Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. január 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/130/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712208698
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7712208698.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu N. s.r.o. J., so sídlom J., R. H. XX/C., IČO: 36 580 465, zast.
JUDr. Líviou Krnčokovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Bratislava, ul. 29. augusta č. 5,
proti žalovaným 1/ J.. P. N., nar. XX.X.C., bytom M. C., 2/ R.. P. F. R.., nar. XX.X.C., bytom J., H. XX,
3/ J.. J. N., nar. XX.XX.C., bytom U., N. C., zast. JUDr. Jánom Kizivatom, advokátom, Michalovce, kpt.
Nálepku 8, o návrhu na vylúčenie hnuteľných vecí z exekúcie, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu 5C

71/2012-64 z 12.2.2013 Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie vo výroku o trovách konania tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

Žalobcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením konanie zastavil a zaviazal žalobcu zaplatiť žalovaným trovy konania
536,01 € do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Uznesenie odôvodnil tým, že žalobca pred začatím pojednávania oznámil súdu, že svoj návrh, ktorým

sa domáhal voči žalovaným vylúčenia vecí z exekúcie berie v celom rozsahu späť a požiadal, aby súd
konanie vo veci zastavil. Späťvzatie žaloby odôvodnil tým, že dňa 19.11.2012 súdny exekútor oznámil
jeho zástupkyni, že upustil od vykonania exekúcie. Žalobca si uplatnil náhradu trov konania, a to za
štyri právne úkony (príprava a prevzatie zastúpenia, spísanie žaloby, vyjadrenie zo dňa 26.9.2012,
späťvzatie žaloby - 4 x 237,34 € + 4 x 7,63 € režijný paušál + 20 % DPH, spolu 1.175,86 €. Žalovaní
v 1. až 3. rade so späťvzatím žaloby súhlasili a žiadali priznať náhradu trov konania podľa § 146

ods. 2 veta prvá O.s.p., poukazujúc na to, že žalobca bez akejkoľvek výzvy a bez toho, aby pred
podaním žaloby preukázal vlastníctvo k veciam podal predmetnú žalobu. V čase súpisu hnuteľných vecí
nepreukázal vlastnícke právo k veciam uvedeným v súpise a prvé listiny, ktorými žalobca preukázal
svoje vlastníctvo k veciam v súpise, predložil až po šiestich mesiacoch od vykonania súpisu vecí, a to
podanou žalobou tvoriacou predmet tohto sporu. Z uvedených dôvodov žalobca zavinil vznik zbytočných
a neproduktívnych nákladov tohto súdneho konania, ktoré nemuseli vzniknúť, pokiaľ by riadne a včas

predložil listiny svedčiace o jeho vlastníctve k uvedeným veciam. Podľa § 96 ods. 1,3 O.s.p. súd konanie
zastavil. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. a zaviazal žalobcu na
náhradu trov konania žalovaným, ktoré predstavovali trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 536,01
€ podľa § 13 ods. 2 vyhl.č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov.

Uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalobca z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a

f/ O.s.p., lebo bol toho názoru, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Žalobca sa domáhal, aby odvolací súd zmenil uznesenie a priznal mu náhradu trov prvostupňového a
odvolacieho konania vo výške vyčíslenej v podanom odvolaní. Uviedol, že pred prvostupňovým súdom
prebieha exekučné konanie, v rámci ktorého vystupovali účastníci na strane oprávneného Z.. D. N.

proti povinnému Z.. H. Q., ktoré je vedené pod sp. zn. 7Er 314/2010, Ex 811/10, súdnym exekútorom
Mgr. Bernardom Janíkom, so sídlom Jána Reka 13, Žilina, na základe poverenia súdu č. 5807*057242.
Pôvodný oprávnený dňa 7.5.2011 zomrel a napriek tomu, že dedičské konanie vedené u notárky JUDr.
Alexandry Jačošekovej, Námestie Alexandra Dubčeka 269, Strážske pod sp. zn. 21D 275/20011 na
Okresnom súde Michalovce ešte nebolo v čase podania žaloby skončené podľa § 37 ods. 3 zák.č.

233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok ďalej „EP“ v znení
neskorších zmien a doplnkov) súdny exekútor vykonal súpis hnuteľných vecí, dňa 2.12.2011. Exekútor
hnuteľné veci spisoval napriek tomu, že mu povinný jasne uviedol, že spísané veci nie sú v jeho
vlastníctve (svedčí o tom aj poznámka na súpise hnuteľných vecí, nakoľko ide o veci, ktoré vlastnícky
patria žalobcovi, a nie povinnému), preto bol žalobca nútený obrátiť sa na súd a požiadať o vylúčenie
v žalobe uvedených hnuteľných vecí z exekúcie podľa § 55 ods. 1 EP. Počas spisovania vecí, keďže

povinný oznámil exekútorovi, že veci ktoré spisuje nie sú jeho výlučným vlastníctvom, žalobca mal snahu
exekútorovi predložiť doklady preukazujúce nadobudnutie spísaných vecí do jeho výlučného vlastníctva.
Napriek tomu exekútor vykonal súpis hnuteľných vecí, a tak nie je pravdivé tvrdenie žalovaných, s
ktorými sa konajúci súd bez akýchkoľvek pochybností stotožnil, že žalobca podal žalobu bez akejkoľvek
snahy preukázať exekútorovi svoje vlastníctvo k spísaným veciam. Žalobca tak má podľa § 55 ods. 1

