne. Pred uvedeným skutkom videla v tejto košeli poškodeného a košeľa

bolakompletná,roztrhanábolaažvčase,keďvidelafyzickénapadnutieichstaréhootca.Keďpoškodený
odchádzal do lesa bola doma, pretože poškodený chodieva sám do lesa na prechádzky. Ďalej uviedla,
že po útoku ho bolelo v hrudníku, bolela ho hlava, ležal viac ako pred uvedeným dňom. Nevie, či sa
zmenilo jeho správanie po tom, čo bol fyzicky napadnutý. Svedkyňa si nevšimla nijaké iné osoby, ktoré
by mohli vidieť priebeh skutku. Poškodeného videla ešte po danom incidente, keď prišli policajti, vozil
sa na motorke okolo lesa.

Znalec F.. P. K. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pri podávaní odborného vyjadrenie č. 104/2009
ohľadom zranenia poškodeného V. B. mal k dispozícii výpisy zo zdravotnej dokumentácie a výpoveď
poškodeného.Vzhľadomktomu,želokalizáciamiestaporanenianebolauvedená,taktiežaniprítomnosť
odrenín kože neboli presne lokalizované a nebol popísaný tvar odreniny kože, hĺbka odreniny, rozmer
odreniny, k mechanizmu vzniku poranenia nemohol zaujať jednoznačné stanovisko. Preto nemôže

jednoznačne určiť, akým spôsobom k poraneniu poškod. došlo. V odbornom vyjadrení č. 104/2009 však
dospel k názoru, že k zlomenine rebra nedošlo pri páde na zem, ale tak, ako to poškodený uvádzal
vo svojej výpovedi, teda že zlomenina rebra vznikla kopnutím, pričom kopanec smeroval na prednú
pravú stranu hrudníka, kde bol lokalizovaný krvný výron. Obyčajne sa krvný výron začne objavovať cca
za hodinu od násilia. Ak vzniká krvný výron v dôsledku zlomenia rebra, tento výron sa šíri od miesta

vzniku zlomeninu k povrchovej časti hrudnej steny, takýto krvný výron sa u pacienta začne objavovať
neskôr, viditeľný je za 2-4 dni, záleží od hrúbky hrudnej steny. Preto bol krvný výron zaznamenaný až
10.8.2009 a nie v deň útoku 8.8.2009. Aj z toho dôvodu bola zlomenina rebra zistená 10. 8. 2009 pri
RTG vyšetrení hrudníka. Tento RTG bol vykonaný na základe údajov pacienta, že má prítomné bolesti
na pravej strane hrudníka. V spise, ktorý mal k dispozícii nebolo uvedené, ani čo mal útočník v dobe

útoku obuté na nohách. Ak by útočník mal obutú ťažkú obuv typu vojenské kanady, by určite poúrazové
zmeny na tele poškod. boli výrazné. Takéto zmeny na tele poškod. neboli opísané až na krvnú podliatinu,
kt. bola popísaná na prednej strane hrudníka dňa 10. 8. 2009. Čo sa týka poranenia v oblasti sedacieho
svalstva , mohlo k nemu dôjsť pri páde poškodeného na zadok. Podľa nálezov v spisovom materiáli, k
pádu malo dôjsť na trávnatom povrchu a preto nemuselo dôjsť k závažnejšiemu pomliaždeniu mäkkých

tkanív v sedacej oblasti spojených s prítomnosťou krvného výronu alebo iného poškodenia mäkkých
tkanív. Čo sa týka poranenia v oblasti predlaktia vľavo, vzhľadom na to, že neboli jednoznačne popísané
miesta, kde sa odreniny nachádzali, k danej otázke nemôže zaujať jednoznačné stanovisko. Nemôže
ani potvrdiť ani vylúčiť, že poranenie vzniklo pri páde. V oblasti krku poškod. neboli popísané žiadne
poúrazové zmeny, kt. by svedčili pre škrtenie poškod. a držanie za krk. Mal k dispozícii výpoveď, kde

