Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zastavujúce odvolacie konanie… Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. september 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/38/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106206968
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1106206968.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: H. E., O. V. Z. X, S., zastúpený: AK Mojžiš a partneri
s.r.o., so sídlom Karadžičova 8/A, Bratislava, proti odporcovi: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom
Karadžičova 17, Bratislava, IČO: 31 383 408, o zaplatenie 2.245,40 € s príslušenstvom, na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 25C/19/2006-166 zo dňa 9. septembra
2011, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 25C/19/2006-177

zo dňa 15. decembra 2011 a na odvolanie svedkyne Q., bytom S., proti uzneseniu Okresného súdu
Bratislava I č. k. 25C/19/2006-96 zo dňa 16. novembra 2010, v pomere hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolacie konanie z a s t a v u j e .

Uznesenie súdu prvého stupňa č. k. 25C/19/2006-177 zo dňa 15. decembra 2011 z r u š u j e.

Uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 16. 11. 2010 č.k. 25C/19/2006-96

p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom č. k. 25C/19/2006-166 zo dňa 9. septembra 2011 súd prvého stupňa odporcovi
uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 952,47 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
8 % ročne zo sumy 952,47 € od 7.1.2005 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo
zvyšnej časti prvostupňový súd návrh navrhovateľa zamietol. Zároveň rozhodol, že odporcovi náhradu
trov konania nepriznáva.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ; jeho odvolanie
smerovalo proti výroku rozsudku, ktorým prvostupňový súd vo zvyšnej časti zamietol návrh navrhovateľa
t.j. v časti nepriznania nákladov za opravu zabezpečovacieho zariadenia, nákladov na umorenie a
znovunadobudnutie platobných kariet a nákladov za telefonické rozhovory spolu v sume 1.292,93 €.
Súdu prvého stupňa vytkol, že na základe vykonaných dôkazov, výsluchu svedkov i účastníkov konania
dospelknesprávnymskutkovýmzisteniamanesprávnevecprávneposúdil,čomázanásledokukrátenie

navrhovateľa na jeho právach v časti nepriznania nákladov v celkovej výške 1.292,93 €. Z dôvodov
bližšie špecifikovaných v tomto odvolaní navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej časti zmenil a návrhu navrhovateľa vyhovel.K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca v tom zmysle, že odvolanie navrhovateľa
považuje za nedôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

Písomným podaním zo dňa 20.12.2011, osobne podaným na prvostupňový súd dňa 05.01.2012, vzal
navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa č.
k. 25C/19/2006-166 zo dňa 9. septembra 2011 v celom rozsahu späť.

Podľa § 207 ods. 2 O.s.p. dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak niekto vzal
odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 207 ods. 3 O.s.p. ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd

odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 222 ods. 1 O.s.p. ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia
nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho
konania.

Odvolací súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že vzhľadom na to, že o odvolaní
navrhovateľa nebolo ešte odvolacím súdom rozhodnuté, bolo ho možné vziať späť (§ 207 ods. 2 O.s.p.).
Zo strany odvolateľa (navrhovateľa) došlo k účinnému späťvzatiu odvolania, v dôsledku čoho zanikol i
predmet odvolacieho konania, a preto odvolací súd odvolacie konanie zastavil (§ 207 ods. 3 O.s.p.).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 2 prvá veta

O.s.p., podľa ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť
jeho trovy. V danom prípade navrhovateľ späťvzatím odvolania zavinil zastavenie odvolacieho konania;
odporcovi však v odvolacom konaní trovy nevznikli, preto mu ich náhrada nebola priznaná (odporca v
odvolacom konaní neuplatňoval žiadnu náhradu trov).

Následne sa Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací zaoberal odvolaním navrhovateľa voči uzneseniu

súdu prvého stupňa č. k. 25C/19/2006-177 zo dňa 15. decembra 2011.

