Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. september 2013

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Sžd/24/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011200627
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Ďurišová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:7011200627.3

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu G. T., XXX XX G. XX, proti žalovanému:
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava (predtým Krajské riaditeľstvo
Policajného zboru v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát, Kuzmányho 8, Košice), v konaní o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p.: KRPZ-KE-KDI2-P-63/2011 z 26. apríla 2011, o
odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/74/2011-53 zo dňa 28. februára

2013, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/74/2011-53 zo dňa
28. februára 2013 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 6S/74/2011-53 z 28. februára 2013 zastavil konanie začaté
na základe žaloby žalobcu proti rozhodnutiu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach,

Krajského dopravného inšpektorátu č. p. KRPZ-KE-KDI2-P-63/2011 zo dňa 26. apríla 2011 podľa § 250b
ods. 1 a § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.
s. p.“). Krajský súd v Košiciach najprv uznesením sp. zn. 6S/74/2011 zo dňa 22. marca 2012 zastavil
konanie a po jeho zrušení Najvyšším súdom Slovenskej republiky a vrátení veci na ďalšie konanie
doplnil dokazovanie o vyjadrenie pošty a v napadnutom uznesení poukázal na toto vyjadrenie s tým, že
doručovaniepreskúmavanéhorozhodnutiažalovanéhobolovykonanévsúladesozákonomapoštovými

podmienkami, ale žalobca napadnuté rozhodnutie žalovaného napadol žalobou podanou osobne na
Krajskom súde v Košiciach až 12. júla 2011, hoci uložená na pošte s dôsledkami doručenia podľa § 24
ods. 1 Správneho poriadku (zákon č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov) bola od 6. mája 2011;
žaloba bola teda podaná po uplynutí dvojmesačnej lehoty stanovenej § 250b ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom tvrdil, že k vyjadreniu
Oblastného riaditeľstva pôšt Košice sa nemal možnosť vyjadriť a dozvedel sa o ňom až z napadnutého

uznesenia. Tým mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a porušené právo na spravodlivý proces
zaručené Ústavou Slovenskej republiky. Ďalej uviedol, že nebola vypočutá doručovateľka k jeho
tvrdeniu o nezanechaní výzvy, aby v nasledujúci deň prevzal zásielku. Vykonanie dôkazu navrhnúť
nemohol, pretože nepoznal odpoveď pošty, ako predmetnú zásielku doručovala. Zároveň taký spôsob
opakovaného doručovania - v nasledujúci deň - žalobca vylúčil. Namietal, že hoci sa od 2. do 6.
mája 2011 zdržiaval v mieste trvalého bydliska, nikto mu nič nedoručoval, ani ho neupovedomoval o

náhradnom doručení v určený deň a hodinu. Navrhol preto, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie
krajského súdu, a to z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a/, d/, e/ a f/ O. s. p.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá v spojení s § 10 ods. 2
O. s. p.), preskúmal napadnuté uznesenie a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta
prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím číslo SLV-PS-1120/2012 z 12. decembra 2012 v
zmysle § 21 ods. 11 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zrušilo k 31. decembru 2012 okrem iných

aj rozpočtovú organizáciu Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Prešove, pričom práva a povinnosti
zrušenej organizácie prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky. Nakoľko pôvodne žalovaný ako právnická osoba uvedeným dňom zanikol a odvolaciemu súdu
nie je známe, že by minister využil zákonnú možnosť určiť podľa § 4 ods. 2 zákona č. 171/1993 Z.
z. o Policajnom zbore v znení novely č. 345/2012 Z. z. (ktorá nadobudla účinnosť od 1.1.2013 a bola

prijatá zrejme v súvislosti s realizáciou programu ESO), ktorý útvar Policajného zboru má spôsobilosť byť
účastníkom súdneho konania a samostatne konať pred súdom v rozsahu svojej pôsobnosti, účastníkom
konania na strane žalovaného sa stalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky z titulu právneho
nástupníctva.Podvšeobecnýmoznačenímžalovanývtextejepretonutnérozumieťtakpôvodnýsprávny
orgán ako aj jeho právneho nástupcu podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.

Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (Správny

poriadok), dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe,
ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok.

Akneboladresátpísomnosti,ktorásamádoručiťdovlastnýchrúk,zastihnutý,hocisavmiestedoručenia
zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený
deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte

a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní
od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení
nedozvedel (§ 24 ods. 2 citovaného zákona).

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia na základe odvolania žalobcu zistil, že záver
súdu o oneskorenom podaní žaloby je znova predčasný a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. V

preskúmavanej veci bolo predovšetkým potrebné nariadiť ústne pojednávanie a vykonať na ňom dôkazy
nariadené odvolacím súdom po zrušení prvého uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 22. marca
2012 tak, aby boli zachované práva oboch účastníkov na spravodlivý proces a rovnosť strán v konaní.

OdvolacísúdktomuvsúladesjudikatúrouÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikydodáva,žeivšeobecný
súd na každom stupni konania má garantovať a zabezpečovať v konaní a rozhodovaní zachovanie

základných ľudských práv a slobôd, a teda i v konaní pred krajským súdom malo byť vykonané
dokazovanie tak, aby každý účastník konania mal zachované práva na vyjadrenie sa k dôkazom už v
rámcitohtokonania,anielenpoužitímopravnéhoprostriedku.Aksataknestalo,ideotakúvadukonania,
ktorámázanásledokporušeniezákladnéhoprávagarantovanéhoÚstavouSlovenskejrepubliky,navyše
ovplyvňuje úplnosť dokazovania a zistenie skutkového stavu vo veci a napokon má vplyv i na právne

posúdenie veci.

V súlade s platnou judikatúrou odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu,
ktorým účastníkovi odníma možnosť realizovať tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Tým je i
právo účastníka byť oboznámený a vyjadriť sa k dôkazom, ktoré boli v konaní vykonané a ktoré navyše
boli podkladom pre rozhodnutie súdu.

V ďalšom konaní sa preto súd bude musieť vysporiadať s tvrdením žalobcu, že nebol upovedomený
o tom, že zásielka mu bude po prvom neúspešnom pokuse o doručenie opakovane doručovaná
nasledujúci deň, a ak si ju neprevezme v určený deň a hodinu, dôjde k uloženiu zásielky na pošte
a následne bude splnená fikcia doručenia. Bude preto musieť vykonať ďalšie dôkazy viažuce sa k
doručovaniu spornej zásielky a po ich vykonaní ich bude musieť starostlivo vyhodnotiť jednotlivo i

vo vzájomnej súvislosti, teda neopierať sa jednostranne len o vyjadrenie pošty, ale i o ďalšie dôkazy
navrhnuté oboma stranami.

Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie krajského súdu postupom
podľa § 221 ods. 1 písm. f) a ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.