poškod. uviedol, že bol držaný za košeľu v oblasti hrudníka. Čo sa týka búchania o zem, poškod.
pri takomto násilí musel ležať na zemi a búchanie o chrbtovú stranu hrudníka na trávnatom povrchu
nemuselo zanechať žiadne poúrazové zmeny na chrbte, lebo pri takomto mechanizme je náraz v oblasti
chrbta o zem z niekoľkých cm, nejedná sa o násilie, kt. by bolo veľkej intenzity. Taktiež uviedol, že síce
nepozná celkový zdravotný stav a telesnú konštrukciu, mentálnu zdatnosť poškodeného, no podľa jeho

názoru s takým poranením na druhý deň kosiť trávu nemohol. Ďalej uviedol, že sa jednalo o pacienta
vo vysokom veku, kt. podľa jeho názoru trpí aj na ochorenie priedušiek ako je to obyčajne prítomné u
pacientov v takomto veku. V dôsledku zlomeniny rebra títo pacienti mávajú bolesti, obmedzuje ich to
v pohybe, taktiež pri záťaži majú určitú dychovú nedostatočnosť. U mladého jedinca je možné, že pri
zlomenine rebra bez posunu úlomkov je schopný vykonávať určitú činnosť, možno aj kosenie trávy, ale

uvedené poranenie by mu činnosť sťažovalo. Bolo by to evidentne viditeľné pri jeho činnosti. U jedinca,
ktorý je narodený v roku 1926 je veľmi málo pravdepodobné, že by mohol vykonávať činnosť spojenú
s kosením trávy. Zlomenina 8. rebra bez posunu úlomkov pacienta obmedzuje v obvyklom spôsobe
života po dobu štyroch týždňov počas tejto doby pacient pociťuje bolesti na hrudníku pri pohybe, kašli,
zmeny polohy, fyzickej záťaži. Nemôže vykonávať práce spojené s väčšou fyzickou záťažou.Svedok Š.K. A. na hlavnom pojednávaní uviedol, že predmetnú udalosť nevidel, iba od obžalovaného
vie, že sa s poškodeným pohádal, no dôvod hádky mu obžalovaný nepovedal. Ďalej uviedol, že
potreboval pre seba drevo, preto išli s kamarátmi do lesného porastu pre nejaké sucháre. Pomáhal mu

obž., A., Č.. Nepamätá si, či tam ešte niekto bol. V. B. videl mimo lesa. Stretli ho, keď išli z lesa, on bol
na ceste do lesa. Povedal mu iba. že kde boli, že to je jeho hora. V ten deň ho viac nevidel. Keď sa
vracali z hory, zabudli tam sekeru, preto sa obž. vrátil do lesa, no nenašiel ju a tak sa vrátil späť. Ďalej
uviedol, že nič nepočul, pretože išiel pešo za traktorom, ktorý je hlučný a nič nevidel, nakoľko cesta bola
kľukatá a nie je na ňu dobre vidieť. Potom príchode domov vyložili drevo a nič iné sa v ten deň neudialo.

Keď obž. prišiel z lesa ku nemu domov, chvíľu posedeli, nevie kde išiel obž potom. V. B. pozná, býva
od neho asi pol kilometra.

Svedok P. Č. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že s obž. chodil do základnej školy a poškod. pozná z
videnia. Ďalej uviedol, že v daný deň stretli poškod. keď išli z lesa s A. k pánovi A., lebo mu viezli drevo.
Poškod. sa ich pýtal, odkiaľ to drevo majú a kde ho vezú. Tak mu povedali, že A. ide za nimi peši, nech
sa poškod. porozpráva s ním. Potom prišli ku A. na dvor, kde skladali drevo. Po príchode A. zistili, že v

hore zabudli sekeru. Keďže mal obž. motorku, išiel ju hľadať. Vrátil sa za pol hodinu a povedal, že sekeru
nenašiel, že stretol poškod. a poškod sa ho pýtal, kde rezali drevo. Obž. mu údajne povedal, že to drevo
nerezal pre seba. Viac im k tomu nič nepovedal. Nespomínal, že by mal v lese s poškod. nejaký konflikt.
Nevšimol si na obž. žiadne škrabance a ani to, že by mal potrhané oblečenie, resp. nohavice. A takisto
ani obž. nespomínal a neupozornil nás na nejaké škrabance alebo iné zranenie. Potom, čo sa obž. vrátil

z lesa a povedal, že sekeru nenašiel, odišiel domov na motorke. Ďalej uviedol, že sa stretli s obhajcom
obž., ktorý im povedal, že poškodený tvrdí na obžalovaného, že mu poranil rebrá a preto potrebuje, aby
oni potvrdili nevinu obžalovaného. Oni vedeli o tom, a takisto aj obž. o tom vedel, že poškodený asi 3
dni potom kosil, on osobne videl poškod. kosiť.