Napadnutým uznesením č. k. 25C/19/2006-177 zo dňa 15. decembra 2011 súd prvého stupňa uložil
navrhovateľovi povinnosť v lehote 10 dní od doručenia uznesenia zaplatiť súdny poplatok za podané
odvolanie vo výške 77,50 €. O vyrubení súdneho poplatku rozhodol prvostupňový súd v zmysle Položky
č. 1 písm. a/ sadzobníka tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za

výpis z registra trestov s poučením, že ak sa poplatok v určenej lehote nezaplatí, bude ho súd vymáhať.

Toto uznesenie napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním navrhovateľ. V odôvodnení svojho
odvolania uviedol, že vzhľadom ku skutočnosti, že vzal podané odvolanie voči rozsudku súdu prvého
stupňa v celom rozsahu späť, domáha sa a navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa o vyrubení súdneho poplatku za podané odvolanie v celom rozsahu zrušil.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť.Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, súdne poplatky (ďalej len "poplatky") sa
vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej
správy súdov a prokuratúry (ďalej len "poplatkový úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a

poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) citovaného zákona poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je
podľa sadzobníka ustanovený poplatok za návrh.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) citovaného zákona poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania
a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ
a dovolateľ.

Podľa Položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, prílohy citovaného zákona sa platí súdny
poplatok z návrhu na začatie konania , ak nie je ustanovená osobitná sadzba z ceny / z úhrady /
predmetu konania alebo z hodnoty predmetu sporu 6 % , najmenej 16,50 € najviac 16.596,50 €.

Podľa Poznámky 5 k Položke 1 Sadzobníka súdnych poplatkov sa platí poplatok pri návrhu na vydanie
platobného rozkazu, pri návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu, pri návrhu na vydanie

zmenkového (šekového) platobného rozkazu. Podľa rovnakej sadzby sa platí poplatok za námietky
v zmenkovom a šekovom konaní, za odpor proti platobnému rozkazu, za odpor proti európskemu
platobnému rozkazu, ak súd námietky nezamietol alebo odpor neodmietol.

Zobsahuspisuodvolacísúdzistil,ževoveciboldňa09.09.2011vydanýrozsudokč.k.25C/19/2006-166,
ktorým súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 952,47

€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 952,47 € od 7.1.2005 do zaplatenia, do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti prvostupňový súd návrh navrhovateľa zamietol.
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie, a to voči zamietavému výroku rozsudku vo
zvyšnej časti návrhu navrhovateľa. Navrhovateľovi v zmysle Položky č. 1 písm. a) Sadzobníka súdnych
poplatkov vznikla poplatková povinnosť. Písomným podaním zo dňa 20.12.2011, osobne podaným

na prvostupňový súd dňa 05.01.2012, vzal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu
odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa č. k. 25C/19/2006-166 zo dňa 9. septembra 2011 v
celom rozsahu späť. Pokiaľ teda súd prvého stupňa napadnutým uznesením zo dňa 15.12.2011 uložil
navrhovateľovi povinnosť v lehote 10 dní od doručenia uznesenia zaplatiť súdny poplatok vo výške 77,50
€, jeho postup bol vecne správny a napadnuté uznesenie bolo v čase vydania v súlade so zákonom.

Podľa § 11 ods. 3 citovaného zákona poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním
odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania
odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu
na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie. Ak sa návrh na začatie konania o rozvode
manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnom stupni súdov, vráti sa polovica všetkých

zaplatených poplatkov. V konaní o preskúmaní rozhodnutia orgánu verejnej správy sa poplatok vráti,
ak sa návrh na začatie konania vzal späť pred prejednaním veci alebo ak bolo konanie zastavené z
dôvodu, že účastník nebol v konaní riadne zastúpený.

Podľa § 11 ods. 9 citovaného zákona poplatok za odpor sa vráti, ak sa návrh na začatie konania vzal
späť pred začatím pojednávania vo veci samej alebo konanie sa zastavilo pred začatím pojednávania

vo veci samej.