EP právo podať žalobu najskôr, keď boli jeho veci pojaté do súpisu majetku, a žaloba tak bola podaná
dôvodne vzhľadom na horeuvedené skutočnosti. Mal za to, že ako úspešný účastník v konaní má právo
na náhradu trov konania, ktoré nie je povinný odôvodňovať, a to v zmysle § 146 ods. 2 veta druhá
O.s.p., podľa ktorého ak sa pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný
uhradiť trovy konania odporca. Žalovaní až po doručení žaloby podali u exekútora návrh, aby tento

upustil od vykonávania exekúcie predajom spísaných hnuteľných vecí. Keďže podľa § 64 EP spôsob
vykonania exekúcie určí exekútor, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 167 a 172), bol toho názoru,
že exekútor nie je v zmysle platnej právnej úpravy návrhom oprávnených nijakým spôsobom viazaný a
podanie oprávnených teda nemá právnu relevanciu. Oprávnení, a ani povinný ani žalobca od exekútora
neobdržali žiadne oznámenie prípadne rozhodnutie súdneho exekútora, z ktorého by vyplývalo, že

exekútor upúšťa od exekúcie, príp. zastavuje exekúciu predajom hnuteľných vecí uvedených v súpise
hnuteľných vecí zo dňa 2.12.2011 pod položkami 1-14. Exekútor až na základe jeho výslovnej žiadosti
osvedčil, že od exekúcie predajom hnuteľných vecí upúšťa a až po doručení vyhlásenia exekútora tak
mohol vziať dôvodne podanú žalobu späť v celom rozsahu. Povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách
konania ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je skúmať procesnú

zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách a definitívne ju vyriešiť, ak chce
súd rozhodnúť podľa § 146 ods. 2 O.s.p. Žalobca mal za to, že prvostupňový súd aplikoval správny
právnypredpis,nesprávnehoaleinterpretovalnadanýskutkovýstav.Poukázalnato,žedňa29.11.2012
žalobu na vylúčenie veci z exekúcie podľa § 55 EP vzal späť v celom rozsahu, s čím žalovaní súhlasili.
Žaloba bola vzatá späť na základe vyhlásenia exekútora, resp. zamestnanca exekútorského úradu, že

exekútor upustil od vykonávania exekúcie predajom hnuteľných vecí uvedených v súpise hnuteľných
vecí zo dňa 2.12.2011 pod položkami 1-14, pričom uvedenú informáciu mu exekútorský úrad poskytol na
jeho výslovnú žiadosť (viď. e-mail z EÚ Mgr. Bernarda Janíka zo dňa 19.11.2012). Žalobca mal tak za to,
že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním sa žalovaných, ktorý sa svojim správaním
zachovali v zmysle žalobnej požiadavky a žalobu podal dôvodne a v zmysle platnej právnej úpravy,

podľaktorejniejepotrebnépredpodanímžalobyakokoľvekoslovovaťžalovaných.Kzastaveniukonania
pre späťvzatie žaloby došlo len pre správanie žalovaných, čo zakladá právo žalobcu na náhradu trov
zastaveného konania.

Uznesenie vo výroku o zastavení konania nebolo napadnuté odvolaním, preto nadobudlo právoplatnosť
(§ 206 ods. 3 O.s.p.) a v tomto výroku nebolo v odvolacom konaní preskúmavané.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu
vyplývajúcom z § 212 ods. 1,3 O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, preto uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania zmenil podľa § 220
O.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal.Z obsahu spisu odvolací súd mal preukázané, že žalobca podal dňa 12.3.2012 žalobu o vylúčenie
hnuteľných vecí z exekúcie podľa § 55 ods. 1 Exekučného poriadku, vedenej pod sp. zn. EX
811/2010 súdnym exekútorom Mgr. Bernardom Janíkom, so sídlom v Žiline, Jána Reka 13, v prospech

oprávneného Z.. D. N., zomrelého X.X.C., ktorý je právnym predchodcom žalovaných (do úvahy
prichádzajúcich dedičov), a podanú žalobu odôvodnil tým, že súdny exekútor dňa 2.12.2011 spísal
hnuteľné veci napriek tomu, že nie sú vo vlastníctve povinného, ale vlastnícky patria žalobcovi. Žalovaní
vo vyjadrení z 13.9.2012 (č.l. 33 - 35 spisu) poukazovali na to, že žalobca bez akejkoľvek výzvy
podal žalobu, v čase súpisu nepreukázal vlastnícke právo k spísaným hnuteľným veciam v súpise a