Svedok X. F. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obž. pozná ako kamaráta, taktiež pozná aj poškod.

B., vie, že je to strýko obžalovaného. S poškod. nemal doposiaľ žiaden konflikt. Následne uviedol, že o
skutku nevie nič, pretože v daný deň s obžalovaným a ostatnými nebol v lese po drevo. V tom čase bol
doma, teda nič vidieť ani počuť nemohol. O tom, že sa skutok mal stať sa dozvedel týždeň po incidente
od kamarátov. Nemyslí si však, že by bol poškodený dobitý, lebo videl poškodeného kosiť trávu. Pokiaľ
poškodený kosil trávu, nevedel uviesť kedy presne ho videl kosiť.

Svedok F. A. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že išiel z hory traktorom, lebo on traktor riadil a viezol
Š. A. z hory haluze. Poškodeného stretol keď vychádzal z lesa na mieste zv. Červená hlina a viac ho
v tento deň nevidel. Ďalej uviedol, že obžalovaný išiel do hory po sekeru. Keď vykladali u A. drevo, tak
obžalovaný doniesol sekeru. Nehovoril, že by niekoho stretol v hore, alebo že by sa tam niečo stalo.
Nevšimol si na obžalovanom, že by bol zranený, alebo že by mal poškodené oblečenie. Obžalovaný

išiel po sekeru do hory na motorke. Keď odchádzal od A., videl, že obžalovaný bol u bratranca - F. V. .
Čo potom robil obžalovaný, nevie, lebo ho v tento deň už nestretol. Počul, že poškodený B. mal byť
napadnutý.

Svedok F. V., bratranec obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedol, že viezol drevo na traktore,
pred ním išiel p. A. a za ním išiel p. A., ktorý viezol V.. drevo. Vyšli z lesa a zostali všetci stáť na lúke, vtom

išiel hore po ceste p. V. B., ktorý šiel do lesa, lebo si asi myslel, že mu tam kradnú drevo. Rozprával s
obž., že sa mu kazí traktor a preto sa dohodli, že obž. k nemu domov príde pomôcť s opravou. Medzitým,
že vraj zabudli v lese sekeru, tak obž. sa vracal po ňu a V. B. išiel tiež do lesa. Keď potom obžalovaný
prišiel k nemu na dvor, mal celé nohavice roztrhané. Obžalovaný mu tvrdil, že ho tam mal B. napadnuť
a zhodiť z motorky. Vtom išiel V. B. domov a obž. vravel, že mu dá jednu baňu. Vravel mu, aby nešiel,

že je to rodina, no obž. si nedal povedať a išiel za ním. Videl, ako sa obž. k poškod. približoval, stáli
obidvaja oproti sebe a potom už ku nim prišli poškodeného vnučky, aby volali policajtov a v tom obž.
prišiel naspäť k nemu. Za chvíľu prišli policajti ku poškodenému, stáli iba u nich, prešli po ceste a išli
späť. Obž. potom nasadol na motorku a odišiel preč. Stál od incidentu dobrých 150 m. Nevidel na nich
po celý čas, bol na dvore, no okolo je veľká tráva a kríky, ktoré bránia vo výhľade. Až keď počul krik

vnučiek poškod., tak vyšiel a videl obžalovaného, ktorý išiel smerom k nemu. Všimol si, že obžalovaný
mal roztrhané nohavice v rozkroku vo šve a údajne si ich roztrhal vtedy, keď ho poškod. zhodil z motorky.Žiadne zranenia na obžalovanom nevidel, ani obžalovaný mu nič neukazoval. Nevie, či obžalovaný mal
so sebou mobilný telefón.

Svedkyňa F. O. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obž. pozná z videnia a poškodený V. B. je jej sused.