Odvolací súd s odkazom na citované ustanovenia poukazuje na to, že po vydaní prvostupňového
rozhodnutia, ktorým bol vyrubený súdny poplatok za podané odvolanie, došlo k podstatnej zmene
situácie vo vzťahu k povinnosti platiť súdny poplatok. Podstatná zmena je v tom, že došlo k späťvzatiu
odvolania a v tejto súvislosti sa konanie zastaví, čo by malo v zmysle § 11 ods. 9 citovaného zákona

za následok, že súdny poplatok za odvolanie, ktorý bol vyrubený a prípadne aj zaplatený, by sa vrátil.Z dikcie tohto ustanovenia možno dôvodiť, že povinnosť, ktorá tu existovala v čase podania odvolania
a ktorá spočívala v zaplatení súdneho poplatku za odvolanie, zanikla práve z dôvodu, ktorý nastal po
vzniku a vyrubení súdneho poplatku a ktorý spočíval v tom, že došlo k späťvzatiu odvolania pred tým,

ako súd začal konať vo veci samej. Poplatok bol správne vyrubený dňom 15.12.2011, avšak navrhovateľ
písomným podaním zo dňa 20.12.2011, osobne podaným na prvostupňový súd dňa 05.01.2012, pred
začatím pojednávania vo veci samej vzal návrh späť a ak by aj bol poplatok zaplatený, tak vznikla
povinnosť štátu tento poplatok vrátiť (§ 11 ods. 9 citovaného zákona). Z citovaného ustanovenia
možno dôvodiť právny záver, že týmto dňom (05.01.2012), teda po vydaní rozhodnutia (uznesenie č.

k. 25C/19/2006-177 zo dňa 15.12.2011) zaniklo právo ním priznané. Toto právo spočívalo v povinnosti
zaplatiť súdny poplatok za odvolanie a zánik práva možno odvodiť práve z ust. § 11 ods. 9 citovaného
zákona, pri tom výklade, že ak by došlo k zaplateniu tohto vyrubeného poplatku, tak by za danej
situácie vznikla povinnosť tento poplatok vrátiť, síce v tomto prípade krátený o 1 % minimálne 6,63 €.
Toto krátenie súdneho poplatku však možno vyložiť ako určité paušálne náklady, ktoré sú spojené s
manipuláciou súvisiacou s vracaním súdneho poplatku. Ak však poplatok netreba vrátiť, tak nie je možné

ani tento poplatok krátiť.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v súlade s ust. § 221 ods.
1 písm. i/ O.s.p. zrušil, keď prvostupňový súd rozhodol bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej
a dôvod, pre ktorý bolo vydané zanikol.

Následne sa Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací zaoberal odvolaním svedkyne Q.Y. Z., K..

XX.XX.XXXX, I. O. K. I. XX, S., proti uzneseniu súdu prvého stupňa č. k. 25C/19/2006-96 zo dňa 16.
novembra 2010.

Napadnutým uznesením č. k. 25C/19/2006-96 zo dňa 16. novembra 2010 súd prvého stupňa uložil
svedkyni Q. Z. poriadkovú pokutu 100 €, ktorú jej uložil zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava I
do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení svojho rozhodnutia o uložení poriadkovej pokuty svedkyni uviedol, že súdom predvolaná
svedkyňa Q. Z. sa na pojednávanie súdu prvého stupňa nariadené na 11. októbra a 15. novembra 2010
nedostavila.Inapriektomu,žetermínpojednávaniajejboloznámenývdostatočnomčasovompredstihu,
keď predvolanie súdu prevzala 30. augusta 2010 a následne prostredníctvom dcéry 18. októbra 2010,
svoju neprítomnosť neospravedlnila a dôvod neprítomnosti relevantne nepreukázala. Navrhovaná

svedkyňa bola pritom súdom poučená, že je jej povinnosťou ustanoviť sa na súd (§ 126 ods. 1 O.s.p.),
ako aj o prípadných následkoch nesplnenia si tejto povinnosti (§ 53 O.s.p.). Vzhľadom na skutočnosť, že
výsluch svedkyne bol dôležitý pre ďalšie konanie o veci, svojou neúčasťou na pojednávaní súdu dňa 11.
októbra, ako aj 15. novembra 2010 navrhovaná svedkyňa sťažila ďalší postup súdu. S ohľadom na tieto
skutočnosti prvostupňový súd podľa § 53 ods. 1 O.s.p. uložil navrhovanej svedkyni Q. Z. poriadkovú

pokutu.