prvé listiny, ktorými žalobca preukázal svoje vlastníctvo k veciam predložil s podanou žalobou, a to
až po 6 mesiacoch od vykonania súpisu vecí, a z uvedených dôvodov mali za to, že žalobca zavinil
zbytočné a neproduktívne náklady súdneho konania, ktoré nemuseli podľa nich vzniknúť, pokiaľ by
žalobca riadne a včas predložil listiny svedčiace o jeho vlastníctve k sporným hnuteľným veciam.
Žalovaní poukázali tiež na to, že návrhom z 9.7.2012 požiadali súdneho exekútora o upustenie od
vykonávania exekúcie predajom spísaných hnuteľných vecí (č.l. 37 - 38 spisu), a na základe toho

súdny exekútor upustil od vykonania exekúcie predajom hnuteľných vecí spísaných dňa 2.12.2011 v
J., od 18.7.2012 už nevykonáva úkony týkajúce sa predaja hnuteľných vecí označených v návrhu.
Žalobca dňa 28.12.2012 doručil súdu prvého stupňa späťvzatie žaloby v celom rozsahu na základe
oznámenia súdneho exekútora z 19.11.2012, ktorým osvedčil upustenie od vykonávania exekúcie
predajom hnuteľných vecí, a navrhol preto konanie zastaviť a priznať mu náhradu trov konania vo výške

1.175,86 € (č.l. 54 - 55). Žalovaní súhlasili so späťvzatím žaloby a uplatnili náhradu trov konania podľa
§ 143 O.s.p., resp. podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. (č.l. 58 - 59).

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Z cit. ust. vyplýva, že ak došlo k zastaveniu konania, zásadne žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov podľa jeho výsledku. Len výnimočne podľa ods. 2 cit. ustanovenia možno niektorému z
účastníkov uložiť povinnosť nahradiť druhému účastníkovi trovy zastaveného konania, a to podľa § 146
ods. 2 prvej vety O.s.p. tomu z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené a podľa §
146 ods. 2 druhej vety O.s.p. odporcovi v prípade, ak pre jeho správanie bol vzatý späť návrh, ktorý

bol podaný dôvodne.

Ak žalobca vzal žalobu späť, potom z procesného hľadiska zásadne platí (ak nejde o prípad podľa § 146
ods. 2 druhej vety O.s.p.), že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný uhradiť jeho trovy. Zavinenie
na zastavení konania podľa § 146 ods. 1 prvá veta O.s.p. možno posudzovať len z procesného hľadiska,
aniepodľahmotnéhopráva,lebopotombyišlooposúdeniedôvodnostižalobyvovecisamej.Zákonným

predpokladom pre vyslovenie povinnosti nahradiť trovy konania podľa § 146 ods.2 druhej vety O.s.p. je
jednak dôvodne podaný návrh, ale tiež správanie sa odporcu (žalovaného), pre ktoré sa návrh po jeho
podaní stal bezpredmetným, pričom v praxi pôjde najčastejšie o prípad, že žalovaný po podaní žaloby
uspokojí nárok žalobcu, ktorý je uplatnený žalobou.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca vzal podanú žalobu celkom späť z dôvodu, že súdny exekútor

upustilodvykonávaniaexekúciepredajomhnuteľnýchvecívlastníckypatriacichžalobcovi,atedažaloba
nebola vzatá späť výlučne pre správanie sa žalovaných, preto nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá
veta O.s.p. a z procesného hľadiska zásadne platí, že zastavenie konania zavinil žalobca, ktorý vzal
(dôvodne) podanú žalobu celkom späť.

Vposudzovanejvecipodľanázoruodvolaciehosúdusúvšaksplnenézákonnépredpokladypreaplikáciu

§ 150 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne
náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať - ktoré výnimočné zák. ustanovenie súd prvého stupňa
na daný prípad pri rozhodovaní o trovách konania nepoužil, a nesprávne zaviazal žalobcu na náhradu
trov konania žalovaným podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p.Aplikácia ust. § 150 ods. 1 O.s.p. prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady
na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného
zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad,

ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj
v okolnostiach na strane účastníkov konania.

Dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú výnimočné nepriznanie náhrady trov konania
účastníkom v posudzovanej veci, spočívajú v povahe sporu a v okolnostiach danej veci, keďže žalovaní,
ako právni nástupcovia oprávneného Z.. D. N., nar. C. v exekučnom konaní v žiadnom prípade nemohli
ovplyvniť to, či a v akom rozsahu súdny exekútor vykoná súpis hnuteľných vecí, a už vôbec (bez

predloženia a preukázania dokladov preukazujúcich nadobudnutie hnuteľných vecí) nemohli posúdiť, či
všetky tieto veci patria povinnému, a teda či tá ktorá hnuteľná vec podlieha exekúcii alebo nie. Podľa
názoru odvolacieho súdu je preto dôvodné a spravodlivé, aby každý z účastníkov sám znášal trovy, ktoré
im v tomto (zastavenom) konaní vznikli, a sú tak splnené zákonné predpoklady pre aplikáciu ust. § X50
ods. 1 O.s.p. a nepriznanie náhrady trov konania žiadnemu z účastníkov.

Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania a podľa
§ 150 ods. 1 O.s.p. rozhodol, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 224 ods. 1 v spojení s § 150 ods. 1 O.s.p.
So zreteľom na preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa odvolací súd nepriznal žalobcovi náhradu
trov odvolacieho konania.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.