Nevedela nič o skutku, ktorý je predmetom obžaloby. Asi na druhý deň po skutku, sa stretla náhodne s
manželkou poškod. T. B., ktorá jej povedala, že poškodeného mal dobiť obžalovaný. Ona však nepočula
anivolanieopomoc,anižiadenkrik,lebooknájejdomusúorientovanéinýmsmeromaonasazdržiavala
v dome.

Svedkyňa P. V. na hlavnom pojednávaní uviedla, že s poškodeným sa stretáva len náhodne, že v
predmetný deň v lese nebola, takže nevie, čo sa tam mohlo stať. Najskôr prišiel domov s drevom jej

druh, kt. bol predtým v lese s obžalovaným. A potom išiel okolo ich domu obž. na motorke a povedal
im, že ho niekde v hore napadol B.. Obž. mal roztrhané nohavice, že vraj ho poškod. mal zhodiť z
motorky v lese. Potom videla, že po druhej strane išiel B., obž. sa rozbehol smerom ku nemu. Jej druh
mu dohováral, aby tam nešiel, na čo mu obž. povedal, že si to s ním iba nejako vybaví. Bežal po lúke,
je tam vysoká tráva, nie je tam vôbec vidno, preto nevidela, čo sa potom dialo medzi obž. a poškod, no

nemyslí si, že by obžalovaný poškodenému ublížil. Ďalej uviedla, že nepočula žiaden krik, pretože keď
išiel obž. k poškodenému bola doma v kuchyni a tam nič nepočuť zvonku, lebo dom poškodeného je z
druhej strany, ako je kuchyňa. Potom sa obžalovaný vrátil späť po motorku. Nie je si istá, či obžalovaný
mal nejaké škrabance, možno ich mal na rukách.

Zosprávopovestiobžalovanéhomalsúdpreukázané,žeobžalovanýjevedenývpriestupkovejevidencii

Obvodného úradu Čadca pod číslom PS 265/07- Hž, kde mu bola za priestupok proti majetku podľa §
50 ods. 1Zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch uložená pokuta vo výške 500,- Sk, rozhodnutie nadobudla
právoplatnosť dňa 19.06.2007. V evidencii priestupkov Mestského úradu Čadca evidovaný obžalovaný
nebol. Z odpisu registra trestov mal súd preukázané, že obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch
doposiaľ súdne trestaný 6 krát, naposledy v roku 2009, kedy mu bol trestným rozkazom Okresného súdu

Čadca zo dňa 20.10.2009, právoplatným dňa 23.02.2011 sp. zn. 1T/38/2008 uložený zákaz činnosti
viesť motorové vozidlá na 2 roky, od súhrnného trestu bolo upustené vzhľadom na predošlé odsúdenie,
kedy bol taktiež trestným rozkazom OS Čadca zo dňa 24.8.2007 sp.zn. 3T/86/2007 odsúdený na
nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov nepodmienečne pre trestný čin podľa § 348
ods. 1 písm. d/ Tr. zákona a zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 1 rok.

Podľa hlásenia úrazu z ambulancie úrazovej chirurgie NsP Čadca poškodený V. B. dňa 08.08.2009
okolo 23:00 hod. bol privezený potom, čo bol napadnutý inou osobou, mal poranené ľavé predlaktie
a oblasť sedacieho svalstva. Bol odkázaný na kontrolu chirurgickej ambulancie o 2 dni. Z lekárskej
správy z chirurgickej ambulancie NsP Čadca zo dňa 10.8.2009 bolo uvedené, že poškodenému sa
objavil hematóm v resorbcii, zhoršené dýchanie, pobolievanie predlaktia. Preto bol doporučený na

röntgenologické vyšetrenie, na ktorom bolo zistené, že poškodený ma zlomené 8. rebro bez posunu
úlomkov.

Prokurátor navrhol obžalovanému uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody v strede trestnej sadzby
so zaradením pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Súd po vykonanom dokazovaní vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i súhrnne v zmysle ustanovenia § 2

ods. 6 Tr. por. a dospel k jednoznačnému záveru, že žalovaný skutok sa stal, že ho spáchal obžalovaný
a že boli splnené všetky podmienky na vyvodenie trestnej zodpovednosti voči obžalovanému F. V..

