Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. júl 2012

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 37Er/1733/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7203897258
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Háberová
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2012:7203897258.2

Uznesenie

Okresný súd Košice II v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: Slovak Telekom,
a.s., so sídlom Karadžičova č.10, 825 13 Bratislava, IČO : 35763469 proti povinnému: Crazy, spol. s.r.o.
Košice, IČO : 31696678, ul. Zeleninárska č. 1, 040 12 Košice pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť
oprávnenému 2.180,37 € s prísl. v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom
pod sp. zn. Ex/2942/2003

r o z h o d o l

r o z h o d o l :

Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú.

Exekúciu z a s t a v u j e,

náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe návrhu oprávneného zo dňa 05.12.2003 a poverenia k vykonaniu exekúcie č. 5803 001309*
vydaného Okresným súdom Košice II dňa 22.01.2004 bol exekúciou poverený súdny exekútor JUDr.

Jozefom Ďuricom.

Dňa 07.06.2012 doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu návrh na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57
ods. 1 písm. g/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení
ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok"), nakoľko počas výkonu exekučného konania povinný
stratil spôsobilosť byť účastníkom konania a súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy vo výške 34,03 Eur.

Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd

vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, oddiel: Sro, vložka číslo: 5213/V zo dňa
31.05.2012 zistil, že povinný bol dňa 28.11.2006 vymazaný na základe uznesenia Krajského súdu
Košice č.k.: 4K/140/2005 zo dňa 20.10.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.11.2006 a ktorým
bol návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka pre nedostatok majetku zamietnutý.Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd
vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa ust. § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a

povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa ust. § 19 ods. 2 Obč. zákonníka právnické osoby vznikajú dňom, ku ktorému sú zapísané do
obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje ich vznik
inak.

Podľa ust. § 20a ods. 2 Obč. zákonníka právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom
zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú

inak.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd exekúciu vedenú proti povinnej vyhlásil za neprípustnú a
podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku zastavil, pretože povinný výmazom z obchodného
registra dňom 02.03.2010 stratil spôsobilosť byť účastníkom konania podľa ust. § 19 O.s.p., čo je
neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena za daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na

náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 3 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada za
stratu času pri výkone exekučnej činnosti.

Podľaust.§27avyhláškyvexekučnýchkonaniachzačatýchdo30.apríla2008patríexekútoroviodmena
podľa doterajších predpisov.

V súvislosti s uplatneným nárokom súdneho exekútora na úhradu trov exekúcie vo výške 34,03 Eur
súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý vo svojom rozhodnutí č. IV.
ÚS 297/2010-11 zo dňa 31.8.2010 vyslovil právny názor, podľa ktorého nie je možné spochybňovať
postavenie súdneho exekútora, ako štátom určenej a splnomocnenej osoby na výkon exekúcie, v
rámci ktorého sa mu priznáva status verejného činiteľa. Naproti tomu však súdny exekútor vykonáva

svoju činnosť aj ako slobodné povolanie, a to najmä tým, že výber súdneho exekútora je zverený
oprávnenému, odmena exekútora je priamo úmerná jeho procesnej aktivite a pod. V súlade s uvedeným
ústavný súd zastal názor, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď
nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným
dôsledkom. Riziko, ktoré súdny exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované

jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie, čo sa v konečnom dôsledku prejavuje
tým, že výkon exekúcie je zverený výlučne súdnym exekútorom. Na uvedené je primeraným spôsobom
aplikovateľný aj právny názor Európskeho súdu pre ľudské práva vyjadrený v jeho rozhodnutí vo veci
Van der Mussele proti Belgicku (rozsudok z 23.11.1983, séria A, č. 70), podľa ktorého riziko spojené
s výkonom určitej profesie, kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej

strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie.Z ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku jednoznačne vyplýva, že trovy exekúcie znáša povinný.
Súd môže zaviazať na úhradu priznaných trov exekúcie súdnemu exekútorovi oprávneného len za
predpokladu, že zastavenie exekúcie sám zavinil (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku) a aj v tomto

prípade zákon ponecháva súdu možnosť, nie povinnosť zaviazať na úhradu trov exekúcie oprávneného
s prihliadnutím na mieru zavinenia na zastavení exekúcie. Na druhej strane, v prípade, ak súd
exekúciu zastaví, pretože majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, musí na úhradu
priznaných trov exekúcie súdnemu exekútorovi zaviazať oprávneného (§ 203 ods. 2 Exekučného
poriadku). V tomto prípade súd zastavil exekúciu z dôvodu absencie jednej zo základných podmienok

konania(zánikpovinnéhobezprávnehonástupcu),ktorájenavyšeneodstrániteľná.Oprávnenýnemohol
pri náležitej opatrnosti predvídať, že povinný subjekt v priebehu exekučného konania zanikne bez
právneho nástupcu, a teda podľa názoru súdu zastavenie exekúcie nezavinil.

Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že vzhľadom na výmaz povinného z obchodného registra, nemohol
súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie súdneho exekútora postupovať podľa § 197 ods. 1 Exekučného
poriadku a zaviazať ho na úhradu priznaných trov exekúcie a rovnako nemohol postupovať ani podľa §

203 ods. 1 Exekučného poriadku, pretože oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil. Preto rozhodol tak,
že náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Košice II.

Podľa ust. § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „O. s. p.") proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak

odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O. s. p.), rozhodnutie sa
podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Podľa ust. § 205 ods. 1 O. s .p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.