Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. september 2013

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 1T/52/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513010341
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Benedikovič

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2013:1513010341.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, samosudcom JUDr. Romanom Benedikovičom na hlavnom pojednávaní

konanom v Bratislave dňa 4.9.2013 rozhodol

r o z h o d o l :

Obžalovaný

C. G. , nar. XX.X.XXXX/XXXX v H., bytom H., H. X, bez prihlásenia M. X, H., bez zamestnania,

sa uznáva vinným, že

hoci mu z ustanovenia § 62 a násl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine vyplýva povinnosť prispievať na
výživu svojich maloletých deti I. G., nar. XX.XX.XXXX, Y. G., nar. XX.XX.XXXX, Y. G., nar. XX.XX.XXXX
a na G. G., nar. XX.XX.XXXX všetci trvale bytom H. č. X, H. a to i napriek tomu, že výška tejto povinnosti
mu bola určená uznesením Okresného súdu Bratislava V, sp.zn. 22P 268/2011-109, zo dňa 30.10.2011,
ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 18.11.2011, ktorým súd nariadil predbežné opatrenie, podľa ktorého
je otec povinný počnúc dňom 30.10.2011 prispievať na a to v sume 50,- € mesačne na každé dieťa, ktoré

je povinný platiť do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky N. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. č.
X, H., ďalej mu bolo rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, sp.zn. 7C 328/10-197 zo dňa 27.03.2012,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.04.2012 určené platiť na mal. syna I. G. výživné v sume vo výške
100,- €, na mal. Y. G. výživné v sume vo výške 80,- € na mal. Y. G. výživné v sume vo výške 80,- € na
mal. G. G. výživné v sume vo výške 70,- € vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám matky, pričom C.
si svoju vyživovaciu povinnosť na deti neplní od mesiaca február 2012 doposiaľ, pričom uhradil výživné
na deti za mesiace november 2011, december 2011a január 2012 a taktiež si žiadnym spôsobom neplní

vyživovaciu povinnosť voči svojej bývalej manželke, ktorá mu bola deklarovaná uznesením Okresného
súdu Bratislava V zo dňa 25.08.2011 sp.zn. 10C 112/2011-49, právoplatného dňa 23.09.2011
ktorýmsúdnariadilpredbežnéopatrenie,podľaktoréhojemanželpovinnýprispievaťnavýživumanželky
sumou vo výške 200,- € vždy k 15. dňu v mesiaci k rukám manželky počnúc dňom 25.07.2011 do
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, kde dňa 20.06.2012 Okresný súd Bratislava V, rozhodol vo
veci samej rozsudkom sp. zn. 10C 112/2011-202, voči ktorému sa C. odvolal, kde tento doposiaľ nie
je právoplatný a týmto svojím konaním vznikol obvinenému C. dlh na výživnom voči svojim maloletým

deťom, zastúpených matkou N. za obdobie od februára 2012 doposiaľ vo výške 6.010,- € a taktiež
dlh na výživnom voči bývalej manželke N. za obdobie od septembra 2011 doposiaľ vo výške 4.800,-
€, pričom je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce,

t e d anajmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného
a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách,

č í m s p á c h a l :

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1, ods.3 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na
§ 138 písm. j/ Trestného zákona, v znení zák.č. 334/2012 Z.z.

Za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 207 ods.3 Tr.zák. s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods.2,3 Tr.zák. k trestu odňatia slobody v trvaní
20 (dvadsať) mesiacov.

Podľa § 49 ods.1 písm. a/, § 50 ods.1 Tr.zák. sa mu výkon trestu podmienečne odkladá na skúšobnú
dobu v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 50 ods.2, § 51 ods.4 písm. d/ Tr.zák. súd obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze
zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné.

o d ô v o d n e n i e :

Obž. C. G. jak v prípravnom konaní, tak i na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutku. Priznal
skutočnosť, že výživné na svoje maloleté deti i manželku počas žalovanej doby neplatil, avšak po strate
zamestnania nemal z čoho a nemal už možnosť zamestnať sa. Bol krivo obvinený pre zločin týrania
blízkej a zverenej osoby, v tej veci bol vo väzbe od 20.1.2011 až do 9.3.2011. Do dňa 20.1.211 pracoval
ako člen ochranky hotela v V. H. s čistým mesačným príjmom 800,- eur. Zamestnávateľ mu dal podpísať

dohodu o skončení pracovného pomeru ku dňu 31.5.2011, s čím obžalovaný súhlasil. Tak urobil preto,
keďže jeho trestné stíhanie ešte nebolo ukončené a zamestnávateľ by nestrpel jeho odchody z práce k
úkonom trestného konania. V ďalšom zamestnaní - v strážnej službe K., s.r.o., Bratislava, pracoval od
1.7.2011do23.9.2011,itentopracovnýpomerukončildohodouvskúšobnejdobe.Pripustiltiež,žeprácu
automechanika, t.j. v obore, v ktorom je vyučený, si nehľadal, nakoľko by musel mať rekvalifikačný kurz

a nikto by ho nezamestnal. Inú možnosť zamestnať sa nemal, lebo je starý, ale na hlavnej železničnej
stanici sa o prácu pri vykladaní vagónov nezaujímal. Je stále vedený na úrade práce, v súčasnosti
príspevky žiadne odtiaľ nedostáva.