S prihliadnutím na výpoveď poškodeného V. B., obžalovaného F. V., ako aj svedkov mal súd nepochybne
preukázané, že dňa 8.8.2009 v čase okolo 17.00 hod. v obci J., okr. Č., na prístupovej ceste do lesného
porastu v časti zv.V., neďaleko trvalého bydliska V. B. sa poškodený s obžalovaný stretli.Medzi výpoveďami svedkov Š. A., P. Č., X. F., F. A. T. F. V. a obžalovaného sú rozpory pokiaľ ide
o skutočnosť, či obžalovaný po príchode mal škrabance, alebo nie, a či mal roztrhané nohavice,
samotný konflikt svedkovia však nevideli, ani nepočuli. Svedok P. Č. a svedok X. F. vypovedali, že

videli poškodeného asi 3 dni po incidente kosiť trávu, no na presnom dátume sa nezhodli, okrem toho
z lekárskej správy a zo znaleckého posudku mal súd jasne preukázané, že poškodený mal zlomené
rebro a krvný výron a nebol by schopný kosiť trávu tak v krátkom čase po útoku, nielen vzhľadom na
zranenie a dýchacie ťažkosti s ním spojené, ale aj na svoj vek. Taktiež svedkyne X. L., V. L. T. P. L., ktoré
žijú v jednej domácnosti s poškodeným uviedli, že poškodený po útoku mal obmedzenú pohyblivosť

a ležal niekoľko dní. F. V. vo svedeckej výpovedi uviedol, že keď sa obžalovaný vrátil z incidentu s
poškodeným všimol si, že obžalovaný mal roztrhané nohavice v rozkroku vo šve a obžalovaný mu
povedal, že si ich roztrhal vtedy, keď ho poškod. zhodil z motorky. Obžalovaný sa ďalej odvolával na
dôkaz, že mal po krku škrabance od poškodeného, že mu to povedal svedok F. V. po návrate z incidentu.
Svedok F. V. sa však vyjadril, že nevidel na obžalovanom po útoku žiadne škrabance. Svedkyňa
P. V. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný mal po útoku škrabance pravdepodobne na

rukách. Ďalšie tvrdenie obžalovaného, o tom, že mal obuté vojenské kanady, a preto keby poškodeného
kopal, mal by výraznejšie zranenia, súd vyhodnotil ako nepodložené, nakoľko nikde nebolo uvedené,
ani preukázané, čo mal v inkriminovaný deň obuté. Okrem týchto skutočností mal súd svedeckými
výpoveďami preukázané, že svedkovia Š. A., P. Č., X. F., F. A. T. F. V.Á. neboli priamymi svedkami
incidentu a teda skutok, ktorý je predmetom obžaloby nevideli.

Svedeckú výpoveď poškodeného, ako aj výpoveď priamych svedkov incidentu : X. L., V. L. T. P. L.,
súd vyhodnotil ako presvedčivé a hodnoverné. Nemal dôvod im neveriť. Od počiatku t.j. od prípravného
konania tak i na hlavnom pojednávaní ich výpovede boli zhodné a usvedčovali obžalovaného F. V. z
toho, že sa poškodenému V. B. vyhrážal smrťou, verbálne a neskôr i fyzicky ho napadol a spôsobil mu
zranenia tak, ako sú uvedené v lekárskej správe a v znaleckom posudku F.. P. K. a následne vo výroku

rozsudku.

Aj napriek tomu, že obžalovaný svoju vinu popiera, jeho obrana bola vyvrátená výpoveďou priamych
svedkov. Úmysel fyzicky ublížiť poškodenému potvrdzuje aj záver znaleckého dokazovania, z ktorého
vyplýva, že obžalovaný F. V. napadol poškodeného, hodil ho na zem a opakovane ho na zemi kopal
nohami po tele, pričom poškodený utrpel fyzickým útokom obžalovaného zranenia: zlomeninu VIII.

rebra vpravo bez posunu úlomkov, pomliaždenie ľavého predlaktia v hornej časti s odreninami kože,
pomliaždenie sedacích svalov obojstranne ľahkého stupňa, pričom porucha zdravia a PN uňho trvala
4 týždne.