Uvedené uznesenie súdu prvého stupňa napadla v zákonom stanovenej lehote odvolaním svedkyňa
Q. Z.. V dôvodoch odvolania uviedla, že po doručení predvolania na obe pojednávania bola riadne
a včas ospravedlnená svojou dcérou W. Z.. Argumentovala tým, že preukázateľným dôvodom jej
nemožnosti dostaviť sa na vytýčené pojednávanie bola a je jej imobilita spôsobená operáciou chrbtice,

v dôsledku čoho nemôže podstupovať časovo a vzdialenostne náročné cesty, pričom o týchto
skutočnostiach súd informovala jej dcéra v súvislosti s požiadavkou na zabezpečenie výsluchu v
meste jej terajšieho bydliska. Súd napriek uvedenému neakceptoval jej návrhy prednesené dcérou
na vytýčených pojednávaniach a vyrubil jej poriadkovú pokutu. Ďalej uviedla, že ťažký zdravotný stav
je podľa ustálenej súdnej praxe dostačujúcim dôvodom pre ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní,

vzhľadom na skutočnosť, že súd nesmie konať na ťarchu svedka v konaní. Svedkyňa zastávala
názor, že súd prvého stupňa nesprávne vec posúdil, keď uložil svedkyni poriadkovú pokutu, nakoľko
mal povinnosť v konaní využiť okrem inštitútu dožiadania inštitút videokonferencie či pojednávanie
uskutočniť inými prostriedkami komunikačnej technológie. Svedkyňa následne namietla aj výšku
pokuty s tým, že odročenie pojednávania nespôsobila svojou neprítomnosťou, čím by zmarila hlavné

pojednávanie, nakoľko prostredníctvom dcéry uviedla, že sa nebude môcť dostaviť ani na ďalšievytýčené pojednávania, zo zdravotných dôvodov so žiadosťou o výsluch inými prostriedkami. Súd
prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, keď nevykonal požadované dokazovanie v zmysle
dožiadania na iný súd a neakceptoval ospravedlnenie neúčasti svedka, ktorý sa nedostavil pre svoj

vysoký vek, preukázateľne zlý zdravotný stav a veľmi ťažké prekonávanie vzdialenosti. Uvedeným
spôsobom bola svedkovi odňatá možnosť konať pred súdom. Mala za to, že prvostupňový súd jej
uložil poriadkovú pokutu nezákonne. Z vyššie uvedených dôvodov žiadala, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň požiadala o vykonanie
úkonu výsluchu svedka prostredníctvom dožiadania na hociktorý súd v Košiciach, a to z dôvodu, že

vypočutiu svedka na Okresnom súde Bratislava I bránia nasledujúce dôvody: trvalo zlý zdravotný stav
svedka, ktorý nedovoľuje dlhé časovo náročné presuny, cesta na Okresný súd Bratislava I z jej terajšieho
bydliska u dcéry a späť by značne zhoršila zdravotný stav svedka (jej osoby), ktorý prekonal náročnú
operáciu chrbtice v dôsledku čoho je tento imobilný, aj pre iné zdravotné problémy a vysoký vek svedka.
Záverom dodala, že trvanie Okresného súdu Bratislava I na pojednávaní na tomto súde, bude považovať
za zdravie poškodzujúci, nehospodárny a neúčelový.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods.1 O.s.p. ) preskúmal a prejednal vec v zmysle
§ 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k
záveru, že odvolaniu svedkyne Q. Z. proti uzneseniu o uložení poriadkovej pokuty nemožno priznať
úspech, pretože je nedôvodné, nakoľko súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, z ktorého vyvodil
aj správny právny záver.