Zo spáchania skutku je obžalovaný usvedčovaný aj výpoveďami svedkyne N. G. z prípravného konania
i hlavného pojednávania, ako i ďalšími listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah trestného spisu.

Z rozsudkov súdov, i z predbežného opatrenia, citovaných v skutkovej vete výrokovej časti tohto
rozsudku, ktorými bola výška jednotlivých vyživovacích povinností či už na maloleté deti, alebo na
rozvedenú manželku určená, jasne vyplýva, z akých finančným možností obžalovaného, ale aj matky
maloletých detí súdy pri stanovovaní výšky tejto povinnosti vychádzali.

Z potvrdení o zárobkoch obžalovaného v čase, keď pracoval jasne vyplýva, že vzhľadom k výške

dosahovaného príjmu mohol vyživovacie povinnosti bez problémov platiť.I z potvrdenia ÚPSVaR Bratislava z 20.6.2012 je ľahko zistiteľné, že obžalovaný od 24.9.2011 až do
28.2.2012 poberal dávku v nezamestnanosti v sume cca 360,40 eur, resp. poslednú vo výške 325,60 eur.

Z takto vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že

obž. C. G. si v období od februára 2012 doposiaľ neplnil vyživovaciu povinnosť na svoje maloleté deti
I., Y., Y. a G. G., pričom výška dlhu na výživnom dosiahla sumu 6.010,- eur, a tiež od septembra 2011
doposiaľ si neplnil vyživovaciu povinnosť na rozvedenú manželku N., pričom výška dlhu dosiahla sumu
4.800,- eur, a to zavinene, formou vedomej nedbanlivosti podľa § 16 písm. a/ Tr.zák., keď obžalovaný
vedel, že môže spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto

zákonom, a bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí.
Je evidentné, že obžalovaný sa v podstate sám úplne ľahko vzdal svojho zamestnania so slušným
mesačným príjmom v V. Bratislava, keď dohodou ukončil pracovný pomer z dôvodov, pre ktoré by mu
podľa platného Zákonníka práce zamestnávateľ výpoveď vôbec dať nemohol (!). Obdobne zo svojej
strany dohodou ukončil pracovný pomer v skúšobnej dobe v K., s.r.o., Bratislava. Obžalovaný si v obore
svojho vyučenia (automechanik) prácu nehľadal, nakoľko by sa musel podrobiť rekvalifikačnému kurzu

a aj tak by ho, ako sám tvrdil, nikto nezamestnal. Pomerne dobre platenú prácu pri vykladaní vagónov
na hlavnej železničnej stanici v Bratislave si tiež nehľadal.

Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že obžalovaný neurobil absolútne všetko pre to, aby si našiel
nejakú prácu a mal tak finančný príjem, aby mohol svoje vyživovacie povinnosti plniť, hoci len čiastočne.
Naopak, sám rezignoval, uspokojil sa s príspevkom v nezamestnanosti z ÚPSVaR Bratislava, z ktorého

však do 28.2.2012 mohol výživné na rozvedenú manželku aspoň čiastočne platiť (!), a nechal sa
ako zdravý muž v zrelom veku doslova vydržiavať vlastnou matkou. Obžalovaný preto svojím konaním
naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1,
3 písm. b/ Tr.zák. s poukazom na ust. § 138 písm. j/ Tr.zák. - trestný čin spáchaný na viacerých osobách.

Obžalovaný svojím konaním porušil záujem spoločnosti na ničím nerušenom zabezpečení výživy

oprávnených osôb podľa zákona o rodine.

Obž. C. doposiaľ priestupkovo uznaný vinným nebol, súdne trestaný bol 1-krát, avšak hľadí sa na
neho, akoby odsúdený nebol.

Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu zohľadnil vyššie uvedené skutočnosti a riadiac sa ust. § 34
Tr.zák. dospel k záveru, že účel generálnej aj individuálnej prevencie splní trest odňatia slobody v trvaní

20 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 3 roky ako aj povinnosť
spočívajúca v príkaze v skúšobnej dobe zaplatiť zameškané výživné.

Z poľahčujúcich okolností súd zistil jednu - vedenie riadneho života občana pred spáchaním trestného
činu (§ 36 písm. j), z priťažujúcich okolností súd nezistil žiadnu. Trest súd ukladal v trestnej sadzbe
upravenej podľa § 38 ods.3 Tr.zák., kde sa pri prevahe poľahčujúcich okolností horná hranica trestnej

sadzby znižuje o jednu tretinu.

Poučenie:

Protitomutorozsudku možno podaťodvolaniedo15dníododňajehooznámenia naOkresnom súdeV.