Obžalovaný spáchanie skutku tak, ako mu bol kladený za vinu v obžalobe poprel. Pripustil, že
poškodeného v predmetný deň stretol v lese, vtedy ho však fyzicky nenapadol a následne stretol

poškodeného na prístupovej ceste, kde ho sotil, chytil za košeľu, ktorá sa roztrhla a poškodený spadol
na zadok a lakeť. Poškodenému sa nevyhrážal, ani ho nekopal. Obžalovaného usvedčuje poškodený,
ktorý uviedol na hlavnom pojednávaní ako sa mu obžalovaný vyhrážal a ako ho fyzicky napadol.
Skutočnosť, že bol poškodený kopaný obžalovaným potvrdili vnučky poškodeného (svedkyňa X. L.,
Q. V. L. a svedkyňa P. L.), ktoré počuli poškodeného volať o pomoc a vtedy videli ako obžalovaný

fyzicky, aj kopaním napádal poškodeného.Ostatní svedkovia konflikt medzi obžalovaným a poškodeným
nevideli, svedkovi A. obžalovaný povedal, že sa v lese pohádal s poškodeným, svedok V. uviedla, že jej
obžalovaný povedal, že mal s poškodeným v lese fyzický konflikt a svedok F. V. potvrdil, že obžalovaný
išiel za poškodeným a uvádzal mu, že dá poškodenému baňu. Z výpovedí týchto svedkov vyplýva,
že hoci neboli priamymi svedkami ústneho, ani fyzického konfliktu medzi obžalovaným a poškodeným,

potvrdili, že sám obžalovaný im potvrdil fyzický aj ústny konflikt v lese a následne obžalovaný išiel za
poškodeným a vyjadril sa, že fyzicky napadne poškodeného. Tieto skutočnosti obranu obžalovaného
spochybňujú natoľko, že súd s poukazom na výpoveď poškodeného, svedkýň L. a odborné lekárske
vyjadrenie uveril poškodenému v celom rozsahu a na základe jeho výpovede ustálil skutkový stav tak,
ako je uvedené vo výroku rozsudku, v jeho skutkovej vete. Hoci podľa odborného lekárskeho vyjadrenia

a výsluchu znalca, znalec nevylučuje mechanizmus vzniku zranenia aj pádom, znalec nevylúčil vznik
zranení kopaním, dokonca pri zlomenine rebra tento mechanizmus vzniku zranenia uvádza ako jediný
a pád vylučuje. Tieto závery len potvrdzujú a zvýrazňujú vierohodnosť výpovede poškodeného aspochybňujú vierohodnosť výpovede obžalovaného, ktorého obranu súd vyhodnotil ako účelovú v snahe
vyhnúť sa trestnoprávnej zodpovednosti.

Za takto ustáleného skutkového ako i právneho stavu na základe vyššie uvedených svedeckých

výpovedí a znaleckého posudku dospel súd k jednoznačnému záveru, že obžalovaný F. V. spáchal
žalovaný skutok tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Obžalovaný svojim konaním naplnil všetky
znaky skutkových podstát trestných činov, ktoré súd po právnej stránke kvalifikoval ako prečin ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods.1, ods.2 písm.a/ Tr.zák., lebo inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na
zdraví, pričom čin spáchal na chránenej osobe, pod ktorým pojmom trestný zákon rozumie osobu

vyššieho veku, hranicou pre osobu vyššieho veku je 60 rokov fyzického veku. Ide o úmyselný trestný
čin, pri ktorom sa vyžaduje úmysel, ktorý musí zahŕňať aj to, že smeroval k spôsobeniu ublíženia na
zdraví. Objektom tohto trestného činu je ľudské zdravie a predmetom útoku je živý človek. Trestný
zákon definuje ublíženie na zdraví ako nie každú porucha zdravia (napr. prechodné bolesti, nevoľnosť,
pod.), ale len také poškodenie zdravia, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie
alebo liečenie a počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.