Podľa ust. § 53 ods. 1 O.s.p. tomu, kto marí uplatnenie základného práva iného účastníka konania
alebo kto hrubo sťažuje postup konania tým, že v súdom určenej lehote neurobí súdom uložený úkon
alebo nesplní jemu súdom uloženú povinnosť a svoju nečinnosť v konaní neospravedlní včas a vážnymi
dôvodmi, alebo sa neustanoví na súd, hoci naň bol riadne a včas predvolaný a svoju neprítomnosť
neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, alebo kto neposlúchne príkaz súdu, alebo kto ruší poriadok,

aleboktourobíhrubourážlivépodanie,súdmôžeuložiťuznesenímporiadkovúpokutuaždovýšky820€.

Podľa ust. § 53 ods. 2 O.s.p. pri opakovanom hrubom sťažení postupu konania podľa odseku 1 súd
môže uložiť uznesením poriadkovú pokutu až do výšky 1 640 eur.

Podľa ust. § 53 ods. 3 O.s.p. poriadkové pokuty pripadajú štátu.

Podľa ust. § 53 ods. 4 O.s.p. uloženú poriadkovú pokutu môže súd dodatočne, a to i po skončení konania

odpustiť, ak to odôvodňuje neskoršie správanie sa toho, komu bola uložená, alebo ak nastali dôvody
hodné osobitného zreteľa; to neplatí, ak už bola poriadková pokuta zaplatená.

Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa predvolal na pojednávanie súdu vytýčené na 11. októbra
2010 ako svedkyňu Q. Z., ktorá sa na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavila, hoci predvolanie
na pojednávanie obdržala. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že prvostupňový súd predvolal navrhovanú

svedkyňu Q. Z. aj na pojednávanie konané dňa 15. novembra 2010. Ani na toto pojednávanie sa
svedkyňa nedostavila, a opäť svoju neprítomnosť nijako neospravedlnila. Zo zápisnice o pojednávaní
konanom na súde prvého stupňa dňa 15.11.2010 je zrejmé, že svedkyňa W. Z.Á., dcéra svedkyne Q. Z.,
objasňovala súdu dôvody neprítomnosti jej matky na pojednávaní. Do zápisnice uviedla, že predvolaná
svedkyňa Q. Z. je jej matka, ktorá má značné zdravotné problémy súvisiace s požívaním alkoholických

nápojov, a nebolo v jej silách a možnostiach dopraviť ju na pojednávanie s tým, že lekárske záznamy
nemá, nakoľko choroba nie je až v takom pokročilom štádiu. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za
potrebné uviesť, že sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že dcéra svedkyne Q. Z., W. Z., do
zápisnicesúdusíceskonštatovalaexistenciuzdravotnýchproblémovmatky,tietovšakničímnepodložila.
Odvolací súd zastáva názor, svojimi opakovanými neospravedlnenými neprítomnosťami na vytýčených

pojednávaniach sťažila postup súdu v konaní, a preto sú námietky svedkyne uplatnené v odvolaní
nedôvodné. Pokiaľ svedkyňa Q. Z. vo svojom odvolaní tvrdí, že dôvodom nemožnosti dostaviť sa na
vytýčené pojednávanie bola a je jej imobilita spôsobená operáciou chrbtice, v dôsledku čoho nemôže
podstupovať časovo a vzdialenostne náročné cesty, odvolací súd uvádza, že argument o imobilitepre operáciu chrbtice svedkyňa nepreukázala žiadnym lekárskym potvrdením. Záverom odvolací súd
dodáva, že aj z neskoršieho správania svedkyne v konaní je zjavná rozporuplnosť, nakoľko na výsluch
pred dožiadaným súdom sa svedkyňa dostavila, a to sama.

Vzhľadom na vyššie uvedené má odvolací súd za to, súd prvého stupňa správne postupoval voči
svedkyni Q. Z. v zmysle § 53 ods. 1 O.s.p., keď jej uložil poriadkovú pokutu, ktorá aj svojou výškou je
primeraná.

Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne
potvrdil ( § 219 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.