Pracovná neschopnosť je síce dôležitým kritériom pri posudzovaní ublíženia na zdraví, nie je však
jediným, ani rozhodujúcim kritériom. V niektorých prípadoch ublíženie na zdraví nemusí mať vôbec za
následok pracovnú neschopnosť. Ani okolnosť, že poškodený v takomto prípade vykonáva prácu na
vlastné riziko, však nemôže viesť k záveru, že nejde o ublíženie na zdraví. Za „ublíženie na zdraví"
treba považovať takú poruchu zdravia, ktorá sťažuje obvyklý spôsob života, výkon obvyklej činnosti

alebo má iný nepriaznivý vplyv na obvyklý spôsob života poškodeného, a to nielen na krátku a celkom
prechodnú dobu. (R 6/1967). Prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods.2 písm.b/ Tr.zák.,
lebo inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a to s prihliadnutím
na okolnosti prípadu, tak isto aj na subjektívny pocit poškodeného, ktorý mal z vyhrážok obžalovaného
strach, pričom čin spáchal závažnejším spôsobom konania. Závažnejším spôsobom konania sa rozumie

spáchanie trestného činu násilím, hrozbou bezprostredného násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy.
Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva vo vyhrážkach páchateľa inej osobe smrťou, ťažkou
ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou, a to takým spôsobom, že to u takejto osoby môže vzbudiť
dôvodnú obavu z ich uskutočnenia. Vyhrážanie sa inou ťažkou ujmou musí byť svojou povahou a
závažnosťou na úrovni vyhrážok smrťou alebo ťažkou ujmou na zdraví. Pritom vždy treba brať do úvahy

okolnosti konkrétneho prípadu a prihliadať aj na to, ako subjektívne pociťuje ujmu ten, voči ktorému
vyhrážka smeruje. Páchateľom tohto trestného činu môže byť ktokoľvek. Z hľadiska subjektívnej stránky
sa pri tomto trestnom čine vyžaduje úmysel. Prečin výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm.a/ Tr.zák.,
nakoľko obžalovaný F. V. sa dopustil verbálneho a fyzického úroku na mieste verejnosti prístupnom
výtržnosti tým, že napadol poškodeného V. B.. Objektom tohto trestného činu je záujem na ochrane

pokojného občianskeho spolužitia pred závažnejšími útokmi narušujúcimi verejný pokoj a poriadok.
Spravidla sú výtržníctvom ohrozované aj ďalšie chránené záujmy, najmä zdravie ľudí, cudzí majetok,
česť a dôstojnosť ľudí a pod. (tzv. sekundárny objekt trestného činu).Objektívna stránka trestného činu
spočíva v konaní páchateľa, ktoré môže mať dve formy, a to hrubú neslušnosť alebo výtržnosť, ktorej
sa páchateľ dopustí verejne alebo na mieste prístupnom verejnosti. Konkrétne konanie páchateľa môže

napĺňať obe tieto formy, ktoré sa niekedy aj prekrývajú. Spravidla ide o násilný alebo slovný prejav
takého charakteru, ktorý hrubo uráža, vzbudzuje obavy o bezpečnosť zdravia, majetku alebo výrazne
znižuje vážnosť väčšieho počtu osôb prítomných súčasne. Pričom hrubou neslušnosťou sa rozumie
konanie, ktorým sa hrubo porušujú pravidlá občianskeho spolužitia a zásady občianskej morálky. Ide
napríklad o hrubé útoky na česť a vážnosť občana (napr. vulgárne nadávky, oplzlé reči, urážky skutkom

a pod.). Výtržnosťou sa rozumie konanie, ktoré závažným spôsobom (hrubo) narušuje verejný pokoj a
poriadok a je preň typický zjavne neúctivý a nedisciplinovaný postoj páchateľa k zásadám občianskeho
spolužitia. Spravidla pôjde o fyzické a psychické násilie, ktoré je zamerané proti osobám alebo veciam.
Miestom prístupným verejnosti sa rozumie každé miesto, na ktoré má prístup široký okruh individuálne
neurčených ľudí a kde sa tiež spravidla zdržiava viac ľudí, takže hrubú neslušnosť alebo výtržnosť

môžu postrehnúť viacerí ľudia, hoci v čase činu tam nemusia byť prítomní. Prístupnosťou sa rozumie
možnosťvidieťapočuťprejavpáchateľa,ajkeďmiestočinuniejepriamoprístupnéverejnosti.Subjektom
tohto trestného činu môže byť ktokoľvek. Z hľadiska zavinenia ide o úmyselný trestný čin. Súd teda po
vykonanom dokazovaní uznal obžalovaného za vinného tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadal na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich

okolností a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona. V konaní mal súd preukázané, žeu obžalovaného neboli zistené žiadne poľahčujúce okolnosti tak, ako ich má na mysli Trestný zákon
v ustanovení § 36. Súd však zistil podľa § 37 Tr. zákona priťažujúce okolnosti a to podľa § 37
písm. h/, nakoľko obžalovaný spáchal viac trestných činov, § 37 písm. m/, nakoľko obžalovaný bol

už za trestný čin odsúdený. Zhodnotením teda u obžalovaného prevažovali priťažujúce okolnosti k
poľahčujúcim okolnostiam v pomere 2:0. Trestný zákon ustanovuje v § 38 ods. 4, že pokiaľ prevažuje
pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o 1/3 -
inu.Základomprezvýšenie,zníženietrestnejsadzbyjerozdielmedzidolnouahornouhranicouzákonom
ustanovenej trestnej sadzby.

Podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na
šesť mesiacov až dva roky.

Podľa § 156 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, odňatím slobody na jeden rok až tri roky sa páchateľ potrestá,
ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.

Podľa § 360 ods. 1 Tr. zákon, kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou
ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden

rok.

Podľa § 360 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1na chránenej osobe.

Podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, kto sa dopustí verbálne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste
verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného, potrestá sa

odňatím slobody až na tri roky.

Nakoľko obžalovaný svojím konaním spáchal tri trestné činy súd v súlade s § 41 ods. 1 Tr. zákona
obžalovanému uložil úhrnný trest odňatia slobody podľa § 156 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, t.j. podľa
trestnej sadzby toho trestného činu, ktorý sa vzťahuje na trestný čin z týchto troch trestným činov -
prečinov najprísnejšie trestný. Obžalovanému v danom prípade pri aplikácii ustanovenia § 38 ods. 4

Tr. zákona, teda zvýšením dolnej hranice trestnej sadzby bolo možné uložiť trest odňatia slobody v
rozsahu20mesiacovaž36mesiacov(36-12=24mesiacova1/3z24mesiacovje8mesiacov).Súduložil
obžalovanému trest odňatia slobody nepodmienečne v trvaní 20 mesiacov, teda na dolnej hranici takto
zvýšenej trestnej sadzby. Pri uložení tohto trestu súd prihliadal i na účel trestu podľa § 34 Tr. zákona,
kedy trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej

trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných
odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
U obžalovaného je možné konštatovať, že tento má sklony k páchaniu trestnej činnosti. I napriek tomu,
že v roku 2007 bol vo výkone trestu odňatia slobody, nepoučil sa z vtedy uloženého trestu. Práve naopak,
v páchaní trestnej činnosti pokračoval naďalej, čím mal teda súd preukázané, že je potrebné na obžal.

F. V. vplývať dôraznejšie a to opäť v podobe uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody. V rámci
individualizácie trestného postihu súd rozhodol, že obžalovaný nepodmienečný trest odňatia slobody
vykoná v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 1 Tr. zákona v spojení
s § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného
činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Čo sa týka náhrady škody súd poškodeného odkázal s jeho nárokom na náhradu škody na občianske
súdne konanie, nakoľko poškodený sa ku konanou o náhradu škody pripojil, nešpecifikoval však výšku
uplatneného nároku a výsledky doposiaľ vykonaného dokazovania neposkytujú podklad na to, aby
uplatnený nárok poškodeného na náhradu škody, ktorá bola spôsobená trestným činom, mohol byť
poškodenému prisúdený. Preto ho súd odkázal na občianske súdne konanie, kde si od obžalovanéhomôže riadne uplatniť vzniknutú škodu, ktorá mu bola v dôsledku protiprávneho konania zo strany
obžalovaného spôsobená.

- inému úmyselne ublížil na zdraví a spáchal taký čin na chránenej osobe,

- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a spáchal taký čin
na chránenej osobe,

- sa dopustil fyzicky, verejne a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§

308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať

len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.